Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209656
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4315209656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a. s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, proti žalovanému: Z. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. G., D. 33, o zaplatenie 169,45 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo 16. októbra 2018, č. k. 11C/382/2015-133 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že

žalovanému priznal nárok na ich náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V úvode odôvodnenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 169,45
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 169,45 eura od 05. 07. 2012 do
zaplatenia od žalovaného z dôvodu, že dňa 28. 05. 2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta
poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené nasledovné: "Meracie miesto malo byť
odpojené pre neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom mieste

bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie." O zistenom
neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená
aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Tvrdil, že mu vznikla škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 169,45 eura, ktorú sumu vyfakturoval žalovanému
faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa 19. 06. 2012 a splatnou 04. 07. 2012. Žalovaný dlžnú sumu
žalobcovi neuhradil ani napriek písomnej výzve na zaplatenie - pokus o zmier zo dňa 15. 08. 2012.

3. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 46 písm. a/ bod 2, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že ZSE Energia, a. s ako dodávateľ a
žalovaný ako odberateľ uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti dňa 01. 08. 2006. Miesto
spotreby je uvedené D. 33/XXX, XXX XX U. G., zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Listom
zo dňa 14. 05. 2012 ZSE Energia, a. s. oznámila žalovanému, že v zmysle ustanovení Všeobecných
obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločností ZSE
Energia, a. s. (ďalej len "ZSE Energia") alebo Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených

odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a. s., odstupuje od zmluvy,
predmetom ktorej je distribúcia a dodávka elektriny do nižšie uvedeného čísla miesta spotreby (ďalej
len "Zmluva"). Dôvodom odstúpenia od Zmluvy boli záväzky žalovaného voči ZSE Energia, ktoré
ani napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhradil. Dátum účinnosti odstúpenia od zmluvy jeuvedený 19. 05. 2012. Zo Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov
elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a. s. s účinnosťou od 01. 02. 2012 (ďalej len "VOP"),
z článku XI. bod 11.6. zistil, že v prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany odberateľa je

dodávateľ oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy. Za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa
sa považuje najmä a/ omeškanie odberateľa s úhradou faktúry, resp. preddavkovej platby, v lehote
splatnosti, ak faktúru, resp. preddavkovú platbu, neuhradil ani v dodatočnej primeranej lehote určenej
dodávateľom, b/ neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste uvedenom v zmluve v zmysle zákona
o energetike. Podľa čl. XI. bod 11.6 VOP účinnosť odstúpenia od Zmluvy nastane dňom doručenia

písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy Dodávateľom Odberateľovi alebo neskorším dňom
uvedeným v písomnom oznámení Dodávateľa o odstúpení od Zmluvy zaslanom Odberateľovi. Písomné
oznámenie Dodávateľa o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené Odberateľovi dňom prevzatia
zásielky alebo dňom jej uloženia na pošte, aj keď sa Odberateľ o uložení zásielky nedozvedel alebo
dňom odmietnutia prevzatia zásielky. Z vyúčtovania náhrady škody č. XXXXXXX mal preukázané,
že na základe protokolu žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie

žalovanému sumu 169,45 eura, faktúra je splatná 04. 07. 2012 a vyhotovená bola 19. 06. 2012. Z
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 656/2004 Z. z. vyplýva, že
žalobca vyčíslil celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu 940 KWh v cene 109,35
eura. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 vyhl. č. 154/2005 Z. z.
sú v sume 41,43 eura. Náklady na DPH - DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zák. č.

222/2004 Z. z. sú v sume 18,67 eura. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
bola vyčíslená vo výške 169,45 eura. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona
o energetike zo dňa 28. 05. 2015 zistil, že na odbernom mieste na D. XX, U. G., u odberateľa Z.
M. bolo zistené, že overovacie plomby boli v poriadku, rovnako aj podnikové plomby. Pokiaľ ide o
popis neoprávneného odberu, bolo uvedené, že meracie miesto malo byť odpojené pre neplatenie a

zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom mieste bola odoberaná elektrická
energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie. Z pokusu o zmier zo dňa 15. 08. 2012
vyplýva, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky do 14 dní od obdržania pokusu o zmier.
ZSE Energia, a. s oznámil, že požiadavku na odpojenie odberného miesta eviduje zo dňa 03. 05.
2012 s nevybavením zákazky z dôvodu neumožneného prístupu z technických príčin. Odberné miesto

bolo reálne odpojené 28. 05. 2012. Znovu pripojenie odberného miesta v roku 2012 riešil žalovaný
telefonicky. Dňa 12. 06. 2012 žalovaný a ZSE Energia, a. s uzavreli ďalšiu Zmluvu o združenej dodávke
elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti na dobu určitú do 31. 05. 2013. Súd prvej inštancie
konštatoval, že v predmetnom spore bolo podstatné zistiť, či žalovaný odoberal elektrickú energiu
na odbernom mieste v dňoch 20. 05. 2012 do 28. 05. 2012 bez uzavretej Zmluvy o dodávke alebo

združenej dodávke elektriny, pretože žalobca považuje odber elektrickej energie žalovaným v uvedenom
období za neoprávnený odber. Podľa žalobcu od 20. 05. 2012 žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú
energiu, keďže k uvedenému dňu došlo zo strany dodávateľa elektrickej energie k odstúpeniu od
zmluvy o združenej dodávke elektriny. O ukončení zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou ZSE Energia,
a. s. a žalovaným bol žalobca dodávateľom elektrickej energie informovaný prostredníctvom dátovej

komunikácie. Žalobca súdu oznámil, že predmetnou listinou - odstúpením od zmluvy, nedisponuje a
že nie je oprávnený požadovať poskytnutie uvedenej listiny od dodávateľa elektrickej energie, ako ani
posudzovaťplatnosťodstúpeniaodzmluvyododávkeelektrickejenergie.DotazomnaZSEEnergia,a.s.
zistil, že Západoslovenská energetika, a. s. ako dodávateľ uzavrela dňa 01. 08. 2006 so žalovaným ako
odberateľom Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti, podľa ktorej sa dodávateľ zaviazal dodávať

elektrinu odberateľovi do miesta spotreby D. XX/XXX, XXX XX U. G.. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú. Podľa čl. II. bodu 1 Zmluvy, dodávka elektriny sa uskutočňuje v súlade s platným Zákonom o
energetike, platnými vyhláškami a rozhodnutiami ÚRSO, pravidlami trhu a kódexom distribučnej sústavy.
Okrem toho sa dodávka elektriny riadi Obchodnými podmienkami dodávky elektriny, platnými v čase
odberuelektriny,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťZmluvyododávkeelektrinyprekategóriuOdberateľov

domácností. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 14. 05. 2012 zistil, že ZSE Energia, a. s. odstúpila od
Zmluvy z dôvodu neuhradenia záväzkov žalovaného voči ZSE Energia, a. s. napriek výzvam. Účinnosť
odstúpenia od zmluvy bola v odstúpení od zmluvy uvedená dňom na 19. 05. 2012. ZSE Energia súdu
zaslala okrem iných aj upomienku na zaplatenie faktúry XXXXXXXXXX splatnej 12. 04. 2012 na sumu
72,52 eura s uvedením možnosti odpojenia 02. 05. 2012. Žalobca uvádzal, že došlo k odstúpeniu od

Zmluvy, žalovaný však uviedol, že sa nepamätá, či dostal nejaké vyrozumenie o ukončení zmluvy.
ZSE Energia, a. s. na výzvu súdu prvej inštancie mu oznámila, že zasiela odstúpenie od zmluvy a že
toto odstúpenie bolo zasielané pod podacím č. E čo vyplýva zo samotného odstúpenia od zmluvy. Na
odstúpení od Zmluvy je uvedené toto podacie číslo. Keďže žalovaný nepotvrdil, že mu bolo odstúpenieod Zmluvy doručené, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že zmluvný vzťah medzi ZSE Energia, a. s.
skončil písomným odstúpením od zmluvy zo strany ZSE Energia, a.s. a že písomné odstúpenie od
Zmluvy bolo žalovanému doručené a kedy k doručeniu písomného odstúpenia od Zmluvy žalovanému

došlo. Uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu zo strany
obchodnej spoločnosti ZSE Energia, a.s. od Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti zo dňa 01.
08. 2006, ktorú žalovaný uzavrel ako odberateľ elektriny a zároveň ako spotrebiteľ. V konaní sa totiž
nepreukázalo, že žalovanému bolo v súlade s čl. XI. bodu 11.6 VOP písomné odstúpenie od Zmluvy
doručené, t. j. že písomné oznámenie osobne prevzal alebo že písomné oznámenie mu bolo uložené

na pošte alebo že žalovaný odmietol zásielku s odstúpením od Zmluvy prevziať. Dodal, že samotná
skutočnosť, že písomné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zaslané poštou nie je na preukázanie
doručenia postačujúca a žalovaný doručenie písomného odstúpenia žalovaného od zmluvy nepotvrdil.
S poukazom na uvedené rezultoval, že nie je možné považovať odber elektriny žalovaným v období od
20. 05. 2012 do 28. 05. 2012 za neoprávnený odber bez uzavretej Zmluvy o dodávke alebo združenej
dodávke elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. a) bodu 2 zák. č. 251/2012 Z. z, pretože nemal preukázané, že

došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu v dôsledku odstúpenia ZSE Energia, a.s. od Zmluvy a že zmluvný
vzťah medzi žalovaným a ZSE Energia, a.s. v období od 20. 05. 2012 do 28. 05. 2012 netrval. S ohľadom
na uvedené žalobu zamietol v celom rozsahu.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa v tejto zmeny
rozsudku a vyhovenia žalobe. Namietal vady podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Dôvodil, že podaním zo dňa 14. 09. 2018 označeným ako „Ospravedlnenie
neúčastiprávnehozástupcužalobcunapojednávanínariadenomnadeň18.09.2018anávrhnavydanie
rozsudku pre zmeškanie“ (ďalej len „Podanie“), ktorým mimo iného navrhol, aby súd, ak budú splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

Dňa 18. 09. 2018 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, hoci bol na pojednávanie
riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Následne súd otvoril
pojednávanie, čím potvrdil, že boli splnené procesné podmienky, aby sa pojednávanie mohlo uskutočniť.
Hoci účinky Podania boli voči súdu nastali už odo dňa jeho doručenia, t.j. od 14. 09. 2018, Podanie
bolo už pri otvorení tohto pojednávania riadne zažurnalizované v súdnom spise, súd prvej inštancie sa

však vôbec nezaoberal obsahom tohto Podania, v ktorého súčasťou bol explicitný návrh na vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Zvýraznil, že CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie nasledovných podmienok, aby mohlo dôjsť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie: a) musí ísť
o konanie podľa žaloby podľa § 137 písm. a) CSP, b) musí existovať kvalifikovaný návrh žalobcu na
vydanie rozsudku pre zmeškanie, c) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, d) žalovaný bol riadne a

včas predvolaný na toto pojednávanie, e) žalovaný bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, f) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť, g) nejde o
spotrebiteľský spor, v ktorom je vylúčené vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa.
Tvrdil, že všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené. Nakoľko súd prvej
inštancienepostupovaltak,akomutoprocesnépravidláCSPprikazujú,porušiljehoprávonaspravodlivý

proces. Nesúhlasil so súdom ani v tom, že konaní nebolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy
zo strany Dodávateľa žalovanému. Vyzdvihol, že dodávateľ súdu zaslal odstúpenie od zmluvy spolu s
podacím číslom preukazujúcim zaslanie uvedeného odstúpenia od zmluvy žalovanému a v tomto smere
poukázal na právny názor Krajského súdu v Trenčíne uvedenom v rozsudku sp. zn. 17Co/1026/2015 zo
dňa 28. 06. 2017. Zvýraznil, že z bežnej praxe je zrejmé, že zásielka podaná na poštovú prepravu sa vo

veľkej väčšine prípadov dostane do sféry dispozície adresáta, ak sa tento samozrejme zdržiava v mieste
uvedenom na zásielke. Mal teda za to, že v tomto prípade je daná väčšia pravdepodobnosť toho, že sa
zásielka s odstúpením od zmluvy dostala k žalovanému, čo bolo preukázané aj samotným odstúpením
od zmluvy spolu s podacím číslom, ktorý preukazuje, že danú zásielku podal Dodávateľ na poštu. Na
druhej strane žalovaný nikdy netvrdil, že by uňho v inkriminovanom čase doručovania tohto odstúpenia

od zmluvy nastali akékoľvek problémy s doručovaním poštových zásielok. Z tohto prezumoval záver o
tom, že aj v zmysle zásady formálnej pravdy je väčšia pravdepodobnosť doručenia zásielky žalovanému
ako to, že by sa k nemu táto zásielka nedostala. Dodal, že dôkazné bremeno je v tomto prípade nažalovanom,abypreukázaltakéskutočnosti,ktorébypreukázali,žemutotoodstúpenieodzmluvynebolo
doručované.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, v ktorom k tvrdeniu žalobcu, že
predvolanie na pojednávanie dňa 18. 09. 2018 mu bolo doručené 18. 07. 2018 uviedol, že toto mu nebolo
riadne doručené, nakoľko v čase od 06. 07. 2018 do 03. 09. 2018 sa zdržiaval v Španielsku. Vyzdvihol,
že nikdy neuskutočnil neoprávnený odber elektrickej energie.

7. Žalobca v replike k námietke žalovaného, že údajne nebol riadne predvolávaný na pojednávanie na
deň 18. 09. 2018, uviedol, že jeho námietka, že sa v čase doručovania nezdržiaval na území Slovenskej
republiky, je bez právneho významu s poukazom na ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Argumentoval, že
v zmysle CSP nie je potrebné predvolanie na pojednávanie zasielať do vlastných rúk (§ 111 ods. 2 CSP
a contrario). Teda na takéto doručovanie nie do vlastných rúk sa aplikuje § 112 CSP, a toto nedoručené
predvolanie sa dňom jeho vrátenia súdu považuje za doručené, hoci sa o tom žalovaný nedozvedel.

Aj v prípade zasielania predvolania na pojednávanie do vlastných rúk by sa aplikovala fikcia doručenia
podľa § 111 ods. 3 CSP. Preto tvrdenie žalovaného, že sa v čase doručovania predvolania nezdržoval
na adrese pobytu je irelevantné. Dodal, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie Žalovaného
boli dané. V závere zvýraznil, že zotrváva na obsahu svojho odvolania.

8. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu a súhlasí s rozhodnutím súdu
prvej inštancie.

9. Žalobca vo svojej duplike uviedol, že posledné vyjadrenie žalobcu považuje za zmätočné, bez
vecného odôvodnenia a bez popretia jeho odvolacích dôvodov. Zotrval na svojom odvolaní.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

13. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

169,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 169,45 eura od 05. 07. 2012
do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 28. 05. 2012 bola vykonaná kontrola odberného
miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené nasledovné: "Meracie miesto malo
byť odpojené pre neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom
miestebolaodoberanáelektrickáenergiabezplatnejzmluvynadodávkuelektrickejenergie."Ozistenom

neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená
aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Tvrdil, že s poukazom na ust. § 46 ods. 1 písm.
a) bod 2 a ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. mu vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v
celkovej výške 169,45 eura, ktorú škodu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 3203624 vystavenou dňa19. 06. 2012 a splatnou 04. 07. 2012 a žalovaný dlžnú sumu neuhradil aj napriek písomnej výzve na
zaplatenie - pokus o zmier zo dňa 15. 08. 2012. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku

odstúpeniaZSEEnergia,a.s.odZmluvyododávkeelektrinypredomácnosti.Žalobcapodalprotitomuto
rozsudku odvolanie.

14. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. §
365ods.1písm.b)CSP,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala

jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové
a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia
dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje
zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.

Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne SR.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i
zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,
je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnuochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho
práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku
konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).

19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď o zdôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12), § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

20. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) tiež vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

21. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,

ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,

priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

22. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie
uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať
(§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované
zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

žalobu zamietol a napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle 220 ods. 2 CSP23. Odvolací súd tiež akcentuje, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle
ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného
práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré

môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto skutočnosti preukázať. Ustanovenie § 132 ods. 1
CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V

predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým a v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na
jeho kontradiktórnosť, súd prvej inštancie zhora popísané zásady i dôsledne aplikoval.

24. Podľa čl. 8 CSP, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Podľa ust. § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v sporovom konaní sa uplatňujú, okrem iných
zásad, i zásada kontradiktórnosti, kedy je v konaní nutná procesná aktivita sporových strán, ktoré sú

zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich
tvrdení; každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy
protistrany, zmeny; zásada sudcovskej a zákonnej koncentrácie, kedy strany musia predložiť všetky
svoje dôkazy, ktoré sú v tom čase dostupné do termínu určenom súdom. Procesná pasivita niektorej
zo strán sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena. S poukazom na ust. § 383 je odvolací

súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom v predmetnej veci nie sú
naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 366 CSP, preto odvolací súd na doklady predložené žalovanou
v odvolacom konaní neprihliada. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14. 05. 2018 žalovaná vyslovene
uviedla, že nesúhlasí s výškou nájomného a uvedené zdôvodní v odvolacom konaní. následne súd
prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Uvedené konanie žalovanej odvolací súd

považuje za rozporné s vyššie citovanými ustanoveniami CSP.

29. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 169,45 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody v
dôsledkuneoprávnenéhoodberuelektrickejenergienaodbernommiestežalovanéhoD.XX,U.G.-číslo
odberného miesta XXXXXXXXXX. Žalobca tvrdil, že na uvedenom odbernom mieste žalovaný odoberal

elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. V konaní bolo preukázané, že
Západoslovenská energetika, a. s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551 ako dodávateľ a
žalovaný ako odberateľ uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti dňa 01. 08. 2006 s miesto
spotreby D. XX/XXX, XXX XX U. G. a zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Listom zo dňa 14.
05. 2012 ZSE Energia, a. s. oznámila žalovanému, že v zmysle ustanovení VOP odstupuje od zmluvy,

predmetomktorejjedistribúciaadodávkaelektrinydonižšieuvedenéhočíslamiestaspotreby.Dôvodom
odstúpenia od Zmluvy boli záväzky žalovaného voči ZSE Energia, ktoré ani napriek predchádzajúcim
písomným výzvam žalovaný neuhradil. Dátum účinnosti odstúpenia od zmluvy je uvedený 19. 05. 2012.
Z VOP spoločnosti ZSE Energia, a. s. s účinnosťou od 01. 02. 2012, z článku XI. bodu 11.6. vyplýva,že v prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany odberateľa je dodávateľ oprávnený písomne
odstúpiť od zmluvy. Za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa sa považuje najmä po a)
omeškanie odberateľa s úhradou faktúry, resp. preddavkovej platby, v lehote splatnosti, ak faktúru, resp.

preddavkovú platbu, neuhradil ani v dodatočnej primeranej lehote určenej dodávateľom, b) neoprávnený
odber elektriny na odbernom mieste uvedenom v zmluve v zmysle zákona o energetike. Podľa čl.
XI. bodu 11.6 VOP účinnosť odstúpenia od Zmluvy nastane dňom doručenia písomného oznámenia
o odstúpení od zmluvy Dodávateľom Odberateľovi alebo neskorším dňom uvedeným v písomnom
oznámení Dodávateľa o odstúpení od Zmluvy zaslanom Odberateľovi. Písomné oznámenie Dodávateľa

o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené Odberateľovi dňom prevzatia zásielky alebo dňom jej
uloženia na pošte, aj keď sa Odberateľ o uložení zásielky nedozvedel alebo dňom odmietnutia prevzatia
zásielky. Z vyúčtovania náhrady škody č. 3203624 vyplýva, že na základe protokolu žalobca vyúčtoval
náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie žalovanému v sume 169,45 eura, faktúra je
vyhotovená dňa 19. 06. 2012 a splatná dňa 04. 07. 2012. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu
v zmysle zákona o energetike zo dňa 28. 05. 2015 vyplýva, že na odbernom mieste na D. XX, U. G.,

u odberateľa Z. M. bolo zistené, že overovacie plomby boli v poriadku, rovnako aj podnikové plomby.
Pokiaľ ide o popis neoprávneného odberu, bolo uvedené, že meracie miesto malo byť odpojené pre
neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom mieste bola odoberaná
elektrickáenergiabezplatnejzmluvynadodávkuelektrickejenergie.Žalobcavkonanítvrdil,žežalovaný
od 20. 05. 2012 do 28. 05. 2018 neoprávnene odoberal elektrickú energiu, keďže k uvedenému dňu

došlo zo strany dodávateľa elektrickej energie k odstúpeniu od zmluvy o združenej dodávke elektriny.

30. Súd prvej inštancie správne posudzoval platnosť uzavretej Zmluvy o dodávke alebo združenej
dodávke elektriny, resp. či došlo zo strany žalobcu k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, v nadväznosti
na ktorú skutočnosť je následne možné posudzovať oprávnenosť odberu elektrickej energie zo strany

žalovaného na odbernom mieste. Žalovaný v konaní tvrdil, že si nepamätá, či dostal nejaké vyrozumenie
o ukončení zmluvy. S ohľadom na uvedené bolo teda na žalobcovi, aby ohľadom svojho tvrdenia o
ukončení predmetnej zmluvy so žalovaným uniesol dôkazné bremeno.

31. Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

32. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a
účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno však

vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje alebo keď
sa o tom vopred nedohodli. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na
to, či ide o odstúpenie v režime Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) je skutočnosť,
že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva platná nebola, nie je možné ju ani
zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Na nastúpenie účinkov odstúpenia od zmluvy sa vyžaduje náležité

doručenie druhej zmluvnej strane. Právo na odstúpenie je v režime práv, ktoré podliehajú premlčaniu,
a teda odstúpenie musí byť realizované v príslušnej premlčacej lehote. Časový moment práva na
odstúpenie od zmluvy je v tomto prípade potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na časový moment, kedy sa
mohlo vykonať po prvýkrát - v prípade režimu Občianskeho zákonníka (§ 101). Odstúpením od zmluvy
sa zmluva od počiatku zruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté

inak (§ 48 ods. 2 OZ).

33. S poukazom na citované ustanovenie, jeho právny výklad, odvolací súd zvýrazňuje, že čo sa
týka náležitostí samotného odstúpenia, ide o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitné
náležitosti v zmysle aplikovateľných právnych predpisov nevyžadujú a na inštitút odstúpenia by sa

tak mali vzťahovať len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Na nastúpenie jeho účinkov sa
samozrejme vyžaduje náležité doručenie druhej zmluvnej strane, teda stáva sa účinným tým, že dôjde
do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej zmluvnej strane, ktorej je určené). V tomto smere odvolací
súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2011 sp. zn. 5
Cdo 129/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

súdovSlovenskejrepubliky,podč.R27/2011),kdesúdvyslovil“Všeobecnoupožiadavkoutoho,abybolo
možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť.
Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím,
ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle vňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície... Neprítomnej osobe (t.j.
osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť;
nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne

vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej
sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi
(môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť
i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a
ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému

doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil,
postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať...“

34. V nadväznosti na predchádzajúci odsek odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že
súd prvej inštancie požiadal ZSE Energia, a. s. o zaslanie dokladu o doručení písomného odstúpenia
od zmluvy žalovanému. ZSE Energia, a. s. súdu prvej inštancie oznámila, že súdu zasiela odstúpenie

od zmluvy a toto odstúpenie bolo zasielané pod podacím č. E. čo vyplýva zo samotného odstúpenia
od zmluvy. Na odstúpení od Zmluvy je uvedené toto podacie číslo. Z takto predloženého dokladu
nevyplynulo, že odstúpenie od zmluvy sa dostalo do sféry dispozície žalovaného, teda súd prvej
inštancie správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nastúpenia právnych
účinkov odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že samotná skutočnosť, že písomné

odstúpenie od zmluvy bolo uvedenou obchodnou spoločnosťou žalovanému zaslané poštou, nie je na
preukázanie doručenia postačujúca a žalovaný doručenie písomného odstúpenia žalovaného od zmluvy
nepotvrdil.

35. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný na jeho návrh rozhodnúť v

predmetnej veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust.§ 274 CSP uvádza nasledovné.

36. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ CSP na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovieak:a)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci naň bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku

nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

37. Podľa § 299 ods. 1 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento
rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.

38. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Právna úprava rovnako, ako aj
doterajšia právna úprava v Občianskom súdnom poriadku, rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP).

Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním je fakultatívne (arg.: "súd môže
rozhodnúť..") a nie je viazané na návrh žalobcu. Naproti tomu, rozhodnutie sporu rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne (arg.: "rozhodne súd.."), za splnenia podmienky,
že tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia. Vydanie kontumačného rozsudku v
spotrebiteľskom spore v neprospech spotrebiteľa je v novej právnej úprave už vylúčené. Ide o vylúčenie

dvoch možných situácií, a to vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,
ak je žalovaným spotrebiteľ, a vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,
ak je žalobcom spotrebiteľ. Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech spotrebiteľa je podľa
predkladateľa prejavom protektívnej funkcie v spotrebiteľských sporoch. Ustanovenia o rozsudku pre
zmeškanie sa nepoužijú ani v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, ak by mal byť tento rozsudok

vydaný v neprospech zamestnanca. Kontumačný rozsudok podľa § 274 prichádza do úvahy iba v
prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia
byť splnené súčasne v rovnakom čase. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na
ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky.

39. Vo svetle uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na vydanie
kontumačného rozsudku, ktorý súd musí vydať na návrh žalobcu ak mieni žalobe vyhovieť. Vzhľadom
k tomu, že jedným z predpokladov pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie po pojednávaní je ajvyhovenie žalobe v celom rozsahu, v postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobcu v celom rozsahu
nevyhovel, nedošlo k porušeniu ust. § 274 CSP a ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

40. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov
konania.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).