Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517203976
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517203976.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: K. K., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XXXX/XX, S., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Švarc, so sídlom Nám. Slobody1/17, Prievidza
proti žalovanému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, S., zastúpený advokátom: JUDr. Dalibor
Kuciaň, so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
04.07.2017 domáhala voči žalovanému vrátenia daru, a to spoluvlastníckeho podielu vo výške 1-ica k

nehnuteľnostiam zapísaným na F. Č.. XXXX, pre kat. úz. S., obec S., okres S., a to rodinný dom so súp.
č. XXXX, stojaci na parc č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 a pozemok parc.č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, N., ako
darca darovala žalovanému spoluvlastnícky podiel 1/2-ica k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný

si od apríla 2013 neplnil a neplní zákonnú povinnosť otca platiť výživné na syna C. F., ktorého výška
bola určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 66,39 eur mesačne.
Vyživovacia povinnosť žalovaného je jeho zákonná povinnosť a jej neplnením žalovaný hrubo porušuje
dobré mravy vo vzťahu k synovi darkyne. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa
11.05.2017 vyzvala žalovaného na vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici k predmetným
nehnuteľnostiam v lehote do 14 dní. Na výzvu na vrátenie daru žalovaný nereagoval. Žalovaný sa
nestará o svoj spoluvlastnícky podiel. Poukázala na odôvodnenie rozsudku H. K. T. XX.XX.XXXX K.. T..

XCdOXX/XX podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré
mravy, a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Predpokladom úspešnej požiadavky na
vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť, ako hrubé porušenie dobrým mravov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe o vrátenie daru prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že túto žalobu považuje za účelovú a

tendenčnú, pretože k hrubému porušeniu dobrých mravov nie len vo vzťahu k žalobkyni ale ani vo
vzťahu k jej blízkej osobe zo strany žalovaného nedošlo. Výživné na syna prestal platiť z dôvodu, že
jeho syn nadobudol schopnosť samostatne sa živiť. Je pravdou, že na výživu syna neprispieval od
XX.XX.XXXX, avšak z dôvodu, že jeho syn navštevoval Strednú školu G. N. S. a mal začať študovať ivysokú školu, ktorú však nedokončil. Keďže s ním syn nekomunikuje, nemá informácie, či a ako študuje,
kde a ako pracuje alebo nie. Nakoľko so synom nekomunikuje nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na
súd a požiadať o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči synovi a v rámci konania vedeného pod sp.

zn. XXPc/XX/XXXX bola jeho vyživovacia povinnosť voči synovi zrušená. Žalovaný má istotu, že jeho
syn už do XX.XX.XXXX nadobudol schopnosť sa samostatne živiť, táto schopnosť trvala, trvá a bude
trvať. Žalovaný ďalej namietal splnenie právnej skutočnosti potrebnej na zánik darovacieho vzťahu keď
tvrdil, že mu výzva na vrátenie daru nebola doručená.

4. V písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa z dôvodu odstránenia akejkoľvek pochybnosti,
spresnenia a z opatrnosti žiadala o pripustenie zmeny žaloby a to tak, že súd určí, že žalobkyňa je
vlastníčkou predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica. O tejto zmene žaloby súd
rozhodol uznesením zo dňa 18.06.2018.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedka C. F., oboznámením sa s

obsahom listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, pripojeným spismi tunajšieho súdu sp. zn. XXPc/
XX/XXXX B. XC/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že žalobkyňa, ako darca darovala žalovanému,
ako obdarovanému spoluvlastnícky podiel 1/2-icia na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. S.,

zapísaných na LV č. XXXX, a to parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný
dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X. Vklad spoluvlastníckeho práva žalovaného k predmetným
nehnuteľnostiam bol povolený vtedajšou Správou katastra S. pod č. N. XXXX/XX.

7. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. XC/XXX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX vyplýva, že
manželstvo sporových strán bolo rozvedené, v tom čase ich maloletý syn C. F. bol na čas po rozvode
zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platiť výživné vo výške 2.000,-
Sk mesačne.

8. Listom zo dňa 11.05.2007 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru s odôvodnením, že
od apríla XXXX si žalovaný neplní svoju zákonnú povinnosť otca platiť výživné na syna C. F..
Neplnením vyživovacej povinnosti žalovaný hrubo porušuje dobré mravy vo vzťahu k synovi darkyne
a na základe uvedeného žiadala o vrátenie daru, spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica k nehnuteľnostiam
špecifikovaných v tejto výzve. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. XXPc/XX/XXXX súd zistil, že

rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným 16.06.2018 bola vyživovacia povinnosť žalovaného voči
osobe oprávnenej, teda voči synovi C. F. zrušená, a to s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Po oboznámení
sa s obsahom uvedeného súdneho spisu bolo zistené, že syn sporových strán C. F. študoval na
fakulte informatiky a po prvom ročníku začal študovať na materiálovo-technologickej fakulte, odbor
počítačová podpora výrobných technológii a toto štúdium riadne ukončil najprv bakalárskymi a následne

inžinierskymiskúškamiavtomtoodboresaajzamestnalod02.11.2017.Napojednávanídňa15.05.2018
v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti C. F. uviedol, že medzi ním a otcom došlo ku zmene v
komunikácii po rozvode manželstva rodičov. Otec mu platil výživné do 01.04.2013 a od tohto dátumu
už výživné neplatil. Platenia výživného sa nedomáhal, nakoľko mal vedomosť o tom, že otcovi sú
doručované viaceré zásielky od súdnych exekútorov a nenapadlo ho, že táto skutočnosť bude použitá

proti nemu.

9. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu sp. zn. XC/XXX/XXXX a zistil, že dňa XX.XX.XXXX
vydal súd rozsudok, ktorým návrh žalobkyne o vrátenie daru voči žalovanému zamietol. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. V rámci uvedeného konania súd vykonal dokazovanie

výsluchom sporových strán, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru,
že žalobkyni nevzniklo právo na domáhanie sa vydania daru, nakoľko nebolo v konaní preukázané
porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného. Súd uzavrel, že hoci sa žalovaný dopúšťal voči
žalobkyni nevhodného správania, toto bolo do určitej miery reakciou na jej správanie voči nemu. Súd
skonštatoval, že nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka voči druhému za konanie v

rozpore s dobrými mravmi, keď druhý účastník svojim konaním takéto správanie vyvoláva.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že dôvodom uzatvorenia darovacej zmluvy
bola jej dobrá viera za záchranu manželstva so žalovaným a vrátenia daru sa domáha z dôvodu, žeobdarovaný sa o svoj dar nestará, nemal záujem o ich syna, myslí si, že tento dar si nezaslúži a chce
ho vrátiť, pričom neplnenie si vyživovacej povinnosti žalovaného k synovi od apríla 2013 považuje za
nielen hrubé porušenie dobrých mravov, ale aj za porušenie zákona. V predmetnej nehnuteľnosti býva

spolu so svojim synom, príp. príde na návštevu dcéru s rodinou. Žalovaný túto nehnuteľnosť opustil
a definitívne sa odsťahoval po ich rozvode niekedy v roku 2009 a odvtedy sa nevrátil a spolužitie
neobnovili. Žalovaného vyzvala na vrátenie daru písomným podaním prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a predpokladá, že táto výzva žalovanému doručená nebola, nakoľko všetka pošta, ktorá
žalovanému chodila zostávala v poštovej schránke, pričom ona nevedela ani nevie, kde sa žalovaný

zdržiava.

11. Z výpovede žalovaného bolo zistené, že o výzve žalobkyne o vrátenie daru sa dozvedel od svojho
právneho zástupcu, nevie však presný dátum. Z predmetnej nehnuteľnosti odišiel asi rok po rozvode,
pretože sa tam nedalo žiť, ani komunikovať so žalobkyňou, ktorá mu robila zo života peklo a v dôsledku
zhoršovania sa situácie musel odísť, pričom dôvodom rozvodu ich manželstva bola nevera žalobkyne,

a teda ona bola tá kvôli ktorej sa rozviedli. V minulosti, keď prišiel do domu žalobkyňa okamžite dvíhala
telefón a volala na políciu s tým, že ju napadol, čo však nebola pravda a preto do tejto nehnuteľnosti
prestal chodiť úplne. Trvalý pobyt si tam ponechal, keďže nedošlo ešte k majetkovému vyporiadaniu,
avšak na úradoch nahlásil adresu svojho prechodného pobytu. Je pravda, že od apríla 2013 prestal plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi, ale z dôvodu, že sa dozvedel, že jeho syn po roku štúdia na

vysokej škole túto opustil, avšak nemal vedomosť či opäť začal študovať keďže s ním nebol v kontakte a
synprestalmaťzáujemokomunikáciusnímvobdobíkedyprebiehalprvýspormedzinímažalobkyňouo
vrátenie daru. Je v kontakte s dcérou, ktorá mu potvrdila, že v minulosti syn prerušil štúdium. Vyživovacia
povinnosť mu bola zrušená súdnym rozhodnutím k 06.06.2017, výživné nedoplatil ani nemal vedomosť,
že je to jeho povinnosť a uviedol, že má rovnaký nárok na spoločný majetok, pretože dom staval on.

Nakoľko o svojej vyživovacej povinnosti voči synovi nemal vedomosť, nemyslí si, že tým porušil nejaké
dobré mravy, naopak si myslí, že mal byť informovaný o tom, že jeho vyživovacia povinnosť voči synovi
trvá.

12. Svedok C. F. - syn sporových strán vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný si svoju vyživovaciu

povinnosť voči nemu plnil do apríla XXXX E.eď si myslel, že prerušil štúdium na vysokej škole, čo však
nebola pravda. Do dnešného dňa mu žalovaný nezaplatil zameškané výživné v čiastke cca 3.330,- eur.
Od rozvodu rodičov sa so žalovaným nekontaktoval a je to tak doteraz s výnimkou jedného alebo dvoch
stretnutí medzi dverami pri dome. Nevedel ani nevie, kde sa žalovaný zdržiava a nemal na neho ani
telefonický kontakt. Poukázal na to, že žalovaný vedel, že on sa zdržiava na adrese trvalého bydliska.

Počas štúdia sa snažil brigádovať kde sa dalo a nikdy nepohrdol finančnou odmenou za brigádu.

13. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne uviedol, že z priebehu doterajšieho súdneho
konania a vykonaného dokazovania má za to, že bolo dostatočne preukázané, že zo strany žalovaného
došlo k porušeniu dobrým mravov vo vzťahu k blízkej osobe žalobkyne, čím je naplnená skutková

podstata možnosti domáhať sa vrátenia daru podľa § 630 OZ. Aj keď občiansky ani iný právny predpis
nedefinuje pojem dobré mravy, tak neplatením zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti žalovaného
vo vzťahu k synovi zakladá sa skutočnosť porušenia dobrých mravov. Podľa ustálenej judikatúry musí ísť
o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. V konkrétnom prípade
sa jednalo o porušenie dobrým mravov značnej intenzity aj sústavne. Vzhľadom na skutkovú podstatu,

žalobkyňa využila svoje zákonné právo a vyzvala žalovaného na vrátenie daru písomnou výzvou.
Vzhľadom k tomu, že OZ nestanovuje žiadne náležitosti tejto výzvy ani jej obsah, výzva na vrátenie
daru sa má posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu podľa § 34 OZ. Pri takomto
posudzovaní jednoznačne plynie, že výzva definuje akého daru sa žalobkyňa vrátenia domáha, z akého
dôvodu aj v čom konkrétne spočíva porušenie dobrých mravov. Výzva bola žalovanému doručená

spolu so žalobou a vzhľadom na uvedené žiadal súd, aby v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu
a samostatným uznesením zaviazal žalovaného aj k náhrade trov súdneho konania vo výške podľa
dodatočného vyčíslenia.

14. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že plnom rozsahu odkazuje na všetky

písomné podania a ústne prednesy. Trval na tom, že nebola a nie je splnená zákonná podmienka na
vrátenie daru ako materiálny dôvod, a to jednostranná výzva na vrátenie tohto daru. Hrubé porušenie
dobrých mravov tvrdených žalobkyňou nie sú tým dôvodom, pre ktorý by si mala uplatňovať už druhou
žalobou vrátiť dar. I túto druhú žalobu považuje za účelovú v snahe touto cestou odobrať majetokžalovanému, ktorý by inak nadobudli do BSM. Práve 1-ica daru, resp. 1-ica nehnuteľnosti bola tým
spravodlivým vyporiadaním, nakoľko žalobkyňa si bola vedomá toho, že žalovaný má na tento podiel
nielen zákonný ale aj morálny nárok. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal

žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. Podľa § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu

veci pri darovaní.
16. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
17. Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý
môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak
môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo

porušujúcim dobré mravy. Porušovanie dobrých mravov nemusí trvať ešte aj v čase výzvy na vrátenie
daru, preto sa darca môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu
dobrých mravov došlo v minulosti. Toto právo darcu však podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť

pravidlá morálneho charakteru. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem dobrých mravov. Z kontextu
zákona však vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne
platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujem (spoločenská dohoda)
ich rešpektovať. Dobré mravy samy osobe netvoria súčasť systému právnych noriem. Tým, že samotný
občiansky zákonník odkazuje na použitie zásady dobrých mravov, ide o ich dovolené použitie zo

zákona. Podľa ustálenej súdnej praxe dobré mravy predstavujú súhrn určitých etických a kultúrnych
noriem spoločnosti, z ktorých sú niektoré trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti, iné
sa so spoločnosťou vyvíjajú, tvoria súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickomvývojiosvedčujúsvojuistúnemennosť,vystihujúpodstatnéhistorickétendencie,súzdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem, sú mimoprávnym súborom

pravidiel správania, ktoré sú vlastné všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, sú morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré
mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnych situácií, ktoré zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Každé konanie,
ktoré nezodpovedá týmto kritériám, si nezasluhuje ochranu a je spojené s aplikáciou príslušnej sankcie.

Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou kategóriou. O tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi,
nerozhoduje názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. Pri
posúdení, či je konanie účastníka právneho vzťahu v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi, zákon
výslovne nestanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať; vymedzenie hypotézy právnej normy teda
závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

je potrebné v medziach zákona vždy aplikovať na základe voľnej úvahy súdu. Úvaha súdu musí byť
podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia
dovoľujú urobiť v konkrétnom prípade záver o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými
mravmi. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky na uplatnenie ustanovenia § 3 ods. 1 je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí súd vždy zvážiť všetky rozhodné okolnosti

prípadu.
20. Za normálnych okolností obdarovaný nie je oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca
nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. Darca má právo domáhať sa vrátenia daru v prípade, že
obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Za
právne relevantné sa považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie

je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch
právnych skutočností, a to kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a
jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.21. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý
smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že
predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca

k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený
písomne. V súdnom spore musí darca uniesť dôkazné bremeno, že výzvu urobil a že výzva mala všetky
potrebné náležitosti. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého
dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnom a nezameniteľným
spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha.

22. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny
tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na
mysliporušeniedobrýchmravovznačnejintenzityaleboichsústavnéporušovanie.Judikatúraustálila,že
predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného
voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

23. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného
voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Aplikácia § 630 Občianskeho zákonníka sa odvíja vždy od
posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade
tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť, a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný (Ro NS ČR z 30.

11. 2005, sp. zn. 33 Odo 1420/2005).
24. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie,atočiužfyzickýmnásilím,hrubýmiurážkami,neposkytnutímpotrebnejpomociapod.Teda
nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo
vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia

je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého
stupeňzávažnostimožnohodnotiťpodľaobjektívnychkritérií,nielenpodľasubjektívnehonázoru(pocitu)
darcu.
25. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči
darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená

skutková podstata trestného činu či priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých
mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie (R 88/1998).
26. Uvedené kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po
uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru
nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za

ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli.
27. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je
nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu je potrebné považovať
najmä jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a

potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ
by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.
28. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku ale až od okamihu, keď
prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom sa obnovuje vlastnícke
právo darcu. Obdarovaný sa týmto momentom stáva neoprávneným držiteľom veci. Zrušenie darovania

má za následok, a to pri reálnom darovaní vždy a pri konsenzuálnom vtedy, ak už bolo plnené, že
obdarovaný je povinný dar vrátiť. Pri konsenzuálnom nesplnenom darovaní darca nie je potom povinný
darovaciu zmluvu plniť.
29. K platnému zrušeniu darovacej zmluvy nie je potrebné súdne rozhodnutie, a to ani vtedy, keď
predmetom daru bola nehnuteľnosť. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru je jeho rýdzo osobným

právom. Právo na vrátenie daru sa ako majetkové právo premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej
dobe, pričom táto premlčacia doba začína plynúť od momentu, kedy sa obdarovaný zachoval spôsobom
uvedeným v § 630 OZ.
30. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru a ak sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie
daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená

obdarovanému.
31. Dôsledkom zániku právneho vzťahu darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu
účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžadujeuznanie tejto skutočnosti osobou takto konajúcou (obdarovaným) alebo jej určenie rozhodnutím súdu v
sporovom konaní (Ro NS SR z 30. 11. 2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 40/04).
32. Na základe právom uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý

dar a následne (alebo súčasne) žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok
zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Týmto momentom sa potom zo zákona stáva darca
opäť vlastníkom darovanej veci. Obdarovaný je povinný darovanú vec vydať darcovi. V prípade,
že bola predmetom darovania nehnuteľnosť, zapíšu sa dôsledky obnovenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe spätného prevodu vlastníckeho práva vkladom

vlastníckehopráva. Zákonneustanovuje,akosamádarvrátiť.Akobdarovanýsvrátenímdarunesúhlasí
a výzvu darcu na vrátenie veci nerešpektuje, musí darca pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť svoj
nárok na vrátenie daru na súde. V prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta
darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom darca musí podať
na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom
pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným okresným úradom do katastra nehnuteľností.

Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis
vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom.
33. V prejednávanom spore mal súd nesporne preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa
XX.XX.XXXX platne uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej žalobkyňa ako darkyňa darovala
žalovanému ako obdarovanému svoj podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam, ktoré boli špecifikované

v článku I. darovacej zmluvy. Právne účinky povolenia vkladu nastali XX.XX.XXXX. V súčasnosti
predmetné nehnuteľnosti vlastnia sporové strany v podielovom spoluvlastníctve, čo preukazuje výpis z
listu vlastníctva č. XXXX. Žalobkyňa jednostranným právnym úkonom zo dňa XX.XX.XXXX označeným
ako Výzva na vrátenie daru, odvolala poskytnutý dar a žiadala žalovaného o vrátenie daru. V uvedenej
výzve žalobkyňa jednoznačne prejavila svoju vôľu smerujúcu k tomu, aby obdarovaný, teda žalovaný

dar žalobkyni vrátil. Výzva obsahovala všetky potrebné náležitosti. Na základe tohto jednostranného
právneho úkonu, ktorý bol žalovanému doručený spolu so žalobou dňa XX.XX.XXXX je možné
konštatovať, že došlo k zrušeniu darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a k obnove vlastníckeho
práva žalobkyne a žalovaný sa tak stal neoprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností v
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1. Tým, že žalovaný odmietol a odmieta žalobkyni vrátiť dar, čo je

nesporná skutočnosť, jediným prostriedkom, ako žalobkyňa môže dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva
aj v katastri nehnuteľností, je predmetná určovacia žaloba. Žalobkyňa teda preukázala svoj naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva.
34. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností a to kvalifikovaného
porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranného prejavu vôle darcu

voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. V prejednávanej veci bola právna
skutočnosť jednostranného prejavu vôle darcu voči obdarovanému na vrátenie daru naplnená, preto
súd ďalej skúmal naplnenie druhej právnej skutočnosti - hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa
obdarovaného voči členovi rodiny darkyne - synovi a posudzoval opodstatnenosť nároku žalobkyne na
vráteniedaruvdôsledkusprávaniasažalovanéhoakoobdarovanéhokspoločnémusynoviC.spôsobom

hrubo porušujúcim dobré mravy v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako darkyňa
má podľa citovaného zákonného ustanovenia právo domáhať sa vrátenia daru voči obdarovanému teda
žalovanému, avšak svoj nárok musí hodnoverne preukázať. Ako už súd vyššie konštatoval, v prípade
vrátenia daru nemôže ísť len o subjektívny pocit darkyne, ale musí byť skutočne preukázané konanie
a správanie sa obdarovaného, ktoré svojou intenzitou hrubo porušuje dobré mravy. Nemôže teda ísť

o akékoľvek nevhodné správanie, ale len také, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov, teda fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci, hrubá nevďačnosť, neslušnosť a pod.
Pri posudzovaní a hodnotení, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného je hrubým porušením
dobrých mravov treba vychádzať z princípu vzájomnosti, teda hodnotiť aj správanie sa darcu a tiež
členov rodiny k obdarovanému a zistiť, či sám darca alebo členovia jeho rodiny sa nespráva alebo

nesprával k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve takéto správanie nie je príčinou
nevhodného spávania sa obdarovaného.
35. Žalobkyňa ako dôvod na vrátenie daru uviedla neplnenie si vyživovacej povinnosti žalovaného voči
ich spoločnému synovi C. od apríla 2013, teda v čase, keď sa ich syn Boris pripravoval štúdiom na
vysokej škole na svoje budúce povolanie. Žalovaný priznal, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi

neplnil, avšak nemal vedomosť o tom, že syn skutočne študuje, pretože posledná informácia o jeho
štúdiu bola taká, že syn štúdium prerušil. Vzhľadom na naštrbené vzťahy a na okolnosť, že so synom
nekomunikovali, nemal vedomosť o pokračovaní v štúdiu a nevedel, že jeho vyživovacia povinnosť trvá.
Žalovaný sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia vyživovacejpovinnosti voči synovi Borisovi s účinnosťou od XX.XX.XXXX s odôvodnením, že nemá podstatné
informácie ohľadom štúdia svojho syna, avšak predpokladá že k XX.XX.XXXX jeho syn ukončil sústavnú
prípravu na budúce povolanie a zamestnal sa, čím tak naplnil schopnosť sa samostatne živiť. Syn

žalovaného nesúhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti od 01.04.2013 a uviedol, že v období od
01.09.2011 do 10.07.2012 študoval na U. P. B. P. R. K., od 03.09.2012 do 24.06.2015 H. Z. U. K. a
štúdium ukončil štátnou bakalárskou skúškou a od 01.09.2015 do 05.06.2017 na Z. U. K. a štúdium
ukončil inžinierskou štátnou skúškou. Uviedol, že od rozvodu rodičov sa ho žalovaný nikdy nepokúšal
kontaktovať, pritom jeho adresu trvalého pobytu poznal, pričom jemu nebola známa adresa žalovaného.

Exekúciu ani trestné stíhanie nechcel viesť proti vlastnému otcovi nakoľko vedel, že je na tom finančne
zle. Súd vydal v danej veci rozsudok dňa XX.XX.XXXX, ktorým zrušil vyživovaciu povinnosť žalovaného
voči osobe oprávnenej (synovi C.) s účinnosťou od 06.06.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX.
XX. Z vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé a preukázané, že žalovaný si od 01.04.2013
neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, pričom v danom období jeho syn študoval na vysokej

škole a štúdium ukončil 05.06.2017. V období od 01.04.2013 ( kedy žalovaný prestal platiť výživné)
do 06.06.2017 (zrušená vyživovacia povinnosť rozsudkom) zákonná vyživovacia povinnosť žalovaného
voči synovi trvala a je teda nepochybne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu
príslušných ustanovení zákona o rodine. Je však potrebné zaoberať sa otázkou, či takéto porušenie
zákonnej vyživovacej povinnosti je hrubým porušením dobrých mravov značnej intenzity a či ide o tak

závažné porušenie, ktoré oprávňuje žalobkyňu domáhať sa vrátenia daru z uvedeného dôvodu.
37. V rámci vykonaného dokazovania v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XC/XXX/XXXX bolo
preukázané, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným boli problematické a konfliktné. Po uzatvorení
darovacej zmluvy ( XX.XX.XXXX) podal žalovaný dňa XX.XX.XXXX návrh na rozvod manželstva okrem
iného i z dôvodu, že žalobkyňa nadviazala mimomanželskú známosť a manželstvo bolo rozsudkom

súdu rozvedené právoplatne ku dňu XX.XX.XXXX. Sporové strany ešte po rozvode manželstva žili v
spoločnej domácnosti, avšak dochádzalo medzi nimi k negatívnemu správaniu i k fyzickým útokom, robili
si rôzne schválnosti, čo potvrdili i svedkovia. V tejto súvislosti je na mieste konštatovať, že v dôsledku
vzájomného negatívneho správania sa sporových strán, došlo k narušeniu vzťahov medzi rodinnými
príslušníkmi, čo malo negatívny dopad na celú rodinu a v konečnom dôsledku zapríčinilo jej rozpad.

Narušené vzťahy medzi rodičmi logicky vyústili i do narušenia vzťahov s deťmi, čo sa napokon prejavilo
i vo vzťahu medzi žalovaným a synom sporových strán, keďže prestali spolu komunikovať zrejme aj z
dôvodu, že syn C. N.iac inklinoval k žalobkyni - svojej matke, čo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní XX.XX.XXXX v konaní XC/XXX/XXXX. Absencia vzájomnej komunikácie medzi otcom
a synom mala napokon za následok skutočnosť, že žalovaný nemal vedomosť o štúdiu svojho syna

a domnieval sa, že štúdium ukončil, pričom túto skutočnosť si nezisťoval ani nijako neoveroval a voči
synovi si tak prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Syn žalovaného tiež nevyvinul žiadnu aktivitu, aby
informoval svojho otca o pokračujúcom štúdiu na vysokej škole a na jeho tvrdenie, že nemal vedomosť,
kde sa žalovaný zdržiava a nemal na neho telefonický kontakt súd nemôže prihliadať, pretože minimálne
od svojej sestry, ktorá so žalovaným komunikovala, čo potvrdil C. F. vo svojej svedeckej výpovedi, mohol

získať kontakt na svojho otca a okrem toho mohol využiť zákonné prostriedky na domáhanie sa svojho
oprávneného nároku či už prostredníctvom súdneho exekútora, prípadne podaním trestného oznámenia
na žalovaného. Rovnako sa mohol domáhať i zvýšenia vyživovacej povinnosť žalovaného voči nemu,
pokiaľ naposledy súdom stanovená výška výživného nepokrývala jeho bežné náklady súvisiace so
štúdiom.

38. Nadväzujúc na vyššie uvedený odsek súd dospel k záveru, že nemožno iba žalovanému pripisovať
vinu v súvislosti s narušenou komunikáciou medzi otcom synom. Z výsledkov vykonaného dokazovania
tak v tomto konaní ako aj v konaniach, ktoré v minulosti prebehli na tunajšom súde (XXPc/XX/XXXX
B. XC/XXX/XXXX) možno jednoznačne vyvodiť záver, že k narušeniu vzťahov prispela i žalobkyňa
a vďaka narušenej komunikácii došlo i k vzájomnému citovému odcudzeniu medzi členmi rodiny, čo

malo negatívny dopad aj na vzťah medzi žalovaným a jeho synom, čoho dôsledkom bolo napokon zo
strany žalovaného porušenie zákonnej vyživovacej povinnosti, čo však nemožno považovať v kontexte
vyššie uvedených záverov za závažné porušenie dobrých mravov takej intenzity, ktoré odôvodňuje
nárok žalobkyne domáhať sa vrátenia daru. Nemožno teda konštatovať, že by nevhodné správanie sa
žalovaného voči synovi bolo značnej intenzity a že by išlo o sústavné porušovanie a že by vzhľadom

na jeho trvanie, váhu, priebeh a pôsobenie bolo hrubým porušovaním dobrých mravov a že by mal v
konečnom dôsledku prísť o svoj podiel na majetku, ktorý spoločne so svojou bývalou manželkou počas
manželstva budovali a zveľaďovali.39. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že správanie
sa žalovaného bolo takej intenzity, že tým došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. Neplatenie
výživného nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, keď navyše nebol preukázaný

úmysel žalovaného neplniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči synovi, nakoľko nemal
vedomosť o jeho vysokoškolskom štúdiu.
40. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyni nevzniklo právo na domáhanie sa
vrátenia daru, preto súd z dôvodu nenaplnenia materiálnych predpokladov vrátenia daru žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

41. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

42. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení a v konaní
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.