Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813214005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813214005.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: U. C., nar.

X.X.XXXX, bytom H. nad Z. č. XX, právne zastúpená JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom
v Piešťanoch, Vajanského 5270/1A, proti odporkyni: J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. nad Z. XX, právne
zastúpená Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi Nám. slobody 10, o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia 349,55 EUR na účet

Mgr. Vladimíra Ľuptáka, advokáta so sídlom v Prievidzi, Nám. Slobody 10, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve odporkyne zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. nad Z. ako parcely registra
C, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vecné bremeno,
spočívajúcevpráveprechodupešiamotorovýmvozidlomnanehnuteľnostizapísanénaListevlastníctva
č. XX pre k.ú. H. nad Z. ako parcely registra C, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc.

č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza rodinný dom súpisné č. XX a parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza garáž v prospech navrhovateľky, ktorá je
vlastníčkou týchto nehnuteľností.

Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že na tunajšom súde, v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/113/27
sa domáhala určenia, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva
v práve prechodu peši a motorovým vozidlom cez pozemky zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre

k.ú. H. nad Z. ako parcely registra C, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X a parc. č.
XXX/X, ktorých vlastníčkou je odporkyňa. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/113/2007-134
zo dňa 27.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/12/2011-158 zo dňa
29.1.2013 bol jej návrh zamietnutý, z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila zákonné znaky oprávnenej
držby. Navrhovateľka v súčasnosti nemá zabezpečený riadny a nerušený prístup najmä k svojim
nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X, parc. č.XXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom súp. č. XX a parc.
č. XXX/X, na ktorej je postavená garáž. Prístup k pozemkom využíva prostredníctvom cesty III. triedy,

pričom musí prekonávať prekážku - zvodidlá do svahu. Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho
kraja podľa svojho vyjadrenia zo dňa 23.1.28 k odstráneniu zvodidiel súhlas nedá, pretože by sa
porušila funkčnosť zvodidiel v kritickom úseku cesty III. triedy v obci Opatovce nad Nitrou. Iná
možnosť pre navrhovateľku ako prechod pešo a motorovým vozidlom cez priľahlé pozemky patriaceodporkyni neexistuje. Odporkyňa odmietla zmluvne garantovať prístup cez svoje pozemky v prospech
navrhovateľky.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu poukázala na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.
6C/113/2007, kde sa navrhovateľka domáhala vydržania vecného bremena a jej návrh bol zamietnutý.
V tomto konaní bolo rozsiahlym dokazovaním podľa odporkyne preukázané, že navrhovateľka má peší
prístup na svoju nehnuteľnosť z cesty pred svojim rodinným domom zabezpečený a je rovnocenným
ak nie lepším prístupom. Navrhovateľka používala tento prechod aj v minulosti, o čom svedčí, že má

pri rodinnom dome dokonca schody, ktoré vedú k domu a stačí ich len predĺžiť o pár schodov na
príslušnúcestu.Navrhovateľkauždlhšiudobu,viacakorokvyužívatentoprechodajsosvojimirodinnými
príslušníkmi bez akýchkoľvek problémov. Nie je preto dôvod zriadiť vecné bremeno v práve prechodu
peši. Vylúčený je aj prechod cez pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X osobným motorovým
vozidlom do garáže, ktorá stojí na pozemku parc. č. XXX/X. Uvedená garáže je tzv. čiernou stavbou.
Navrhovateľke sa v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/113/2007 nepodarilo preukázať, že táto garáž je

postavená na základe stavebného povolenia. Výjazd z garáže na hlavnú cestu cez pozemky parc. č.
XXX/X a parc. č. XXX/X je v rozpore s dopravnými predpismi, o čom svedčí aj záväzné rozhodnutie
Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prievidza zo dňa 28.1.2008, ktorým
nedal súhlas so zriadením vjazdu a výjazdu z pozemku parc. č. 224/1. Vjazd a výjazd nespĺňa kritéria
bezpečnosti pre nevyhovujúci pozdĺžny sklon komunikácie cca 23% a ostrý uhol napojenia na hlavnú

cestu. Odporkyňa sa obáva, že prípadné pokuty za takýto výjazd na hlavnú komunikáciu by dostala ona
ako vlastníčka pozemku. Rozhodnutie obvodného úradu vychádza zo znaleckého posudku Ing. Miloša
Součka č. 54/2007 z 30.12.2007.Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola odporkyňa toho názoru, že nie
je dôvod zriadiť vecné bremeno na predmetnom pozemku a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov na pojednávaní, obhliadkou na mieste samom
vykonanou dňa 21.8.2014 a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a ďalej uviedla, že po ceste ku garáži
jazdí jej rodina už 50 rokov a doteraz tam žiadna nehoda nebola. Nie je tam žiaden sklon ani pravý uhol.

Ak by správa ciest povolila, že sa časť zvodidiel môže dať dole a odporkyňa jej odpredala tri metre,
tak by nebol žiaden problém, nemuselo by byť ani toto súdne konanie. Inak je potrebné zriadiť vecné
bremeno, lebo navrhovateľka sa na cestu nedostane. Ak odporkyňa vybuduje plot, tak sa už nedostane
ani do záhrady a nebude možné robiť ani stavebné práce okolo jej domu. Keď odporkyňa kúpila susedný
pozemok, nevesta navrhovateľky sa jej bola opýtať, či jej odpredá tri metre. Odporkyňa odpovedala,

že odpredá toľko, aby sa dalo prejsť motorkou a potom povedala, že odpredanie neprichádza do
úvahy. V čase, keď stavali dom, bol geometrický plán v poriadku, potom nový majiteľ od susedného
pozemku,druhýsusedzopačnejstranyiniciovalnovýgeometrickýplán,lebovtedajšístavnezodpovedal
právnemu stavu. Na základe toho geometrického plánu navrhovateľke pribudlo pôdy za domom aj
záhradou. Dohodli sa, že si navzájom odpredajú časti pozemkov so susedmi, preto navrhovateľka

predala pozemok pani X.. Dohoda bola, že cena bude 100,- Sk za m2. Navrhovateľke mal predať časť
pozemku pán T., neskôr však pýtal cenu 500,-Sk za m2. Navrhovateľka vtedy toľko peňazí nemala,
chcela si ich zohnať. Povedal jej, že to vyriešia vtedy, keď on bude dávať dom na svojho syna. Potom
ju už nikto na nič neupozornil a pán T. predal pozemok odporkyni. Navrhovateľka býva vo svojom dome
spolu so synom, nevestou a vnučkou. Autá musia parkovať na štátnej ceste. Keďže k ich domu sa autom

nedá prísť, nemôžu tam doviezť napríklad drevo ani iné ťažké veci. Momentálne chodia po núdzovom
chodníku avšak po ňom sa autom chodiť nedá.

Odporkyňa na pojednávaniach uviedla, že pozemky medzi domami účastníčok konania pôvodne patrili
manželom T., ktorí ich podľa jej vedomostí získali v reštitúcii. Navrhovateľka vedela, že chodí po cudzích

pozemkoch a uzurpovala si právo chodiť po týchto pozemkoch bez povinnosti platiť nejakú odplatu. T.
jej pozemok predať chceli, avšak ich rokovania s navrhovateľkou neviedli k výsledku. Ani odporkyňa
pôvodne nemala prístup autom k svojej nehnuteľnosti ale až potom, keď si časť pozemku kúpila od
Andrejovských.Navlastnénákladydalavyhotoviťgeometrickýplánstým,žesapozemokmedzidomami
rozdelil na dve parcely so šírkou 3m a 5m. Tú, ktorá bola široká 5m, a bola vedľa jej domu, odporkyňa od

manželov T. odkúpila. Po čase odporkyňu oslovil pán T. s tým, že navrhovateľka 3m širokú parcelu kúpiť
nechce, tak že ju teda ponúka odporkyni. Odporkyňa neskôr navštívila dom navrhovateľky a rozprávala
sa s jej synom, že im tú parcelu odpredá. Na druhý deň ju navštívila nevesta navrhovateľky, že nech im
teda odporkyňa parcelu najprv predá a potom si urobia výjazd. Potom však navrhovateľka podala žalobuna určenie vecného bremena. Po získaní pozemku si odporkyňa chcela svoj pozemok oplotiť, ohlásila
drobnú stavbu, avšak stavebné konanie sa zdržalo, kvôli súdnemu konaniu sp.zn. 6C/113/2007. Potom
sa v stavebnom konaní pokračovalo a navrhovateľke bola poskytnutá lehota päť týždňov na to, aby sama

navrhla riešenie situácie. Navrhovateľka však za tú dobu nič nepredložila. Stavebný úrad preto stavbu
oplotenia povolil. Navrhovateľka sa odvolala, ale Okresný úrad Trenčín rozhodnutie stavebného úradu
potvrdil. Odporkyňa osadila svojom pozemku bránu, aby zabránila pohybu cudzích osôb po predmetnom
pozemku, keďže prístup v zime neudržiava, aby sa náhodou nikomu nič nestalo. Podmienky, ktoré má
navrhovateľkanaprechodpešivsúčasnostisúpodľaodporkynerovnaké.Jejedno,ktoroustranousvahu

pôjde. Týmto prechodom navrhovateľka chodí už jeden a pol roka. Múrik, ktorý údajne musí prekračovať
je čiernou stavbou. Odporkyňa nevie, kto ho postavil. Je tam na to, aby bránil dažďovej vode stekať
dole svahom. Asfaltová cesta, ktorou sa chce navrhovateľka dostať na verejnú komunikáciu autom je v
ostrom uhle, tento nedostatok by síce mohlo odstrániť zrkadlo, ako to uviedol znalec, avšak sklon svahu
sa umiestnením zrkadla odstrániť nedá. Ani odporkyňa pôvodne nemala prístup autom ani parkovacie
miesto. Musela si ho na vlastné náklady vybudovať. Čo sa týka prípadných úprav domu navrhovateľky,

odporkyňa si je vedomá, že musí umožniť prístup k domu na realizovanie prípadných stavebných prác.
Nemá tiež problém s tým, aby jednorazovo umožnila prístup, ak by bolo autom potrebné priviezť niečo
k domu navrhovateľky.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: listy vlastníctva pre katastrálne územie H. nad Z. číslo

XXX a číslo 39, kópia z katastrálnej mapy, stanovisko správy ciest Trenčianskeho kraja z 23.1.2008,
stanovisko Obvodného úradu pre cestnú dopravu zo dňa 28.1.2008, znalecký posudok č. 54/2007,
rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OVBP-2014-67/69-1/Ka zo dňa 7.1.2014, stanovisko
obce Opatovce nad Nitrou zo dňa 12.1.2010, kópie geometrických plánov č.l. 40 - 41, zápisnica o
obhliadke na mieste samom zo dňa 21.8.2014, spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6C/113/2007.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka je
vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parc. číslo XXX/X v obci H. nad
Z.. Odporkyňa je vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na pozemku parc. číslo
224/2. Domy účastníčok konania sú postavené vedľa seba a nachádzajú sa pod úrovňou hlavnej cesty.

Pozemok, na ktorom je postavený dom navrhovateľky susedí s pozemkami označenými parc. číslami
XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve odporkyne. Nadobudla ich postupne, dvomi
kúpnymi zmluvami v roku 2007. K týmto pozemkom (ďalej aj „predmetný pozemok“) žiada navrhovateľka
zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom pre vlastníka
nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní navrhovateľka. Predmetný pozemok je situovaný v prudkom

svahu. Na tomto pozemku sa zároveň nachádza výjazd z garáže navrhovateľky napájajúci sa na hlavnú
cestu. Samotná garáž sa nachádza za domom navrhovateľky, je postavená na pozemku parc. číslo XXX/
X. Navrhovateľka nepredložila v konaní dôkaz, že na stavbu garáže bolo vydané stavebné povolenie.
Jediný možný prístup motorovým vozidlom do garáže je po predmetnom pozemku. Pre peší prístup k
domu navrhovateľky cez predmetný pozemok je vybudovaný chodník so schodíkmi. Hranica pozemkov

vo vlastníctve navrhovateľky a predmetného pozemku je v súčasnosti vytýčená tromi železnými stĺpikmi.
Hranicaprebiehaveľmitesnepopridomenavrhovateľkyazasahujeajdobetónovéhochodníka,ktorýmá
navrhovateľka vybudovaný hneď vedľa svojho domu. Odporkyňa má v úmysle postaviť oplatenie, ktorým
oddelí svoje pozemky od pozemkov navrhovateľky. Oplotenie ako drobná stavba už bola odporkyni
rozhodnutím stavebného úradu povolená. V súčasnej dobe používa navrhovateľka a jej rodina k prístupu

na svoj pozemok schodisko nachádzajúce sa pri pohľade od domu navrhovateľky po pravej strane
jej pozemku. Schodisko je vybudované vo svahu a je spevnené betónovými panelmi. Po prejdení
schodiska je potrebné prekročiť múrik, ktorý sa nachádza na hranici pozemku navrhovateľky a jej suseda
a obísť zvodidlá nachádzajúce sa okolo popri hlavnej ceste. Odporkyňa má pred svojim rodinným
domom vybudovaný prístup motorovým vozidlom a parkovacie miesto. Parkovacie miesto je spevnené,

vybetónované a je takmer vo výške úrovne hlavnej cesty. Odporkyňa uviedla, že pôvodný stav pri jej
dome bol rovnaký ako pri dome navrhovateľky, teda že okolo jej pozemku boli zvodidlá a prístup autom
a parkovacie miesto na pozemku s rodinným domom si musela vybudovať sama. Predmetný pozemok
bol navrhovateľke opakovane ponúkaný na odkúpenie a to právnymi predchodcami odporkyne a neskôr
aj samotou odporkyňou. Odporkyňa nechala vyhotoviť na vlastné náklady geometrický plán č. 119/2007,

ktorými boli z pôvodných parciel číslo XXX/X, XXX/X a XXX/X vyčlenené nové parcely s číslami
XXX/X, XXX/X a XXX/XX susediace s nehnuteľnosťami odporkyne, ktoré si odporkyňa následne od
právnehopredchodcuodkúpila.Zvyšnáčasťpôvodnýchpozemkovprebiehajúcichpopridomeazáhrade
navrhovateľky bola následne pôvodným vlastníkom pánom T. ponúknutá na odkúpenie navrhovateľke.Táto ich nekúpila, keďže cena sa je zdala vysoká. Potom boli ponúknuté odporkyni, ktorá ich odkúpila.
Odporkyňa potom, ešte v roku 2007 ponúkla navrhovateľke na odkúpenie časť predmetného pozemku
širokú 3 metre, no s navrhovateľkou sa nedohodli. Navrhovateľka následne, namiesto snahy o dohodu,

podala na súde návrh na určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez predmetný pozemok nadobudla vydržaním. Konanie
sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/113/2007 a návrh odporkyne bol rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 6C/113/27-134 zo dňa 27.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5Co/12/2011-158 zo dňa 29.1.2013 zamietnutý. V oboch súdnych konaniach bol odporkyňou predložený

znalecký posudok č. 54/2007, vypracovaný Ing. Milošom Součkom, znalcom z odboru cestná doprava.
Účelom posudku bolo posúdenie účelovej komunikácie - výjazdu z garáže navrhovateľky z hľadiska
bezpečnosti cestnej premávky. Záver, ku ktorému znalec dospel bol, že účelová komunikácie nespĺňa
kritéria bezpečnosti cestnej premávky z dôvodu nevyhovujúceho pozdĺžneho sklonu komunikácie a
ostrého uhla napojenia komunikácie na hlavnú cestu. Nedostatky môžu byť odstránené umiestením
dopravného zrkadla a úpravou výjazdu tak, aby sa vodič rozbiehal z roviny, resp. z terénu, ktorý bude

vyhovovať sklonom stanoveným normou.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý

pozemok.

Podľa § 127 ods. 3 OZ vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na

pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.

Citované ustanovenie § 151o ods. 3 OZ opravuje možnosť aby súd zriadil tzv. nevyhnutnú cestu cez
priľahlý pozemok v prospech vlastníka stavby. Obligatórnou podmienkou je, že prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak.

Navrhovateľka sa domáhala zriadenia vecného bremena, zaťažujúceho nehnuteľnosti odporkyne, z
dôvodu aby si mohla zabezpečiť prístup peši a prejazd motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu
a ku garáži.

Navrhovateľka v konaní argumentovala, že súčasný peší prístup, ktorý má cez svoj pozemok je strmý
a ona musí prekonávať schody a múrik. Podľa názoru súdu má však navrhovateľka prístup peši k
rodinnému domu cez vlastný pozemok zabezpečený. Ak zákon ako nevyhnutnú podmienku na zriadenie
vecného bremena uvádza, že „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, má na mysli podľa názoru

súdu aj to, že prístup k nehnuteľnosti nemožno zabezpečiť ani dodatočnými stavebnými či terénnymi
úpravami. Je zrejmé, že na to, aby chodník, ktorý navrhovateľka využíva v súčasnosti, spĺňal kritéria
bezpečnosti a to najmä v zimnom období, sú potrebné jeho stavebné úpravy. Navrhovateľka však
musí podľa názoru súdu predovšetkým využiť všetky technické možnosti vybudovania prístupu na
svoj pozemok. Jej rodinný dom s priľahlým pozemkom bezprostredne susedí s hlavnou cestou. Nie

je teda situácia, že by k prístupu k svojmu rodinnému domu z hlavnej cesty musela navrhovateľka
prechádzať cez iný pozemok. Nemôže preto očakávať, že súčasný stav jej nehnuteľnosti, bez vyvinutia
primeraného úsilia z jej strany o potrebné technické úpravy bude bez ďalšieho postačovať na zriadenie
vecného bremena. Podľa vyjadrenia odporkyne, na jej pozemku bol pôvodný stav obdobný a pre prístup
motorovým vozidlom a jeho parkovanie si musela vybudovať parkovacie miesto. Podľa názoru súdu

rovnakú možnosť má aj navrhovateľka.

Kuvedenejotázkezaujalaobdobnéstanoviskoajjudikatúra(Rc4/2007-rozsudokNajvyššiehosúduČR
zo 17. 2. 2006, sp.zn. 22 Cdo 38/2005): skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre navrhovateľa pohodlnejší, resp. výhodnejší alebo

by sa zaobišiel bez stavebných úprav nie je významná.

Navrhovateľka sa návrhom domáhala aj zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu
peši a vjazdu motorovým vozidlom na pozemok parc. číslo 222/4, na ktorom sa nachádza garážnavrhovateľky. Odporkyňa v konaní namietla, že táto garáž je tzv. „čiernou stavbou“, teda, že bola
postavená bez stavebného povolenia. Navrhovateľka nereagovala na túto námietku a nepredložila
stavebnépovolanieaniinérozhodnutie,resp.doklad,ktorýbytototvrdenieodporkynevyvrátil.Vsúdnom

spise a ani v pripojenom spise sp.zn. 6C/113/2007 sa takýto doklad nenachádza. V stavebnom povolení
zo dňa 14.7.1966 sa garáž nespomína, povolenie znie len na: „rodinný dom typ N“. Podľa názoru
súdu stavebné povolenie nenahrádza ani stanovisko obce Opatovce nad Nitrou zo dňa 12.1.2010. V
zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, účinného v čase keď mala byť garáž
podľa tvrdení navrhovateľky postavená, bol stavebník pred začatím stavebných prác povinný požiadať

stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby a predložiť predpísanú dokumentáciu. Na
užívanie hotovej stavby bolo v tom čase potrebné rozhodnutie podľa vyhlášky č.144/1959 Ú.v., ktorou
sa vykonával zákon o stavebnom poriadku.

Keďže stavba garáže je nepovolenou stavbou, z právneho hľadiska neexistuje a preto nie sú splnené
podmienky podľa §151o ods. 3 OZ, keďže vecné bremeno podľa tohto ustanovenia sa môže zriadiť len

k stavbe.

Z dokazovania vyplynulo, že odporkyňa ale aj jej právni nástupcovia niekoľko krát ponúkli navrhovateľke
možnosť odkúpiť predmetný pozemok alebo jeho časť na to aby si mohla zabezpečiť riadny prístup k
svojim nehnuteľnostiam. Ona však neprejavila ochotu dohodnúť sa. Aj judikatúrou bolo konštatované

že, podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník
priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho
časť odpredá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou a to za obvyklú cenu(R 32/2006 -
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.7.2005, 22Cdo 1897/2004).

Navrhovateľka v konaní argumentovala aj tým, že ak nebude jej návrhu vyhovené, nedokáže si následne
bez prístupu cez pozemok odporkyne zabezpečiť údržbu svojho domu ani dovoz dreva, či iných väčších
vecí na svoj pozemok. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 127 ods. 3 OZ a z neho vyplývajúcu
povinnosť odporkyne takýto prístup cez svoju nehnuteľnosť navrhovateľke v nevyhnutnom rozsahu
umožniť. Odporkyňa napokon na pojednávaní aj prejavila ochotu umožniť prístup navrhovateľke na

takéto účely na jej žiadosť.

Súd zamietol návrh navrhovateľky na vykonanie dokazovania ustanovením znalca, odboru geodézia a
kartografia na vypracovanie geometrického plánu, ktorým by bolo graficky znázornené vecné bremeno.
Vzhľadom na závery ku ktorým súd dospel, by bol tento dôkaz bezpredmetný.

Z uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o
ods. 3 OZ súd návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže odporkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej v súlade s citovaným ustanovením priznal právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy odporkyne pozostávajú z trov právneho

zastúpenia v sume 349,55 EUR. Výška odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je
1/13 výpočtového základu, čo je pre rok 2014 suma 61,87 EUR. výške režijného paušálu je 8,04 EUR.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných položiek

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 61,87 EUR
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu 61,87 EUR
- účasť na pojednávaní na OS Prievidza dňa 29.7.2014 61,87 EUR
- účasť na obhliadke na mieste samom dňa 21.8.2014 61,87 EUR

- účasť na pojednávaní na OS Prievidza dňa 28.10.2014 61,87 EUR
- 5 x režijný paušál á 8,04 EUR 40,20 EUR
Spolu: 349,55 EURPoučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.