Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202288
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416202288.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: N. G., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko J. Q. Z., proti žalovanej: Slovenská republika, v časti o zaplatenie náhrady škody 4 589,64
eura s príslušenstvom konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72
Bratislava a v časti o zaplatenie náhrady škody 66,10 eura s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy 35
000 eur s príslušenstvom, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 20.marca 2018 pod č. k. 5C 55/2016-309 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O trovách
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej
Slovenskej republiky zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy sumu 39 655,74 eura. Súčasne

žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť z internetu uznesenie 12Ps/6/2014.Pôvodne v
žalobe označila ako orgán konajúci za žalovanú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky/ ďalej
len MS SR/.
Žalobu spresnila v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na náhradu škody súvisiacej s konaním
orgánov činných v trestnom konaní pri domovej prehliadky, t.j. vo veci nároku uplatneného pod bodom
I. žaloby, na zastupujúci orgán za žalovanú konať Ministerstvo vnútra.
Žiadala v súvislosti s príkazom na domovú prehliadku a s jej vykonaním majetkovú škodu 4 589,64

eura pozostávajúcu z :
- ceny pendrivu : 11,29 eura
-ceny 1. počítaču:1.002,04 eura,
-ceny počítačového programu: 68,44 eura
-ceny druhého počítaču: 951,90 eura,
-ceny inštalácie kamerového systému 148,13 eura,
-ceny nastavenie systému : 118,50 eura,

-ceny dig. zar. GV 250-4/ karta ktorá bola v zhabanom počítači/ : 270,82 eura
-ceny 3. počítača : 222,94 eura,
-ceny upratovania 400 m2, ktoré vykonala Ostrihomská firma : 145,61 eura
-škoda v súvislosti s nepredaným nákladným autom : 1 386 eur,nafta, súčiastka k bráne, ktorú súčiastku poškodili policajti , nové CD, ktoré musela kúpiť spolu v sume :
254,37 eura
-poštovné kvôli domovej prehliadke 9,60 eura.

Okrem tejto majetkovej škody si uplatnila nemajetkovú ujmu 20 000 eur. V súvislosti s vydaním
rozhodnutím o začatí konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo veci vedenej pod sp.
zn. 12Ps/6/2014 si uplatnila majetkovú škodu 66,10 eura a nemajetkovú ujmu 15 000 eur. Nároky
uplatnila podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

1.2.Z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa podaním zo dňa 7.2.2016 požiadala
MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vzniknutej v súvislosti so začatím
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12Ps/6/2014. Nesúhlasila so začatím konania, súd
v konaní pokračoval a mala výhrady voči v tomto konaní vypracovanému znaleckom posudku. Ďalej
namietala vykonštruovanú a nezmyselnú domovú prehliadku, príkaz na uskutočnenie ktorej dala
sudkyňaOkresnéhosúduNovéZámky.Vrámcitejtožiadostisiuplatnilamajetkovúškoduanemajetkovú

ujmu. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 9.8.2016
zistil, že MS SR predbežne prerokovalo nárok žalobkyne uplatnený podľa vyššie citovaného zákona
č. 514/2003 Z.z. v rozsahu uplatnenej nemajetkovej ujmy 20 000 eur z titulu nezákonného rozhodnutia
- Príkazu na domovú prehliadku č.: OS NZ-V-2-1/2014- DP zo dňa 10.2.2014 a v rozsahu uplatnenej
nemajetkovej ujmy 15 000 eur a majetkovej škody 66,10 eura z titulu nezákonného rozhodnutia

tunajšieho súdu 12 Ps/6/2014 zo dňa 17.6.2014. Žiadosti žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy MS SR nevyhovelo, pre nepreukázanie naplnenia zákonných predpokladov na vznik nároku.

1.3.Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORP-474/OVK-NU-2013 zistil, že uznesením z 29.7.2013
bolo začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania sa. Príkaz na domovú prehliadku dala

sudkyňa Okresného súdu Nové Zámky pod č. OS NZ-V-2-1/2014-DP dňa 10.2.2014 na návrh Okresnej
prokuratúry zo dňa 7.2.2014. Domová prehliadka bola vykonaná podľa príkazu v dome žalovanej na
adrese C.. v Z. .O jej priebehu bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Súčasťou
vyšetrovacieho spisu je počas domovej prehliadky vykonaná fotodokumentácia. Pri domovej prehliadke
boli žalobkyni odňaté veci bližšie špecifikované v zápisnici a podľa zápisnice pri domovej prehliadke

neboli spôsobené žiadne poškodenia ani porušenia majetku a zariadenia nehnuteľnosti. Žalovaná
prítomná pri domovej prehliadke zápisnicu odmietla podpísať a prevziať. Prehliadky sa zúčastnila na
prípade nezúčastnená osoba pán B. Z pripojeného trestného spisu ďalej zistil, že policajné orgány
sa následne bezúspešne snažili pri domovej prehliadke zadržané veci žalobkyni vrátiť, odmietla ich
prevziať, čo nespochybnila v tomto konaní. Veci odmietla prevziať pre podozrenie nainštalovania

rôznych odpočúvacích a sledovacích zariadení. Trestné konanie doposiaľ právoplatne skončené
nebolo .Uznesením ČVS: ORP -474/OVJK-NZ-2013 zo dňa 4.11.2014 bolo prerušené. Doposiaľ nebol
príslušným orgánom zrušený príkaz na domovú prehliadku pre jeho prípadnú nezákonnosť / § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z./.

1.4. Z pripojeného spisu konania o spôsobilosti na právne úkony vedeného pod sp. zn. 12Ps/6/2014,
zistil, že dňa 13.5.2014 bol súdu doručený podnet Okresnej prokuratúry Nové Zámky na začatie konania
vo veci spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd Nové Zámky dňa 17.6.2014 vydal rozhodnutie,
ktorým v súlade s v tom čase platným ustanovením § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku začal
konanie vo veci pozbavenie, resp. obmedzenia spôsobilosti na právne úkony žalobkyne. Mal zato,

že dôvody uvedené v doručenom podnete prokuratúry, ako aj všetky k podnetu pripojené listinné
dôkazy odôvodňujú opodstatnenosť začatia konania. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie.
Po vykonanom dokazovaní a aj znaleckým posudkom, bolo konanie zastavené uznesením zo dňa
5.10.2015 pod č. k. 12Ps/6/2014.

1.5. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia§1 zákona ,§ 3 ods. 1 , ,§ 4 ods. 1 ,§ 4 ods. 2 ,§ 4 ods.
3 § 5 ods. 1, 2 ,§ 6 ods. 1, § 9 ods. , § 15 ods.1,2, § 17 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol,
že orgány, ktoré za žalovanú podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v tejto veci konajú sú však dva. Podľa § 4
ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. MS SR v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy 20 000 eur
uplatňovanej podľa cit. zákona v nadväznosti na nezákonný príkaz na domovú prehliadku vydaný súdom

a v časti o zaplatenie majetkovej škody 66,10 eura a nemajetkovej ujmy 15 000 eur uplatňovanej podľa
cit. zákona v nadväznosti na nezákonné rozhodnutie súdu, ktorým súd začal konanie o spôsobilosti
žalobkyni na právne úkony. MV SR koná v tejto veci za žalovanú v časti o zaplatenie majetkovej škody4 589,64 eura, ktorú si žalobkyňa uplatnila v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní
pri vykonávaní domovej prehliadky a to podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z..

1.6.V časti uplatneného nároku v súvislosti so začatím konania o pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony uviedol, že celé toto občianske súdne konanie prebehlo v súlade s v tom čase platným a účinným
Občianskym súdnym poriadkom, rozhodnutie o jeho začatí doposiaľ zrušené ani zmenené príslušným
orgánom pre jeho nezákonnosť nebolo / § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že nie každé
konanie, ktoré súd začne vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony automaticky končí vydaním

rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Takto to nefunguje. Práve takéto súdne konanie
s dôrazom na ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania slúži nato, aby bolo
pod dozorom príslušnej autority zistené a preverené / a to aj znaleckým dokazovaním/, či podnet daný
na začatie takéhoto konania bol dostatočne dôvodný, t.j. či skutočne existujú dôvody na obmedzenie
spôsobilosti. Bez začatia konania vo veci a bez vykonania príslušného dokazovania by toto nebolo
možné zistiť. Ak však priebehu konania vykonaním potrebného dokazovania súd dospeje záveru, že

dôvody na obmedzenie spôsobilosti nie sú dané, je to dôvodom na zatavenie konania. V takomto
prípade nie je možné hovoriť o nezákonnom rozhodnutí, ktorým súd začal konanie vo veci, pretože v
čase jeho začatia boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia / existoval
relevantný podnet na začatie takéhoto konania/.

1.7.V ďalšej časti uviedol, že žalobkyňa sa domáhala náhrady materiálnej škody vzniknutej v súvislosti
s konaním vedeným pod sp.zn. 12PS/6/2014 v sume 66,10 eura a nemajetkovej ujmy 15 000 eur.
Súčasne si uplatnila nemajetkovú ujmu 20 000 eur v súvislosti s nepotrebnou domovou prehliadkou.
Z uvedeného podania vyplýva, že si uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonnými
rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.. Ako nezákonné rozhodnutia

podľa predmetného podania označila uznesenie vydané Okresným súdom Nové Zámky pod č.k.
12Ps/6/2014-32 zo dňa 17.6.2014 o začatí konania vo veci pozbavenia, resp. obmedzenia spôsobilosti
naprávneúkonyžalobkyneapríkaznadomovúprehliadku č.:OSNZ-V-3-1/2014-DPzodňa10.2.2014,
ktorý príkaz vydal sudca pre prípravné konanie na Okresnom súde Nové Zámky. Z ďalšieho listinného
dôkazu doplnenia podania zo 6.7.2014 a z podania Ministerstva vnútra SR zo dňa 14.10.2014 vo

veci: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku- vyjadrenie zistil, že žalobkyňa zaslala ministerstvu
vnútra žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 cit. zákona. Z
uvedeného podania MV SR zo dňa 14.10.2014 mal za preukázané, že ministerstvo vnútra spomínanú
žiadosť žalobkyne predbežne prerokovalo a o výsledku ju informovalo. Jej nárok však vyhodnotilo
ako nedôvodný. Predmetom predbežného prerokovania bol nesprávny úradný postup príslušníkov

policajného zboru pri vykonávaní domovej prehliadky.

1.8.Na základe zisteného skutkového stavu posúdeného podľa zákona č. 514/2003 Z.z. dospel k
záveru, že nárok žalobkyne na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nezákonných
rozhodnutí je nedôvodný. Uviedol, že obe rozhodnutia -tak príkaz na domovú prehliadku, uznesenie o

začatí konania vo veci 12Ps/6/2014 boli vydané v súlade s v čase ich vydania platnými a účinnými
právnymi predpismi. V zmysle § 6 cit. zákona nárok na náhradu škody možno priznať len v prípade,
ak rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Príkaz na domovú prehliadku, ani
rozhodnutieo začatíkonania ospôsobilostinaprávneúkonyzmenenéanizrušenépreichnezákonnosť,
na to príslušným orgánom, doposiaľ neboli. Posudzovanie zákonnosti rozhodnutia nie je v kompetencii

súdu, ktorý koná o žalobe o náhradu škody. Nesprávny úradný postup osôb zúčastnených na domovej
prehliadke, v konaní právne relevantným spôsobom preukázaný nebol. Nesprávny úradný postup nebol
doposiaľ konštatovaný ani dozorujúcim prokurátorom. Len samotná skutočnosť, že sa žalobkyni postup
príslušníkov polície pri domovej prehliadke nepáčil ,nie je postačujúca. To, za akých okolností je možné
postup orgánov verejnej moci považovať za nesprávny úradný postup je upravené v § 9 ods. 1, 2 a

3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa spochybnila to, koľko osôb sa prehliadky zúčastnilo, ako k nej
policajti prišli, ako sa pohybovali po dome, ako si fotili jej dom, že ju riadne nepoučili o jej právach a
riadne nepožiadali o vydanie vecí, zašpinili jej dom a z tohto všetkého utrpela šok a dostala doživotné
nevyliečiteľnézdravotnéťažkosti,sktorýmimusížiťdokoncaživota.Sťažujújejspoločenskéuplatnenie,
atď. Bolo jej povinnosťou tieto tvrdenia preukázať. Na preukázanie sama žiaden relevantný dôkaz

nenavrhla. Z pripojeného trestného spisu však zistil, že o priebehu prehliadky bola spísaná zápisnica,
ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. K domovej prehliadke bola prizvaná nezúčastnená osoba.
Podľa zápisnice pri domovej prehliadke neboli spôsobené žiadne poškodenia ani porušenia majetku a
zariadenia nehnuteľnosti. Je vecou žalovanej, že odmietla zápisnicu podpísať a prevziať. Len samotnétvrdenie ešte nie je dôkazom o vzniku majetkovej škody. Podľa § 17 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. sa
uhrádza najmä skutočná škoda a ušlý zisk. Túto skutočnú škodu a ušlý zisk musí žalobkyňa v konaní
nad všetku pochybnosť preukázať. Preto predloženie dokladov o objednaní upratovania a len samotné

tvrdenie, že si po vykonanej domovej prehliadke musela dať vyčistiť dom neobstojí. Taktiež neobstojí
len tvrdenie, že v súvislosti s domovou prehliadkou utrpela šok a doživotné zdravotné problémy, keď
ich vznik nijakým spôsobom nepreukázala. Nepreukázala, že jej zdravotný stav v dôsledku domovej
prehliadky natoľko zhoršil, že musela napr. vyhľadať odbornú /lekársku/ pomoc. Žalobkyňa ako škodu
vyčíslila aj cenu pendrivu: 11,29 eura, cenu 1. počítača: 1 002,04 eura, cenu počítačového programu:

68,44 eura, cenu druhého počítača: 951,90 eura, cenu inštalácie kamerového systému 148,13 eura,
cenu nastavenie systému : 118,50 eura, cenu dig. zar. GV 250-4/ karta ktorá bola v zhabanom počítači/:
270,82 eura, cenu 3. počítača: 222,94 eura. Pri domovej prehliadke jej boli v súlade s trestným
poriadkom zaistené veci bližšie špecifikované/ 3 ks stolových počítačov a 1 x USB klúč/ v zápisnici.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu však zistil, že policajné orgány sa následne bezúspešne snažili
tieto zaistené veci žalobkyni vrátiť. Odmietla ich prevziať. Ďalej tvrdila, že jej vznikla škoda v súvislosti

s nepredaným nákladným autom vo výške 1 386 eur. Tvrdila, že pred domovou prehliadkou sa jej
ozval kupec na auto, o ktorom údaje sa nachádzali v zhabanom počítači. Škoda jej mala vzniknúť tým
že podľa nej ten záujemca už určite kúpil iné auto. Ani v tomto prípade nepreukázala samotnú škodu
výške 1 386 eur a jej vznik v príčinnej súvislosti s vykonanou domovou prehliadkou. Ďalej si uplatnila
škodu predstavujúcu cenu nafty, súčiastky k bráne, ktorú súčiastku údajne, čo však nebolo preukázané,

poškodili policajti, cenu nového CD, ktoré musela kúpiť spolu v sume 254,37 eura . Uplatnila poštovné
kvôli domovej prehliadke 9,60 eura. Ani túto škodu však nad všetku pochybnosť nepreukázala, len
tvrdila, že jej škoda v sume 254,37eura a 9,60 eura vznikla, bez jej riadneho preukázania. Tvrdenia
žalobkyne o údajnom namontovaní, nainštalovaní odpočúvacích a sledovacích zariadení do domu, do
počítačov a tvrdenia o tom, ako, akým spôsobom budú poštárky zisťovať obsah jej listových zásielok,

tieto považoval len za ničím nepodložené subjektívne názory žalobkyne, bez akéhokoľvek reálneho
základu.
Ďalej uviedol, že žalobkyňa spochybňovala, že na súdne zásielky súdy uvádzajú čísla konania a takým
spôsobom by vedeli poštárky zistiť konanie a aj samotného účastníka v akejkoľvek súdnej veci tak,
že by si zásielku len jednoducho spojili s jej adresátom. V danom prípade, ak by aj poštárka predsa

len ,,niečo“ zistila a následne by to vyzradila, za jej konanie nezodpovedá štát podľa zákona č. 514/2003
Z.z.. V časti kritiky znaleckého posudku vypracovaného v konaní 12Ps/6/2014 uviedol, že súdu v
tomto konaní neprináleží hodnotiť, prípadne spochybňovať odborné vyjadrenia znalca, obsiahnuté v
znaleckom posudku. V časti skutočností prezentovaných žalobkyňou na pojednávaní, že nemenovaná
televízia zverejnila v rámci svojej reportáži nejaké informácie týkajúce sa konania o spôsobilosti na

právne úkony žalobkyne uviedol, že postúp televízie nie je možné posudzovať podľa zákona č. 514/2003
Z.z., za ktorý postup by mal podľa cit. zákona zodpovedať štát.

1.9.V závere uviedol, že nebolo zistené, že príkaz na domovú prehliadku a uznesenie začatí konania
o spôsobilosti na právne úkony sú nezákonné rozhodnutia podľa § 5 až 8 zákona č. 514/2003 Z.z. a že

postup orgánov činných v trestnom konaní pri domovej prehliadke bol nesprávnym úradným postupom
podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., .V konaní nebolo jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané
ani to, že žalobkyni vznikla majetková škoda v súvislosti s domovou prehliadkou. Nemal preukázané, že
by žalobkyňa aj v prípade zistenia nezákonného úradného postupu, alebo nezákonného rozhodnutia /
mala nárok na nemajetkovú ujmu. Nárok na nemajetkovú ujmu nevniká automaticky, ale podľa § 17

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa táto uhrádza len v prípade, ak by prípadné samotné konštatovanie
porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní jej výšky sa postupuje podľa §
17 ods. 3 cit. zákona. Preto len samotné konštatovanie žalobkyne, že voľakedy, keď vyrastala vo A.,
chodila na základnú a na strednú školu , bola zamestnaná a podnikala, mala veľmi dobré medziľudské
vzťahy, ako podnikateľka si plnila povinnosti voči štátu a že zle vychádza len zo susedmi v Z. , nie

je podľa dostatočným preukázaním prípadnej dôvodnosti, opodstatnenosti a oprávnenosti nároku na
nemajetkovú ujmu s poukazom na ustanovenie odseku 3 § 17 cit. zákona.

1.10.Vyporiadal s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/183/2009 , na ktoré poukazovala
žalobkyňa. mal zato, že predmetné rozhodnutie nie je možné automaticky aplikovať v tejto veci. Netýkalo

príkazu na domovú prehliadku ani uznesenia o začatí konania vo veci obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony. V tomto konaní sa nenamieta nezákonnosť uznesenia o začatí trestného konania, alebo
nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe.1.11.V časti žaloby v ktorej žalobkyňa žiadala žalovanú Slovenskú republiku odstrániť z internetu
uznesenie 12 Ps/6/2014 žalobu zamietol z dôvodu, nedostatku vecnej pasívnej s poukazom na
ustanovenia § 82a nasl. zákon č. 757/2004 Z.z.. Žalovaná nie je tým subjektom, ktorý zverejňuje

rozhodnutia a preto podľa nie je osobou zodpovednou za odstránenie zverejneného rozhodnutia. Na
doplnenie uviedol, že podľa dôkazu predloženého žalobkyňou zverejnené uznesenie neobsahovalo
také údaje, na základe ktorých by bolo možné bez ďalšieho žalobkyňu identifikovať. Nebolo zverejnené
jej meno, jej priezvisko, dátum narodenia a úplná adresa pobytu.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

1.12.O trovách konania rozhodol podľa § 251 ods.1 ,CSP,§ 262 ods. 2 CSP. Žaloba bola zamietnutá
v celom rozsahu, preto priznal v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu voči v konaní neúspešnej žalobkyni. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté podľa
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Namietala procesnú vadu spočívajúcu v rozhodnutí
nezákonným sudcom, pretože v priebehu konania vzniesla námietku zaujatosti zdôvodnenú
rozhodnutím sudkyne Okresného súdu Nové Zámky o vydaní príkazu na domovú prehliadku. Námietka
bola odmietnutá. Namietala ďalšie vady konania, keď sa na pojednávanie nedostavila žalovaná. Žiadala
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nebolo jej vyhovené. Na pojednávaní 12.12.2017 sudkyňa

vyhlásila, že bude konať podľa zákona č. 514/2003 Z.z . napriek tomu, že sa jedná o občianskoprávne
konanie konané podľa CSP. Žiadala aby MS SS a MV SR konali spoločne a nerozdielne, pretože škodu
jej spôsobili spoločným konaním. V oboch prípadoch si uplatnila nárok titulom nezákonného rozhodnutia
a nezákonného úradného postupu. Nesúhlasila s dôvodmi rozhodnutia, že rozhodnutia neboli zrušené
a citovala ustanovenie § 6 ods. 2,4, § 7,§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z..Nesúhlasila s názorom ani v

časti nesprávneho úradného postupu, pretože nesprávny úradný postup sa týka porušenia povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahov v konaní .Rovnako je to pri postupe vyšetrovateľa policajného zboru. Nesúhlasila
s názorom súdu prvej inštancie v argumentácii k rozhodnutiu NS SR 4 Cdo 183/2009, pretože je
podstatný obsah rozhodnutia. Rozhodujúcimi skutočnosťami nezákonnosti začatia trestného stíhania,

podozrenia zo spáchania trestného činu, domovej prehliadky, konania o pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony je neskorší výsledok konania. U nes sa podozrenie zo spáchania trestného činu pre ktoré
bola nariadená domová prehliadka nepotvrdilo. Tým vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia. Konanie
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bolo zastavené, čím bol daný nesprávny úradný postup.
K jeho začatiu neboli pripojené žiadne listinné dôkazy a znalecký posudok bol spred dvoch rokov.

Preto sudca nemohol vyhodnotiť podnet ako vážny. Netrpí žiadnou duševnou chorobou, je spôsobilá na
právne úkony a súd konanie zastavil na základe záverov znaleckého posudku, ktorý znalec ju riadne
vypočul. Ďalej citovala ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a namietala, že súd prvej inštancie
nesprávne písal, za akých podmienok je možný nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci,
pretože v citovanom ustanovení okrem vymenovania nesprávneho úradného postupu je dané slovo

aj, tým nie sú v zákone vymenované všetky nesprávne úradné postupy. Ďalej sa vyjadrila k dôvodom
rozhodnutia v časti odmietnutia prevzatia zadržaných vecí, nenavštívenie lekára po domovej prehliadke,
odmietnutie podpísania zápisnice, náhrady škody za nepredané auto, nepreukázania škody 254,37 eura
a 9,60 eura u ktorých poukazovala na skutočnosti ako v priebehu konania. mala za to, že konajúca
sudkyňa nesprávne vyhodnotila ňou predložené dôkazy, úmyselne písala v rozhodnutí nepravdivé

výroky. Nesprávne uviedla, že štát nie je zodpovedný za zverejnenie informácii v televízii týkajúcich sa
konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie nesprávne odmietol jej žiadosť
odstrániť z internetu uznesenie 12 Ps 6/24, pretože automatizované informačné systémy vrátane
databáz v nich obsiahnutých a spravované ministerstvom sú vo vlastníctve štátu. V časti zamietnutia
žaloby týkajúcej sa finančného zadosťučinenia uviedla, že v tejto časti nárok preukázala. Poukázala, že

žila so svojimi priateľmi, kolegami, spolužiakmi, zákazníkmi v rodnej dedine. Vážili si ju pre podnikanie,
mala úctu, do rodnej dediny pravidelne chodila, žila medzi nimi a nie so štúrovskými susedmi. S nimi sa
nikdy nerozprávala, nemala s nimi žiaden kontakt. Zdržiavanie sa v dome v Z. neznamená, že žije medzi
štúrovskýmisusedmi.MádomvZ.aleodišlabývaťdoM..,kvôlizavinenieštátusamuselavrátiť,alestále
hľadámožnosťodísťnatrvalozoA.republiky.Vmiestebydliskachcelaznovupodnikať,alepodegradácii

štátu, či je vôbec schopná robiť právne úkony, kto by vstúpil do jej predajne. Z. na nemajetkovú ujmu, iba
samotné konštatovanie porušenia práv nie je dostatočným zadosťučinením, preto žiadala nemajetkovú
ujmu. Napadnutý rozsudok žiadala zrušiť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.3.Žalovaná konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra SR vo svojom písomnom vyjadrení k
odvolaniu považovala odvolanie za nedôvodné a neopodstatnené. Všetky skutočnosti a argumenty
uviedla žalobkyňa v prvostupňovom konaní. Skutočnosť, že o domovej prehliadke rozhodovala sudkyňa

OkresnéhosúduNovéZámkyniejedôvodom naspochybnenienezaujatostikonajúcehosúduonáhrade
nemajetkovej ujmy a náhrade škody. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4.Žalovaná konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR sa vo svojom písomnom vyjadrení
k odvolaniu vyjadrila k namietanému procesnému postupu. Pojednávania sa nezúčastnila pre

oznámenie súdu o odročení pojednávania. Rovnako bola oboznámená žalobkyňa. Rozsudok žiadala
ako vecne správny potvrdiť.

5.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu ministerstva vnútra uviedla, že v konaní preukázala
dostatok dôkazov na nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu. K vyjadreniu ministerstva
spravodlivosti považovala zdôvodnenie neúčasti na pojednávaní za falošnú výhovorku, súd jej nikdy

neposlal mail o odročení pojednávania, nikdy neexistoval.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti

§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku
(§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona. 6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy

vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
Odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie žalobcu, dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcom. Súd prvej inštancie
v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, svoje rozhodnutie podrobným spôsobom, zaoberajúcsa každou námietkou žalobcu, ktoré uviedol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
v podanom odvolaní, uvádzajúc svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aplikoval v danej veci
správne právne predpisy na správne zistený skutkový stav veci. Tieto skutočnosti odôvodňujú postup

odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej
inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil a preto ďalej na tieto dôvody iba poukazuje. Súd prvej inštancie sa
v dôvodoch písomného rozhodnutia popísal zistený skutkový stav, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje,
preto ho nebude opakovať. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti náhrady škody založil na
tvrdení,žežalobkyňasvojnárokuplatnila titulomnezákonnýchrozhodnutí,uznesenieozačatíkonaniao

pozbavenie spôsobilosti na právne úkony 12Ps 6/2014 zo dňa 1706.2014 a príkaz na domovú prehliadku
zo dňa 10.02.2014 titulom nezákonných rozhodnutí. Obe rozhodnutia neboli zrušené ani zmenené.
Nesprávny úradný postup pri domovej prehliadke nebol zistený. Žalobkyňa namietala všetky dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Predtým ako sa odvolací súd zaoberal dôvodmi odvolania týkajúceho sa nesprávne zisteného

skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia, skúmal procesné vady namietané
žalobkyňou.
Žalobkyňa namietala rozhodnutie vydané ňou zaujatým súdom rozhodujúcim o domovej prehliadke
a konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
31.03.2016 pod č.k. 25NcC/8/2016-107 nebola zákonná sudkyňa M.. K. R. vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 5C/55/2016. Žalobkyňa
namietala tie isté dôvody ako v odvolaní. O jej námietke bolo rozhodnuté odvolacím súdom tak, že
nevylúčil zákonnú sudkyňu z prejednania a rozhodnutia danej veci. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla nové
skutočnosti nazákladektorýchbymalodvolacísúdskúmať,čivovecirozhodovalzaujatýsudca,jednalo
by sa o prekážku rozhodnutej veci. Preto odvolací súd nezistil odvolací dôvod daný ustanovením § 365

ods. 1 písm. c/ CSP.
Žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozsudku pre zmeškanie. O
obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 06.06.2017 o 10.00 hodine.
Ministerstvu spravodlivosti bolo oznámené mailom, že ich účasť na pojednávaní nie je potrebná,
pretože pojednávanie bude odročené pre potrebnosť písomného podania žalobkyne ministerstvu vnútra.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že strany sporu sa na pojednávanie nedostavili a bolo
odročené na neurčito. V spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 06.06.2017 o tom že žalobkyňa sa
o 10.11 hodine dostavila do pojednávacej miestnosti a pojednávanie bolo odročené. Trvala na svojom
výsluchu, preto bola následne vypočutá v kancelárii a tvrdila, že bola pred pojednávacou miestnosťou o
9.55 hodine, vyvolanie veci o 10.00 hodine nepočula, klopala na dvere o 10.05 hodine a potom s ňou bol

spísaný úradný záznam. Žalobkyňa sa nezúčastnila pojednávania, preto nemohla požiadať o vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Preto jej tvrdenie nie je pravdivé.
Zobsahuzápisniceopojednávaníkonanomdňa12.12.2017vyplýva,žestranysporubolipoučenépodľa
§ 181 ods. 2 CSP, súd uviedol, že nárok žalobkyne bude posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Strany poučil o ďalšom priebehu konania a boli vyzvané na predloženie vyjadrení k listinným dôkazom

predloženými žalobkyňou v súlade s ustanoveniami CSP. Žalobkyňa namietajúca celé konanie a spôsob
jeho vedenia by mala rozoznať procesné predpisy a predpisy hmotného práva. V konaní súdu prvej
inštancie odvolací súd nezistil žiadne pochybenia.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne vady konania namietané žalobkyňou pristúpil k meritórnemu
prejednaniu veci.

Súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie založil na tom, že rozhodnutie o domovej prehliadke a
uznesenie o začatí konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli zrušené alebo zmenené,
boli vydané v súlade s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi. Preto sa nejedná o nezákonné
rozhodnutia. Nesprávny úradný postup nezistil pri domovej prehliadke.

Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil.

V rozhodnutí Najvyšší súd z 30. septembra 2009 sp. zn. 1 Cdo 64/2008 vyslovil právny názor, že
„uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu obvineného.
Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin (až na

podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou
osobou). Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení
obvinenia bolo vydané nesprávne (v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku). Jednotlivé dôvodyoslobodenia spod obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia
rovnaký význam“.
V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/2014,

bolo publikované rozhodnutie 4 MCdo 159/2009 z 18.8.2010 s právnou : Zmyslu a účelu § 6 ods.1
veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovedností za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké
dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má
tiežrozhodnutieozastavenítrestnéhostíhaniavydanézdôvodu,žesanepotvrdilpredpokladospáchaní

trestného činu obvineným''.
Ústavný súd v rozhodnutí I.ÚS 320/2016 konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonností) začatia (vedenia) je neskorší výsledok trestného
konania a ktorý k tomu ďalšej časti svojho rozhodnutia dodal, že „pre posúdenie nezákonnosti
rozhodnutia resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné

v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo. Ústavný súd konštatoval, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že
sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok
nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn
prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú

vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.“
Žalobkyňa sa domáhala svojho nároku titulom nezákonného rozhodnutia o domovej prehliadke a titulom
nezákonného vykonania domovej prehliadky. Domová prehliadka bola nariadená sudcom pre prípravné
konania po začatí trestného stíhania na návrh Okresnej prokuratúry. Doposiaľ nebolo nikým rozhodnuté,
že bola nezákonná. Preto úzko súvisí s trestným stíhaním, ktoré nebolo zastavené, ale bolo prerušené,

pretože neboli zistené skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Nedošlo k
zastaveniu trestného stíhania, aby súd neposudzujúc nárok žalobkyne príliš formalisticky mohol dospieť
k záveru, že domová prehliadka a začatie trestného stíhania treba považovať za nezákonné rozhodnutia
majúce za následok vznik škody.
Iná je situácia pri uplatnení nároku za namietanú nezákonnosť spôsobu vykonania domovej prehliadky .

Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody, ktorá jej mala vzniknúť pri domovej
prehliadke .Uplatnila si vecnú škodu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že domová
prehliadka bola vykonaná v súlade so zákonom a nedošlo pri nej k násilnému vniknutiu do jej obydlia
a poškodeniu jej majetku. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch písomného rozhodnutia dostatočne

vyporiadal s uplatnenými nárokmi žalobkyne súvisiacimi s domovou prehliadkou. Odvolací súd sa s jeho
závermi plne stotožnil a preto ich nebude opakovať.

Rovnako sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v časti náhrady vecnej škody z konania o
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V danom prípade bolo konanie začaté na podnet okresnej

prokuratúry a po podaní znaleckého posudku bolo zastavené. Zákon č.514/2003 Z. z. takýto prípad
nerieši. Odvolací súd postupujúc podľa článku 4 CSP vychádzajúc analogicky z vyššie uvedených
rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu SR založených na opodstatnenosti začatia konania a jeho
skončenia dospel k záveru, že nárok žalobkyne je daný. Zároveň sa ale stotožnil so zamietnutím žaloby
v časti vecnej škody a zdôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať.

Žalobkyňa okrem vecnej škody uplatnila nároky titulom nemajetkovej ujmy za domovú prehliadku 20 000
eur a za obmedzenie spôsobilosti na právne úkony 15 000 eur.

Najvyšší súd v rozhodnutí z 30. júla 2008 sp. Zn. 3 Cdo 201/2007 dospel k záveru, podľa ktorého

„niektorézásahydoosobnostifyzickejosoby,ktorésazdanlivojaviaakoodporujúceobjektívnemuprávu,
nemožno považovať za neoprávnené vtedy, keď sú dané okolností vylučujúce neoprávnenosť zásahu.
O neoprávnený zásah do osobností fyzickej osoby nejde vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení
jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. V danom prípade dochádza k stretu dvoch záujmov - individuálneho
záujmu fyzickej osoby do osobnosti, ktorej sa zasahuje, s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa

priznáva prednosť. Teda nejde o neoprávnený zásah do osobností fyzickej osoby vtedy, keď je proti
nej vznesené obvinenie z trestného činu. Na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskoršie došlo k
oslobodeniuspodobžaloby.Rovnakovrozhodnutíz10.12.2008 sp.zn.5Cdo274/2007dospelkzáveru,
že pokiaľ je v súlade so zákonnými podmienkami pred príslušným orgánom začaté konanie, v ktorombolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takéhoto rozhodnutia neoprávneným
zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže,
že nebolo vydané dôvodne. Otázku nezákonnosti nemožno posudzovať zo strany súdu ako otázku

predbežnú: súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným
rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona sa výška náhrady nemajetkovej ujmy určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote; d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

a) Prihliadnuť na osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; to
znamená vziať do úvahy vek, zdravotný stav, zrejme aj sociálnu situáciu, teda to, či je rodičom, či žije v
manželstve, či je zamestnaný, či bol trestaný a k jeho odsúdeniu možno prihliadnuť (odsúdenie je/nie je
zahladené), doterajšiu povesť poškodeného atď. V rámci tohto kritéria by mal byť premietnutý aj spôsob
prežívania trestného stíhania poškodeným.

b) Prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k nej došlo; znamená vziať do
úvahy osobitné okolnosti, za ktorých k trestnému stíhaniu, či k väzbe došlo (napr. okolnosti zatknutia,
vznesenia obvinenia), status poškodeného v spoločnosti v danom čase a pod. Toto kritérium sa však
prelína s inými kritériami (napr. závažnosť následkov).
c) Prihliadnuť na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote; znamená

zohľadniť následky na osobnosti poškodeného v súkromnom živote (napr. dopad na fungovanie jeho
manželstva, zníženie dôvery v jeho čestnosť medzi osobami tvoriacimi jeho súkromnú sféru). Tu však
nemožno vychádzať z toho, že iba v prípade, ak sa najbližší poškodeného v dôsledku stíhania, väzby,
či dĺžky trestného stíhania, od poškodeného odvrátili, je preukázaný následok v súkromnom živote.
Naopak, významným je to, že napr. vykonávaním väzby je rozvíjanie súkromných (rodinných) vzťahov

poškodeného značne obmedzené či znemožnené, či znemožnený jeho intímny život, rozvoj záujmov
a pod.
d) Prihliadnuť na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení; to
znamená zohľadniť následky napr. stíhania či väzby v živote obvineného v rámci spoločnosti,
zamestnania, v procese vzdelávania, zmenu pohľadu spoločnosti na neho a pod.

Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia správne konštatoval, že obe rozhodnutia boli vydané
v súlade s platnou právnou úpravou, ktorá ich vydanie predpokladala. Ustanovenie § 17 zákona č.
514/2003 Z.z. je založené na primeranosti odškodnenia pri ktorej je potrebné prihliadať na osobitosti
daného prípadu, osobu poškodeného, jeho doterajší spôsob života a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenému v súkromnom živote, v spoločenskom živote.

18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatočnosti preukázania dôvodnosti
jej nároku. Je potrebné posúdiť okolnosti, za ktorých došlo k začatiu konania na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony a začatie trestného stíhania. Žalobkyňa nebola osobou požívajúcou dobré meno v

mieste bydliska, bola opakovane riešená pre zlé spolunažívanie so susedmi v mieste trvalého bydliska.
Podnet na začatie konania bol podaný na základe znaleckého posudku, ktorý odporučil podrobiť
žalobkyňu vyšetrenie pre podozrenie z duševnej poruchy. Žalobkyňa v priebehu konania žiadnym
spôsobom nepreukázala, že uvedenými konaniami došlo k strate jej dobrej povesti, majúcej za následok
zníženie jej spoločenského postavenia a stratu podnikateľskej činnosti. Z jej vyjadrení počas konania

vyplýva, že sa odsťahovala do M., kde chce trvalo žiť a nemá záujem žiť na území Slovenskej republiky.

19. Odvolací súd sa stotožnil so zamietnutím žaloby o odstránenie uznesenia 12Ps 6/2014
z internetu z dôvodov uvedených v písomných dôvodoch odvolania.

20. Žalobkyňa v odvolaní namietala celý procesný postup súdu prvej inštancie, zistený skutkový stav
a právne posúdenie. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyporiadal s jej námietkami v
dôvodoch písomného rozhodnutia a žalobkyňa v podstate v odvolaní iba zopakovala svoje námietky z
konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.