Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200949
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov

senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Mgr.
Eva Timár Myjavcová, správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti Gapeja, s.r.o., so sídlom Hlavná
918/2, Galanta, IČO: 35 850 965, Štúrova 42, Šaľa, proti žalovanému: Správa katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.
Upo-5/13-BP zo dňa 27.03.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Upo-5/13-BP zo dňa 27.03.2013 z r u š

u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 45,66 eur na účet žalobcu
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.05.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č.k. Upo-5/13-BP zo dňa 27.03.2013, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Správy katastra Senec č. Up 4/12 zo dňa 28.11.2012
o vyhovení protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 275/12-2 a zrušení protestom
napadnutého rozhodnutia Správy katastra Senec sp. zn. V-XXXX/XX zo dňa 24.10.201, ktorým správa
katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX v
k.ú. X. v prospech obchodnej spoločnosti Gapeja, s.r.o.

Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30.08.2012 vydal Okresný súd v Trnave uznesenie, ktorým vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka Gapeja, s.r.o., IČO: 35 850 965 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. OBV
171/2012 zo dňa 05.09.2012) a ustanovil do funkcie konkurzného správcu Mgr. Evu Timár Myjavcovú.
Predmetné uznesenie č.k. 25K18/2012-62 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2012. Žalobca tvrdil, že
žalobou napadnutým rozhodnutím došlo k nezákonným zásahom do práv k majetku, ktorý bol zapísaný
do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu ešte pred vydaním rozhodnutí správnych orgánov oboch
stupňov v konaní o proteste prokurátora. Podľa názoru žalobcu sú tieto rozhodnutia v rozpore s § 76
ods. 1 v spojení s § 78 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov (ďalej len ZKR), pretože na ich základe došlo k nezákonným zmenám majúcim vplyv na
majetok patriaci do konkurznej podstaty a to nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v k.ú. X., ktoré
úpadca nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej dňa 21.12.2010 v znení jej neskorších
dodatkov od spoločnosti Commercial Development Investment Ltd., pričom rozhodnutie správy katastrao povolení vkladu vlastníckeho práva úpadcu k týmto nehnuteľnostiam, vydané pod č. V XXXX/XX,
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2012.

K prokurátorom tvrdenému porušeniu § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v
znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon), ku ktorému malo dôjsť tým, že návrh na vklad
vlastníctvaknehnuteľnostiamvprospechúpadcubolpodanýneoprávnenouosobou-konateľomúpadcu
dňa 18.10.2012, teda po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, žalobca uviedol, že podľa § 44 ZKR
prechádzajú na správcu výlučne oprávnenia súvisiace so správou a nakladaním s majetkom úpadcu.

Poukázal na to, že v čase podania návrhu na vklad konateľom úpadcu predmet prevodu vlastníckeho
práva na základe zmluvy o predaji podniku nebol vlastníctvom úpadcu, pretože v zmysle § 483 ods. 3
Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) vlastnícke právo k veciam,
ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy, pričom
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Predmetný majetok,
ktorý bol predmetom vkladového konania vedeného pod č. V-XXXX/XX, sa stal majetkom úpadcu až

dňom 24.10.2012 a teda žalobca sa stal správcom tohto majetku a osobou oprávnenou konať vo
všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa tohto majetku až uvedeným dňom. Tvrdil, že nemohol byť
preto tou osobou, ktorá by bola oprávnená podávať návrh na vklad vlastníckeho práva k tomuto majetku,
ale mal to byť len konateľ úpadcu, tak ako sa to aj stalo. Z uvedených dôvodov nebol správny orgán vo
vkladovom konaní podľa žalobcu povinný skúmať vplyv konkurzného konania vo vzťahu k úpadcovi a

nebol povinný vkladové konanie prerušiť podľa § 47 ods. 1 ZKR, nakoľko v čase rozhodnutia o vklade
ešte nešlo o majetok úpadcu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že sporný nehnuteľný majetok bol dňom 30.10.2012 zahrnutý do
súpisu majetku (súpis zverejnený v OBV č. 229/2012 zo dňa 27.11.2012) a tvrdil, že v zmysle § 76

ods. 1 ZKR je akékoľvek nakladanie s majetkom podliehajúcim konkurzu, faktické alebo právne, zo
zákona vylúčené a je zverené výlučne správcovi. Preto je podľa jeho názoru vylúčené aj podanie
protestu, ktorým sa prokurátor domáhal zrušenia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o
povolení vklad vlastníckeho práva k majetku podliehajúcemu konkurzu a jeho navrátenie do vlastníctva
spoločnosti Commercial Development Investment Ltd. Osobitná úprava konkurzného konania podľa

žalobcu neumožňuje iným štátnym orgánom, ako je konkurzný súd, zasahovať do vlastníckych vzťahov
k majetku tvoriacemu konkurznú podstatu a stanovuje osobitný režim, akým je možné sa domáhať
vylúčenia majetku z konkurznej podstaty a tým meniť vlastnícke práva k nemu. Poukázal na § 78
ods. 3 ZKR, podľa ktorého ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného
alebo nikoho alebo bez poznámky si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,

najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Princípom excindačnej
žaloby upravenej v § 78 ZKR je podľa žalobcu zistiť, či právo patriace osobe, ktoré vylučuje zapísanie
veci do súpisu, je silnejšie ako právo úpadcu v tejto veci. Excindačné konanie je teda osobitným druhom
určovacej žaloby v zmysle § 80c O.s.p., pričom táto skutočnosť určuje aj okruh účastníkov konania, ktorí
sa môžu domáhať vylúčenia veci z konkurznej podstaty. Žalobca uviedol, že ZKR umožňuje aj spísanie

veci, ktorá patrí inej osobe ako úpadcovi, do súpisu majetku, pričom zároveň dáva tejto osobe, ktorej
vlastnícke právo bolo takto dotknuté, aby si svoje právo uplatnila v osobitnom excindačnom konaní a
preukázala,čijejvlastníckeprávonezanikloniektorýmzospôsobovpodľa§132Občianskehozákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Skutočnosti vytýkané žalobou napadnutými
rozhodnutiami mali byť podľa žalobcu preskúmavané v osobitnom súdnom konaní (excindančnom

konaní) súdom určeným v zmysle § 88 ods. 1 písm. j/ O.s.p. a prokurátor Generálnej prokuratúry mohol
namiesto podaného protestu vstúpiť v zmysle § 35 ods. 2 písm. f/ O.s.p. do excindačného konania pred
konkurzným súdom, čo by bol podľa žalobcu z hľadiska vedenia konkurzného konania želanejší spôsob
„nápravy“, nakoľko by nespôsoboval nezákonný zásah do konkurznej podstaty s cieľom meniť vlastnícke
práva k majetku tvoriacemu konkurznú podstatu a nevytvoril by stav právneho chaosu, kedy správa

katastra nezákonne a ľubovoľne zasahuje do vlastníckych práv a mení postavenie osoby vlastníka k
tomutomajetku,čomápodľažalobcupriamydopadajnapostavenieúpadcuažalobcuakojehosprávcu.

Vo vzťahu k ďalšej prokurátorom namietanej skutočnosti, že správny orgán pri povolení vkladu
vlastníckeho práva v prospech úpadcu dostatočne neskúmal oprávnenie účastníkov katastrálneho

konania nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou, nakoľko toto právo bolo obmedzené podľa § 50 ods.
4 Trestného poriadku rozhodnutím o zaistení majetku na účely zabezpečenia nároku poškodeného
v trestnom konaní uzneseniami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/2 Gv
89/10-10 zo dňa 17.06.2010 a č. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010, žalobca uviedol, že po zahrnutípredmetného majetku do konkurznej podstaty už nie je možné uvedené skutočnosti vôbec riešiť a
skúmať a to z vyššie uvedených dôvodov. Žalobca pripustil názor, že správny orgán mal po začatí
katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech úpadcu

konanie prerušiť a vyžiadať si stanovisko (rozhodnutie) príslušného dozorujúceho prokurátora, ktorý
vydal predmetné uznesenia o zaistení majetku, najmä čo do zistenia, či potreba predmetného zaistenia
pretrváva a či uzavretie zmluvy medzi úpadcom a spoločnosťou COMMERCIAL DEVELOPMENT
INVESTMENT Ltd. nemá vplyv na prebiehajúce trestné konania. Žalobca však zároveň uviedol, že
vzhľadom na znenie § 76 ods. 1 ZKR už v čase podania protestu a vydania žalobou napadnutého

rozhodnutia bolo tieto otázky irelevantné riešiť, nakoľko s predmetným majetkom je oprávnený
vykonávať akékoľvek právne či faktické nakladanie výlučne správca a na správcu sa predmetné
obmedzenia na základe uznesení Úradu špeciálnej prokuratúry Generálne prokuratúry SR ex lege
nevzťahujú.

K uzneseniam Úradu špeciálnej prokuratúry Generálne prokuratúry SR o zaistení majetku v rámci

trestného konania na účely zabezpečenia nároku poškodeného žalobca uviedol, že poškodeným v
trestnom konaní bola podľa uznesení Ing. Y. P., teda osoba, ktorá prevod vlastníckeho práva v mene
spoločnosti COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. vykonala. To podľa žalobcu znamená,
že nedošlo ku škode, či poškodeniu práv tejto osoby, ani k obchádzaniu zákona, nakoľko účel rozhodnutí
o zaistení majetku bol v čase vykonania prevodu vlastníckych práv naplnený. Žalobca mal tiež za to,

že výrok uvedených uznesení je nepreskúmateľný, neurčitý a nejasný, keďže nestanovuje, čo znamená
nakladanie s majetkom.

Žalobca spochybnil oprávnenie správnych orgánov konať o proteste prokurátora tvrdiac, že z ustanovení
§ 47 ods. 1 a 4 ZKR možno vyvodiť záver, že aj keď sa správne orgány stotožnili s obsahom protestu

prokurátora, nebol správny orgán oprávnený rozhodnutie vydať a bol povinný podľa § 47 ods. 1 ZKR
konanie prerušiť a následne pre nemožnosť odstrániť podmienku prerušenia konania zastaviť konanie
o proteste.

Žalobca tiež zaujal názor, že vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí nemá žiadny vplyv na tú

skutočnosť,žeúpadcazostávaaajnaďalejzostanevlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXX
v k.ú. X., pretože k zmene vlastníckeho práva môže dôjsť v súčasnosti už len výlučne a na základe
rozhodnutia súdu o vylúčení majetku zo súpisu podľa § 78 ZKR v tzv. excindačnom konaní, pričom pre
rozhodnutie súdu v konaní o vylučovacej žalobe nie je údaj o zapísanom vlastníkovi právne ani skutkovo
záväzným. Dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí je podľa žalobcu daný v tom, že hoci majú

tieto rozhodnutia vo vzťahu k úpadcovi evidenčný charakter (aj vo vzťahu k excindačnému konaniu),
dochádza nimi vo vzťahu k zápisom v katastri nehnuteľností k zmene v osobe vlastníka (konštitutívny
charakter vo vzťahu k iným dotknutým osobám) a vyvoláva sa nimi stav právnej nesúrodosti a právnej
neistoty, čím dochádza k zásahu aj do práv iných osôb.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že od podania protestu prokurátora až do
vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym
orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle

od vôle účastníka a to aj vtedy, ak dal k takémuto konaniu podnet. Konanie o proteste prokurátora je v
zmysle § 24 zákona o prokuratúre osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným
právnympredpisomvydanýmorgánmiverejnejsprávyopatrenímaleborozhodnutímbolporušenýzákon
alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo podľa
žalovaného posúdiť, či sa protestu prokurátora vyhovieť malo alebo nie, či pri vydávaní protestom

napadnutého rozhodnutia bol dodržaný zákonný procesný postup a či toto rozhodnutie obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti. V konaní o proteste podľa žalovaného nie je možné preskúmavať
rozhodnutie pôvodné, ani riešiť komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného
neobstojí argumentácia žalobcu ohľadom aplikácie § 76 ods. 1 ZKR, pretože prokurátor je osobou,
ktorá nenakladá s majetkom, ale má zo zákona povinnosť preskúmavať postupy všetkých orgánov

štátnej správy, ktorých rozhodnutia alebo postup sa bezprostredne týka práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a prijať opatrenia, aby rozhodnutia a postupy
neboli v rozpore so zákonom a to bez ohľadu na skutočnosť, či v danom prípade bol na nadobúdateľa
nehnuteľností vyhlásený konkurz, resp. či bol majetok zapísaný do súpisu podstaty. Žalovaný mal za to,že žalobca mylne považuje správu katastra za inú osobu a rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora
za prevod majetku.

Žalovaný poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia majúc za to, že sa v nich vysporiadal s
odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sú identické so žalobnými námietkami. Žalobu navrhol v celom
rozsahu zamietnuť.

III.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2013 do konania vstúpil prokurátor Generálnej
prokuratúry SR postupom podľa § 35 ods. 2 písm. i/ O.s.p. K žalobe zaujal písomné stanovisko,
podľa ktorého „inou osobou“ na účely § 76 ods. 1 ZKR je treba rozumieť vlastníka majetku (úpadcu),
prípadne iný subjekt, ktorý by mohol s majetkom zahrnutým do súpisu nakladať. Pod inú osobu
nemožno podľa prokurátora subsumovať správu katastra, pretože táto s majetkom úpadcu nenakladá.
Nakladanie s majetkom sa totiž najčastejšie uskutočňuje na základe príslušnej zmluvy, ktorá predstavuje

v rámci dvojfázovosti nadobúdania vlastníctva nehnuteľnosti titul, ku ktorému pristupuje modus v podobe
konštitutívneho rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu. Správa katastra teda nemôže byť inou
osobou, pretože žiadnu zmluvu neuzatvára, nie je účastníkom právneho vzťahu, ale štátnym orgánom
realizujúcim v rámci vkladového konania svoju rozhodovaciu právomoc. Prokurátor poukázal na to,
že zákon zakazuje inej osobe majetok previesť. Tento zákaz sa teda týka výlučne právneho úkonu

spojeného s prevodom nehnuteľného majetku, pričom za takýto právny úkon nemožno považovať
protest prokurátora, či rozhodnutie správy katastra o vyhovení protestu prokurátora. Právny úkon je
podľa prokurátora signifikantný pre súkromné právo (§ 34 Občianskeho zákonníka), pričom protest
prokurátora a rozhodnutie správneho orgánu sú právne akty (nie právne úkony) verejného práva. Tiež
zmena vlastníctva uskutočnená na základe rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora podaného proti

rozhodnutiu správy katastra o povolení vkladu nemá povahu prevodu, ale prechodu vlastníckeho práva
ex lege. Podaním protestu prokurátora a jeho vyhovením preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 76 ods. 1
a § 78 ods. 3 ZKR.

Prokurátor ďalej uviedol, že podstata porušenia § 30 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona spojeného s

nedostatočným skúmaním začatia vkladového konania spočívala v tom, že podľa § 47 ods. 4 ZKR
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno
po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s
týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto
úpadcu je správca. Pod „iným konaním“ možno podľa prokurátora rozumieť aj vkladové konanie, pričom

majetkom podliehajúcim konkurzu sa rozumie majetok vymedzený v § 67 ZKR, teda aj peňažná suma,
ktorá by mala byť získaná za predaj majetku patriaceho do podstaty (§ 67 ods. 1 písm. b/ ZKR). V danom
prípade bolo zo zmluvy o predaji podniku zrejmé, že kúpna cena mala byť vyplatená z prostriedkov,
ktoré mali byť získané až následným predajom nehnuteľností, ktoré boli touto zmluvou prevádzané, t.j. z
majetku, ktorý by nepochybne mal patriť do podstaty. Nie teda vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností,

ale vyplatenie kúpnej ceny bolo tým majetkom podliehajúcim konkurzu, ktorý v zmysle § 47 ods. 4
ZKR mal za následok, že vkladové konanie malo byť začaté na návrh úpadcu zastúpeného správcom
konkurznej podstaty (žalobcom) a nie svojim štatutárnym orgánom (konateľom).

Prokurátor mal za to, že ustanovenia ZKR sa vôbec nedotýkajú rozsahu netrestnej pôsobnosti

prokuratúry pri výkone jej dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, upravenej v
§ 4 ods. 1 písm. e/, § 20 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o prokuratúre). Postup súkromnej osoby, akou je správca konkurznej podstaty, nemôže
mať podľa prokurátora žiadny dopad na výkon pôsobnosti tých orgánov verejnej moci, ktoré sú činné
na poli preskúmavania zákonnosti orgánov verejnej správy. V opačnom prípade by zahrnutie majetku

správcom do konkurznej podstaty malo za následok nemožnosť preskúmania zákonnosti akýchkoľvek
administratívnych rozhodnutí, ktoré by sa mohli priamo alebo nepriamo dotýkať tohto majetku, či už
zo strany orgánov verejnej správy prokuratúry alebo správnych súdov. Správca konkurznej podstaty
by sa tak dostal do akoby nadriadenej pozície voči týmto orgánom, čo by bolo ústavne nekonformné.
Excindačné konanie, v ktorom sa môže ako predbežná otázka riešiť aj neplatnosť prevodnej zmluvy,

ktorou získal nehnuteľnosť do majetku úpadca, podľa prokurátora nebráni (s odkazom na dvojfázovosť
zmluvného nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam) preskúmavaniu zákonnosti nadväzujúceho
rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.Názor žalobcu, že po zahrnutí nehnuteľnosti do konkurznej podstaty už nie je možné trestnoprávne
zaistenie tejto nehnuteľnosti „riešiť a skúmať“, je podľa prokurátora právne neudržateľný. Prokurátor
uviedol, že kedy sa zaistenie zrušuje, taxatívne určuje § 51 Trestného poriadku, ktorý žalobkyňou

uvádzané zapísanie majetku do konkurznej podstaty medzi dôvody takéhoto postupu nezaraďuje. O
zaistení majetku aj o jeho zrušení rozhoduje v prípravnom konaní prokurátor (§ 50 ods. 4 Trestného
poriadku), pričom proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť (§ 52 Trestného poriadku), o ktorej
rozhodne sudca pre prípravné konanie (§ 191 Trestného poriadku). Pri akceptácii názoru žalobcu by
zahrnutím príslušnej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty malo byť uvedené rozhodovanie,

vrátane jeho inštančného postupu, v podstate negované, čo už samo o sebe je podľa prokurátora
dôkazom nesprávnosti takejto právnej aplikácie. Poukázal na to, že účinky zaisťovacích uznesení Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.06.2010 a 09.07.2010 doposiaľ trvajú.
Uviedol tiež, že v rámci autoremedúry bola nesprávne zapísaná poškodená osoba Y. P. v zaisťovacích
uzneseniach nahradená poškodeným S. DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. Zdôraznil, že hodnotenie
zákonnosti postupu a rozhodovania Úradu špeciálnej prokuratúry pri rozhodovaní o zaistení majetku pre

účely trestného konania žalobcovi neprináleží.

K aplikácii ustanovení § 47 ods. 1 a ods. 4 ZKR na konanie o proteste prokurátora prokurátor uviedol,
že § 47 ods. 1 ZKR sa na daný prípad vôbec nevzťahuje, pretože konanie o proteste prokurátora začalo
až po vyhlásení konkurzu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 47 ods. 4 ZKR, konanie dotýkajúce sa majetku

podliehajúceho konkurzu je možné začať aj na základe podnetu orgánu príslušného na konanie, ktorým
je aj prokurátor, ktorého protest predstavuje podnet (návrh sui generis), podaním ktorého sa začína
osobitné konanie o proteste prokurátora (§ 24 ods. 4 zákona o prokuratúre).

Prokurátor poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžr/25/2011 zo dňa 15.02.2012, podľa ktorého

zápis nehnuteľností do konkurznej podstaty ešte neznamená, že správny orgán nemá povinnosť
skúmať oprávnenie správcu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Tvrdil, že bez ohľadu na
výsledok excindačného konania, ak úpadca prestane byť v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník
dotknutých nehnuteľností, nebude ich môcť správca konkurznej podstaty bez ďalšieho previesť v rámci
speňažovania na tretiu osobu.

Záverom prokurátor poukázal na to, že správnu žalobu môže podať len taká fyzická alebo právnická
osoba, do ktorej subjektívnych práv bolo namietaným rozhodnutím správneho orgánu zasiahnuté,
pričom tvrdenie o tomto zásahu musí byť súčasťou podanej žaloby. V danom prípade žaloba takéto
tvrdenie neobsahuje a podľa prokurátora je otázne, či ho vôbec obsahovať môže, keďže správca

konkurznej podstaty nie je priamym účastníkom právnych vzťahov, v týchto koná len za úpadcu a
preto sa nemôže stať nositeľom konkrétneho subjektívneho práva, v tomto prípade vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktorého ochrany by sa mohol dovolávať v konaní pred správnym súdom. Otázna
je preto aktívna legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
Prokurátor tiež namietal nesprávne sformulovaný petit žaloby a navrhol konanie zastaviť, prípadne

žalobu zamietnuť.
IV.

Žalobca v písomnej reakcii zo dňa 18.10.2013 na vyjadrenie prokurátora upresnil petit žaloby v tom
zmysle, že navrhol rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vydaných v konaní o proteste

prokurátora zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol ďalej, že vyhovením protestu
prokurátorasavytvorilstav,kedybymalbyťmajetokzosúpisupodstatyvylúčený,nakoľkodošlokzániku
zákonnej podmienky na jeho súpis podľa § 67 ods. 1 písm. b/ ZKR v spojení s § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Vylúčením tohto majetku zo súpisu by sa tento majetok dostal do stavu právneho chaosu,
nakoľko osoba, ktorá tvrdí, že je jeho vlastníkom, nemôže s majetkom nakladať, pretože titul, na základe

ktorého úpadca majetok nadobudol - zmluva o predaji podniku, nebola v žiadnom súdnom konaní určená
ako neplatná a teda je stále platným a účinným nadobúdacím titulom podľa § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorého preskúmanie je možné vždy len v excindačnom konaní. Žalobca poukázal na to, že
súpis majetku podľa § 76 ods. 1 ZKR je listina oprávňujúca správcu majetok speňažiť, ale aj nakladať
s ním a vykonávať jeho ochranu. Tvrdil, že počas konkurzného konania žiadny iný súd ani štátny orgán

nemôže rozhodovať a určovať vlastnícke právo k majetku zapísanému v súpise inak ako v excindačnom
konaní, pričom pojem „previesť majetok“ v zmysle § 76 ods. 1 ZKR je nevyhnutné vykladať tak, že ide
o akýkoľvek právny úkon, či právnu skutočnosť, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva úpadcu, resp.
iného práva či skutočnosti, na základe ktorej bol majetok zapísaný do súpisu. Za takýto úkon či právnuskutočnosť je treba považovať nielen zmluvný prevod, ale napríklad aj dražbu, vydržanie, rozhodnutie
štátneho orgánu, vyvlastnenie, prisvojenie alebo spracovanie. Vyhovením protestu prokurátora došlo
podľa žalobcu konaním správneho orgánu k zániku účinku vlastníckeho práva podľa § 133 ods. 2

Občianskeho zákonníka a k zmene na LV č. XXXX v časti „B“ vlastníci, čím došlo k nakladaniu s
majetkom úpadcu, na základe predpisov verejného práva, ktoré bolo v rozpore so zákonom.

Žalobca nesúhlasil s názorom prokurátora, že kúpna cena a jej vyplatenie, ktoré mali byť podľa zmluvy o
predaji podniku vyplatené predávajúcemu až po predaji podniku, je majetkom podliehajúcim konkurzu.

Mal za to, že uvedený nadobúdací titul bol podpísaný jeho účastníkmi ešte v čase, keď kupujúci
(úpadca) nebol úpadcom a teda za iných skutkových a právnych okolností. Skutočnosť, že sa úpadca po
podpísaní zmluvy o predaji podniku dostal do konkurzu neznamená, že po vyhlásení konkurzu dochádza
k dispozícii s majetkom úpadcu, nakoľko záväzok kupujúceho vyplatiť predávajúcemu kúpnu cenu sa
po vyhlásení konkurzu stal pohľadávkou predávajúceho voči úpadcovi, ktorá sa uplatňuje v zmysle §
28 ods. 1 ZKR prihláškou a uspokojovala by sa pomerne s ostatnými veriteľmi. Takáto pohľadávka do

konkurzného konania vedeného voči úpadcovi prihlásená nebola. Správa katastra podľa žalobcu nie je
oprávnená v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností skúmať kúpnu cenu
a spôsob jej zaplatenia, nakoľko predmetom katastrálneho konania je zápis práva k nehnuteľnostiam
a správca konkurznej podstaty môže dávať súhlas výlučne k právnym úkonom týkajúcim sa vecí
zapísaných v súpise konkurznej podstaty, nakoľko práve táto listina ho oprávňuje s majetkom tvoriacim

súpis konkurznej podstaty nakladať.

K námietkam prokurátora o nedostatku aktívnej legitimácie správcu na podanie žaloby žalobca uviedol,
že správca je počas konkurzného konania oprávnený na všetky úkony, na ktoré by bol oprávnený
úpadca pri nakladaní s majetkom v zmysle § 34 ods. 1 ZKR, pričom správca koná v mene a na

účet úpadcu. Vydaním napadnutého rozhodnutia vo veci protestu prokurátora sa nepochybne zasiahlo
do majetkových práv úpadcu tým, že došlo k zániku účinkov vkladu vlastníctva. Nakoľko správca je
„zákonným zástupcom“ úpadcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu, možno akékoľvek konanie
týkajúce sa majetku začať len na návrh správcu. Takýmto konaním je podľa žalobcu aj správna žaloba
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorej výsledok bude mať priamy vplyv na majetok

úpadcu, resp. na jeho ďalšie ponechanie v súpise majetku.

Vo zvyšnej časti žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobných dôvodoch.

V.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa
21.12.2010 uzavrela spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. (konajúc v
zastúpení N.. Y. P.) ako predávajúci so spoločnosťou Gapeja, s.r.o. (konajúcou štatutárnym zástupcom
JUDr. P. F.) ako kupujúcim zmluvu o predaji podniku, ktorej predmetom bol okrem iného prevod

vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. X. ako polyfunkčný bytový dom súp. č. XXXX
postavenýnapozemkuparc.č.XXXX/XovýmereXXXXmXzapísanomnaLVč.XXXXapozostávajúciz
bytových a nebytových priestorov popísaných v zmluve. K zmluve bol uzavretý dňa 23.12.2010 dodatok
č. 1 a dňa 11.07.2012 dodatok č. 2.

Dňa 06.09.2012 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Trnava (č.k. 25K/18/2012-62),
ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Gapeja, s.r.o., IČO: 35 850 965 a za správcu
konkurznej podstaty bola ustanovená Mgr. Eva Timár Myjavcová. Na základe návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností doručeného Správe katastra Senec dňa 18.10.2012,
ktorý za spoločnosť Gapeja, s.r.o. podpísal konateľ Y.. P. F., bol rozhodnutím zo dňa 24.10.2012 pod

č. V-XXXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva vyššie k uvedeným nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností v prospech kupujúcej spoločnosti Gapeja, s.r.o. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
Gapeja, s.r.o. dňa 30.10.2012 zapísala nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k.ú. X. do súpisu
všeobecnej podstaty majetku úpadcu.

Dňa 26.11.2012 bol Správe katastra Senec doručený protest prokurátora proti rozhodnutiu o povolení
vkladuč.VXXXX/XXzodňaXX.XX.XXXX,ktorémusprávakatastravyhovelaanapadnutérozhodnutieo
povolení vkladu vlastníckeho práva na LV č. XXXX v k.ú. X. v prospech spoločnosti Gapeja, s.r.o. zrušila.
Rozhodnutie bolo doručené aj žalobcovi, ktorý proti nemu podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.Úpo-5/13-BP zo dňa 27.03.2013 toto odvolanie zamietol a rozhodnutie Správy katastra Senec zo dňa
28.11.2012 potvrdil, a to z dôvodov uvedených vo vyššie opísanom vyjadrení k obsahu žaloby.

V administratívnom spise sa tiež nachádzajú niektoré listiny pochádzajúce zo súvisiaceho trestného
konania - obžaloba voči obv. Róbertovi K. a obv. H. K., list Generálnej prokuratúry zo dňa 18.05.2012
adresovaný Ing. Y. P., zástupkyni spoločnosti COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd., vo
veci žiadosti menovanej o súhlas s prevodom predmetného majetku zaisteného uzneseniami Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 a č. VII/2

Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010 z dôvodu zaistenia nároku poškodeného na náhradu škody, v ktorom
Generálna prokuratúra SR vyslovila súhlas s prevodom zaistených nehnuteľností na poškodeného
- spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. a to formou uzatvorenia zmluvy o
predaji podniku, resp. časti podniku, kde ako splnomocnený zástupca spoločnosti Glance House, s.r.o.
bude zmluvu podpisovať N.. Y. P. na základe generálnej plnej moci. V liste sa konštatuje, že zaistenie
majetku podľa § 50 Trestného poriadku sa neruší, toto bude zrušené až uznesením podľa § 51 ods. 1

písm. a/ Trestného poriadku po tom, čo dôjde k prevodu majetku na poškodeného.

Žalobkyňa k žalobe priložila fotokópiu časti uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR zo dňa 17.06.2010 o zaistení majetku vo vlastníctve spoločnosti Glance House, s.r.o.
(medzi iným aj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. X.), na uspokojenie nároku poškodeného

Ing. Y. P. a o zákaze obv. H. K., rod. J. a spoločnosti R. V., s.r.o. nakladať s majetkom popísaným v
uznesení.

V prílohe podania zo dňa 28.10.2013 žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu uznesenie Okresného
súdu Trnava (č.k. 25K/18/2012-832), ktorým bola spoločnosti Glance House, s.r.o. uložená

povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k nakladaniu, k scudzeniu predajom,
darovaním, zámenou, vložením ako nemajetkového vkladu do iného právneho subjektu alebo prevodom
akýmkoľvek spôsobom, výkonom záložného práva, zaťažením nehnuteľnosti vecným právom a to až
do právoplatného skončenia incidenčných konaní vedených Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
25Cbi/9/2013 a sp. zn. 25Cbi/3/2013, s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX. v k.ú. X. (ako aj s

ďalším nehnuteľným majetkom popísaným vo výroku uznesenia). V odôvodnení uvedeného uznesenia
sa uvádza, že Správa katastra Senec napriek vydanému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 24.06.2013 č.k. 2S 144/2013-66 vykonala opätovnú zmenu v časti „B“ vlastníci na LV č. XXXX tým,
že na základe rozhodnutia pod č. ÚP-5/12 o vyhovení protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR
bola ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná spoločnosť Glance House, s.r.o. Konkurzný súd

odôvodnil potrebu nariadenia predbežného opatrenia tým, že na uvedenom súde sa vedú konania o
vylúčenie predmetného majetku zo súpisu konkurznej podstaty a je tu podľa jeho názoru reálna obava z
nakladania s týmito nehnuteľnosťami zo strany aktuálne zapísaného vlastníka. Na odvolanie spoločnosti
Glance House, s.r.o. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08.10.2013 sp. zn. 4CoKR/41/2013
uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 05.08.2013 potvrdil.

VI.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§

249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že postup žalovaného bol
postihnutý vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s
hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava
aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Pred prejednaním jednotlivých žalobných bodov súd preskúmal splnenie procesných podmienok pre
konanie vo veci, ako aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu
žalovaného vydaného v konaní o proteste prokurátora.Podľa§249ods.1O.s.p.konaniesazačínananávrh,ktorýsanazývažalobou.Podľaods.2žalobamusí
okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu,
ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v

čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa ods. 2 súd zruší
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a
postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Pokiaľ ide o prokurátorom naznačené vady petitu žaloby, je súd toho názoru, že z textu žaloby
bez najmenších pochybností vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného zo dňa

27.03.2013 č. UPO-5/13-BP, ako aj postup a rozhodnutie Správy katastra Senec č. UPO-4/12 zo
dňa 28.11.2012. Pôvodný petit žaloby, podľa ktorého žiadal určiť uvedené rozhodnutia za nezákonné,
žalobca v priebehu konania upresnil tak, že uvedené rozhodnutia navrhol zrušiť a vrátiť vec žalovanému
na ďalšie konanie. Takto sformulovaný petit je v úplnom súlade s § 249 ods. 2 O.s.p., ktorý vymedzuje
náležitosti správnej žaloby, aj v medziach rozhodovacích oprávnení súdu stanovených v § 250j O.s.p.

a preto nič nebránilo predmetnú žalobu vecne prejednať.

Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s

účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;
správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Krajský súd sa nestotožňuje s pochybnosťami prokurátora o oprávnení žalobcu ako správcu konkurznej
podstaty podať správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného v konaní o proteste. Je toho názoru, že
hoci žalobca z titulu svojej funkcie nemôže byť nositeľom subjektívneho vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, je na základe zákona zástupcom úpadcu pokiaľ ide o správu a dispozíciu s jeho

majetkom a v tomto smere je jedinou osobou oprávnenou konať v mene a na účet úpadcu. Keďže
žalobca na základe zápisu o vlastníctve úpadcu k predmetnému majetku v katastri nehnuteľností podľa
práva spísal tento majetok do konkurznej podstaty, bolo jeho právom (či dokonca povinnosťou) v záujme
ochrany práv úpadcu i jeho veriteľov podať na správnom súde žalobu o preskúmanie postupu a
rozhodnutí orgánov správy katastra o zrušení zápisu o vlastníctve úpadcu k tomuto majetku. Vzhľadom

na to, že štatutárny zástupca úpadcu bol vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zbavený oprávnenia
konať za úpadcu v súvislosti so správou jeho majetku a táto kompetencia pripadla žalobcovi, nemohol
sa na správny súd so žalobou obrátiť nikto iný ako žalobca. Preto žalobca musí byť v zmysle § 250
ods. 2 O.s.p. aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Tvrdenia o ukrátení úpadcu na jeho majetkových
právach vydaním napadnutého rozhodnutia žalobca v žalobe uviedol a súd ich považoval pre uplatnenie

svojej prieskumnej právomoci za dostačujúce.

Podľa § 47 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov

konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. Podľa ods. 3 v konaniach prerušených podľa odseku
1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Podľa ods. 4 súdne a iné konania, ktoré sa týkajúmajetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Podľa § 76 ods. 1 ZKR súpis majetku podstát (ďalej len "súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť
spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií
od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre
všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú
podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia

lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo
rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca
nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho
hodnotu alebo likviditu.
Podľa § 78 ods. 1 ZKR do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty
alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu

podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch,
ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená
dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak
správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti
sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od

zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže
zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo
oddelenej podstaty je nesporné. Podľa ods. 2 správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v
Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30
dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú.

Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí,
že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu
bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe
uložil podať žalobu voči správcovi. Podľa ods. 3 ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou
v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do

súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca
bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila. Podľa ods. 4 súd uloží
osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu
proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu
je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na

návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto
žaloby. Podľa ods. 5 ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu
bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu
pohľadávkouprotidotknutejpodstate.Podľaods.8právovylučujúcezapísaniemajetkudosúpisumožno
uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom

vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.

K žalobným námietkam týkajúcim sa účinkov ustanovení § 76 ods. 1 a § 78 ods. 3 ZKR, ktoré mali
byť rozhodnutím o proteste prokurátora porušené, súd uvádza, že právna úprava ZKR vychádza z
predpokladu, že okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu sa stabilizuje stav, v akom sa

úpadca v čase vyhlásenia konkurzu nachádza v tom zmysle, že všetky konania týkajúce sa majetkových
práv úpadcu sa prerušujú a možno v nich pokračovať len na návrh správcu. Platí ďalej, že akékoľvek
ďalšie konania možno začať len na návrh správcu alebo proti správcovi a všetok majetok úpadcu
spísaný správcom zostáva úpadcovi s tým, že akákoľvek dispozícia s týmto majetkom, s výnimkou
úkonov správcu, je zakázaná. ZKR výslovne stanovuje, že správca konkurznej podstaty môže do súpisu

zapísať aj taký majetok, u ktorého je sporné, že patrí úpadcovi. Každý kto tvrdí, že určitý majetok bol do
súpisu zahrnutý neoprávnene, má zákonom vytvorený priestor pre preukázanie svojich tvrdení, ktorým
je zásadne tzv. excindačné konanie vedené na konkurznom súde, v ktorom sa môže žalobou domáhať
vylúčenia danej veci z konkurznej podstaty. Podľa ZKR dokonca akékoľvek právo vylučujúce zapísanie
majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Napriek uvedenému niet podľa názoru súdu dostatočného zákonného podkladu pre záver, že striktná
právna regulácia spôsobu vylučovania správcom spísaného majetku z konkurznej podstaty znemožňuje
uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru nad zákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov správykatastra vydaných pred vyhlásením konkurzu. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a následné
úkony správcu nemôžu zabrániť prokurátorovi v realizácii jeho zákonného oprávnenia podať protest
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, v danom prípade správy katastra, ktorým bol povolený vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech úpadcu, ak je toho názoru, že rozhodnutím správneho
orgánu bol porušený zákon. Je treba mať na zreteli, že na účely § 76 ods. 1 ZKR prokurátor skutočne
nie je „inou osobou“ a podanie protestu a rozhodnutie orgánov správy katastra o ňom takisto nie
je „prevodom majetku“ zapísaného do podstaty, aj môže mať podobné následky. Podaním protestu
prokurátor neuplatňuje právo k majetku vylučujúce jeho zápis do konkurznej podstaty, na čo slúži

excindačné konanie pred konkurzným súdom, ale iniciuje osobitný druh konania za účelom preskúmania
tvrdeného nesúladu postupu a rozhodnutia správneho orgánu s objektívnym právom.

S konaním o proteste prokurátora počíta aj ZKR, keď stanovuje, že konanie týkajúce sa majetku
podliehajúceho konkurzu patriace úpadcovi možno po vyhlásení konkurzu začať aj z podnetu orgánu
príslušného na konanie (§ 47 ods. 4 ZKR), ktorým podľa názoru súdu môže byť aj prokurátor

podávajúci protest. Konania o proteste sa však v takom prípade musí zúčastniť namiesto úpadcu
správca konkurznej podstaty, ktorému musí byť umožnené realizovať všetky procesné práva účastníka
správneho konania vyplývajúce zo správneho poriadku, ktorého právnemu režimu konanie o proteste
prokurátora podlieha (§ 24 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Z katastrálneho spisu vyplýva, že v prejednávanej veci príslušná správa katastra rozhodla o podanom
proteste prokurátora dňa 28.11.2012 bez toho, aby o začatí konania o proteste upovedomila správcu
konkurznej podstaty spoločnosti Gapeja, s.r.o. (žalobcu) a umožnila mu k veci sa vyjadriť. V tomto smere
bol v konaní pred správou katastra porušený zákon, konkrétne tie ustanovenia správneho poriadku,
ktoré garantujú procesné práva účastníka správneho konania a týmto postupom bol žalobca ukrátený

na svojich právach. Správny orgán prvého stupňa však prvostupňové rozhodnutie o proteste správcovi
doručil a jeho odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo prejednané žalovaným v odvolacom konaní. Z
tohto dôvodu by chyba v postupe správneho orgánu prvého stupňa nemala sama o sebe za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobcove argumenty boli v konaní o proteste vypočuté
a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami vysporiadal.

Konanie pred žalovaným ako odvolacím správnym orgánom však bolo podľa názoru súdu postihnuté
inou vadou, ktorá takéto dôsledky vo vzťahu k zákonnosti vydaného rozhodnutia mala. Tento
záver vychádza z predpokladu, že spísanie sporného majetku do konkurznej podstaty na základe
zápisu o vlastníctve úpadcu v katastri nehnuteľností a najmä následné podanie excindačných žalôb

na konkurznom súde o vylúčenie tohto majetku z konkurznej podstaty sú závažnými právnymi
skutočnosťami, ktoré bol žalovaný povinný vziať pri rozhodovaní o proteste prokurátora do úvahy.

Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že v čase rozhodovania žalovaného v odvolacom
konaní prebiehali a naďalej prebiehajú pred Okresným súdom Trnava excindačné konania, v ktorých

konkurzný súd posudzuje zákonnosť právneho titulu pre zahrnutie predmetných nehnuteľných vecí do
konkurznej podstaty. Majúc na zreteli aj prokurátorom spomenutú dvojfázovosť prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, je súd toho názoru, že rozhodovanie konkurzného súdu o zákonnosti právneho
titulu pre nadobudnutie nehnuteľností úpadcom musí mať prednosť pred rozhodnutím o proteste
prokurátora, ktorým sa napáda nezákonnosť právneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva, teda

právnych účinkov prevodu vo sfére verejného práva. Priorita skúmania zákonnosti súkromnoprávneho
titulu pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam je (okrem iných) determinovaná skutočnosťou,
že rozhodnutie o vylúčení sporného majetku z konkurznej podstaty na základe záveru o nezákonnosti
právneho titulu pre jeho nadobudnutie urobí nadbytočným a bezpredmetným rozhodovanie o
nezákonnosti povolenia vkladu pre prokurátorom tvrdené obmedzenie zmluvnej voľnosti prevodcu.

Pokiaľ by totiž konkurzný súd určil, že úpadcovi predmetné nehnuteľnosti nepatria, prestane existovať
faktický dôvod pre posudzovanie zákonnosti verejnoprávnych účinkov prevodu vlastníctva. Naopak
zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech úpadcu sa nedotkne
súkromnoprávnych účinkov zmluvy o predaji podniku, ktorá by bola aj naďalej záväzná pre zmluvné
strany aj pre žalobcu, a to až do okamihu, kým záväzky z nej vyplývajúce nezaniknú iným spôsobom.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa názoru súdu priorizuje excindačné konania pred rozhodovaním o
proteste prokurátora, je dôsledné uplatňovanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti postupu a
rozhodovania štátnych orgánov, ktorý je jedným z charakteristík právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ÚstavySR). Podľa názoru krajského súdu zrušenie prokurátorom protestovaného rozhodnutia správy katastra
o povolení vkladu vlastníctva k predmetnému majetku v prospech úpadcu v štádiu, kedy prebiehajú
excindačné konania o vylúčenie toho istého majetku z konkurznej podstaty, princíp právnej istoty vážne

spochybňuje. Súhlasiť možno s názorom žalobcu, že rozhodnutie o proteste prokurátora vnieslo do
režimu práv k sporným nehnuteľnostiam spísaným do podstaty právny chaos. Je totiž neudržateľné, aby
v situácii, keď úpadca v dôsledku napadnutého rozhodnutia prestal byť vlastníkom nehnuteľností, boli
na konkurznom súde aj naďalej vedené konania o vylúčenie totožného majetku z konkurznej podstaty. V
tomtozmyslejenapadnutérozhodnutiezdrojomprávnejneistotynielenpreúpadcuasprávcukonkurznej

podstaty, ale aj pre veriteľov úpadcu a najmä pre tých, ktorý si uplatňujú práva na vylúčenie tohto majetku
z podstaty.

Podľa§29ods.1správnehoporiadkusprávnyorgánkonaniepreruší,aksazačalokonanieopredbežnej
otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo
ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo

ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 4 správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne
len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Podľa ods. 5 pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto
zákona neplynú.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že najneskôr žalovaný mal konanie o proteste
prokurátora prerušiť a to až do skončenia excindačných konaní pred konkurzným súdom, v ktorých
sa rieši predbežná otázka vo vzťahu ku konaniu o proteste prokurátora. Postup žalovaného, ktorý za
daných okolností na základe podaného protestu právoplatne rozhodol o zrušení vkladu vlastníctva k
nehnuteľnostiam v prospech úpadcu, považoval súd z vyššie uvedených dôvodov za natoľko vadný, že

mal za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

Principiálne ja krajský súd toho názoru, že pokiaľ je možné zjednať nápravu nezákonného stavu priamo
dotknutými subjektmi prostriedkami súkromného práva, musia prostriedky prokurátorského dozoru
ustúpiť, pretože tie sú určené predovšetkým na ochranu verejného záujmu, ktorý už nie je možné

presadiť inak. Za daných okolností preto bude potrebné vyčkať na výsledky excindačných konaní a v
prípade, že aj po ich skončení bude predmetný majetok súčasťou konkurznej podstaty, bude potrebné
v konaní o proteste prokurátora pokračovať a o odvolaní žalobcu nanovo rozhodnúť.

Vzhľadom na uvedené postupoval krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a napadnuté

druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym
názorom súdu viazaný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného poriadku ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného
na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do

pravdepodobnej výšky škody zaistiť
a) na majetku obvineného,
b) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť,
c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť, alebo

2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim
organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku
zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne
stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,

d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú účasť
právnická osoba, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť, alebo
2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim
organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku

zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne
stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,
e) na ostatných majetkových právach obvineného.Podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení
opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci
sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť,

zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá
vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú
osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej
správy na úseku katastra nehnuteľností.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že obmedzenia vyplývajúce z uznesení Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR o zaistení predmetného majetku sa na žalobcu zo zákona nevzťahujú, túto
súd nemohol jednoznačne posúdiť, pretože uznesenia VII/2 Gv 89/10 -10 zo dňa 17.06.2010 a č. VII/2
Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010 sa v administratívnom spise, ktorý predložil žalovaný na výzvu súdu,
nenachádzajú. Žalobca priložil k žalobe fotokópiu uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR č. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 (len strany 1-3, 12-14), ktorým bolo podľa §

50 ods. 1 písm. b/ a c/ Trestného poriadku rozhodnuté o zaistení nehnuteľného majetku vo vlastníctve
spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. na uspokojenie nároku poškodeného N.. Y. P. a podľa § 50 ods. 2
Trestného poriadku bolo zakázané obv. H. K., rod. J. a spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. s majetkom
popísanýmvuznesenínakladať.Ztejtočastiuzneseniaprokuratúry,ktorúmalsúdkdispozícii,nevyplýva
zákaz dispozície s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k.ú. X. pre spoločnosť COMMERCIAL

DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. Londýn, od ktorej mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť
úpadcanazákladezmluvyopredajipodnikuuzavretejpredvyhlásenímkonkurzunajehomajetok.Pokiaľ
by uznesenia o zaistení predmetného majetku nemali účinky voči spoločnosti, od ktorej nehnuteľnosti
nadobudol úpadca, potom by argumentácia žalovaného i prokurátora o obmedzení zmluvnej voľnosti
prevodcu pri uzavretí uvedenej zmluvy nemohla podľa názoru súdu obstáť. V ďalšom konaní sa preto

žalovaný po doplnení predmetných uznesení do administratívneho spisu bude musieť znovu zaoberať
otázkou účinkov zaistenia majetku vo vzťahu k jeho prevodu na úpadcu.

Krajskému súdu nie je známe rozhodnutie orgánov prokuratúry, ktorým mala byť v spomenutých
uzneseniach nesprávne zapísaná poškodená osoba Jana P. nahradená poškodeným COMMERCIAL

DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd., ako to uviedol prokurátor v podaní, ktorým vstúpil do konania v
prejednávanej veci. Ak by súd vychádzal z toho, že podvodným konaním obv. G. K. a obv. H. K. bola
poškodená spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. (konajúca v zastúpení Y.
P.) a na uspokojenie jej nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom bol predmetný majetok
zaistený, nie je na podklade dostupného spisového materiálu jasné, čo viedlo Generálnu prokuratúru

SR najprv k vysloveniu súhlasu s prevodom majetku zo spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. na
poškodeného (vyššie opísané vyrozumenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 18.05.2012) a potom
k podaniu protestu proti rozhodnutiam príslušnej správy katastra k prevodom toho istého majetku zo
spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. na spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT
Ltd. a z tejto spoločnosti na úpadcu, keď osoba poškodeného v trestnom konaní sa pravdepodobne

nezmenila. Súd je tej mienky, že prokuratúra je povinná svoje právomoci slúžiace predovšetkým na
predchádzanie, zisťovania a odstraňovanie porušení zákona vykonávať výlučne vo verejnom záujme,
ktorý musí byť zrejmý z každého využitého prostriedku prokurátorského dozoru, keďže nastolenie
formálnej zákonnosti nemusí byť vždy v súlade s princípmi spravodlivosti a ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv.

V ďalšom sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobcu, že po vyhlásení konkurzu je irelevantné skúmať
zákonnosť nadobudnutia vlastníctva úpadcu k nehnuteľnému či akémukoľvek majetku, nadväzujúc aj
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/25/2011 z 15.02.2012, na ktorý poukázal prokurátor vo
vzťahu k možnosti skúmať oprávnenie správcu konkurznej podstaty nakladať s majetkom spísaným do

konkurznej podstaty úpadcu. Súd je tej mienky, že pokiaľ by úpadca nadobudol nehnuteľný majetok na
základe zmluvy uzavretej s osobou, ktorá na základe zákona alebo rozhodnutia súdu či iného štátneho
orgánu nebola oprávnená takúto zmluvu uzavrieť (to znamená jej zmluvná voľnosť by bola obmedzená),
potom by rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníctva na základe takéhoto právneho titulu
bolo v rozpore so zákonom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právonakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník
konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo
k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

K žalobnej námietke týkajúcej sa oprávnenia štatutárneho zástupcu úpadcu zastupovať úpadcu v

konaní o povolenie vkladu vlastníctva k nehnuteľnému majetku v prospech úpadcu po vyhlásení
konkurzu na jeho majetok, súd uvádza, že sa s tvrdením žalobcu v naznačenom smere nestotožnil. Z
formálneho hľadiska je pravdou, že majetkom podliehajúcim konkurzu patriacim úpadcovi sa predmetné
nehnuteľnosti stali až rozhodnutím Správy katastra Senec zo dňa 24.10.2012 o povolení vkladu
vlastníctva v prospech úpadcu. Podľa názoru súdu vkladové konanie začaté po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu, ktorého výsledok môže ovplyvniť rozsah majetku, ktorý bude podliehať konkurzu a s

ktorým bude správca narábať, je takým konaním, v ktorom v zmysle § 44 ods. 1 ZKR musí úpadcu
zastupovať správca aj napriek tomu, že právny titul, na základe ktorého sa vkladové konanie začalo,
vznikol ešte pred vyhlásením konkurzu. Priama súvislosť takéhoto konania s majetkom podliehajúcim
konkurzu je podľa názoru súdu nepochybná a preto možno v zmysle § 47 ods. 4 ZKR začať takéto
konanie len na návrh správcu. Z postoja správcu, ktorý predmetný majetok nadobudnutý úpadcom

spísal do konkurznej podstaty, je zjavné, že sa s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech
úpadcu na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej s prevodcom COMMERCIAL DEVELOPMENT
INVESTMENT Ltd. stotožnil a s povolením vkladu súhlasil. Chýbajúci podpis správcu na návrhu
na vklad do katastra v prospech úpadcu je treba považovať len za nedostatok návrhu na začatie
vkladového konania, nie za vadu právneho titulu (zmluvy o predaji podniku), ktorý vznikol pre vstupom

nadobúdateľa do konkurzu. Tento nedostatok je odstrániteľný a v danom prípade odôvodňoval postup
správy katastra podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona v spojení s § 29 ods. 1 správneho poriadku,
teda výzvu úpadcovi na odstránenie nedostatku návrhu spočívajúceho v absencii podpisu správcu
konkurznej podstaty úpadcu na návrhu na začatie vkladového konania. Konajúcej správe katastra teda
možno vytknúť nesprávnosť v postupe, ktorý predchádzal povoleniu vkladu vlastníckeho práva úpadcu

k predmetným nehnuteľnostiam. Závažnosť tejto vady konania pred správou katastra a jej vplyv na
zákonnosť rozhodnutia o povolení vkladu aj so zreteľom na vyššie opísané okolnosti by mal žalovaný
v odvolacom konaní opätovne vyhodnotiť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal

žalobcovináhradutrov,ktorévynaložilvkonanínacestovnýchvýdavkochosobnýmmotorovýmvozidlom
na trase Šaľa - Bratislava v súvislosti s účasťou na pojednávaní konanom dňa 11.12.2013, ktoré vyčíslil
sumou 45,66 eur (1,363eur x 7/100 + 0,183) x 164 km.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.