Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 23, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/56/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899921
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1203899921.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava,

so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcom: 1. B. Š., bytom C. XX, S., zastúpenej
advokátom JUDr. Petrom Várošim, Záhrebská 6, Bratislava, 2. DALTON, a.s., Seberíniho 1, Bratislava,
zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Kubovčákom, Grösslingova 58, Bratislava, 3. META
trade, s.r.o., Stará Vajnorská 17, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Kubovčákom,
Grösslingova 58, Bratislava, 4. ELNEA, a.s., Seberíniho 1, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr.
Dušanom Kubovčákom, Grösslingova 58, Bratislava, 5. Š.D. Š., bytom A. XX, S., zastúpenému
advokátom JUDr. Petrom Várošim, Záhrebská 6, Bratislava, o určenie vlastníctva a o určenie neplatnosti

právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti proti odporcom v 1., 2. a 3. rade z a s t a v u j e.

Súd konanie v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 7.4.2003 a zmeneným dňa 28.2.2005 (súd zmenu návrhu pripustil
uznesením zo dňa 20.4.2005) sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemkov v k.
ú. U.Y., parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1.128 m2, zapísaného na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX
- ostatná plocha o výmere 1.124 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 1.764 m2, parc. č.
XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 323 m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 303
m2 vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX úradne overeným dňa XX.X.XXXX. Návrh pôvodne
smeroval voči navrhovateľom 1. B. Š.U., 2. STANCOM, s.r.o., 3. DALTON, a.s., 4. WYWAR INVEST,

a.s., 5. META trade, s.r.o. a 6. ELNEA, a.s. Ďalej sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že kúpna
zmluva zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade, kúpna zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade, kúpna zmluva zo
dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 3. rade, kúpna zmluva zo dňa
XX.X.XXXX uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 4. rade, kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX
uzavretá medzi odporcom v 4. rade a odporcom v 6. rade sú neplatné. Napokon sa domáhal, aby súd
určil, že vyhlásenie zo dňa XX.X.XXXX v časti týkajúcej sa vkladu pozemkov v k. ú. U., parc. č. XXXX/

XX - zastavaná plocha o výmere 626 m2 do obchodnej spoločnosti META trade s.r.o. a vyhlásenie zo
dňa X.XX.XXXX je v časti týkajúcej sa vkladu pozemkov v k. ú. U., parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha
o výmere 626 m2 do obchodnej spoločnosti ELNEA a.s. sú neplatné.Uviedol, že dňa X.XX.XXXX uzatvorili Čsl. štát zastúpený Mestským investorským útvarom v Bratislave
ako nadobúdateľ a X. S. ako vlastníčka vyvlastňovaciu dohodu na pozemok parc. č. XXX/X o výmere
4.642 m2, zapísaný v PK vložke č. XXXX. Od 1.1.1950 neplatil pre nadobúdanie nehnuteľností

intabulačnýprincíp,pretodošlokprevoduvlastníctvanaštátuzatvorenímtejtodohody.Tátodohodabola
síce označená ako vyvlastňovacia dohoda, ale v skutočnosti išlo o kúpnu zmluvu. V zmysle § 2 zák. č.
138/91Zb.omajetkuobcíprešlatátonehnuteľnosťdovlastníctvanavrhovateľa.Dedičskýmrozhodnutím
D XXX/XX, Dnot XX/XX odporkyňa v 1. rade prededila po X. S., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, túto
nehnuteľnosť. Keďže však X. S. nebola v čase svojej smrti vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, nemohla

byť táto zahrnutá do dedičstva. Následne na základe napadnutých právnych úkonov došlo k prevodu
častí tejto parcely do vlastníctva odporcov v 2. až 6. rade. Súčasný stav zápisov vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností k tejto parcele (resp. k parcelám, ktoré vznikli z tejto parcely) teda nezodpovedá
skutočnému stavu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti zo strany odporcov, nemožno mať pochybnosti o dobromyseľnosti odporcov v 2. až 6.
rade, avšak tieto prevody sa uskutočnili až v rozmedzí rokov 1995 - 2001, a teda nie je splnená 10 -

ročná vydržacia lehota. Namietal však dobromyseľnosť odporkyne v 1. rade, ktorá síce možno nevedela
o vyvlastňovacej dohode, avšak z vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa X.XX.XXXX, ktorým došlo k
vyvlastneniu parc. č. XXX/X je zrejmé, že v tomto konaní zastupovala vlastníčku X. S. jej dcéra -
odporkyňa v 1. rade. Musela teda vedieť o tom, že nehnuteľnosť nepatrí jej matke.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že nevie, ako jej rodičia získali sporný pozemok,
ale keď bola malá, chodili tam robiť. Ona žila s rodičmi v spoločnej domácnosti iba do roku 1939, kedy
sa vydala. Potom sa už nestarala o to, čo robia rodičia so svojím majetkom. Ona nevie o tom, že by
matka túto parcelu predala, ani nevie o tom, že prebiehalo nejaké vyvlastňovacie konanie, a že by v ňom
matku zastupovala. Vyvlastňovacie rozhodnutie nikdy nevidela. Ďalej uviedla, že sa stala vlastníčkou

parc. č. XXX/X o výmere 4.642 m2 na základe vydržania. Vlastníčkou sa stala ako oprávnený držiteľ
nehnuteľnostiužsmrťoumatkyvroku1966.Vrokoch1991a1992žiadalaštátnenotárstvooprejednanie
novoobjaveného dedičstva. Žiadosťou zo dňa XX.X.XXXX sa domáhala od navrhovateľa vydania tohto
pozemku, teda aj v tom čase sa správala ako vlastník. Pokiaľ ide o vyvlastňovaciu dohodu podľa nej
nebol splnený účel vyvlastnenia.

Odporca v 4. rade uviedol, že nadobudol pozemok od odporcu v 2. rade. V tom čase všetky listy
vlastníctva preukazovali, že vlastníctvo nehnuteľnosti bolo v poriadku. Oni nehnuteľnosť nadobudli v
dobrej viere a rovnako v dobrej viere ju previedli na odporcu v 3. rade. O skutočnostiach, ktoré uvádza
navrhovateľ nemali žiadnu vedomosť.

Odporcovia v 3., 5. a 6. rade s návrhom nesúhlasili. Uviedli, že v zbierke listín katastra sa táto
vyvlastňovacia dohoda nenachádza. Po roku 1989, keď sa zmenila právna úprava týkajúca sa
vlastníckeho práva, začali sa mnohí občania zaujímať o svoje pozemky. Odporkyňa v 1. rade prvýkrát
zistila, že sú na jej matku napísané nejaké pozemky v pozemkovej knihe v septembri roku 1990. Podala

aj návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva. Od roku 1990 bola odporkyňa v 1. rade v dobrej
viere, že pozemok patrí jej. Tým začala plynúť lehota na vydržanie Každý ďalší vlastník takisto musel
byť dobromyseľný, nakoľko na LV ako vlastník bola uvedená odporkyňa v 1. rade a tento stav trval až
do podania návrhu na súd. Ďalej odporcovia v 3., 5. a 6. rade spochybnili hodnovernosť rozhodnutia
o vyvlastnení, ako aj to, či toto rozhodnutie naozaj nadobudlo právoplatnosť, a či bolo rozhodnutie

riadne doručené odporkyni v 1. rade, a či vôbec vedela o tomto konaní. Poukázali na to, že predmetom
vyvlastnenia mala byť iba časť parc. č. XXX/X.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 20.4.2005, č. k. 7C 56/03-304 konanie proti odporcovi v 2. rade zastavil,
vo zvyšku návrh zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni v 1. rade a odporcom v 3.,

5. a 6. rade trovy konania a odporcovi v 4. rade náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.11.2007, č. k. 3Co 355/05 - 418 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení okrem iného uviedol,
že keďže odporkyňa v 1. rade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

vydržaním, súd prvého stupňa sa bude musieť ako predbežnou otázkou zaoberať platnosťou resp.
neplatnosťou vyvlastňovacej dohody zo dňa X.XX.XXXX a následne bude musieť skúmať správny akt
- Rozhodnutie odboru pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore Bratislava II zo dňa X.XX.XXXX.
Prvostupňový súd bude povinný v zmysle príslušných ustanovení OZ platného a účinného v časeuzavretia dohody vyriešiť jej platnosť. Ak dospeje prvostupňový súd k záveru, že dohoda je platná bude
potrebné vysporiadať sa s rozhodnutím o vyvlastnení, pretože všeobecné súdy sú oprávnené skúmať,
či správny akt je vôbec správnym aktom, či nejde o akt ničotný, či nadobudol právoplatnosť, a či je

vykonateľný. V rámci súdneho prieskumu správneho aktu potom prirodzene platí, že ak sa nekonalo
so skutočným vlastníkom a nebolo mu ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení, toto rozhodnutie
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právnom slova zmysle ani
k vyvlastneniu nehnuteľnosti. Inými slovami povedané, ak je dohoda platná, vlastníctvo nadobudol
štát, a rozhodnutie o vyvlastnení nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže k vyvlastneniu došlo od

nevlastníka nehnuteľnosti. Ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že dohoda je neplatná a rozhodnutie
je správnym aktom, ktoré riadne nadobudlo právoplatnosť, bude potrebné skúmať, ktorá časť pozemku
vo výmere 2.299 m2 bola predmetom vyvlastnenia. Po vyriešení tejto otázky, bude súd prvého stupňa
skúmať či vzhľadom na vyvlastnenie, navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. či splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie
vlastníctva uvedené v ustanoveniach § 2 ods. 1, 2.

Tunajší súd uznesením zo dňa 5.1.2009, č. k. 7C 56/2003 - 504 zastavil konanie proti pôvodným
odporcom v 2. a 4. rade (STANCOM, s.r.o. a WYWAR INVEST, a.s.).

Tunajší súd uznesením zo dňa 19.5.2009, č. k. 7C/56/2003 - 524 pripustil, aby do konania na strane

odporcov vstúpil ďalší účastník ako odporca v 5. rade (Š. Š.).

Následne navrhovateľ ďalej trval na podanom návrhu. Uviedol, že Mestský investorský útvar v Bratislave
bol ku dňu 30.9.1968 zrušený a od 1.10.1968 bol ako jeho právny nástupca založený Investing, ktorý bol
zrušený ku dňu 31.12.1981 a od 1.1.1982 bola ako jeho právny nástupca založená Výstavba hlavného

mesta SR Bratislava. Vyvlastňovaciu dohodu zo dňa X.XX.XXXX je potrebné podľa obsahu považovať
za kúpnu zmluvu. Nevyplatenie dohodnutej odplaty nemôže spôsobiť neplatnosť vyvlastňovacej dohody.
V čase uzatvorenia tejto dohody neplatil intabulačný princíp, teda ak by aj podpis X. S. na dohode nebol
overený, nespôsobovalo by to neplatnosť dohody a táto dohoda sama o sebe predstavuje nadobúdací
titul vlastníckeho práva v prospech štátu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že vyvlastňovacia dohoda nemôže

byť bez ďalšieho neplatná pre rozpor s vyhl. č. 206/1958 Ú. v. Mestský investorský útvar bol rozpočtovou
organizáciou Mestského národného výboru Bratislava, ktorý mal postavenie okresného národného
výboru, pričom Mestský národný výbor mohol udeliť generálny súhlas Mestskému investorskému
útvaru k nadobúdaniu nehnuteľností za odplatu do výšky 100.000,- Kčs. Pokiaľ ide o vyvlastňovacie
rozhodnutie, toto bolo vydané na to kompetentným orgánom.

Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2010 navrhovateľ navrhol pripustiť zmenu návrhu tak, že návrh bude
znieť: "Súd určuje, že vlastníkom pozemkov v katastrálnom území U.: parcela registra K. evidovaná na
mape určeného operátu č. XXX/X, orná pôda o výmere 1.128 m2 zapísaná na LV č. XXXX a parcela
registra J. evidovaná na katastrálnej mape č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 1.124 m2, parcela

registra J. evidovaná na katastrálnej mape č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 1.764 m2, parcela
registra J. evidovaná na katastrálnej mape č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 323 m2 a parcela
registra J. evidovaná na katastrálnej mape č. XXXX/XXX zastavaná plocha o výmere 303 m2, vytvorené
geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, úradne overený pod č. XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX,
je navrhovateľ." Súd túto zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa 29.9.2010.

Odporcovia v 1. a 5. rade (označení v záhlaví rozsudku) s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť.
Namietali, že podpis na vyvlastňovacej dohode nie je podpisom X. S.. Vyvlastňovaciu dohodu zo dňa
X.XX.XXXX považujú za neplanú a vyvlastňovacie rozhodnutie za neexistujúce.

Odporcovia v 2., 3. a 4. rade (označení v záhlaví rozsudku) s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť.
Uviedli, že vyvlastňovacia dohoda zo dňa X.XX.XXXX nebola nikdy uzatvorená, na vyvlastňovacej
dohode, ktorú predložil navrhovateľ nie je vlastnoručný podpis X. S., v overovacej knihe býv. Štátneho
notárstvasapripoložkeL.XXX/XXXXjejpodpisnenachádza.Vyvlastňovaciadohodajeneplatnátiežpre
rozpor so zákonom resp. právnym predpisom nižšej právnej sily, a to vyhl. č. 206/1958 Ú. v., podľa ktorej

bolo potrebné privolenie nadriadeného orgán, ktoré nebolo dané. Taktiež nebolo preukázané, že odplata
za pozemok bola X. S. vyplatená, čo svedčí o tom, že vyvlastňovacia dohoda nebola uzatvorená resp. je
neplantá. Tiež poukázali na to, že mestský investorský útvar nebol organizáciou štátneho socialistického
sektora, Y.. M. I. nebol oprávnený konať v jeho mene a mestský investorský útvar nebol poverenýna nadobúdanie nehnuteľností pre štát. Pokiaľ ide o vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa X.XX.XXXX,
jedná sa o paakt, nakoľko z neho nevyplýva, aký pozemok sa vlastne vyvlastňuje. Odporcovia v 2., 3. a
4. rade tiež spochybnili jeho právoplatnosť, nakoľko rozhodnutie bolo vydané dňa X.XX.XXXX, pričom

podľapotvrdeniaojehoprávoplatnosti,právoplatnosťmalonadobudnúťX.XX.XXXX,pričomobsahovalo
poučenie o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní. Vo vyvlastňovacom konaní mala vlastníčku
nehnuteľnosti zastupovať odporkyňa v 1. rade, pričom nebola preukázaná plná moc, na základe ktorej ju
mala zastupovať, ani to, či a kedy jej bolo rozhodnutie doručené. Vyvlastňovacie rozhodnutie tiež nebolo
vydané orgánom na to oprávneným. Na vyvlastnenie bol v prvom stupni príslušný okresný národný

výbor, takže Obvodný národný výbor Bratislava C. majúci postavenie miestneho národného výboru z
hľadiska ust. § 21 písm. a) vyhl. č. 144/1959 Ú. v. na vyvlastnenie príslušný nebol. Odporcovia v 2., 3. a
4. rade sa tiež pridržiavali tohto, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním a namietali, že by vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na navrhovateľa podľa § 2 zák. č. 138/1991 Zb.

V priebehu konania (podaním doručeným súdu dňa 25.3.2010) vzal navrhovateľ návrh voči odporcom

1., 2. a 3. rade a v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov späť. Odporcovia so späťvzatím návrhu
v tejto časti súhlasili.

Súd vo veci vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, odporkyne v 1. rade a
odporcu v 5. rade a zástupcov ostatných odporcov a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu

a zistil tento skutkový stav:

Dňa X.XX.XXXX uzatvorili Čsl. štát, zastúpený Mestským investorským útvarom v Bratislave ako
nadobúdateľ a X. S., bytom N. XX, S. ako vlastníčka nehnuteľnosti vyvlastňovaciu dohodu, podľa ktorej
Čsl. štát pre potrebu výstavby obytných nájomných domov v Bratislave odkupuje nehnuteľnosť - parc. č.

XXX/X o výmere 4.642 m2, zapísanú vo vložke č. XXXX za cenu podľa vyhl. č. XXX/XX Ú.v. 9.284,- Kčs.

RozhodnutímOdboruprevýstavbupriObvodnomnárodnomvýboreBratislavaII-C.zodňaX.XX.XXXX,
zn. A../.-XX. došlo k vyvlastneniu časti parc. č. XXX/X zapísanej v pk. vložke č. XXXX, kat. úz. M. časť
o výmere 2.299 m2 od vlastníčky X. S. v prospech Mestského investorského útvaru v Bratislave pre

výstavbu sídliska za náhradu v sume 5.498,- Kčs. Z rozhodnutia vyplýva, že vlastníčku vzhľadom na
jej chorobu zastupovala na základe plnej moci jej dcéra B. Š.. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že Mestský
investorský útvar v Bratislave prípisom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o vyvlastnenie časti nehnuteľnosti
parc. č. XXX/X kat. úz. M., nakoľko nedošlo k dobrovoľnej dohode o odpredaji predmetnej parcely
medzi ním a vlastníčkou X. S.. Podľa potvrdenia Obvodného národného výboru Bratislava - C. zo dňa

X.X.XXXX toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Národný výbor hl. mesta Slovenska Bratislava ku dňu 30.9.1968 zrušil Mestský investorský útvar ako
rozpočtovú organizáciu a zriadil dňom 1.10.1968 Podnik pre investičnú výstavbu Národného výboru hl.
mesta Slovenska Bratislavy (INVESTING). Národný výbor hl. mesta SSR Bratislavy dňom 31.12.1981

zrušil Investing a dňom 1.1.1982 zriadil Výstavbu hlavného mesta SSR Bratislavy, na ktorú mal byť
prevedený celý majetok a nehnuteľnosti zrušenej organizácie.

Listom zo dňa XX.X.XXXX žiadala odporkyňa v 1. rade Okresný úrad Bratislava o vyjadrenie ku
konfiškácii poľnohospodárskeho majetku W. S. a X. S. v kat. úz. M.. Listom zo dňa X.X.XXXX jej Okresný

úrad Bratislava oznámil, že poľnohospodársky majetok patriaci W. S. bol konfiškovaný rozhodnutím
zo dňa X.X.XXXX. Rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX bol nariadený bezplatný prevod parc. č. XXX/X v
celosti a prarc. č. XXX, XXXX v podiele 5/7 v kat. úz. M. na X. S.. Ostatné nehnuteľnosti menovanému
ostali konfiškované.

Listom zo dňa XX.X.XXXX žiadala odporkyňa v 1. rade Magistrát hl. mesta SR v zmysle zák. č. 229/91
Zb. a 93/92 Zb. o vydanie pozemku zapísaného v pk. vl. č. XXXX - parc. č. XXX/X o výmere 4.642 m2
v kat. úz. M.. a žiadala o vyjadrenie akým spôsobom prešlo na neho užívacie právo. Nárok si uplatnila
ako dedička po X. S.. Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil Generálny investor Bratislavy odporkyni v 1.
rade , že nepredložila doklad o oprávnenosti svojej požiadavky ako vlastníčky, ani nedokumentovala,

že pozemky sú v ich držbe.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným Štátnemu notárstvu Bratislava 1, požiadali odporkyňa v 1.
rade a X. D. o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. X. S., nakoľko dodatočne zistili, žebola vlastníčkou parc. č. XXX/X v kat. úz. M. vedenej v pk. vl. č. XXXX o výmere 4.642 m2. Podľa
uznesenia Obvodného súdu Bratislava I zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.X.XXXX, nadobudla
celé dodatočne objavené dedičstvo po neb. X. S., zomr. XX.XX.XXXX - nehnuteľnosť zapísanú vo vl.

č. XXXX, kat. úz. M., parc. č. XXX/X - roľa v hone M. o výmere 4.642 m2 odporkyňa v 1. rade - dcéra
poručiteľky. Z identifikácie parciel zo dňa XX.X.XXXX, ktorá je založená v dedičskom spise vypláva, že
parcela bola zabraná na výstavbu a jej užívateľom je Hl. mesto SR.

Listom zo dňa X.X.XXXX odporkyňa v 1. rade opätovne žiadala od Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy

vrátenie pozemku parc. č. XXX/X zapísaného v pk. vl. č. XXXX.

Dňa XX.X.XXXX uzatvorili odporkyňa v 1. rade ako predávajúca a STANCOM, s.r.o. ako kupujúci kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bola parc. č. XXXX/XX diel č. 1 o výmere 136 m2 v kat. úz. U. (oddelená z
parc. č. XXX/X o výmere 4.642 m2 na základe geometrického plánu Y.. B. I. zo dňa 10.2.1995) za cenu
272.000,- Sk. Vklad bol povolený dňa X.X.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX uzatvorili odporkyňa v 1. rade ako predávajúca a STANCOM, s.r.o. ako kupujúci kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bola parc. č. XXXX/XX diel č. 2 o výmere 1.764 m2 v kat. úz. U. (oddelená z
parc. č. XXX/X o výmere 4.642 m2 na základe geometrického plánu Y.. B. I. zo dňa 10.2.1995) za cenu
3.528.000,- Sk. Vklad bol povolený dňa X.X.XXXX.

ListomzodňaXX.X.XXXXsiodporkyňav1.radeuplatnilapohľadávkuztitulunezaplatenéhonájomného
resp. neoprávneného majetkové prospechu do konkurzu úpadcu IMPEX, a.s., Bratislava, ktorý užíval
časť parc. č. XXX/X o výmere 3.826 m2. Pohľadávku si uplatnila za obdobie od 29.6.1992 do 29.6.1995
v sume 55.160,- Sk.

DňaXX.XX.XXXXuzatvoriliodporkyňav1.radeakopredávajúcaaSTANCOM,s.r.o.akokupujúcikúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bola parc. č. XXXX/XX diel č. 2 o výmere 1.124 m2 v kat. úz. U. (oddelená
z parc. č. XXX/X o výmere 2.878m2 na základe geometrického plánu Y.. B. I. zo dňa XX.X.XXXX) za
cenu 650.000,- Sk. Vklad bol povolený dňa X.X.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX uzatvorili odporkyňa v 1. rade ako predávajúca a DALTON, a.s. ako kupujúci kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bola parc. č. XXXX/XX o výmere 626 m2 - zastavaná plocha, kat. úz. U.
(oddelenú z parc. č. XXX/X o výmere 1.754 m4, kat. úz. U. na základe geometrického plánu Y.. B. I. zo
dňa XX.X.XXXX) za dohodnutú kúpnu cenu 646.605,- Sk. Vklad bol povolený dňa X.X.XXXX.

DňaXX.X.XXXXuzatvoriliSTANCOM,s.r.o.akopredávajúciaWYWARINVEST,a.s.akokupujúcikúpnu
zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti: parc. č. XXXX/XX o výmere 515 m2 - ostatné plochy, parc.
č. XXXX/XX o výmere 1.282 m2 - ostatné plochy a prac. č. XXXX/XX o výmere 1.510 m2 - zastavané
plochy, všetko v kat. úz. U. (LV č. XXXX) za dohodnutú kúpnu cenu 1.000.000,- Sk. Vklad bol povolený
dňa X.X.XXXX.

Vyhlásením zo dňa XX.X.XXXX DALTON, a.s. vložil do základného imania META trade, s.r.o. okrem
iného parc. č. XXXX/XX o výmere 626 m2 - zastavaná plocha, kat. úz. U.. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa XX.XX.XXXX.

Vyhlásením zo dňa X.XX.XXXX META trade, s.r.o. vložil do základného imania ELNEA, a.s. okrem
iného parc. č. XXXX/XX o výmere 626 m2 - zastavaná plocha, kat. úz. U.. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa XX.XX.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX uzatvorili WYWAR INVEST, a.s. ako predávajúci a ELNEA, a.s. ako kupujúci kúpnu

zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti: parc. č. XXXX/XX o výmere 515 m2 -ostatné plochy, parc.
č. XXXX/XX o výmere 1.282 m2 - ostatné plochy a prac. č. XXXX/XX o výmere 1.510 m2 - zastavané
plochy, všetko v kat. úz. U. (LV č. XXXX) za dohodnutú kúpnu cenu 1.000.000,- Sk. Vklad bol povolený
dňa XX.X.XXXX.

Dňa X.X.XXXX uzatvorili odporkyňa v 1. rade ako darca a odporca v 5. rade ako obdarovaný darovaciu
zmluvu, ktorej premetom bola parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1.128 m2, zapísaná na LV č. XXXX,
kat. úz. U. a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 85 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. U.. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa X.X.XXXX.Podľa výpisu z LV č. XXXX je vlastníkom parc. č. XXX/X o výmere 1.128 m2 - orná pôda v kat. úz.
U. odporca v 5. rade. Podľa výpisu z LV č. XXXX je vlastníkom parc. č. XXXX/XX o výmere 515 m2

- ostatné plochy, parc.č. XXXX/XX o výmere 1.282 m2 - ostatné plochy a parc. č. XXXX/XX o výmere
1.510 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetko v kat. úz. U. odporca v 4. rade. Podľa výpisu z LV č.
XXXX je vlastníkom parc. č. XXXX/XX o výmere 330 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/
XX o výmere 3.993 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere 18 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 178 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/

XX o výmere 48 m2 zastavané plochy a nádvoria, všetko v kat. úz. U.Ž. odporca v 4. rade.

Z kópie overovacích kníh bývalého Štátneho notárstva v Bratislave z roku XXXX (ktoré súdu zaslal
Okresný súd Bratislava I) súd zistil, že sa v nich nenachádza overenie podpisu X. S. na vyvlastňovacej
dohode zo dňa X.XX.XXXX.

Svedok Š. Š. (neskôr odporca v 5. rade), syn odporkyne v 1. rade, uviedol, že jeho matka od jeho detstva
spomínala pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, že naň chodili robiť. Nikdy nespomínala, čo sa
s týmto pozemkom stalo.

Podľa § 19 ods. 1 OZ (zák. č. 141/1950 Zb.) v znení úč. ku dňu X.XX.XXXX právnické osoby majú svoj

vlastný názov.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák. ich právne pomery sú upravené právnymi predpismi alebo stanovami, ktoré
tiež určujú, kto koná v mene právnickej osoby.

Podľa § 31 ods. 1 cit. zák. prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

Podľa § 34 cit. zák. ak sa má právnym úkonom urobeným naoko zastrieť iný úkon, treba ho posudzovať
podľa podstaty zastretého úkonu.

Podľa § 36 ods. 1 cit. zák. neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.

Podľa§40ods.1cit.zák.písomnáformajepotrebnápriprávnychúkonochoprávachknehnuteľnostiam,
okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí

pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich
zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré
zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžadujú písomnú formu,

pôsobí od podpisu strán; podpisy nemusia byť na tej istej listine. Podpis toho, kto nevie alebo nemôže
písať, nahradí potvrdenie dvoch svedkov o jeho súhlase na listine samej.

Podľa § 111 ods. 1 cit. zák. vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak
nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Podľa § 112 cit. zák. prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo
železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

Podľa § 132 ods. 1 cit. zák. vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa

ho vlastník vzdá.

Podľa § 366 cit. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a
kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojednanú cenu.

Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku vyvlastniť možno, len ak nemožno
účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou.
Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v
nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.Podľa § 39 OZ úč. od 1.1.1992 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 126 ods. 1 cit. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 868 cit. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa

nachádzajú.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zák. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým,
príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla
zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku

Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a
povinnosti upravia zmluvne.

Podľa § 2 ods. 3 cit. zák. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým
a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný

orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo
príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na
obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný predpis.

Podľa § 2 ods. 5 cit. zák. nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného
predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej
bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do
vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f)

tohto zákona nestáva majetkom obce.

Podľa § 2 ods. 7 cit. zák. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti
tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 1 a 2 nar. vl. č. 81/1958 Sb. ministerstvo financií môže pre odplatné nadobúdanie vecí
a pohľadávok organizáciami štátneho socialistického sektora pre štát od súkromníkov určiť podmienky,
najmä spôsob úhrady, prípadne takéto nadobúdanie obmedziť alebo i vylúčiť. Ministerstvo financií môže
vydať predpisy podľa odseku 1 i pre odplatné nadobúdanie vecí a pohľadávok ostatnými organizáciami
socialistického sektora.

Podľa § 4 ods. 2 vyhl. č. 206/1958 Ú. v. v znení úč. od 1.10.1960 bez privolenia nadriadených orgánov
smú veci nadobúdať
a) krajské národné výbory bez zreteľa na výšku odplaty,
b) okresné národné výbory až do výšky odplaty 100 000 Kčs,

b) miestne národné výbory až do výšky odplaty 10 000 Kčs.

Podľa § 4 ods. 3 cit. vyhl. pokiaľ môžu výkonné orgány národných výborov nadobúdať podľa odseku
2 veci bez privolenia nadriadených orgánov, sú oprávnené dávať privolenie na nadobúdanie vecí
výkonným orgánom podriadených národných výborov a organizáciám podriadeným národným výborom.

Podľa § 4 ods. 6 cit. vyhl. národné výbory môžu určiť až do výšky svojho oprávnenia, v ktorých prípadoch
nepotrebujú organizácie im podriadené privolenie na nadobúdanie vecí.Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 65/1960 Zb. v znení úč. ku dňu X.XX.XXXX sústavu národných výborov tvoria
krajské národné výbory, okresné národné výbory a v obciach mestské a miestne národné výbory.

Podľa § 13 ods. 4 cit. zák. mestské národné výbory v Bratislave, Brne, Ostrave a v Plzni majú postavenie
okresného národného výboru. V obvodoch týchto miest pôsobia obvodné národné výbory.

Podľa § 9 ods.1 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku pôsobnosť podľa tohto zákona vykonávajú
stavebné úrady, pokiaľ z jednotlivých ustanovení neplynie niečo iné.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. stavebným úradom je
a) výkonný orgán miestneho národného výboru, ktorý má riadne vybudovanú stavebnú službu a ktorý
určí rada krajského národného výboru po vypočutí rady okresného národného výboru vyhláškou v
úradnom liste,
b) inak výkonný orgán okresného národného výboru.

Podľa § 9 ods. 3 cit. zák. vykonávacie predpisy určia, v ktorých ďalších prípadoch vykonávajú výkonné
orgány miestnych národných výborov pôsobnosť stavebného úradu, prípadne v ktorých prípadoch môže
výkonný orgán okresného národného výboru preniesť pôsobnosť stavebného úradu na výkonný orgán
miestneho národného výboru.

Podľa § 1 a 2 vyhl. Rady Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave č. 15/1961 Zb.
(vyhlásenej v zbierke zákonov dňa 21.2.1961) rada Západoslovenského krajského národného výboru v
Bratislave určuje podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ako stavebné
úrady prvého stupňa výkonné orgány týchto obvodných národných výborov v Bratislave:

Obvodný národný výbor Bratislava - Staré mesto, Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy, Obvodný
národný výbor Bratislava - Nové Mesto, Obvodný národný výbor Bratislava -Vinohrady, Obvodný
národný výbor Bratislava - Petržalka.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 2. novembrom 1960.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 77/1959 Zb. o Zbierke zákonov a Úradnom liste zbierka sa vydáva v postupne
číslovaných čiastkach, z ktorých každá obsahuje na čele označenie dňa, kedy sa vydala; tento deň platí
za deň vyhlásenia predpisov, ktoré sú v čiastke uverejnené.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. jednotlivé predpisy a opatrenia vyhlasované v Zbierke (§§ 2, 3 a 10) sa opatrujú

bežnými číslami, ktorých rad sa uzaviera koncom každého kalendárneho roka.

Podľa§6cit.zák.pokiaľvpredpisochvyhlásenýchvZbierkesaneustanovujeinak,nadobúdajúúčinnosť
15. dňom po vyhlásení.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že návrhu navrhovateľa, po jeho čiastočnom späťvzatí, nie je možné vyhovieť.

Súd totiž na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
(parc. č. XXX/X resp. parciel, ktoré z tejto parcely vznikli) sú odporcovia v 4. a 5. rade, čomu zodpovedá

aj zápis v katastri nehnuteľností. Súd mal za to, že navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukázal, že
vlastníctvo k parc. č. XXX/X o výmere 4.642 m2 prešlo v roku XXXX na štát (a v tomto smere zaťažovalo
dôkazné bremeno navrhovateľa). Navrhovateľ síce predložil listinný dôkaz - vyvlastňovaciu dohodu zo
dňa X.XX.XXXX, ktorá bola uzavretá medzi Čsl. štátom zastúpeným Mestským investorským útvarom
v Bratislave a vlastníčkou pozemku X. S.V., ktorú možno podľa obsahu považovať za kúpnu zmluvu,

nakoľko obsahuje prejav vôle vlastníčky pozemku previesť vlastníctvo pozemku na štát za kúpnu cenu.
Na základe tejto dohody (zmluvy) sa mohol stať štát vlastníkom pozemku aj bez toho, aby došlo k zápisu
do pozemkovej knihy, nakoľko v tom čase postačovalo na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretie
zmluvy, neplatil teda intabulačný princíp a zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívny charakter.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že táto vyvlastňovacia dohoda je neplatná, čo namietali aj

odporcovia.

Pokiaľ ide o účastníkov vyvlastňovacej dohody, túto mal na jednej strane uzatvoriť ako nadobúdateľ Čsl.
ŠtátzastúpenýMestskýminvestorskýmútvaromvBratislave,zaktorý malkonaťriaditeľY..M.I..Napriektomu, že to odporcovia namietali, navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že menovaný Y.. M. I. bol
naozaj oprávnený konať za Mestský investorský útvar v Bratislave. Minimálne teda vzniká pochybnosť,
či je tento právny úkon platný podľa § 19 ods. 2 a § 41 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonník.

Súd však dospel k záveru, že vyvlastňovacia dohoda je neplatná aj podľa § 36 ods. 1 vtedy platného
OZ, a to pre rozpor so zákonom resp. s vyhl. č. 206/1958 Ú. z. Táto vyhláška vychádzala a priori z toho,
že pri nadobúdaní vecí organizáciami socialistického sektora od fyzických osôb je v zásade potrebný
súhlas nadriadeného orgánu, pričom stanovila výnimky, kedy tento súhlas potrebný nie je. Bez privolenia

nadriadeného orgánu napr. mohli nadobúdať veci do výšky odplaty 100.000,- Kčs (v tomto prípade išlo
o odplatu 9.284,- Kčs.) okresné národné výbory. Mestský národný výbor v Bratislave mal postavenie
okresného národného výboru. V danom prípade však účastníkom vyvlastňovacej dohody nebol Mestský
národný výbor v Bratislave ale Mestský investorský útvar v Bratislave, ktorý bol zrejme podriadenou
organizáciou Mestského národného výboru v Bratislave. V konaní nebolo nijako preukázané (pričom
dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa), že táto organizácia mala súhlas nadriadeného orgánu na

nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti. Je síce pravdou, že podľa § 4 ods. 6 cit. vyhl. národné výbory
môžu určiť až do výšky svojho oprávnenia, v ktorých prípadoch nepotrebujú organizácie im podriadené
privolenie na nadobúdanie vecí, avšak len zo skutočnosti, že vo vyvlastňovacej dohode sa uvádza, že
táto dohoda podľa § 3 ods. 8 cit. vyhl. (také ustanovenie ani vo vyhláške nie je) nevyžaduje súhlas
nadriadeného orgánu, nemožno vyvodiť, že bol daný takýto "generálny" súhlas podľa § 4 ods. 6 cit. vyhl.

Súd mal za to, že o rozpor so zákonom podľa § 36 ods. 1 OZ ide aj vtedy, ak je právny úkon v rozpore s
právnou normou obsiahnutou v predpise nižšej právnej sily, ktorý bol vydaný na základe splnomocnenia
daného zákonom, a to najmä tiež s ohľadom na to, že za predchádzajúceho režimu boli právne vzťahy,
ktoré sú v súčasnosti bežne upravované zákonom, upravované právnymi predpismi nižšej právnej sily.
Vyhláška č. 206/1958 Ú. z. bola pritom vydaná na základe § 21 nar. vl. č. 81/1958 Zb., ktoré bolo vydané

na základe § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 63/1958 Zb.

Platnosť vyvlastňovacej dohody spochybňuje napokon i tá skutočnosť, že Mestský investorský úrad
v Bratislave, ktorý mal dňa X.XX.XXXX uzatvoriť vyvlastňovaciu dohodu, požiadal dňa XX.XX.XXXX
o vyvlastnenie parc. č. XXX/X resp. jej časti z dôvodu, že medzi ním a vlastníčkou parcely nedošlo k

dobrovoľnej dohode.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd považuje vyvlastňovaciu dohodu zo dňa X.XX.XXXX za
neplatnú, a teda na základe nej nemohol štát nadobudnúť vlastníctvo sporenej nehnuteľnosti.

Súd teda ďalej skúmal, či Rozhodnutie Odboru pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore S. Y.
- C. zo dňa X.XX.XXXX, zn. A../.-XX bolo riadnym nadobúdacím titulom vlastníckeho práva štátu k
sporným nehnuteľnostiam. Súd pritom zistil, že toto rozhodnutie trpí viacerými vadami. Predovšetkým
súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie zrejme nebolo vydané v medziach právomoci štátneho orgánu,
ktorý ho vydal (§ 134 O.s.p.). Rozhodnutie vydal Odbor pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore

Bratislava II - C. dňa X.XX.XXXX. Obvodný národný výbor Bratislava - C. bola však za stavebný úrad
(ktorý rozhodoval o vyvlastnení) určený až vyhl. Rady Západoslovenského krajského národného výboru
v S. č. XX/XXXX Zb., ktorá bola v zbierke zákonov publikovaná až v roku 1961 (XX.X.XXXX), hoci
vo svojom texte uvádza, že nadobúda účinnosť X.XX.XXXX. Ani podľa vtedy platnej právnej úpravy
(zák. č. 77/1959 Zb.) však nemohol byť žiaden právny predpis, ktorý sa zverejňoval v zbierke zákonov

účinný skôr, ako bol vyhlásený, teda uverejnený v zbierke zákonov. Súd mal teda za to, že o vyvlastnení
rozhodol orgán, ktorý na to nebol kompetentný.

Ďalším problémom bolo, že predmetom vyvlastnenia bola iba časť parc. č. XXX/X o výmere 2.299 m2
(teda cca ?-ca), avšak vzhľadom k tomu, že nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy, a geometrický

plán, ktorý túto časť oddelil od pôvodnej parcely (zrejme č. XXX/X-XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX) nie je
v zbierke listín katastra nehnuteľností (a vyvlastňovací spis sa tiež súdu nepodarilo zadovážiť), nie je v
súčasnosti možné identifikovať, ktorá časť parcely bola vyvlastnená. Odvolací súd uložil súdu prvého
stupňa skúmať, ktorá časť pozemku o výmere 2.299 m2 bola predmetom vyvlastnenia. Súd preto urobil
opätovné dopyty na príslušné archívy a kataster nehnuteľností, avšak predmetný geometrický plán, ako

ani vyvlastňovací spis, sa tam nenachádzajú. Navrhovateľ, ktorého predovšetkým zaťažovalo dôkazné
bremeno, pritom nenavrhol žiaden iný dôkaz na preukázanie, ktorá časť pozemku bola vyvlastnená.
Sám sa pritom domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam celkom vo výmere 4.642 m2.Napokon súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal aj právoplatnosť a vykonateľnosť
vyvlastňovacieho rozhodnutia, a či bolo toto riadne doručené vlastníkovi. V rozhodnutí o vyvlastnení,
ktoré je založené v spise, sa uvádza, že odporkyňa v 1. rade zastupovala v tomto konaní svoju

matku X. S., avšak vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo zadovážiť celý vyvlastňovací spis, nedá
sa overiť, či naozaj mala riadnu plnú moc, a či matku naozaj zastupovala a naozaj sa zúčastnila
na vyvlastňovacom konaní. Túto okolnosť nemožno považovať za preukázanú týmto rozhodnutím s
použitím hodnotenia podľa § 134 O.s.p., nakoľko toto rozhodnutie túto skutočnosť neosvedčuje ani
nepotvrdzuje. V spise je založené potvrdenie Obvodného národného výboru Bratislava - C. zo dňa

X.X.XXXX, podľa ktorého vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom sa neuvádza
dátum, kedy malo nadobudnúť právoplatnosť. Vzhľadom na to, čo bolo vyššie uvedené, ani táto
listina nebola vydaná v medziach právomoci štátneho orgánu, ktorý ju vydal. V spise potom absentuje
akýkoľvek dôkaz o tom, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené vlastníkovi vyvlastňovanej
nehnuteľnosti, a teda, že nadobudlo právoplatnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené zásadné vady, vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa X.XX.XXXX nie je
listinou, ktorá by osvedčovala alebo potvrdzovala, že časť parcely č. XXX/X bola platne vyvlastnená, a
teda že by jej vlastníctvo prešlo na štát.

Súd sa mal ďalej v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu zaoberať tým, či vzhľadom na vyvlastnenie,

navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí. Navrhovateľ poukazoval na ust. § 2 ods. 5 cit. zák., podľa ktorého nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia
bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy za účelom zabezpečenia systému
komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú

do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Z listinných dôkazov založených v spise však
nevyplýva, že po zrušení Mestského investorského útvaru v Bratislave a zriadení Investingu (ktorý bol
právnym predchodcom Výstavby hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy) prešiel celý majetok
a nehnuteľnosti Mestského investorského útvaru v Bratislave na Investing (tak ako to bolo pri zrušení
Investingu a zriadení Výstavby hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, kde bolo výslovne v

rozhodnutí Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy uvedené, že celý majetok Investingu prechádza
na Výstavbu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy). Nie je teda preukázané, že by majetok
Mestského investorského útvaru v Bratislave prešiel na Výstavbu hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a potom následne na navrhovateľa podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb.

Avšak bez ohľadu na uvedené, ako už bolo vyššie konštatované, v konaní nebolo preukázané, že by
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti prešlo v roku 1960 (či už na základe vyvlastňovacej dohody alebo
vyvlastňovacieho rozhodnutia) a ani neskôr na štát, preto matka odporkyne v 1. rade bola v čase svojej
smrti vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a táto dedením prešla do vlastníctva odporkyne v 1. rade a neskôr
na základe jej právnych úkonov na ďalších odporcov. Preto súd návrh v časti o určenie vlastníctva

nehnuteľnosti zamietol.

Súd sa už ďalej nezaoberal možnosťou vydržania sporných nehnuteľností zo strany odporcov, nakoľko
podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, odporkyňa v 1. rade
(a teda ani ostatní odporcovia) nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

vydržaním.

Keďže navrhovateľ vzal návrh voči odporcom 1., 2. a 3. rade a v časti o určenie neplatnosti právnych
úkonov späť a odporcovia s týmto späťvzatím súhlasili, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s §
96 O.s.p.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).