Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Peter Tutko

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/350/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711212203
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7711212203.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu B.. A.R. F., R. H. G., C. Š. Č.. XXXX/
X, zastúpeného JUDr. Michalom Kolesárom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Špitálska č. 5, proti
žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ SR Košice, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 8, o vydanie
motorového vozidla, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. 05. 2018
č.k. 19C/136/2011-275

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal
vydania osobného motorového vozidla R. S., Y.É. Č. G. XXXCM.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca nadobudol motorové vozidlo na

základekúpnejzmluvyodsvojhobrataN.F.anáslednedňa12.04.2011bolomotorovévozidložalobcovi
zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odborom kriminálnej polície v Michalovciach
pre podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu. Výsledkom kriminalisticko-expertízneho
skúmania mal súd za preukázané, že na motorovom vozidle bol vykonaný zásad do identifikačného
čísla vozidla, v dôsledku čoho bolo motorové vozidlo vyradené z evidencie vozidiel. Ďalej mal súd za
preukázané, že žalobca na základe kúpnej zmluvy nadobudol motorové vozidlo a ako vlastník ho užíval,
kým mu nebolo zaistené orgánmi polície. Motorové vozidlo v Nemecku mal zakúpiť svedok F., ktorý

mal úmysel nadobudnúť ho pre seba za účelom jeho ďalšieho predaja. Následne bolo motorové vozidlo
prevedené na N. F., ktorý si ním mal kompenzovať svoju pohľadávku z pôžičky vo vzťahu k svedkovi F.Í.
a preto previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu. Súd ďalej vychádzal zo zistenia,
že sporné motorové vozidlo v Nemecku zakúpil G. E. D. E. F., aj keď v zmluve bol uvedený ako
kupujúci svedok E.. Svedok potvrdil, že vlastníctvo k motorovému vozidlu nikdy nechcel ani ho neužíval.
Následne p. F. predal motorové vozidlo N. F. a ten ho predal žalobcovi. Zo správy policajných orgánov
v Taliansku, ale aj v Slovenskej republike mal za preukázané, že motorové vozidlo bolo odcudzené dňa

22.6.2010, ktorého vlastníkom bola obchodná spoločnosť BBVA RENTING S.P.A., H.Q. ROMA.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie
je daný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpnu zmluvu s p. E. v prospech svedka F. uzatváralaosoba H. V., s falošnými identifikačnými údajmi, pretože podľa správy Policajného orgánu takáto osoba
nie je registrovaná. Z uvedeného súd vyvodil, že kúpnu zmluvu dňa 06. 1009. 2010 uzavrela osoba, ktorá
nemal k predmetu predaja vlastnícke právo, preto je kúpna zmluva neplatná. Keďže kúpna uzavretá

zmluva je absolútne neplatná, neplatné sú následne uzavreté kúpne zmluvy medzi p. F. K. N. F. K.
G. N. F. a žalobcom. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu nie je možné považovať žalobcu za
vlastníka sporného motorového vozidla, a preto nemôže mu byť vydané. Predložená kúpna zmluva
nebola spôsobilá spochybniť závery o tom, že motorové vozidlo v Nemecku predala osoba, ktorá nebola
jej vlastníkom. Bolo preto potrebné podľa názoru vychádzať z toho, že kúpna zmluva bola absolútne

neplatná a preto aj následné prevody vlastníctva boli postihnuté vadou neplatnosti, preto vlastnícke
právo žalobcovi k motorovému vozidlu nepatrí.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že sporné motorové vozidlo nadobudol kúpnou zmluvou a
to dobromyseľne, v dobrej viere, o čom bol jednoznačne ubezpečený odborným posudkom o kontrole
originality vozidla. Poukazuje na to, že vo všetkých úradných dokladoch sa nachádza to isté VIN číslo,
preto nemal najmenšiu pochybnosť o jeho pravosti, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo

kupoval od vlastného brata. O vydanie motorového vozidla, ktoré mu bola zaistené ešte pred expertízou
požiadal ako osoba, ktorej bola vec jednak zaistená a jednak ako vlastník motorového vozidla, k čomu
by bol oprávnený aj v prípade, keby bol čo aj len oprávneným držiteľom. Aj táto oprávnená osoba totiž v
zmysle ust. § 130 Občianskeho zákonníka je chránená a oprávnený držiteľ pri nej má tie isté práva, ale aj
obmedzenia, ktoré prislúchajú vlastníkovi veci. Z predložených dokladov je zrejmé, že útvar Policajného

zboru sa o zásahu do identifikačných čísel dozvedel dňa 29. 04. 2011, doručením odborného vyjadrenia,
na základe čoho aj motorové vozidlo vyradil z evidencie motorových vozidiel a najneskoršie dňa 06. 05.
2011 sa dozvedel, že vlastníkom vozidla je obchodná spoločnosť R. W. E. B.. Vlastníctvo k motorovému
vozidlu doposiaľ preukázané zo strany žalovaného nebolo a nebolo ani preukázané, že predmetné
vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Žalovaný do rozhodnutia súdu nepredložil žiadnu písomnú výzvu

adresovanú niektorej z vyššie uvedených osôb na prevzatie motorového vozidla. Žiadna z týchto osôb,
ani iná osoba, okrem neho, si neuplatnila žiadne právo na príslušnom útvare Policajného zboru alebo
na súde. Je toho názoru, že je oprávnenou osobou, ktorej útvar Policajného zboru na jeho výzvu mal
vec „motorové vozidlo“ vydať. Je toho názoru, že vyhovením jeho žalobe sa nerieši otázka vlastníctva
a takéto rozhodnutie súdu nemá žiadny konštitutívny ani deklaratórny účinok.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v celom rozsahu potvrdil. Tvrdenie žalobcu považuje za účelové a zavádzajúce.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
ak pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca nie je vlastníkom sporného motorového vozidla,

ktorého vydania sa domáha (z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy), ktorý následne aj správne právne
posúdil, ak žalobu zamietol.

10. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a na právne normy ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu

sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že o vydanie motorového vozidla požiadal ako jeho vlastník.

12. V prejednávanej veci žalobca svoj nárok v konaní uplatnil na základe ust. § 21 ods. 9 zákona č.
171/1993 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej
bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar policajného zboru uloží zaistenú
vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby siv lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo
na zaistenú vec na príslušnom súde.

13. Žalobcu teda v konaní zaťažovalo bremeno nielen tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno o tom, že
skutočne nadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému záveru, že kúpna
zmluva uzavretá medzi H. V. a svedkom F. je absolútne neplatná a teda následne sú neplatné všetky
ďalšie kúpne zmluvy ohľadom sporného motorového vozidla a teda aj kúpna zmluva uzatvorená medzi

N. F. a žalobcom. Správne preto súd prvej inštancie nepovažoval žalobcu za vlastníka sporného
motorového vozidla a žalobu o jeho vydanie zamietol. Ohľadom ďalších podrobností odkazuje súd na
správne závery súdu prvej inštancie.

14. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné,
nakoľko žalobca nadobudol sporné motorové vozidlo od nevlastníka, preto odvolací súd postupom podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

ref.: Dr. Tutko

kanc.: opíš a daj na opravu ref.
potom rozmnož, 2x zb.spis, zb.spis vylúč
ostatné OS
prepísala: 29.7.2019 A.Tomanová

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.