Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116218260
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116218260.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV
BYTOV LIDICKÉ NÁM. 5 KOŠICE, so sídlom Lidické námestie 5, Košice, IČO: 42 252 148, zastúpený:
Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, proti žalovaným: 1/ H. X., A.,
o zaplatenie 2.516,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I z 5. októbra 2018, č. k. 22C/154/2016-113

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením zastavil konanie a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Len proti výroku tohto uznesenia o trovách konania podali obaja žalovaní spoločne odvolanie.
Výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti
uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebolo v odvolacom
konaní preskúmavané.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
výlučným procesným zavinením za zastavenie konania žalovaných, keďže žalobca pristúpil k späťvzatiu
žaloby po tom, čo žalovaní v priebehu konania dobrovoľne zaplatili istinu uplatnenej pohľadávky.

4. Žalovaní v odvolaní nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že procesné zavinenie za zastavenie
konania spočíva na ich strane a prezentovali názor, že so zreteľom na okolnosti predchádzajúce podaniu

žaloby boli v spore v konečnom dôsledku úspešní oni. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na to, že
pred začatím konania žalobcovi dobrovoľne čiastočne plnili, a že pokiaľ za tohto stavu žalobca uplatnil
nárok na súde, naviac bez toho, aby sa predtým pokúsil o zmierlivé riešenie spôsobu splnenia ich
záväzku, žalobu je potrebné považovať za zbytočnú. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na
nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaní uplatnili odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p.

5. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie a za správne považoval, pokiaľ zavinenie za zastavenie konania ustálil na strane žalovaných.
Na margo odvolacej argumentácie žalovaných žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pred
podaním žaloby odvolateľov niekoľkokrát vyzval na úhradu žalovanej pohľadávky.

6. Žalovaní sa vo svojej odvolacej replike obmedzili už len na zopakovanie podstatných častí svojej
argumentácie v odvolaní. Znovu akcentovali skutočnosť, že pred začatím konania žalobcovi dobrovoľnečiastočne plnili a kriticky poukázali i na to, že žalobca uplatnil nárok na súde bez toho, aby sa pokúsil
o dohodu s nimi.

7. Žalobca vo svojej odvolacej duplike argumentoval právnou neudržateľnosťou predstavy žalovaných o
ich procesnom úspechu v spore a zdôraznil, že pre záver o procesnom zavinení za zastavenie konania
z pohľadu ust. § 256 ods. 1 C.s.p. je v danom prípade rozhodujúcou medzi stranami inak nesporná
skutočnosť, že k uspokojeniu žalovanej pohľadávky došlo až v priebehu konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných nie je dôvodné.

9.Žalovanísvojimiodvolacíminámietkamivintenciáchodvolaciehodôvodupodľaust.§365ods.1písm.
h) C.s.p. učinili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania súdom
prvejinštanciezhľadiskaspôsobuprávnehoposúdenia.Vovšeobecnostiprávnymposúdenímječinnosť

súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových
zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym
posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na
skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec
alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis,

ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda
v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania vyšiel z úvahy, že nevyhnutnosť späťvzatia žaloby
vyvolali žalovaní uspokojením žalovanej pohľadávky v priebehu konania a z nej aplikáciou ust. § 256

ods. 1 C.s.p. vyvodil, že procesné zavinenie za zastavenie konania spočíva na strane žalovaných, a
preto právo na náhradu trov konania patrí žalobcovi.

11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

12. V danom prípade súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, ku ktorému
dispozičnémuúkonužalobcanadakúkoľvekpochybnosťpristúpilpotom,čožalovanívpriebehukonania
dobrovoľne uspokojili istinu žalovanej pohľadávky. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že
procesné zavinenie za zastavenie konania podľa citovaného ustanovenia zákona (rovnako ako pojem

zavinenie za zastavenie konania podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného
do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi
skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo
vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež komplexne

a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj
žalovaného,ktorýsvojdlhsplnípozačatísporuatýmvyvoláužalobcunevyhnutnosťspäťvzatiadôvodne
podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký
by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a
tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia

konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a
že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1540s, str. 933).

13. Tieto úvahy podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňujú ako
posúdenie nároku na náhradu trov konania podľa zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle ust.
§ 256 ods. 1 C.s.p., tak aj ustálenie procesného zavinenia za zastavenie konania výlučne na stranežalovaných. Preto právnemu záveru súdu prvej inštancie, že podľa tohto zákonného ustanovenia patrí
právo na náhradu trov konania žalobcovi, niet čo vytknúť.

14. Odvolacia argumentácia žalovaných, poukazujúca na predčasnosť („zbytočnosť“) žaloby vzhľadom
na okolnosti, ktorej jej podaniu predchádzali, vyvolala pozornosť odvolacieho súdu tiež v smere možnosti
uplatnenia na rozhodnutie o trovách konania zmierňujúceho sudcovského oprávnenia podľa ust. § 257
C.s.p.

15. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu,
ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o

dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadovvýkladumedzinárodnejzmluvy,osobitnépomerystranysporu,činízkypríjem(por.Števček,M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

17. Žalovaní sú vo svojej podstate nespokojní s na nich prenesenou ťarchou zodpovednosti za trovy
zastaveného konania na podklade presvedčenia, že žalobca nemal pristúpiť k uplatneniu nároku na

súdu za situácie, keď dobrovoľne čiastočne plnili a bez toho aby sa pred podaním žaloby pokúsil so
žalovanými dohodnúť o mimosúdnom vyriešení spôsobu splnenia ich záväzku. Z obsahu spisu podľa
zistenia odvolacieho súdu vyplýva pre záver o aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o
trovách konania v kontexte týchto argumentov žalovaných hneď niekoľko zásadných skutočností. V
prvom rade k tvrdeniu žalovaných o dobrovoľnom čiastočnom plnení ich záväzku voči žalobcovi z

dostupných písomností vôbec nevyplýva vážna a adekvátna snaha žalovaných o čiastočné plnenie
žalovanej pohľadávky v primeraných splátkach. V tomto zmysle zo sumárnej analýzy platieb (čl. 46)
vyplýva, že od vzniku najskôr splatnej časti žalovanej pohľadávky (05/2015) až do uplatnenia nároku
na súde (08/2016) žalovaní uhrádzali nepravidelne už len bežné platby, pričom nad rámec zálohových
platieb uhradili iba jedno mimoriadne plnenie (03/2016). Úkony žalovaných urobené v priebehu konania

podľa úvahy odvolacieho súdu rozhodne nesvedčia ani o tom, aby ich platobná nedisciplinovanosť mala
pôvod len v ich nesolventnosti alebo v neupravenom spôsobe plnenia ich záväzku. V tomto zmysle je
z obsahu spisu evidentné, že žalovaní sa v priebehu konania aktívne a výdatne bránili v celom spektre
iných dôvodov - od aktívnej vecnej legitimácie žalobcu až po správnosť vyúčtovania. Vo svetle toho,
námietku žalovaných vytýkajúcu žalobcovi, že sa nepokúsil s ním pred podaním žaloby dohodnúť,

objektívne vzaté nemožno inak ako považovať za celkom zrejme účelovú. Z týchto zásadných dôvodov,
podľa názoru odvolacieho súdu, o výnimočnosti okolností prípadu pre možnosť aplikácie ust. § 257
C.s.p. nemožno ani len uvažovať.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných proti napadnutému výroku

uznesenia o trovách konania nie je z hľadiska nimi uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným ust. § 255
ods. 1 C.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní
neúspešní. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevzniklia ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.