Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205736
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3615205736.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: D. A., bytom T., E. XXX/XX, o zaplatenie 1.800,11 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. januára 2018, č.k.

1C/128/2015-84, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
sumu 1.341,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.341,35 eur od 08.12.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
žalobou sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
1.800,11eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75% ročnezosumy1.800,11eurod08.12.2012do
zaplatenia, ako aj trovy konania. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 1C/128/2015-37 zo dňa 31.05.2016

rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 244,40 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75%
ročne zo sumy 244,40 eur od 08.12.2012 do zaplatenia zastavil, žalobu žalobcu zamietol a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku v zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách
konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k. 17Co/426/2016-63
zo dňa 25.05.2017 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. a uznesením č.k. 17Co/426/2016-65 zo dňa 24.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie

odôvodnil ust. § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 9, § 565, § 39, § 3 ods. 1,§ 53c, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pričom zmluva má charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Súd mal za to, že predmetná

zmluva o pôžičke neobsahuje zákonom predpísané vlastnosti, a to je minimálna veľkosť písma samotnej
zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré tvoria jej súčasť. Uvedenú povinnosť
stanovuje ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka a § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmyslektorých musia byť ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo VOP alebo v
akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou uvedené písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Zmluva o pôžičke, podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06,

ako aj VOP nespĺňajú zákonom požadovanú vlastnosť, nakoľko uvedené dokumenty doložené v
súdnom spise sú pre ich písomné vyhotovenie s veľkosťou písma 1 mm nečitateľné, čím sú v rozpore
s § 53c Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzavretú v rozpore s týmto ustanovením zákon sankcionuje
absolútnouneplatnosťoutakejtozmluvy.Súdnáslednepristúpil kskúmaniudohodnutejročnej
úrokovej sadzby úveru s úrokovou štatistikou Národnej banky Slovenska (NBS). Dospel k záveru, že

dohodnutávýškaúrokovejsadzbyúverupredstavujepodstatneprevýšenúodplatuoprotiodplatám,ktoré
sú požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Vzhľadom na tieto
skutočnosti odplata nebola dojednaná v rámci materiálnych predpokladov, ktoré ustanovuje § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka. Takéto plnenie odplaty zo strany žalovaného ako spotrebiteľa je potrebné
potom označiť za právom nedovolené, čím sa predmetná spotrebiteľská zmluva i v tomto ohľade prieči
dobrým mravom. Navyše, zmluva tiež neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v zmysle § 9 od. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené sa poskytnutý spotrebiteľský úver
podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o pôžičke č.

7110485 zo dňa 26.06.2012 uzatvorená žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná. Nakoľko súd
v danom prípade vzhliadol absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ďalšom postupe
bolo preto potrebné rozhodnúť o plnení poskytnutom žalovanému na základe spotrebiteľskej zmluvy a o
nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny spolu s prísl. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
súd ex offo skúmal, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia,

t.j. žalovanej istiny spolu s prísl. Keďže žalobca mal podľa súdu vedomosť o následkoch uzavretia
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, t.j. o jej absolútnej neplatnosti vzhľadom na obsah zmluvy, a to najmä
s ohľadom na jej formálne vyhotovenie, subjektívna dvojročná premlčacia lehota mu preto začala plynúť
od samotného uzavretia zmluvy so žalovaným, tzn. od 26.06.2012. Lehota na uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia preto žalobcovi uplynula dňa 26.06.2014, čím je nárok žalobcu voči

žalovanému na zaplatenie istiny s prísl. premlčaný. Vzhľadom na uvedené okolnosti, súd nepriznal
žalobcovi ani len žalovanú istinu s prísl. a žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania súd odôvodnil § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 1.555,71 eur, úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.555,71 od 08.12.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že súd
nesprávne označil úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Úverová zmluva bola uzavretá

riadneaplatnevpísomnejformepodľa§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,na
základe nej žalovaný čerpal úver, ktorý mu nevrátil. Konštatoval, že úverová zmluva bola uzavretá dňa
20.06.2012. V čase jej uzavretia neexistoval žiadny právny predpis, ktorý by určoval minimálnu výšku
písma v spotrebiteľskej zmluve. Ust.§ 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na základe ktorého súd
ustálil absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, je platné od 01.01.2015, pre úverový vzťah založený dňa

20.06.2012 je uvedené nepoužiteľné. Taktiež bola úverová zmluva uzavretá v súlade s § 53c OZ platným
včasejejuzavretia,ktorýneplatnosťzmluvysankcionovaljedinevprípade,akbypredmetacenazmluvy
boli uvedené menším písmom ako zvyšná časť zmluvy. Predmet a cena sú uvedené väčším písmom ako
ostatná časť zmluvy. Ďalej uviedol, že nakoľko úverová zmluva ako konsenzuálny kontrakt bola uzavretá
riadne v písomnej forme, úver žalovaný čerpal, čo nerozporoval, a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými

dojednaniami, aj v záujme zachovania a naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu,
nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Ním uvádzané skutočnosti
čo do výšky poskytnutého úveru, formy splácania a predčasného zosplatnenia úveru jeho právnym
predchodcom z dôvodu neplatenia žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, prostriedky procesnej
obranynevyužil,počassporuzostalcelkompasívny,zuvedenéhodôvodusataknímuvádzanéskutkové

tvrdenia považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Podľa jeho názoru neexistuje zákonný dôvod
pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za absolútne neplatný právny úkon. V dôsledku
nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru
je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia 2-ročnejsubjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ. Nakoľko úverová zmluva bola uzavretá platne,
vzťahujesanaplynutiepremlčacejdobyrežim3-ročnejpremlčacejdobypodľa§101OZanímuplatnený
nárok z úverovej zmluvy premlčaný v čase začatia sporu nebol. Zároveň uviedol, že súd rozhodol na

základeustanoveniazákona,ktoréniejesúladnésÚstavouSR.Odkázalvtejtosúvislostinarozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým bol vyslovený nesúlad § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uplatnil si i náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu žalobcom sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v časti zamietnutia žaloby ohľadne sumy 1341,35 eur s prísl., podľa § 388 CSP zmeniť a
v zostávajúcej zamietajúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť.

5. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená
písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou
názvuzmluvyaoznačeníjejčastí.Ustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,akoajustanoveniaobsiahnutévo

všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch,
ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším
písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je
neplatná.

6. Podľa § 1b Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenia č. 87/1995 Z.z.“), ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

7. Ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.06.2010. V čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy, t.j. ku dňu 26.06.2012, bolo teda ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka v inom znení
ako je tomu v Občianskom zákonníku v súčasnom znení, ktoré nesprávne citoval a z ktorého

aj nesprávne vychádzal súd prvej inštancie. Vyššie uvedené aktuálne znenie ustanovenia § 53c
Občianskeho zákonníka bolo doplnené až novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č.
106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014, ktorá neobsahovala prechodné ustanovenia k ustanoveniu
§ 53c Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je možné aplikovať
len ustanovenie prvej a tretej vety ustanovenia § 53c Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, t.j. že

predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu
zmluvy a označení jej častí. Po preskúmaní predmetnej zmluvy má odvolací súd za to, že predmet
zmluvy a cena nie sú uvedené menším písmom ako iná časť zmluvy, a teda nie sú v rozpore s uvedeným
ustanovením, a z tohto dôvodu preto nie je ani predmetná zmluva neplatná.

8. Pokiaľideoustanovenie§1bnariadeniač.87/1995Z.z.odvolacísúdkonštatuje,že vsúlades
prechodným ustanovením vymedzeným v § 10d ods. 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. platí, že ak záväzkový
vzťahvznikolpred1.júnom2014alebovzniknepred1.januárom2015,písmoustanoveníspotrebiteľskej
zmluvy,akoajustanoveníobsiahnutýchvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachalebovakýchkoľvek
inýchzmluvnýchdokumentochsúvisiacichsospotrebiteľskouzmluvousariadipodľapredpisovúčinných

do 31. mája 2014. Preto nie je možné aplikovať ani toto ustanovenie § 1b nariadenia č. 87/1995 Z.z.
na predmetnú zmluvu, ktoré upravuje veľkosť písma na najmenej 1,9 mm, tak, ako ho aplikoval súd
prvej inštancie.

9. Nakoľko odvolací súd s poukazom na uvedené nesúhlasí so záverom, že predmetná zmluva je

absolútne neplatná, je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu absencie zákonnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. -
pričom odvolací súd tento záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nepreskúmaval, nakoľko odvolaním
napadnutý nebol a odvolací súd je v zmysle §§ 379 a 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.10.Vzmysleuvedenéhozáveruobezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutéhoúveruvznikolžalobcovi
iba nárok na zaplatenie istiny úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nenamietal premlčanie

nároku žalobcu a i vzhľadom na protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa, odvolací súd premlčanie nároku žalobcu neskúmal. Z obsahu spisového materiálu vyplýva,
že istina úveru bola poskytnutá v sume 1.400 eur s tým, že z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že
žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 58,65 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.11.2012
označeným ako „Predžalobná upomienka“ žalovaného vyzval k úhrade všetkých splátok jednorázovo

v súlade so VOP do troch dní od doručenia tejto upomienky. Uvedený list bol žalovanému doručený
dňa 04.12.2012.

11. Na základe týchto skutočností odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.341,35 eur (1.400 - 58,65 = 1.341,35 eur)
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.341,35 eur od 08.12.2012 do zaplatenia,

čo zodpovedá zákonným úrokom z omeškania platným v danom období. Pokiaľ sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy vyššej ako priznanej odvolacím súdom (celkovo 1.555,71 eur s prísl.), v zostávajúcej
zamietajúcej časti (nad sumu 1.341,35 eur s prísl.) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol
nasledovne.Nakoľkožalobcažiadalcelkovovsporepriznaťsumu1.800,11eur,včasti244,40eursprísl.
bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené (bez uvedenia dôvodu žalobcom) a suma priznaná súdom
predstavuje 1.341,35 eur, úspech žalobcu predstavuje 74,51 % a jeho neúspech predstavuje 25,49 %.
Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania

navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa musí odpočítať, a preto žalovaný nahradí čiastočne úspešnému
žalobcovi 49,02 % trov konania (74,51 % - 25,49 % = 49,02 %). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).