Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/255/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215226
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114215226.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. G., narodená XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX,
T. U. D., o zaplatenie sumy 565,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 377,16 € spolu s úrokom vo výške 32,49 €, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.6.2014 domáhal zaplatenia sumy 565,74 € s úrokom
z omeškania zo splátok od 21.6.2010 d 21.11.2011 vo výške 36,02 € a ročným úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 565,74 € od 21.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu
nezaplateného úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná uzatvorili
Zmluvu o úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2007 so splatnosťou 20.11.2011. Žalovaná sa dostala

do omeškania so splácaním úveru. Žalobca sa domáha zaplatenia 18. splátok po 31,43 € splatných od
21.6.2010 do 21.11.2011 a úroku z omeškania jednotlivých splátok.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 27C/255/2014-57 zo dňa 18.5.2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 27C/255/2014-78 zo dňa 17.10.2016 a žalobe čiastočne vyhovel v sume 188,58 €
s príslušenstvom v časti nepremlčaných splátok splatných od 20.6.2011 do 21.11.2011 a vo zvyšku
žalobu z dôvodu premlčania zamietol podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., čo i priamo v rozsudku zo

dňa 17.10.2016 odôvodnil, avšak vo výroku rozsudku chýbal výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšku v
rozpore s odôvodnením rozsudku. Preto súd vydal dopĺňací rozsudok, ktorým len doplnil chýbajúci výrok
o zamietnutí žaloby vo zvyšku. Žalobca sa voči rozsudku i dopĺňaciemu odvolal v zamietajúcej časti a
v časti náhrady trov konania.

4. Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 25Co/8/2018, 25Co/239/2018-104 zo dňa 11.12.2018 zrušil
v napadnutej časti rozsudok a vrátil vec ďalšie konanie s tým, že nálezom PL. ÚS 11/2016-60 zo

dňa 7.2.2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Predmetný nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.9.2018, čím stratiloustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku, hľadí sa
naň ako by nikdy nebolo účinné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
V zmysle ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR predmetné ustanovenie nemalo byť v právnej praxi ani nikdy

aplikované. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade oprel svoje
zamietajúcerozhodnutieotakéznenie§5bzák.č.250/2007Z.z.,ktorévčasejehorozhodovanianebolo
účinné, teda súd rozhodol v rozpore s Ústavou SR a zákonom, čím vec nesprávne právne posúdil.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

7. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalovanou Zmluvu o úveru č.
XXXXXXXXXX dňa 30.11.2007. Predmetnou zmluvou sa zaviazala žalovanej poskytnúť úver vo výške
995,82 €, úroková sadzba bola dohodnutá 18,40%, prvá splátka bola splatná 20.12.2007, konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá 20.11.2011, výška splátky 31,43 €, poplatok za poskytnutie úveru bol

9,96 €, mesačný poplatok za správu úveru 1,99 €, periodicita splátok bola k 20. dňu mesačne. Ročná
percentuálna miera nákladov 25,80%.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s.
pohľadávku špecifikovanú výpisom z účtu na žalobcu. Z prílohy k zmluve o postúpení súd zistil, že bola

postúpená istina 1.926,34 € s príslušenstvom vo výške 326,87 €.

9. Predmetom konania po odvolaní žalobcu zostali už len neuhradené splátky splatných od 21.6.2010
do splatnosti 20.6.2011 s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 9% ročne do 20.11.2011,
spolu vo výške 32,49 €.

10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho

zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v

čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený
so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.14. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

(hlavné refinančné operácie) od 21.6.2010 do 21.11.2011 bola od 1% do 1,5%.

15. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade
sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú)

zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom navrhovateľa, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť
reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou
v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide
o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka, vrátane

všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta
prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
(občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

16. Súd vyhovel návrhu len v časti nepremlčaných splátok splatných od 20.6.2011 do 21.11.2011 tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku spolu s úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami. Vo zvyšku súd návrh z dôvodu premlčania zamietol.

17. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že obsahuje všetky

zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
nakoľko žalobca sa domáha zaplatenia neuhradených splátok od 21.6.2010 do 21.5.2011 a príslušného
úroku z omeškania z nich do 20.11.2011, kedy sa stal úver v celom rozsahu splatným. Úrok z omeškania
si uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej a plne
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).