Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204910
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne

O. X., nar XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX X. S., štátna občianka SR proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.
Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 01948/14 zo dňa 24.7.2014 sa z r u š u j e.

II. Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská,a.s.Karlovskérameno8,84104Bratislava,sp.zn.SR01948/14zodňa24.7.2014sa od
k l a d á do právoplatného skončenia konania o zrušení rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/220/2014.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.9.2014 domáhala, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 01948/14 zo dňa 24.7.2014, súčasne požiadala o odklad
vykonateľností tohto rozsudku.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 24.7.2014 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok, ktorým bola

zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 129,69 eur s príslušenstvom, a to známy úrok vo výške 181,46
eur, známy úrok z omeškania vo výške 50,30 eur, poplatok vo výške 235,28 eur, úrok vo výške 32 %
ročne zo sumy 129,69 eur od 25.4.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
364,97 eur od 25.4.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 312 eur, trovy mediačného konania vo výške
170,13 eur a poplatok za upomienky vo výške 36 eur, trovy za rozhodcovské konanie vo výške 316,91
eur. Rozsudok jej bol doručený 14.8.2014.
2C/220/2014

- 2 -

Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní,
t.j. jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa § 40
ods. 1, písm. j) t.j. pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla skutočnosť, že rozhodcovské konanie
trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Z.z.
neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a že žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiťs podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné
podmienky neprijateľne podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zák. a teda žalobkyňa popiera platnosť
rozhodcovskej doložky.

Následne žalobkyňa považuje konanie na Stálom rozhodcovskom súde s neskorším rozhodnutím za
konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice,
zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov,
no taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa.
Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v Rozhodcovskej

zmluve je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda absolútne neplatná. Predmetnou rozhodcovskou
doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda
žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade
vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na
súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv žalobkyne.

Taktiež poukázal na skutočnosť, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX z 9.12.2011 je zmluvou
spotrebiteľskou a že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj nie je
vyplnený tak ako to ustanovuje § 4 ods. 2 písm. j zákona o spotrebiteľských úveroch a preto by sa mal
uvedený úver v zmysle 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v uviedol, že nie sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal

zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej
stránky.
Ďalej zdôraznil, že účastníci konania uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú
doložku, ktorá je uzavretá platne. Rozhodcovská zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný tak žalobkyňou ako aj

žalovaným. Žalobkyňa v čase jej podpísania nemala k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou
zmluvou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu
potvrdila vlastnoručným podpisom. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli riešiť všetky
spory buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred
príslušným všeobecným súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Keďže ide o

nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53
2C/220/2014
- 3 -

ods. 4 písm. r) Obč. zák. nakoľko žalobkyňa nie je spotrebiteľ a žalobca so žalovanou uzatvorili
nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Žalovaný ďalej odmietol argumenty žalobkyne, ktoré evokujú
stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je
uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku,
v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú. Navyše z dôvodu existencie samostatného

dokumentu má dlžník na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie.
V závere zdôraznil, že žalobkyňa nie je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila,
že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel povolania, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto
právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať jeho dobrú
vieru, s ktorou do právneho vzťah so žalobcom vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá

strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.

Uznesením č.k. 2C/220/2014-37 zo dňa 31.3.2015 tunajší súd vyslovil, že na toto konanie je daná jeho
miestna príslušnosť, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2015.

Pojednávania sa účastníci konania nezúčastnil, žalobkyňa svoju neúčasť napriek riadne a včas
doručenému predvolaniu svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, žalovaný voju neúčasť
ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomností žalovaného.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v postavení dlžníka dňa 9.12.2011 uzatvorila so žalovaným v postavení veriteľa zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur s tým, že
žalobkyňa sa ako dlžníčka zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 eur,

teda celkove 696 Eur a to v 12 mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 18.1.2012. Súčasťou
zmluvy o úvere bolo prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania,
ktoré prehlásenie bolo učinené tým, že v zmluve je zaškrtnutá kolónka „ povolania“.

Súčasne s vyhotovením zmluvy o úvere bola vyhotovená rozhodcovská zmluva v ktorej bolo v čl.
I. dohodnuté, že rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy je Stály rozhodcovský súd zriadený

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s..
V článku II. pod bodom 1 sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 9.12.2011 budú riešené
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu a Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní
od doručenia rozhodcovského rozsudok podať Stálemu rozhodcovskému súdu podať žiadosť o
preskúmanie rozhodcovského rozsudku,

2C/220/2014
- 4 -

rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (O.s.p.).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúce riešenie sporov je uvedené na samostatnom liste
papiera, teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o
úvere. Ide však o tlačivo - formulár označený ako Rozhodcovská zmluva a je rozdelené vertikálne na 2

časti, v prvej časti je možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi druhá časť obsahuje
predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, ktorá je rozdelená do troch článkov upravujúcich obsah
rozhodcovskej zmluvy. V spodnej časti tlačiva je priestor predátum a podpis mandatára, dlžníka
a ručiteľa.

Dňa 9.6.2014 doručil žalovaný Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. návrh, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 129,69
eur s príslušenstvom, a to známy úrok vo výške 181,46 eur, známy úrok z omeškania vo výške 50,30
eur, poplatok vo výške 235,28 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 129,69 eur od 25.4.2014 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 364,97 eur od 25.4.2014 do zaplatenia,

zmluvnú pokutu 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 170,13 eur a poplatok za upomienky vo
výške 36 eur a náhradu trov rozhodcovského konania. Predmetnému návrhu rozhodcovský súd v plnom
rozsahu vyhovel rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 01948/14 zo dňa 24.7.2014, ktorý bol doručený
žalobkyni dňa 1.8.2014.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 4 ods. 1zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr
2C/220/2014
- 5 -

do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského
súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo

b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek
dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa
takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom
pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj
v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné
predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.
Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť

vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského
súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa §4 ods. 7 citovaného zákona rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu
predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi
doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne

§ 5.

2C/220/2014
- 6 -Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015

tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 40 ods. 4 citovaného zákona na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1
písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na

to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 41 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiada o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v

konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

2C/220/2014
- 7 -

Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len Obč. zák. ) účinného v čase podpísania zmluvy

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

Právne posúdenie veci:

Vzhľadom na námietky žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou či vzťah medzi účastníkmi
konania je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy.

2C/220/2014

- 8 -

Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade
vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný

pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Už v uznesení č.k. 2C/220/2014-37 zo dňa 31.3.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2015
súd konštatoval, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 9.12.2011 má charakter spotrebiteľskej
zmluvy.
Aj keď žalovaný tvrdí, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky

si berie na účel povolania. S týmto tvrdením sa nie je možné stotožniť. Výkon povolania v zmluve nie
je žiadnym spôsobom charakterizovaný, vzhľadom na vek žalobkyne, skutočnosť, že od roku 2002
je starobnou dôchodkyňou, jej vyhlásenie pred súdom dňa 29.1.2015, že od roku 2002 nikde nie je
zamestnaná, nevykonáva žiadnu podnikateľskú či inú obdobnú činnosť, súd mal za to, že úver nebol
reálne poskytovaný za účelom výkonu povolania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na

všetky okolností o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva. Súd opakovane
poukazuje na znenie samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobkyňa navrhuje zrušiť, v ktorom
sám rozhodcovský súd konštatuje, cit: „predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
§ 52 a násl. Obč. zák.“
Okrem toho je súdu z iných obdobných konaní (kde bol vypočutý aj sprostredkovateľ uzavretia zmluvy

o úvere - mandatár) známe, že oprávnený subjekty podnikajúci alebo vykonávajúce činnosť na základe
iného ako živnostenského oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a
prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje a účel
poskytnutia úveru v iných prípadoch bol vypĺňaný automaticky, a nie podľa žiadosti dlžníka. V zmluvách
o úvere uzatváraných minimálne od roku 2010 je takmer pri všetkých fyzických osobách, ktoré nemajú

živnostenskéoprávneniealeboinéoprávnenienapodnikanieuvedené,žeúverberúnavýkonpovolania,
zamestnania alebo podnikania.Z uvedeného potom vyplýva, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 Obč. zák. je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou úverovej zmluvy bez akýchkoľvek
pochybnosti bola Rozhodcovská zmluva ktorú žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravené

už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej rozhodcovský súd rozhodol, podľa ktorej všetky vzájomné spory sa budú riešiť pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdí

žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
žalobkyne.

2C/220/2014

- 9 -

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva

zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste.

Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Obč. zák. , podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať
za individuálne dojednanú.

Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná formálne, podľa názoru súdu napĺňa podmienku
uvedenú v § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., v tom význame, že hoci rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, vychádzajúc však z povahy samotnej
zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej

zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v
tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od
počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov
zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla,
za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto

koncipovanourozhodcovskouzmluvou tedanapriekjejformálnemuzneniureálnedochádzaknarušeniu
smernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamiatosamozrejmevneprospechspotrebiteľa.
Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové
a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť
konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom

vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona
daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem
toho v značnej vzdialenosti od bydliska žalobkyne), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde
v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom
rozhodcovskej zmluvy, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti

alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom.
Takáto rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde.Rozhodcovská zmluva je písaná malým, husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje

informácie o tom, čo taká ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne
informácie o rozdieloch medzi riešením sporu
2C/220/2014
- 10 -

pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. V rozhodcovskej zmluve absentujú
akékoľvek informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré
sú potrebne pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, napr. o záväznosti
rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle
dvojinštančnosti konania (ako je to v konaniach pred civilnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého

stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd, súd za opravný prostriedok považuje
žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša
na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu
a o právach a povinnostiach žalobkyne v prípadom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť
rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej zmluve, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná

procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradne činnosti súdu sa javí, že predkladanie
rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď neoznajú pravidlá arbtiráže a prirodzene nevenujú
jej dostatočnú pozornosť. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označí za nekalé obchodné
praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv - a samostatnom
liste (hárku) papiera. Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky navodzujú dojem, ktorý

hraničí až s presvedčením, že žalovaný zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú
zákonomzakázané sasprávasícepodľapráva,aletak,abyzámernedosiaholvýsledokprávnounormou
nepredvídaný a nežiaduci (obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom).

Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani

poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádza do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane

spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobkyniposkytoljasnéazrozumiteľnéinformácie

o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Súd má za to, že rozhodcovskú zmluvu v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, mohla
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť.

Občiansky zákonník od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonní s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

2C/220/2014
- 11 -

Ustanovenie § 53 Obč. zák. nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák), ide o

neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému
konania vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený
nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totižvec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad
pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre neplatne
uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. bude

súd pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania bude možné
rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, t .j. v konečnom rozhodnutí.

Súd súčasne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý umožňuje zákon o rozhodcovskom
konaní. Odklad vykonateľností je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým sa určitú
dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v

prípade ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľností, napomáha predchádzaniu možného vzniku
škody alebo nemajetkove ujmy. Táto môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a
s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Odklad vykonateľností spočíva v tom, že vykonateľnosť
sa len odkladá (v prejednávanej veci do právoplatného rozhodnutia veci samej). Preventívnosť spočíva v
snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok

núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia.
Súd zobral do úvahy skutočnosť, že návrh bol podaný zo zákonných dôvodov a v zákonom stanovenej
lehote. V prípade exekúcie tu existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobkyne.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sú návrhu na odklad vykonateľností rozhodcovského rozsudku vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2C/220/2014
- 12 -

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.