Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404899947
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8404899947.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr.

Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: APR - economy s.r.o., so sídlom K.
Surdoku č. 9, Prešov, IČO: 46 067 507, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom,
so sídlom Hlavné námestie č. 2, Kežmarok proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so
sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, zast. Mgr. Branislavom Mackom, so sídlom Mikovíniho
1/4, Košice-Západ, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č. k. 2Cb92/2004-432 zo dňa 19.7.2012, počtom hlasov členov senátu 3:0, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti vo veci samej tak, že žalobu zamieta.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a náhrade
trov štátu a v rozsahu zrušenia vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
31.624,- eur ako náhradu škody - ušlého zisku za mesiac november 2002, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 31.624,- eur od 5.4.2003 do
7Cob/78/2012
- 2 -

zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosti
zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v
Kežmarku trovy štátu, ktoré budú vyčíslené samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania mal za preukázané, a to z výsluchu

účastníkov, svedkov, z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 31.10.2002, z faktúry za elektrinu za mesiac
december 2002, z odstúpenia od kúpnopredajnej zmluvy a úradných prekladov, z výpočtu ušlého zisku,
z upovedomenia o spôsobení škody zo dňa 4.12.2002, z predžalobnej upomienky, ako aj z ďalších
listinných dôkazov v spise, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu na dodávku elektrickej energie
č. 155900. Na základe tejto zmluvy žalovaný dodával a žalobca odoberal elektrickú energiu. Dňa
23. a 24.11.2002 došlo zo strany žalobcu k prerušeniu dodávky elektrickej energie bez akéhokoľvek
upozornenia vopred. Žalovaný síce túto skutočnosť popieral. Tvrdil, že sa tak stalo faxom a následne,

keďže nebola odozva od p. M., aj osobne pracovníkom žalovaného, ktorý bol v konaní vypočutý ako
svedok. Po nahliadnutí do interného záznamu žalovaného, z ktorého bolo zrejmé, na aké faxové číslo
bol fax zasielaný, jednoznačne navrhovateľ poprel, že takéto číslo v súčasnosti nemá, ani v minulosti
nemal. Uviedol, že nie je tiež pravdou, že by mu plánované prerušenie dodávky elektrickej energiebol osobne oznámiť pracovník žalovaného. Skutočnosť, že táto odstávka v dňoch 23. a 24.11.2002
dodávky elektrickej energie žalovaným oznámená nebola, dosvedčili svojimi svedeckými výpoveďami
aj ďalší svedkovia, ktorí v konaní boli vypočutí a ktorí majú svoje výrobné prevádzky v tom istom

objekte, ako p. M.. Je ťažko uveriť tvrdeniu žalovaného, resp. jeho zástupkyne, a to v súvislosti s
výpoveďou svedka Ing. L., že plánovaná odstávka elektrickej energie bola žalobcovi oznamovaná
faxom, telefonicky aj osobne pracovníkom žalovaného. Svedok L., vedúci regionálneho dispečingu
vypovedal, že odstávka sa oznamuje spôsobom na mieste obvyklým, resp. spôsobom, ktorý vyplynul z
predchádzajúcich vzťahov s odberateľmi, teda podľa toho, či si to žiadajú oznámiť písomne, faxom alebo

telefonicky. Je potrebné zdôrazniť slovíčko alebo. Skutočne nie je obvyklé, ale minimálne nadštandardné
sa javí oznamovanie, resp. spôsoby oznamovania plánovania prerušenia dodávky elektrickej energie
práve p. M.. Tiež účelové a tendenčné je podľa názoru prvostupňového súdu, tvrdenie zástupkyne
žalovaného, že u p. M. pri prerušení dodávky elektriny došlo pri nakumulovaní dvoch dôvodov. A to
jednak, že to odstavenie bolo plánované z dôvodu opráv alebo rekonštrukcie a z dôvodu, že p. M.
neuhrádzal faktúry za dodávky elektrickej energie. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.

zn. 2Cb/92/2004-73 zo dňa 1.3.2005 v zmysle návrhu, pričom tento rozsudok bol rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cob/43/2007 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie
konanie. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, prvostupňový súd postupoval v
invenciách, ako vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd. V prvom rade zaobstaral zmluvu
o dodávke elektriny, ktorá bola doložená do spisu (č. l. 175-176). Rovnako zistil i presnú špecifikáciu

výrobkov, ktoré navrhovateľ vyrobil, resp. mal vyrobiť pre svojho zahraničného odberateľa. Táto bola
vykonaná zo skladových kariet predmetnej dodávky a objednávky (č. l. 180-181). Z tohto vyplynulo, že
hodnota vyrobených líšt predstavovala hodnotu 39.809,- eur a nevyrobených líšt 10.796,- eur (č. l. 179).
Žalobca zároveň predložil aj fotografie týchto
7Cob/78/2012

- 3 -

vyrobených líšt, ktoré sa stále nachádzajú neodobraté v jeho sklade. Žalobca rovnako predložil
aj odborný posudok č. 001/2009 zhotoviteľa Ing. F. Y. (č. l.185-187). Z tohto posudku vyplynulo, že
vinou dvojdňového výpadku elektrickej energie sa technologický proces sušenia reziva predĺžil o tri

dni (2 dni samostatné prerušenie a 1 deň na opätovný technologický nábeh sušenia). Na ostatných
dokončovacích technologických operáciách z 2 cyklu sa výrobný proces predĺžil o dva dni. Celkový
výpadok vo výrobnom procese tak podľa tohto odborného posudku, bol päť dní, čiže žalobca mohol
splniť dodávku až v termíne 4.12.2002. Žalobca predložil súdu i jeho oznámenie z 25.11.2002, v
ktorom oznámil svojmu zahraničnému odberateľovi, že pre technické problémy (prerušenie odberu

elektrickej energie), prevzatie kompletného sortimentu podľa jeho objednávky bude možné až 5.12.2002
v jeho prevádzke (č. l. 182-183) Súd aj na základe z tohto vykonaného dokazovania, za účelom
vyjasnenia odborných otázok, aj na základe požiadavky žalovaného, prizval do konania súdneho znalca
z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. C. X. z P., ktorého poveril
zodpovedať otázky ohľadom stanovenia reálneho ušlého zisku, posúdenia schopnosti splniť dodávku

(č. l. 203-205). Rovnako súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru drevospracovanie
- prvovýroba znalcom Ing. Z. Z., CSc., V., za účelom zodpovedania odborných otázok ohľadom
času potrebného na vyrobenie množstva objednaného tovaru, posúdenia vplyvu prerušenia dodávky
elektrického prúdu na výrobu tovaru v zmysle objednávky, určenia možného množstva vyrobených
výrobkov od 1.11.2002 do 23.11.2002 za použitia skladových zásob a tiež posúdenia, či zo strany

žalobcu bol zvolený pri výrobe objednaného tovaru správny postup. Žalobca avšak ešte naviac pred
vyhotovením týchto posudkov predložil súdu aj ďalší znalecký posudok, ktorý si dal sám vyhotoviť, a
to znalecký posudok č. 16/2009 znalca Ing. U. F., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo vo veci stanovenia výšky ušlého zisku.

Zo záverov znaleckého posudku Ing. C. X. vyplynulo (č. l. 214-294), že reálny ušlý zisk podnikateľa
P. M. z dôvodu nesplnenia kompletnej dodávky líšt voči nemeckému obchodnému partnerovi B. F., k
30.11.2002 predstavuje sumu 31.495,- eur. Ďalej znalec konštatoval a presne vypísal, aké skladové
zásoby vyrobených obrazových líšt vykazoval P. M. - STAVEBSTOL a teda, že hodnota zásob mala
byť k 31.12.2002, k 31.1.2003 a k 28.2.2003 vyššia o sumu 806.750,- Sk t. j. o hodnotu výrobkov z

5.12.2002, ktoré si neprevzal nemecký odberateľ B. F.. Zásoby vykázal v cene obstarania nezvýšenej o
pridaný zisk. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Z. Z., CSc., V. (č. l. 301-335) vyplynulo, že celkove
je možné znalcom konštatovať, že vzhľadom na produkčné výsledky dosiahnuté do 23.11.2002 a trend
výroby vo vyjadrení skutočného a predpokladaného hodinového výkonu, výrobný program v objeme27000 bm obrazových líšt za mesiac november 2002, bol zrealizovateľný. Podľa názoru znalca, v
dôsledku výpadu produkcie 4,5 dňa, nebolo možné dodržať dodávku celkového objednaného množstva
obrazových líšt, pretože skutočne dosahovaný hodinový výkon k 23.11.2002-125,0 bm/h by bolo

potrebnézvýšiťažo53,57bm/h(o42,9%),čokapacitnémožnostiprevádzkyneumožňovaliajvzhľadom
nato,žeod23.11.2002išloodoprodukovaniezložitejšíchtypovobrazovýchlíšt,kdenutnétechnologické
operácie a celková časová prácnosť na finalizácii boli radovo vyššie, ako na výrobkov vyrobených do

7Cob/78/2012

- 4 -

23.11.2002. Bezproblémový nábeh výroby vzhľadom na drevnú hmotu bol s určitosťou aj
zrealizovateľný (zakúpenie alebo iné obstaranie reziva) aj vzhľadom na to, že do 23.11.2002 bolo
vyrobených 22000 bm z celkového plánovaného množstva 27000 bm obrazových líšt, čo predstavovalo
81,48 % plánovanej produkcie. Všetky polotovarové položky určené na finalizáciu, bolo možné

zabezpečovať priebežným zásobovaním (nákup a dopĺňaním do výroby). Skladové zásoby nie sú podľa
znalca pre výrobu rozhodujúce, pretože sa dajú zabezpečovať a doplniť operatívne. Najvýhodnejším
typom výroby je pracovať s čo najmenšími operačnými zásobami, základných surovín a polotovarov
len na niekoľko dní dopredu stanovenej technologickej potreby, bez zbytočnej fixácie prevádzkového
kapitálu. Podľa použitých strojov na technologických operáciách sa jedná o štandardné a nutné operácie

pre výrobu obrazových líšt a technologického postupu podnikateľa možno považovať za správne, pričom
sú obsiahnuté všetky typologicky nevyhnutné operácie, ktoré znalec aj vymenoval. Závery znalca na
časové straty vo výrobe sú v podstate správne pokiaľ ide o posudok Ing. F. Y. a skoro identické so
závermi tohto znalca (5 prevádzkových dní, predpokladaný znalecký posudok 4,5 prevádzkových dní)
Na zlikvidovanie straty z 36 hodinového výrobného výpadku by bolo nevyhnutné skutočne dosahovaný

výkon k 23.11.2002 - 125,0 bm/h zvýšiť do 30.11.2002 až o 53,57 bm/h (o 42,9 %) na 178,57 bm/h,
čo v organizačno-ekonomických možnostiach prevádzky nedávalo predpoklady k splneniu plánovaného
objemu k 30.11.2002.

Aj na základe požiadavky žalovaného a navrhovateľa, ale hlavne aj za účelom riadneho zistenia

skutočného stavu, prvostupňový súd požiadal v zmysle Haágskeho dohovoru z roku 1965 odberateľa
B. F. O. M. o dobrovoľné zodpovedanie 12 otázok, ktoré prvostupňový súd určil. Na ponuku žalobcu
na ďalšiu spoluprácu s poukazom na problémy s dodávkou líšt z novembra 2002 reagoval tak, že
túto ponuku zo dňa 11.4.2005 odmietol. Po preložení predmetných otázok bola táto žiadosť zaslaná
do Nemecka (č. l. 397-400) a doručená p. F. 17.3.2012. Dňa 9.4.2012 tento písomne odpovedal na

požiadavku súdu po porade so svojim advokátom sám a dobrovoľne a po pretlmočení jeho listu odpoveď
znela takto Dňa 31.10.2002 skutočne uzatvoril s p. M. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka
obrazových rámov na obdobie 5 rokov v jednotlivých dodávkach podľa jeho určenia, teda podľa určenia
p. F.. Termín 1 dodávky bol dohodnutý na 30.11.2002. K tomuto termínu mal mu tovar dodať podľa
objednávky. Telefonicky mu p. M. a neskôr aj faxom oznámil, že nemôže dodať tovar v dohodnutom

termíne. Nemal už viac záujem o dodávku po termíne - 5.12.2002 a nemal ani záujem o dodávku
menšieho množstva ako sa spolu dohodli, pretože práve takéto množstvo bolo dohodnuté k pevnému
termínu zmluvou pre ďalší obchod. Pritom od objednávky na mesiac november 2002 odstúpil. Mal
záujemlenocelémnožstvododávkykdohodnutémutermínu.P.Kulistomz18.10.2004,ktorýmpožiadal
žalobcu o nové prehodnotenie zmluvy uzatvorenej 31.10.2002, ponúkol mu silné zľavy na tovar z

novembra 2002. P. F. ponuku odmietol a oznámil to listom. K 11.4.2005 definitívne skončil ich zmluvný
vzťah. Konečným skončením spolupráce je oznámenie v liste z 11.4.2005. O spôsobenej škode, ktorá
p. F. vznikla nedodaním výrobkov, informoval p. M. listom z 12.3.2003. Nemal vedomosť o tom, či p. M.
má problémy v priemysle, s dodávateľmi, alebo s odberateľmi. Neskúma pomery svojich dodávateľov.
Pre neho sú podstatné v zmluve dohodnuté podmienky. Uplatnil by zľavy z ceny. Kontroloval

kvalitu u p. M. pri
7Cob/78/2012
- 5 -

podpísaní zmluvy a bol spokojný. Predpokladal, žeby neboli problémy s kvalitou. Pretože dodávka do

30.11.2002 nebola úplná, znamenalo to, že tak termín, ako i množstvo podľa zmluvy, neboli splnené. V
roku 2005 oznámil listom z 8.4. Východoslovenskej energetike a. s, na jej žiadosť o oznámení informácie
o p. M., že je jeho jediný zmluvný partner, preto by sa mali obrátiť na ňho. Táto skutočnosť s poukazom
na námietky zástupkyne žalovaného na pojednávaní súdu, nie je v rozpore s ostatnými tvrdeniami p. F..Na základe takto vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za to, že skutočný stav veci je už
dostatočne a úplne objasnený pre rozhodnutie vo veci a nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,

nakoniec strany ho ani nenavrhli. Z takto vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov účastníkov,
svedkov, listinných dôkazov, znaleckých posudkov, zo všetkych už uvádzaných dôkazov v spise,
prvostupňový súd vo veci rozhodol.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že dňa 31.10.2002 uzavrel žalobca kúpno - predajnú zmluvu so

zahraničným podnikateľským subjektom firmou B. F. z O.. Táto zmluva, ako aj jej úradný preklad, sa v
spisenachádzajú.Jejpredmetomboladodávkadrevenýchobrazovýchlíšt.Priamovzmluvesakupujúci,
teda nemecký partner zaviazal pri dodržaní kvality a termínu podpísať zmluvnú objednávku na dodávku
obrazových líšt do roku 2007 v ročnom objeme 600.000,- eur. Pre účel splnenia tejto dodávky, ktorá
mala byť splnená do 30.11.2002, potreboval ako uviedol žalobca, nerušenú dodávku elektrickej energie.
Po prerušení dodávky nemal možnosť dodržať termín splnenia, pretože po vychladnutí sušiarne sa celý

proces výroby predlžil o štyri dni. Keďže žalobca nemohol splniť svoju zmluvnú povinnosť k nemeckému
partnerovi,tentoodkúpno-predajnejzmluvyodstúpil.Taktožalobcovivzniklaformouušléhoziskuškoda
vo výške 31.624,- eur mesačne a za celú dobu zmluvného vzťahu 1.897.440,- eur. Touto žalobou si
žalobca uplatnil, len ušlý zisk za mesiac november 2002. Odstúpenie od kúpnej zmluvy firmou F. sa s
úradným prekladom v spise nachádza. Naviac je tam uvedené, že presne výšku, ktorá bude vypočítaná

z im vzniknutých škôd a ušlého zisku mu včas oznámia. Výpočet ušlého zisku podľa zmluvy za jeden
mesiacsanachádzavspisenačl.16a17akalkulácieciennačl.18až31.Objednávkaobrazovýchlíštje
takisto aj s prekladom k návrhu pripojená. Opodstatnenosť výšky spôsobenej škody formou ušlého zisku
sa nachádza v spise, ako je už vyššie uvedené a je vyrátaný v súlade s objednávkou podľa jednotlivých
typov líšt a zároveň je tam uvedená jednotková cena, cena v eurách a ušlý zisk. Presná výška škody

- ušlého zisku bola stanovená znaleckým dokazovaním.

Prvostupňový súd má zato, že toto neoznámenie prerušenia dodávky elektrickej energie bolo
rozhodujúcou, limitujúcou príčinou, prečo došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Súd pritom vzal do
úvahy námietky žalovaného, najmä jeho tvrdenia o neplatení elektrickej energie žalobcom a teda, že by

bol pre tento dôvod odpojený od odberu zrejme i tak. Ale ak by tomu tak bolo, súd nerozumie, prečo bol
po predmetnom odpojení znovu zapojený a naďalej nerušene odobral elektrickú energiu. Toto tvrdenie
súd považoval za účelové, ktoré zrejme vyplýva z ich pretrvávajúcich rozporov ohľadom trafostanice v
areáli žalobcu. Súd argumentáciu žalovaného ohľadom odpojenia elektrickej energie nevzal do úvahy,
mal za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá viedla ku vzniku škody na strane žalobcu, ktorá bola spôsobená

odpojením od elektrickej energie, v rozpore so zmluvou, resp. so zákonom č.
7Cob/78/2012
- 6 -

70/1998 Z. z. § 9 ods.1,2 vtedy platnom znení. Následkom tohto, keďže o odpojení od elektriny

sa žalobca nedozvedel, hoci 30 dní pred týmto odpojením bol povinný žalovaný mu to oznámiť,
nemohol v tejto situácii ani prijať iné vhodné opatrenia včas a zabrániť tak vzniku škôd pri svojej
podnikateľskej činnosti. Následkom tohto nemohol spracovať nakúpené suroviny na výrobky, ktoré bol
povinný v zmysle zmluvy dodať do O. zmluvnému partnerovi. Tento následkom požadovaného množstva
tovaru včas od zmluvy odstúpil. Predmetný vzťah súd posudzoval v zmysle ustanovení § 373 a nasl.

Obchodného zákonníka. Žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorú určuje zmluva, resp. zákon na základe
uzavretej zmluvy, vrátane povinností, ktoré vyplývajú z aplikovateľných obchodných zvyklostí. Škodou
sa rozumie tak samotná škoda, ako i ušlý zisk (§ 379 Obchodného zákonníka). Škoda je majetková
ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Obchodný zákonník rozoznáva 2 druhy škôd, a to skutočnú
škodu a ušlý zisk. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená

požadovať splnenie danej povinnosti voči osobe, ktorá sa dopustila porušenia povinnosti. Náhradu
škody súd nemôže znížiť (§ 386 ods. 2 Obchodného zákonníka). Prvostupňový súd ale poukazuje na
všeobecnú povinnosť každého predchádzať hroziacim škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka
a táto povinnosť vyplývajúca z tohto ustanovenia, je právnou povinnosťou tak pre fyzické, ako aj
pre právnické osoby. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti. Uvedená škoda, ktorá vznikla žalobcovi, je v príčinnej súvislosti
s postupom žalovaného. Škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Preto súd
škodu, ktorú ustálil znalec, žalovanému priznal.Žalobca žiadal aj úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej škodu (ušlý zisk) od 5.4.2003. Tu
prvostupňový súd uviedol, že doba splatnosti záväzku z náhrady škody, nie je stanovená právnym
predpisom a ak ani nebola dohodnutá (čo tu nebola), je dobou splatnosti náhrady škody 1 deň potom

čo bol škodca poškodeným o splnenie požiadaný. Škodca sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak
dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, keď bol poškodeným o splnenie požiadaný a od tohto dňa môže
poškodený požadovať úroky z omeškania, keďže včas nesplnil svoj peňažný dlh. V tomto prípade išlo o
písomnú upomienku, ale kvalifikovanou výzvou na splnenie je nutné považovať aj samotnú žalobu (deň
doručenia žaloby dlžníkovi). V tejto súvislosti súd poukazuje na RIII/1967, rozsudok NS ČR z 27.7.2005,

sp. zn. 25Cdo1523/2004. Súd priznal tento nárok žalobcu od požadovaného dňa, a to z dôvodu, že hoci
žaloba bola doručená žalovanému dňa 11.11.2003, už predtým mu ale boli doručené 2 písomné výzvy
na plnenie. Posledná dňa 28.2.2003.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk. Podľa § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka, náhradu škody nemôže súd znížiť. Podľa §

415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 9

ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z., držiteľ licencie, ktorý dodáva energiu podľa uzavretej zmluvy s fyzickou
osobou alebo s právnickou osobou, ktorá energiu odoberá (ďalej len "odberateľ"), môže
7Cob/78/2012
- 7 -

dodávku energie obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu len
a) pri vykonávaní plánovaných rekonštrukcií, opráv, údržby a revízií energetických zariadení,
b) pri stavoch núdze (§ 11) alebo pri činnostiach zamedzujúcich ich vzniku,
c) pri bezprostrednom ohrození života a zdravia osôb a majetku alebo pri likvidácii príčin týchto stavov,
d) pri vzniku a odstraňovaní havárií a porúch na energetických rozvodných zariadeniach a pri poruchách

zdroja tepla na dobu nevyhnutnú na nábeh záložného zdroja,
e) pri neoprávnenom odbere energie,
f) pri odbere energie zariadením, ktoré ohrozuje život a zdravie osôb a majetok,
g) ak odberateľ používa pri odbere energie zariadenie, ktoré ovplyvňuje kvalitu energie v neprospech
ostatných odberateľov, a nevykonal opatrenia na obmedzenie tohto vplyvu,

h) ak je odberateľ v omeškaní so zaplatením zmluvne dohodnutej preddavkovej platby alebo
so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho zo zúčtovania za dodávku energie a ak odberateľ túto
preddavkovú platbu alebo tento nedoplatok neuhradí ani po uplynutí lehoty, ktorú mu vo výzve určil
držiteľ licencie a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy; na doručenie výzvy sa
primerane vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 8a)

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z
dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) je držiteľ licencie povinný oznámiť odberateľovi a príslušnému
dispečingu začiatok a skončenie tohto obmedzenia alebo prerušenia najmenej 30 dní vopred písomne
alebo miestne obvyklým spôsobom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
prvostupňový súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú škodu s tým, že
rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých rozhodne samostatným
rozhodnutím. Žalovaného zaviazal aj povinnosťou zaplatiť trovy štátu, ktoré budú vyčíslené

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. V
podanom odvolaní žalovaný uvádza, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so vznesenou námietkou
žalovaného ohľadom prerušenia distribúcie elektriny pre pána M.. Viackrát bolo uvádzané, že pán M.

bol dlhodobým neplatičom a bol zo strany VSE a.s. vyzývaný na uhradenie svojho dlhu pod hrozbou
ukončenia distribúcie elektrickej energie do jeho odberného miesta. Hoci pán M. disponoval viacerými
upomienkamiavýzvamizostranyžalovanéhoavedelomožnostiúplnéhoukončeniadistribúcieelektriny
do jeho odberného miesta z dôvodu jeho nedostatočnej platobnej disciplíny, napriek tomu uzatvorilKúpnu zmluvu s nemeckým obchodným partnerom p. F. a zaviazal sa na plnenie dodávky, hoci vedel
a mohol vedieť, že je možné a reálne, že od distribúcie elektrickej energie môže byť odpojený každým
dňom. Žalovaný upriamil pozornosť aj na to, že prvostupňový súd neposúdil správne závery znaleckých

posudkov a odborné vyjadrenie k znaleckému posudku, či žalobca mohol alebo nemohol splniť danú
objednávku aj napriek prerušeniu distribúcie elektriny na 2 dni. Odborné vyjadrenie k znaleckému
posudku Ing. Z. Z., CSc., vypracované zo strany Technickej univerzity vo Zvolene, univerzitná vedecko -
technická spoločnosť, potvrdilo správnosť znaleckého posudku, avšak uviedla, že žalobca mohol danú
objednávku stihnúť, ak by sušil drevo na 2 zmeny, čo je okrem iného aj

7Cob/78/2012
- 8 -

ekonomickejšie a zaužívanejšie. Ak žalovaný tvrdil, že zvolil spôsob sušenia tak, aby bolo
drevo vysušené a pripravené v čo najväčšej kvalite, mal by toto tvrdenie aj dostatočne preukázať, čo
nepreukázal. Žalovaný sa domnieva, že prvostupňový súd nedostatočne posúdil odborné závery, či

žalobca sa vzniku škody vyhnúť mohol (chyba v odvolaní). Na záver žalovaný odvolaciemu súdu uviedol,
že prvostupňový súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného v súvislosti s rozpormi medzi tvrdeniami
žalobcu a jeho zahraničného obchodného partnera podľa výpovede p. F.. Žalovaný poukázal najmä na
rozpor jednak medzi dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a tvrdeniami p. F., a jednak na rozpor
aj medzi tvrdeniami samotného p. F., ktorý vo svojom vyjadrení z 9.4.2012 uviedol, že kúpna zmluva

bola uzavretá na obdobie 5 rokov. Z predloženej kúpnej zmluvy je však zrejmé, že táto bola uzavretá na
obdobie 1 mesiaca od 31.10.2002 do 30.11.2002 a v prípade, že bude spokojnosť zo strany zmluvného
partnera ohľadom dodávky objednávky, predĺži sa o ďalších 5 rokov, až do roku 2007. Na druhú otázku
p. F. odpovedal, že nemal viac záujem o dodávku po termíne od 5.12.2002. Pritom ďalšia objednávka
bola realizovaná dňa 2.12.2002. Ďalej žalovaný poukázal na písomné oznámenie, ktoré spomína vo

svojom vyjadrení z 3.12.2002, že ďalší tovar neprijme, toto vyjadrenie je zrejme totožné s odstúpením od
zmluvy. V odpovedi na tretiu otázku vlastne poukazoval na druhú otázku a teda ukončenie zmluvného
vzťahu ešte v decembri 2002 so žalobcom. V tejto súvislosti bola predložená súdu písomná komunikácia
medzi žalovaným a p. F. - list z 8.4.2005 (zase chyba v písaní - medzi žalobcom), kde hovorí, že p. M. je
jeho stále jediným zmluvným partnerom. V danom faxe teda teda uviedol, že v roku 2005 bol jeho stálym

a aktuálnym obchodným partnerom p. F.. Ďalší rozpor je tu pri odpovedaní na 6. otázku, kde zas p. F.
hovorí, že k 11.4.2005 definitívne skončil zmluvný vzťah s p. M.. Z výpovede p. F. a z tvrdení žalobcu
jasne vyplýva rozpor medzi danými tvrdeniami a nejednoznačnosť o preukázaní trvania zmluvného
vzťahu, ukončenia zmluvného vzťahu a spôsobenej škode. Žalovaný má za to, že absolútne nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi spôsobením škody žalobcovi a prerušením distribúcie elektrickej

energie. Žalovaný sa taktiež domnieva, že vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a p. F.
evidentne trval až do roku 2005, žalobcove vyjadrenia o ukončení spolupráce a tým vzniknutej škode,
sú nepravdivé a zavádzajúce. V zmysle uvedeného žalovaný uviedol, že prvostupňový súd dospel k
nesprávnym záverom na základe nedostatočného posúdenia skutkového stavu veci. Nestotožnuje sa
so záverom prvostupňového súdu a na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd žalobu

zamietol v celom rozsahu.

K odvolaniu bolo podané vyjadrenie zo strany žalobcu zo dňa 6.8.2012. Vo svojom vyjadrení žalobca
poukázal najmä na skutočnosť, že predmetom prebiehajúceho súdneho sporu je náhrada škody
spôsobená žalobcovi neoznámenou odstávkou elektrickej energie, v dôsledku ktorej nemohol splniť

svoj zmluvný záväzok voči zahraničnému partnerovi, a nie nezaplatenie úhrad za elektrickú energiu
žalovanému. Plánovaná odstávka od distribúcie elektrickej energie nemala nič spoločné s neplatením
elektrickej energie zo strany žalobcu. Riadnym oznámením odstávky tak, ako je uvedené v § 9 ods. 2
zákona č. 70/1998 Z. z., t. j. minimálne 30 dní vopred, by sa predišlo viacerým nedorozumeniam, resp.
možno aj samotnému súdnemu konaniu, vzhľadom na to, že žalobca by mal dostatok času informovať

o tejto skutočnosti svojho zahraničného obchodného partnera, prípadne by si zabezpečil

7Cob/78/2012
- 9 -

náhradný materiál, potrebný k realizácii zákazky v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Čo sa
týka tvrdení žalovaného v súvislosti s vypracovanými a súdu predloženými
znaleckými posudkami, tieto napáda jedine z dôvodu, že nie sú vypracované v jeho prospech. Znalecký
posudok Ing. Z. teda jednoznačne potvrdil správnosť postupu žalobcu pri zachovaní najvyššej možnejmiery kvality, a preto špekulácie zo strany žalovaného ohľadne preukázania dostatočnej kvality
sušenia, sú neopodstatnené. Vzhľadom na dohodu so zahraničným partnerom mal žalobca za to,
že pri dodržaní doteraz uplatňovaných výrobných procesov počas dohodnutého času, určeného na

splnenie jeho povinnosti, odovzdanie predmetu plnenia, by prebehlo bez komplikácií v dohodnutej
kvalite a kvantite. Neoznámená odstávka energie nielenže znemožnila dokončenie zákazky žalobcom,
ale ovplyvnila aj obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho zahraničným partnerom do budúcna.
Nielenže je zo strany zahraničného partnera považovaný za neschopného dodržať zmluvné podmienky,
následkom čoho už tento v budúcnosti neplánuje opätovne ho osloviť, ale naviac mu po nenaplnení

zmluvného vzťahu zostal aj materiál a už hotové výrobky, a to bez možnosti ich ďalšieho využitia
vzhľadom na špecifické požiadavky zahraničného zmluvného partnera. Pokiaľ sa jedná o opätovné
spochybnňované rozpory v dátumoch, tu žalobca uviedol, že v zmysle jednotlivých vyjadrení pred súdom
a zo zabezpečených svedeckých výpovedí a písomných dokladov, boli prípadné rozpory odstránené.
Žalovanýsasnažívzhľadomnaviacerozabezpečovanýchlistinnýchdôkazovavýpovedívniesťneistotu,
resp. zmätok do jednotlivých právnych úkonov, či už žalobcu alebo jeho zahraničného obchodného

partnera, pričom nerozlišuje jednotlivú dodávku, samotnú zmluvu, resp. nárok na plnenie na základe
úspešne realizovanej dodávky, teda predlženie platnosti zmluvy. Žalovaný pokiaľ uviedol nepreukázanie
príčinnej súvislosti medzi spôsobením škody žalobcovi prerušením distribúcie elektrickej energie,
podľa všetkého neakceptuje ani samotné ďalšie znalecké posudky, ktoré boli zabezpečené do spisu
aj z podnetu samotného žalovaného. Neodôvodneným prerušením distribúcie elektrickej energie zo

strany žalovaného vznikla žalovaná výška škody, ktorá bola doložená znaleckými posudkami, pričom
jednoznačnou príčinou bolo prerušenie elektrickej energie zo strany žalovaného v rozpore so zmluvou,
resp. zákonom, čoho následkom bola vzniknutá škoda. Žalobca považoval odvolanie žalovaného
za neopodstatnené, dostatočne neodôvodnené a navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p.. Vo
veci preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania, nad rámec
ktorých nebol oprávnený, ani povinný, rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli

len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Zároveň vo veci vyzval účastníkov konania podľa § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadrili na súdnom
pojednávaní k možnosti použitia ustanovenia § 384, ObZ. Pred odvolacím súdom vypočul svedka, ktorý
mal za povinnosť oznámiť prerušenie dodávky elektrickej energie žalobcovi.

7Cob/78/2012
- 10 -

Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania sa vysporiadaval s právnou skutočnosťou namietanou v
podanom odvolaní ohľadom výzvy na splnenie platobnej
povinnosti v dodatočne určenej lehote z dôvodu, že žalovaný namietal v priebehu prvostupňového
konania, že k odpojeniu elektrickej energie došlo aj z dôvodu neplnenia si platobných povinností zo
strany žalobcu. Z výzvy na splnenie platobnej povinnosti zo dňa 25.11.2002 vyplýva, že kontrolou

realizácie platieb za odber elektriny bolo zistené, že žalobca neuhradil v lehote splatnosti faktúru
č. 5210226263, dátum splatnosti 21.11.2002, doklad zo dňa 7.11.2002 v sume 146.884,30 Sk. V
dodatočnej lehote bola na úhradu stanovená lehota do 10.12.2002 s upozornením, že ak v uvedenej
lehote žalobca neuhradí splatnú faktúru, žalovaný pristúpi k prerušeniu dodávky elektrickej energie na
odbernom mieste a táto bude obnovená až po úhrade faktúry.

V priebehu odvolacieho konania zo strany žalovaného neboli preukázané doklady o správnosti faxového
čísla na oznámenie prerušenia dodávky elektrickej energie. Taktiež zástupca žalovaného nevedel
ozrejmiť, že kedy bola oznámená odstávka elektrickej energie svedkami. Uviedol, že tieto skutočnosti už
boli ozrejmené pred súdom. V priebehu odvolacieho konania z výpovede svedkov nevyplýva, z akého

dôvodu došlo k vypnutiu elektrickej energie, či z dôvodu rekonštrukcie rozvodovej siete, alebo z dôvodu
neplatenia za elektrickú energiu. Bolo len poukázané na to, že žalovaný mal právo kedykoľvek z dôvodu
neplatenia nedodávať elektrický prúd. Zákon mu takúto možnosť umožňuje. V priebehu odvolacieho
konania zo strany žalobcu bola potvrdená skutočnosť, že pokiaľ ide o oznámenie prerušenia odstávkyelektrickej energie faxovým podaním, toto faxové číslo má nesprávnu predvoľbu. Odvolací súd vyzval
právnehozástupcužalobcuažalovanéhonavyjadreniesapodľa§213ods.1O.s.p.kmožnémupoužitiu
ustanovenia § 384 ObZ. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z ich strany bolo urobené všetko, čo

mohol urobiť. Keby mu bolo skôr oznámené, že dôjde k odpojeniu elektrickej energie, mohol ešte niečo
urobiť. Pre doplnenie poukázal aj na to, že žalobca mal záujem riešiť uvedený problém, avšak pre
správanie sa žalovaného ako určitého monopolu, nemal záujem riešiť uvedené nedostatky. Vzhľadom
na správanie sa žalovaného nepredpokladal možnosť odpojenia od elektrickej energie, pretože ani pred
uvedeným dátumom 23.11. a 24.11., ani po tomto dátume nedošlo k odpojeniu elektrickej energie iba v

tomto rozhodnom čase. Zástupca žalovaného k výzve na vyjadrenie sa k § 384 ObZ uviedol, že žalobca
mal predvídať možnosti odpojenia od elektrickej energie a vzhľadom na neplatenie za odber elektrickej
energie, v danom prípade nebol opatrný pri uzatváraní kúpnej zmluvy s odberateľom. Nepredvídal takú
možnosť, že zo strany elektrárne môže dôjsť k odpojeniu od elektrickej energie. Odvolací súd zopakoval
dokazovanie aj vypočutím svedka L. K., ktorý bol vyzvaný Regionálnym dispečingom, aby išiel do
spoločnosti STAVEBSTOL oznámiť odstávku elektrickej energie z dôvodu, že Regionálny dispečing sa

tam nevedel dovolať. Vypočutý svedok v odvolacom konaní v podstate zopakoval svoju výpoveď tak,
ako vypovedal pred súdom prvého stupňa dňa 15.2.2005. Zo svedeckej výpovede vyplynulo, že oznámil
p. M., že dôjde k odpojeniu od elektrickej energie z dôvodu rekonštrukcie. Túto skutočnosť oznámil asi
6.7, 8 dní pred odstávkou. Odstávka bola plánovaná asi na sobotu a nedeľu. V danom prípade išlo o
priemyselnú zónu, iným odberateľom elektrickej energie neoznamoval odstávku od elektrickej energie.

V tomto prípade sa neštandardným spôsobom oznamovalo odpojenie od elektrickej energie, a to z tohto
dôvodu, že sa s p. M. nevedeli spojiť. Za neštandardný spôsob oznámenia
7Cob/78/2012
- 11 -

odpojenia od elektrickej energie svedok považoval to, že on mal ísť oznámiť odstavenie od elektrickej
energie. Inak to robil Regionálny dispečing, teraz Krajský dispečing. Svedok zotrval na svojej výpovedi
v tom zmysle, že oznámil odpojenie od elektrickej energie len p. M. asi 15. októbra priamo v kancelárii v
STAVEBSTOLe. Na súdnom pojednávaní nevedel označiť zástupcu žalobcu, či tento je p. M. vzhľadom
na to, že ho videl iba raz a ide o dlhšiu dobu asi 10 rokov. S výpoveďou svedka nesúhlasil zástupca

žalobcu. Uviedol, že svedka nepozná, pozná iného K., s ktorým bol v kontakte a taktiež uviedol, že nedal
súhlas na odpojenie od elektrickej energie. Nesúhlasil s tvrdením svedka, že dal súhlas k odpojeniu
od elektrickej energie. Toto stanovisko uviedol pred odvolacím súdom až po opustení pojednávacej
miestnosti svedkom. Ďalej uviedol, že v novembri nemohol prísť do styku s týmto svedkom, pretože v
tom čase bol na PN a taktiež má kanceláriu na poschodí.

Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj na základe doplneného
dokazovania po oboznámení dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa, zopakovaného vypočutia
svedka pred odvolacím súdom mal za to, že v danom prípade prvostupňový súd aj napriek rozsiahlemu
dokazovaniu nesprávne zistil skutočný stav a nesprávne vec právne posúdil. Z vykonaného dokazovania

pred súdom prvého stupňa, ktorý vykonával dokazovanie, a to najmä zo znaleckého posudku Ing. C.
X. vyplynulo, že reálny ušlý zisk podnikateľa P. M. z dôvodu nesplnenia kompletnej dodávky líšt voči
nemeckému obchodnému partnerovi B. F. k 30.11.2002 predstavuje sumu 31.495,- eur. Zo záverov
znaleckého posudku Ing. Z. Z., CSc., V., č. l. 301-305 vyplýva, že celkove je možné konštatovať, že
vzhľadom na produkčné výsledky dosiahnuté do 23.11.2002 a trend výroby vo vyjadrení skutočného

predpokladaného hodinového výkonu, výrobný program v objeme 27000 bm obrazových líšt za mesiac
november 2002 bol zrealizovateľný. Z uvedeného znaleckého posudku, ktorý spracoval Ing. Z. Z., CSc.
a ktorý vyhotovila Technická univerzita vo Zvolene, zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva,
že znalci dospeli k správnym záverom, až na drobné nepresnosti, ktoré neovplyvnili celkové závery.
Podľa tohto znaleckého posudku nesplnenie dodávky mohlo byť v určitej miere ovplyvnené aj určitými

personálnymi prevádzkovými faktormi na strane žalobcu po 24.11.2002 a ako vyplýva zo záverov,
nejasnou otázkou z hľadiska sušenia dreva je, že prečo firma sušila iba v jednozmennej prevádzke (8
hodín), čo je energeticky nevýhodné a takýmto spôsobom sušenia sa pre ihličnaté rezivo vo firme s
optimálnymi ekonomickokvalitatívnymi ukazovateľmi už dlhšie obdobie nevykonáva. Nastolil aj otázku,
či bola firma dopredu v dostatočnom časovom predstihu informovaná o obmedzení dodávky elektrickej

energie v uvedených dňoch 23.11. a 24.11. od 8.00 do 14.00 hod.. Ak áno, mohla sa dopredu pripraviť
na operatívnu zmenu doby sušenia, operatívne posunúť dobu sušenia napr. od 14.00 do 22.00 hod..
Problém sa mohol aj operatívne riešiť dokúpením dreva a teda v danom zmysle otázka sušenia nebola
limitujúca pre splnenie dodávky tovaru obrazových líšt. Žalobca mohol operatívne sušiť rezivo od 25.11.aj v trojzmennej prevádzke a taktiež bolo možné operatívne nahradiť množstvo vypadnutého dreva
vzniknuté nedosušením pri výpadku elektrickej energie aj z inej firmy. Z uvedeného znaleckého posudku
odvolací súd zistil, že v danom prípade neboli splnené povinnosti vykonať opatrenie na odvrátenie alebo

zmiernenie škody zo strany žalobcu.

Zo svedeckej výpovede vyplýva, že žalobca bol oboznámený s odstávkou elektrickej
7Cob/78/2012
- 12 -

energie, k čomu dal aj súhlas. Táto svedecká výpoveď bola zopakovaná pred odvolacím súdom
vypočutím svedka L. K.. Odvolací súd výpoveď zástupcu žalobcu p. M. posúdil ako výpoveď účelovú.
Svedok pred súdom uviedol, že sa stretol so žalobcom, oznámil mu odstavenie od elektrickej energie
v dňoch 23.11. a 24.11.2002. Žalobca s touto skutočnosťou bol oboznámený a dokonca s odstavením
elektrickej energie aj súhlasil. S odkazom na uvedené odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli

splnené zo strany žalobcu opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody, ktorú následne žalobca
uplatnil voči žalovanému.

Povinnosťou osoby, ktorej hrozí škoda a nesplní túto povinnosť vykonaním opatrení na odvrátenie alebo
jej zmiernenie a následne škoda vznikne, povinná osoba nenahrádza takú škodu, ktorá vznikla tým,

že poškodený nesplnil svoju prevenčnú povinnosť. Ustanovenie § 384 je kogentné a preto zmluvné
strany nemôžu sa od neho odchýliť alebo ho vylúčiť. Podľa ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného
zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu, urobiť opatrenia
potrebné na odvrátenie škody, alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť
škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Podľa ustanovenia § 384 ods. 2

Obchodného zákonníka, povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri
plnení povinností podľa ods. 1. V danom prípade žalobca nevykonal prevenčnú povinnosť na odvrátenie
hroziacej škody, ktorá je predmetom tohto konania. Z vyjadrenia k znaleckému posudku vyplýva, že
bolo technicky možné zabezpečiť odvrátenie škody, ktorá vznikla žalobcovi tým, že sa mohol
obnoviť výrobný proces sušenia dreva po 14.00 hod., keď došlo k opätovnému zapojeniu elektrickej

energie, resp. mohlo prebiehať sušenie aj v trojzmennej prevádzke. Žalobca žiadne opatrenie na
odvrátenie škody neurobil. Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že za takto vzniklú škodu, ktorú si
uplatňuje v tomto konaní žalobca, žalovaný nezodpovedá. Pre doplnenie odvolací súd poukazuje na
to, že v danom prípade žalobca s uzavretím takejto zmluvy išiel do podnikateľského rizika, ak nemal
zabezpečenú dodávku elektrickej energie. S poukazom na korešpondenciu ohľadom neplatenia faktúr

za odber elektrickej energie. V danom prípade odvolací súd má za to, že k odpojeniu elektrickej energie
nedošloztitulunesplneniapovinnostizaplateniasplatnejfaktúryzaodberelektrickejenergie.Kodstávke
elektrickej energie došlo po oznámení žalovaným žalobcovi, že v dňoch 23.11. a 24.11.2002 dôjde k
odstaveniu elektrickej energie z dôvodu rekonštrukcie a s touto odstávkou elektrickej energie žalobca
súhlasil, mal o tom vedomosť, čo bolo svedecky preukázané.

Pri prerušení alebo obmedzení dodávky elektrickej energie z dôvodov vykonávania plánovaných
rekonštrukcií, opráv, údržby a revízií energetických zariadení je držiteľ licencií povinný oznámiť
odberateľovi a príslušnému dispečingu začiatok a skončenie tohto obmedzenia, alebo prerušenia
najmenej 30 dní vopred písomne alebo v mieste obvyklým spôsobom. Odvolací súd zisťoval skutočnosti

týkajúce sa dodržania povinnosti oznámenia odberateľovi o prerušení elektrickej energie v zmysle
zákona číslo 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zo zopakovaného dokazovania svedeckej
výpovedevyplynulo,žežalobcasúhlasilsprerušenímelektrickejenergie,ajkeďneboladodržanálehota,
ktorú ustanovuje zákon.

7Cob/78/2012
- 13 -

Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že vo veci bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie,
avšaknesprávneprávneprvostupňovýsúdvyhodnotilvykonanédokazovaniea spoukazomnauvedené

odvolací súd vo veci rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil a žalobcu
zamietol podľa § 220 O.s.p..Prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade trov konania o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy
konania, ako aj zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Kežmarok trovy štátu, ktoré
budú vyčíslené samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd má za to,

že prvostupňový súd nesprávne rozhodol o trovách konania, ako aj o náhrade trov štátu, ak uložil
žalovanému povinnosť bez ďalšieho vyčíslenia náhrady trov konania a náhrady trov štátu. Rozsudok v
tejto časti je nepreskúmateľný.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., ktorý umožňuje súdu

rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V tomto prípade sa prvostupňový
súd neriadil uvedeným ustanovením. Rozhodol o náhrade trov zmätočne. Z uvedeného dôvodu
napadnutý rozsudok čo do náhrady trov konania pre nepreskúmateľnosť zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. a v tejto zrušujúcej časti vec mu vracia na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.