Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207659
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116207659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: D. D., P.. XX.X.XXXX,

trvale bytom Ď. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so
sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.913,51 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 894,75 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od
27.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2016 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1
913,51 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako
fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa
26.8.2010 č. 8300031553, predmetom ktorého bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.500

Eur s uvedením doby splatnosti 42 mesiacov, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom vo výške 3 375,54
Eur, RPMN, ročnej úrokovej sadzby a priemernej hodnoty RPMN.

2. Žalovaný žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2015 pod sp. zn. 10C/189/2015 sa voči nemu z uvedenej
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru domáhal zaplatenia 1 446,66 Eur, vrátane zmluvnej pokuty
a úroku z omeškania.

3. Rozsudkom zo dňa 27.1.2016 pod sp. zn. 10C/189/2015 OS Prešov žalobu žalovaného zamietol
pre neplatnosť úverovej zmluvy nedodržaním predpísanej písomnej formy v zmysle ust. § 9 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z. z. a pre absenciu náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch
neuvedením termínu konečnej splatnosti úveru majúcej za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

4. Vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy, prípadne aj jej bezúročnosť, veriteľovi vzniklo iba právo na

vrátenie istiny poskytnutého úveru.5. Nakoľko podľa karty klienta mal súd za preukázané, že žalobca uhradil v prospech žalovaného 3
857,76 Eur, teda sumu vyššiu ako istina poskytnutého úveru vo výške 1 284,25 Eur a 666 Eur, súd
žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2016.

6. Na základe uvedeného si preto žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške rozdielu medzi jeho úhradami v sume 3 857,76 Eur a poskytnutými úverovými
prostriedkami vo výške 1 944,25 Eur, teda vo výške 1 913,51 Eur.

7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že z obsahu podanej žaloby nevyplýva žiadny
dôvod, ktorý by žalobcu oprávňoval spochybňovať vlastný prejav vôle, ktorým je vrátenie peňažných
prostriedkov spolu s dohodnutou odplatou. V predmetnom vzťahu čerpal nielen úver, ale aj revolving
vo výške 678,76 Eur, ktorý bol na jeho platobný účet zaslaný dňa 20.9.2012. Z uvedeného dôvodu je
preto nutné poukázať na pochybnosť výšky bezdôvodného obohatenia už len zo samotného dôvodu,
kedy žalobca požaduje zo splatených 3 857,76 Eur vrátenie sumy 1 913,51 Eur, čo nekorešponduje so

sumou, ktorá mu bola z úveru vo výške 2 178,76 Eur poskytnutá. Zároveň voči uplatnenému nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania. Žaloba bola na súd podaná v r. 2016.
Z toho vyplýva, že časť uplatneného nároku je premlčaná pre uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty,
nakoľko úhrady zodpovedajúce uvedenej sumy boli vykonané v období do 7.3.2014.

8. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
obsahu spisu sp. zn. 10C/189/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutie revolvingového
úveru zo dňa 26.8.2010 pod č. 830031553, predmetom ktorého bolo poskytnutie revolvingového úveru

vo výške 1 500 Eur s uvedením doby splatnosti 42 mesiacov, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom vo
výške 3 375,54 Eur a RPMN, ročnej úrokovej sadzby a priemernej RPMN.

10.Žalovanýžaloboudoručenousúdudňa29.4.2015podsp.zn.10C/189/2015savočinemuzuvedenej
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru domáhal zaplatenia 1 440,66 Eur vrátane zmluvnej pokuty

a úroku z omeškania.

11. Rozsudkom zo dňa 27.1.2016 súd prvej inštancie žalobu žalovaného zamietol pre neplatnosť
úverovej zmluvy, nedodržaním predpísanej písomnej formy v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. a pre absenciu náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch neuvedením termínu

konečnej splatnosti úveru majúcej za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z uvedeného
dôvodu preto veriteľovi vzniklo iba právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru. Nakoľko podľa karty
klienta mal súd za preukázané, že žalobca uhradil v prospech žalovaného sumu 3 857,76 Eur, teda sumu
vyššiu ako istina poskytnutého úveru vo výške 1 284,25 Eur, súd žalobu žalovaného ako nedôvodnú
zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 18.3.2016.

12. Z výpisu účtu žalobcu nachádzajúceho sa v spise sp. zn. 10C/189/2015 vyplýva, že žalovaný na
základe predmetnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru tomuto poskytol úverové prostriedky vo
výške 1 284,25 Eur dňa 2.9.2010 a vo výške 678,76 Eur dňa 21.9.2012 (č. l. 31 a 32). Zároveň z karty
klienta vyplýva, že v prospech žalovaného realizoval úhrady titulom splátok úveru v celkovej výške 3

857,76 Eur.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. S poukazom na závery právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie pod sp. zn. 10C/189/2015

vzniklo žalobcovi v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad splátok úveru a poskytnutých úverových prostriedkov.16.Zpredloženýchlistínnespornevyplýva,žežalovanýnazákladepredmetnejúverovejzmluvyposkytol
žalobcovi úverové prostriedky v celkovej výške 1 963,01 Eur (1 284,25 + 678,76 Eur) a žalobca realizoval
v jeho prospech úhrady vo výške 3 857,76 Eur, a teda má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 1 894,75 Eur.

17. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1
894,75 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne určeným v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, v spojení s ust. § 10c cit. nariadenia v znení účinnom od 1.2.2013,

od 27.4.2016 do zaplatenia.

18. Keďže žalobca žalovaného pred podaním žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyzval, v
zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvého
dňa po doručení žaloby realizovaného dňa 25.4.2016, a teda do omeškania sa dostal až počnúc dňom
27.4.2016.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

22. Podľa názoru súdu prvej inštancie právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia, sa môže
premlčať tak v subjektívnej, ako aj objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno

oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň
jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a na
sebe nezávislý je aj priebeh plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej

premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V
prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, t.j. subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - 2-ročná a objektívna
premlčacia doba je buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo
10-ročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade

je rozhodujúcou otázkou kedy začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota. Za rozhodujúci
pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom
rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade
teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel alebo

mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce kedy
sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomostí žalobcu o
vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska §
107 ods.1 OZ vychádzať zo dňa (dní), kedy splatil žalovanému úver, z ktorého požadoval vydanie
bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov a to bez ohľadu na

skutočnosť či skutočne vedel o prípadnej bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru a o tom,
že sa bezdôvodne obohacuje žalovaný.

23. Nie sú teda vôbec relevantné jeho právne znalosti (platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje),
tedaniejepodstatnéčivedelopríslušnejprávnejúpravealebojudikatúresúdov,atedačibolsubjektívne

schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tieto závery vyplývajú z viacerých rozsudkov NS ČR pod
sp. zn. 26 Cdo 785/2011 zo dňa 24.4.2012, 28 Cdo 685/2011 zo dňa 28.3.2012, 28 Cdo 3977/2007 zo
dňa 18.3.2008, 33 Odo 306/2005 zo dňa 25.3.2017, ale aj z rozsudku NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011,nálezu ÚS SR III. ÚS 143/2016 zo dňa 15.3.2016, ako aj rozsudkov všeobecných súdov SR - KS v Nitre
25 Co 119/2015 zo dňa 27.7.2016 a 6 Co 220/2015 zo dňa 27.1.2016.

24. V danom prípade sa žalobca o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedel
najneskôr 9.7.2014, kedy zaplatil žalovanému poslednú splátku úveru, a preto vzhľadom na dátum
podanej žaloby 14.4.2016 by bol premlčaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
realizovanými úhradami splátok úveru zaplatenými v prospech žalovaného do 14.4.2014.

25. Avšak vzhľadom na väčšinovú rozhodovaciu prax senátov KS v Prešove súd prvej inštancie
vychádzal z právneho záveru o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby oboznámením právneho
posúdenia zo strany zvoleného právneho zástupcu žalobcom.

26. V zmysle rozsudku NS SR pod sp. zn. 3Cdo/145/2014 za rozhodujúci pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v

zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, nie
je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

27. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného.

28. Podobne česká judikatúra (rozsudok NS ČR pod sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť
na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je pre

začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené, je neplatný. Z hľadiska premlčania
nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi
informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon je
neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatného právneho

úkonu (rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18Co/22/2018, sp. zn. 11Co/49/2017, sp. zn. 2Co/113/2017).

29. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky, či na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať 3 alebo 10
ročnú objektívnu premlčaciu dobu súd prvej inštancie opätovne poukazuje na väčšinovú rozhodovaciu
prax odvolacieho súdu, ktorý konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom

spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takejto spoločnosti vyššia
odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. V zmysle § 2 ods. 1 zákona
č. 1/1993 Zb., platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené,
platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o
znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od 1.1.2016 túto

problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z. z.). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom
úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný ako odborná organizácia pri
uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie

aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných
povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové subjekty majú svoje podmienky
upravené menej korektne z hľadiska dojednávania odplaty za poskytnutie úveru či úrokových sadzieb
i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom súdnych sporov z vymáhania záväzkov
zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. V

čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako
ustanovenia o spôsobe a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Aj keby
súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno
uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým
nebol uzrozumený. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10 ročnou objektívnou
premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Zmluva bola uzatvorená v r. 2010
a žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na súde 14.4.2016. Zuvedeného vyplýva, že 10 ročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy. O to viac je
odôvodnený záver, že 10 ročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči
žalobcovi bezdôvodne obohatil, teda od okamihu, kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu

skutočne čerpaného úveru, preto je námietka žalovaného nedôvodná.

30. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý bol
úspešný v 99 % z hodnoty sporu a neúspešný v 1 % z hodnoty sporu bol priznaný nárok na náhradu
trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 98 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.