Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 7, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010127
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718010127.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej Ľ. J.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 07. 01. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná Ľ. J.Á., rod. J., nar. XX. XX. XXXX v Ž.W. L. Y., trvale bytom Š. XX, K.,

uznáva sa za vinnú, preto že

aj napriek tomu, že bola podľa ustanovenia § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ako rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinná plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z. a následne jej bola rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č. k. 5P/205/2014-78 zo dňa 05. 05. 2015, právoplatným dňa 03. 06. 2015 a vykonateľným

dňa 21. 06. 2015 uložená povinnosť prispievať na výživu mal. G. J., nar. XX. XX. XXXX vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia,
vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám starej matky dieťaťa C. J., nar. XX. XX. XXXX, si túto svoju
zákonnú povinnosť v mieste trvalého bydliska, okres K. a na iných miestach v období od 21. 03. 2010
do 07. 01. 2019, riadne a včas úmyselne neplnila, pričom od 02. 08. 2008 bola evidovaná v registri
Sociálnej poisťovne, pobočka X., ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov, nikdy sa nezamestnala, bola
evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie len od 25. 08. 2014 do 29. 09. 2014,
nepoberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi a bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov

na deti v dostatočnej výške na plnenie vyživovacej povinnosti, avšak na výživné zaplatila len v štyroch
čiastkach dokopy 96,- Eur, čím jej voči oprávnenej C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. - D., Š.
XXX/XX vznikol dlh na výživnom vo výške 2.655,- Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

čím spáchalaprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť podľa
svojich schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 02. 03. 2018 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/437/17/6611 obžalobu na Ľ. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaná Ľ. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravila

vyhlásenie o tom, že je vinná. Po tomto vyhlásení obžalovaná kladne odpovedala na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257
ods. 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovanej prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko
prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej a v zmysle § 257
ods.8Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovanáuznalavinunevykoná,

a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: výpis z evidencie priestupkov (č.l. 114 - 115), odpis registra trestov
obžalovanej (č.l. 197), fotokópie poštových poukazov (č.l. 199).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovanej bola vzhľadom na vykonané dokazovanie, a najmä na jej vyhlásenie na hlavnom

pojednávaní o tom, že je vinná, bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, súd
preto aj prijal vyhlásenie obžalovanej a v zmysle zákona vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal vinu obžalovanej
v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a výšky zameškaného výživného v zmysle
§ 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc teda na jednotlivé úhrady zameškaného výživného.

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak

spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaná Ľ. J. tak svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne
vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchala čin závažnejším spôsobom

konania - po dlhší čas.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34
Trestného zákona. V prípade obžalovanej súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznala a tento úprimne oľutovala. Súd nezistil žiadnu

priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností
nad priťažujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje
1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovanú vyplýva, že sa v minulosti nedopustila žiadneho priestupku. Z odpisu registra
trestov obžalovanej je zrejmé, že bola doposiaľ 2 krát súdne trestaná, pričom v oboch prípadoch sa na
ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená.

Súd potom obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici

zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo
výmere 24 mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti,
ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanej v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje
len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu a jeho výmery, ako aj výmery skúšobnej doby,

prihliadol na obdobie, počas ktorého si obžalovaná neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,
ako aj na výšku zameškaného výživného. Preto aj súd v súlade s § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d)
Trestného zákona uložil obžalovanej povinnosť počas skúšobnej doby uhradiť zameškané výživné, a to
podľa svojich schopností a možností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.