Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 22, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202680
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718202680.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: S. H., M.. H., T..
XX.XX.XXXX, I. M. XX, Y., o zaplatenie 1 474,68 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 913,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,55 % ročne zo sumy 913,80 Eur od 06.01.2016 až do zaplatenia s tým, že keď úrok z omeškania
dosiahne sumu 1 500 Eur, bude tento úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 913,80 Eur až
do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 23,94 % a to do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1 474,68 Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania vo výške
0,55 % ročne zo sumy 1 474,68 Eur od 06.01.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta

spolu neprevýšia sumu 1 500 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku
z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500 Eur, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 1 474,68 Eur do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, a to na tom
skutkovom a právnom základe, že 20.03.2015 žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o revolvingovom
úvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlenako„Úverovázmluva“),nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanému
úver vo výške 1 500 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach
vrátane úrokov vo výške 53,08 Eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný uhradil

do dňa podania žaloby celkom 436,20 Eur. Žalobca si uplatnil aj náklady na mimosúdne vymáhanie
pohľadávky vo výške 96,25 Eur.

2.Kžalobepodanejprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupriložilžalobcasplnomocnenie;Úverovú
zmluvu; nepodpísané Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len ako „Zmluvné
dojednania); Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.03.2015 (bez dokladu o odoslaní
alebo doručení žalovanému); Oznámenie o zosplatnení z 14.12.2015, spolu s doručenkou k Oznámeniu

o zosplatnení; prehľad platieb a bankový výpis o prevode sumy 1 350 Eur zo dňa 20.03.2015, a na
výzvu súdu doručil žalobca dňa 02.07.2018 aj Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 20.03.2015 medzi
žalobcom a žalovaným (ďalej len ako „Dohoda o službách“) a podpísané Zmluvné dojednania.3. Žalovanému bola žaloba spolu s jej prílohami, poučeniami a uznesením tunajšieho súdu, ktorým
mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, doručená dňa 28.12.2018, napriek tomu sa k žalobe
písomne nevyjadril.

4. Dňa 22.02.2019 sa v predmetnej veci konalo (prvé) pojednávanie a to v neprítomnosti žalobcu a jeho
právnehozástupcu,ktorísvojuneprítomnosťospravedlnili,pričomsúhlasilisprejednanímarozhodnutím
veci v ich neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že Úverovú zmluvu on nepodpisoval (nie je to
jeho podpis), podpisovala to zrejme jeho sesternica, t.č. žijúca v Anglicku a to na jeho falošný občiansky

preukaz. Nejakí ľudia mu následne doniesli v hotovosti peniaze. Pokiaľ ide o zaplatenú sumu, táto mu
bola strhávaná zo mzdy.

5. Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „CSP“), súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

6. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 295 CSP, súd (i) vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k
skutočnostiam uvedeným žalovaným na prvom pojednávaní, (ii) aby predložil všetky doklady, ktorými
žalovaný preukazoval jeho totožnosť a jeho majetkové pomery a výdavky pri uzatváraní zmluvy a (iii)
súčasne súd vyžiadal od VÚB, a.s. informáciu, kto je majiteľom účtu (uvedeného na č.l.14), na ktorý

žalobca poukázal sumu 1 350 Eur.

7. Dňa 11.03.2019 doručil žalobca súdu podanie, v ktorom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa
22.3.2019, s tým že súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti. Súčasne doručil
fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, ktorý bol predložený pri uzatváraní zmluvy. Ďalej uviedol,

že posúdenie schopnosti žalovaného splácať úver za požadovaných /navrhnutých podmienok je v rámci
postupov a praxe žalobcu vykonávané zisťovaním a overovaním údajov o výške príjmov a výdavkov
žalovaného, o samotnom žalovanom (predloženie dokladu totožnosti) a tiež sa vykonáva
preverenie v tzv. negatívnej databáze dlžníkov (obsahuje údaje o osobách porušujúcich svoje záväzky
u iných poskytovateľov úverov a pôžičiek). Na základe takto zhromaždených údajov žalobca vykoná

ich vyhodnotenie a na základe interne stanovených kritérií rozhodne o schválení / zamietnutí žiadosti.
Okrem uvedeného, zákonnou povinnosťou žiadateľa o úver je uvádzať pravdivé a úplné informácie. V
zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu platilo, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom. V prípade Úverovej zmluvy bola žiadosť o poskytnutie úveru
predložená v marci 2015. Údaje, ktoré boli získané od žalovaného sa spísali do osobitného formuláru,
tzv. Hodnotenie dlžníka. Správnosť a pravdivosť údajov získavaných od žalovaného bola potvrdená
aj jeho podpisom. Získané údaje boli v rámci zákonných možností overené (v tomto prípade využitím

údajov z databázy SOLUS). Uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere zároveň žalovaný potvrdil aj svoj
súhlasavedomosťsozmluvnýmidojednaniami,podľaktorých(článok8.,ods.8.1)Dlžník,Spoludlžník1,
Spoludlžník 2 sa zaväzujú ku dňu podpisu tejto Zmluvy o RÚ odovzdať Veriteľovi jeden originál pravdivo
vyplneného Potvrdenia zamestnávateľa o výške mzdy/dokladu o výške príjmu Dlžníka, Spoludlžníka 1
a Spoludlžníka 2 alebo Výpisy z bankového účtu Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 za obdobie

určené Veriteľom, pokiaľ Veriteľ predloženie takýchto dokladov požaduje. Výška deklarovaného príjmu
v sume 356,94 EUR bola riadne dokladovaná (potvrdením od SP o výške dôchodku). Ako výdavky boli
oznámené žalovaným celkovo výdavky v sume 204 EUR, a to suma 100 EUR na nevyhnutné výdavky,
70 EUR na výdavky spojené s bývaním (nájomné a inkaso), 70 Eur vyživovacia povinnosť, 17 Eur výdaje
na dopravu, 17 EUR ostatné výdaje. Výška príjmov a výdavkov bola vyhodnotená so zameraním najmä

na výšku tzv. voľných zdrojov zostávajúcich žalovanému po úhrade všetkých už jestvujúcich výdavkov.
Tieto sa použili na pre posúdenie, či z takto zistených voľných zdrojov bude možné pre žalovaného
uhradiťsplátkunaúhradunímpožadovanéhoúveru.Celkovávýškazáväzkovžalovanéhobolaspolu204
EUR, z čoho vyplývalo že voľné zdroje žalovaného (ako rozdiel medzi príjmom a výdavkami) predstavujú
spolu sumu 152,94,- EUR. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby súd žalobe

vyhovel a súčasne žalovaného zaviazal aj na náhradu trov konania tak, ako sú vyčíslené v žalobe.

8. Žalovaný prevzal predmetné podanie a listiny žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa
14.03.2019, avšak písomne sa k nim nevyjadril.9. Dňa 14.03.2019 bola súdu doručená odpoveď od VÚB, a.s. (č.l. 105), z ktorej vyplýva, že majiteľom
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (pozn. súdu - uvedeného na č.l.14, na ktorý žalobca poukázal sumu 1 350

Eur) bol žalovaný a tento účet bol otvorený 06.11.2014 a zatvorený 31.10.2018.

10. Dňa 22.03.2019 sa v predmetnej veci konalo (druhé) pojednávanie a to v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu. K zaslaným listinám žalovaný uviedol, že podpis na nich nie je jeho a že
jeho sesternica si prefotila zrejme aj jeho výplatné pásky, ako aj občiansky preukaz. Momentálne sa

ona nachádza v Anglicku. Na otázku, ako je potom možné, že VÚB, a.s. oznámila, že on (žalovaný)
je majiteľom účtu XXXXXXXXXX/XXXX, na ktoré číslo účtu žalobca dňa 20.03.2015 poukázal finančné
prostriedky v sume 1 350 Eur, nevedel odpovedať. Následne po vykonanom dokazovaní žalovaný
uviedol, že je pravda že účet vo VÚB, a.s. je jeho, avšak Úverovú zmluvu on so žalobcom neuzatváral
a žiadne listiny nepodpisoval. Všetko to zrejme urobila jeho sesternica, ktorá zneužila jeho občiansky
preukaz a prefotila si aj jeho výplatné pásky.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

12. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč.Z.“) v znení účinnom
do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52a Obč. Z v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy
pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1
pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením

alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

14. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

18.Podľa§53ods.4písm.t)Obč.Zvzneníúčinnomdo22.12.2015,zaneprijateľnépodmienkyuvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.19. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 6 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací

predpis.

21. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené

s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

22. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3
za rok.

23. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia Vlády SR, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v

a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka,
2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,

b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
a vynásobí sa číslom 100,

2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a
sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa

vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa
vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

24. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty

podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

25. Podľa §1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.26. Podľa § 39 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 37 ods. 1 Obč. Z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

28. Podľa § 40 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

33. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

34. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, ročnou

percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

35. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

36. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

do 31.03.2015, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.

37. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom

alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

38. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o ochranespotrebiteľa), od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške
prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene
vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

39. Podľa § 43a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

40. Podľa § 43c Obč. Z. v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť
okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

41. Podľa § 44 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

42. Podľa § 44 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

43. Podľa § 54 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

44. Podľa § 54 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

45. Podľa § 451 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

46. Podľa § 451 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

47. Podľa § 517 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

49.Podľa§544Obč.Z.vzneníneskoršíchpredpisov,akstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom

(penále).

50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle § 204 CSP, konkrétne Úverovou zmluvou;
Zmluvnými dojednaniami; Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 20.03.2015;
potvrdením o bankovom prevode sumy 1 350 Eur na účet žalovaného zo dňa 20.03.2015; prehľadom
platieb; Oznámením o zosplatnení z 14.12.2015, spolu s doručenkou; Dohodou o službách; Hodnotením
dlžníka; Prehláseniami žalovaného z 18.03.2015; fotokópiami výplatných pások žalovaného a jeho

občianskeho preukazu; Odpoveď VÚB, a.s. z 04.03.2019.

53. Žalovaný na pojednávaní poprel uzatvorenie Úverovej zmluvy a pravosť jeho podpisov - vzhľadom
na vyššie uvedené mal súd za to, že medzi stranami sporu nie sú nesporné skutkové tvrdenia. Žalovaný
však nepoprel, že účet vo VÚB, a.s. je jeho.

54.VzhľadomnaspotrebiteľskýchcharakterÚverovejzmluvy(§52Obč.Z.)súdbolsúdpovinnýpodrobiť
túto „zmluvu“ kontrole z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch (§ 9 a § 11) a ako aj kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok,
pričom súd zdôrazňuje, že je povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných
dôvodov (napr. § 37 Obč. Z., 39 Obč. Z. a § 40 Obč. z.) a na zákonné následky bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

55. Po vykonanej kontrole a dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len pokiaľ ide
zaplatenie (a) sumy 913,80 Eur ako sumy bezdôvodného obohatenia a (b) v časti úrokov z omeškania
z tejto sumy, do zákonnej výšky úrokov z omeškania a v znení žalobného návrhu.

56. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere
písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitosti
zmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a
doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný

mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Obč. Z. v § 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva
uzavretá.Pokiaľprijatienávrhuobsahujezmeny,jeodmietnutímnávrhuapovažujesazanovýnávrhana
uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa

(v danom prípade žalovaného), pričom jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie nového návrhu.

57. Z bodu 14 návrhu žiadosti síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym vyplnením
a následným podpisom návrhu (žiadosti) všetkými stranami, podľa názoru súdu ale pre neplatnosť

tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom nemohlo dôjsť - neplatné je
predmetné ustanovenie z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč. Z.). V zmysle § 54 ods. 1
Obč. Z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. Súd má za to, že cit. ustanovenie bodu 14 žiadosti sa odchyľuje od ust. Obč. Z. v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko veriteľovi (žalobcovi) umožňuje v zásade doplniť akékoľvek údaje do bodu 6
žiadosti, ktoré nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu (žiadosti) spotrebiteľa (žalovaného).
Žalobca v konaní predložil síce „Oznámenie veriteľa o schválení úveru“, avšak opätovne nepredložil ani
len doklad o doručení či odoslaní toho oznámenia žalovanému. Naviac, v predmetnom oznámení sú

uvedené úplne nové resp. iné údaje ako boli v žiadosti (návrhu) žalovaného na uzavretie zmluvy (napr.
o dátume splatnosti prvej splátky, dátume splatnosti poslednej splátky, o výške splátky 34,16
Eur podľa Dohody službách etc.), ktoré údaje pritom tvoria zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Niektoré údaje uvedené v návrhu (napr. výška zmluvnej pokuty) na druhej strane v predmetnom
oznámení uvedené nie sú.

58. To, že predmetné ustanovenie bodu 14 návrhu (žiadosti) sa neprípustne odkláňa od ust. Obč. Z.
o spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa Zmluvných
dojednaní (bod 2.1) mal žalovaný vopred súhlasiť s tým, aby žalobca (veriteľ) schválil iné parametrepožadovaného úveru ako uviedol žalovaný v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu v zmysle
Obč. Z.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalobcu a tiež mal žalovaný vopred súhlasiť s
tým, aby bol termín splatnosti v prípade akceptácie návrhu zo strany žalobcu stanovený (jednostranne)

žalobcom na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1.-15. dňom) a teda žalovaný sa tak vopred
vzdal práva poznať konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo zákonných náležitosti zmluvy. Takisto
mala byť stanovená jednostranne žalobcom aj splatnosť prvej splátky (medzi 1.-15. dňom nasledujúceho
mesiaca po poskytnutí úveru, tak že minimálne to bude 32 dní od poskytnutia úveru a nie viac ako 48
dní). Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala

byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalovanému (jednostranne) oznámená žalobcom (čl. 2, bod 2.2
Zmluvných dojednaní). Čo sa týka výšky úrokov, žalovaný sa mal zaviazať vopred platiť úroky uvedené
nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 (bod 5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré ale nesmel vyplniť (na
tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“) a dopĺňal ich následne veriteľ (žalobca) a výšku týchto úrokov
mal opäť následne len (jednostranne) oznámiť spotrebiteľovi (žalovanému).

59. Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných podmienok tak mali byť konkrétne (zákonné) náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda
ich zhodného súhlasného prejavu vôle (písomne) dohodnúť, len jednostranne určené žalobcom a tento
ich mal následne len oznámiť žalovanému. Je absolútne neprípustné a v neprospech spotrebiteľa, aby
takto malo dôjsť k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako žalobca doplní do zmluvy, resp. uvedie

v jednostrannom úkone (Oznámení o schválení úveru) nové alebo iné údaje, čo sa naviac nemalo
považovať za porušenie povinnosti žalobcu a tieto (aj zmenené a nové doplnené údaje) mal žalobca len
oznámiť (jednostranným úkonom) žalovanému.

60.Vposudzovanejvecidňa18.03.2015žalovanýpodpísalpredtlačenýformulár(vyhotovenýžalobcom)

na uzavretie zmluvy, ktorý v bode 5 obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s
poznámkou „vyplňte“ (hoci ho evidentne vyplnil sám žalobca) a v bode 6 obsahoval údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 20.03.2015 doplnil (dopísal)
žalobca a ktoré údaje v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj RPMN sa
zmenil z 27,03 % na 26,26 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej úrokovej sadzbe

úrokov z omeškania 5,05 %. Predmetné zmeny v bode 6 potom podľa názoru súdu spôsobili právny
následok (§ 44 ods. 2 Obč. Z.) odmietnutia návrhu žalovaného zo strany žalobcu a následne išlo už o
nový návrh zo strany žalobcu, pričom žalobca v spore nepreukázal akceptáciu jeho nového návrhu na
uzavretie zmluvy zo strany žalovaného. Nečinnosť a mlčanie žalovaného pritom za akceptáciu nového
návrhu (žalobcu) považovať nie je možné (§ 44 ods. 1 Obč. Z.).

61. V danej veci nebolo možné ani aplikovať ust. § 151 ods. 1 CSP a z nepopretia skutkových tvrdení
žalobcu o uzavretí Úverovej zmluvy žalovaným nie je možné vyvodiť záver o platnom uzavretí Úverovej
zmluvy, ako ani o akceptácii nového návrhu zmluvy žalovaným, nakoľko hmotnoprávny predpis (§44
ods. 1 OZ) výslovne uvádza, že mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Naopak, v danej veci žalovaný vyslovene poprel podpis Úverovej zmluvy z jeho strany.

62. Na základe skutočností uvedených vyššie má súd za to, že nedošlo k platnému uzavretiu
(obligatórne písomnej) Úverovej zmluvy (ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Na podporu svojich
záverov súd poukazuje aj na v zásade rovnaké názory Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku

č.k. 15Co/755/2015 zo dňa 27.01.2016 a Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo
dňa 26.04.2018.

63. Nakoľko nedošlo k platnému uzavretiu písomnej Úverovej zmluvy a súd nemal preukázanú
akceptáciu návrhu žalovaného žalobcom, ktorý návrh obsahoval aj dojednanie o zmluvnej pokute

a spôsobe jej určenia, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že samotné Oznámenie o schválení
úveru neobsahuje čo i len zmienku o zmluvnej pokute, súd dospel k názoru, že žalobcovi nárok
voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže prináležať, keďže zmluvná pokuta nebola
dojednaná písomne, tak ako to vyžaduje ust. § 544 Obč. Z. a teda dojednanie o zmluvnej pokute v
zmysle § 40 ods. 1 Obč. Z. nie je platné.

64. V prípade, že by sa aj záver súdu o neplatnosti Úverovej zmluvy ukázal ako nesprávny, dojednanie
o zmluvnej pokute by ex lege (§ 53 ods. 2,3 a 5 Obč. Z.) bolo neplatné pre neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute (ktorá sa netýka hlavného predmetu zmluvy) bolopredpripravenénaformulárovomtlačivesamotnéhožalobcuaevidentneniejevýsledkomindividuálneho
dojednania medzi zmluvnými stranami a žalobca opak v spore nepreukázal (§53 ods. 3 Obč.Z.). Text
návrhu (žiadosti) síce podpísal žalovaný (aj keď to popiera), avšak reálne nemal možnosť do tohto

predpripraveného textu formulárovej žiadosti žalobcu zasiahnuť. Žalovaný teda nemal možnosť tento
zjavne len jednostranný záväzok žalovaného zmeniť a ovplyvniť. Žalovaný, pokiaľ chcel obdržať od
žalobcu finančné prostriedky, musel žiadosť (a ďalšie formulárové dokumenty ako napr. Dohodu o
službách) podpísať, inak by mohol len žiadosť ako celok nepodpísať a potom by mu finančné prostriedky
neboli poskytnuté. Opak resp. iné žalobca v spore nepreukázal a ani text žiadosti (návrhu) neobsahuje

možnosť žalovaného toto ustanovenie odmietnuť. Zmluvná pokuta je len jednostranná (zaväzuje len
žalovaného) a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy žalobcu na včasné plnenie dlžnej sumy zo
strany žalovaného, pričom nejde len o sankciu za nesplácanie istiny, ale ide aj o sankciu za neplatenie
úrokov a ďalších platieb (napr. splátok podľa Dohody o službách), na ktoré úroky a iné plnenia žalobca
nemá pre neprijateľnosť zmluvných podmienok (a teda ich neplatnosť) nárok. Uvedené ustanovenie
preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech

žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia súdov, napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/220/2016 zo dňa 12.07.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvej inštancie (Okresný súd Trnava č.k. 22C/80/2014-43 z 13.10.2015), ktorý vo výroku vyslovene určil,
že dojednaná zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere týkajúca sa zmluvnej pokuty je
neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

65. Súd tiež poznamenáva, že v prípade ak by aj nedospel k záveru o neplatnom uzavretí Úverovej
zmluvy, úver z Úverovej zmluvy by potom považoval ex lege za bezúročný a bez poplatkov.

66. Ako už bolo totiž vyššie uvedené, konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej

zmluvy (termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru, výšku úroku), na ktorých sa mali
zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť,
boli len jednostranne určené žalobcom (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán -
dvojstranný právny úkon) a teda nedošlo k dohode zmluvných strán na týchto povinných náležitostiach
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo v prípade platného uzavretia zmluvy spôsobuje ex lege bezúročnosť

úveru a jeho bezpoplatkovosť.

67. Úver z Úverovej zmluvy by za predpokladu jej platného uzavretia bol bezúročný a bez poplatkov aj z
dôvodu, že je v nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V zmluve uvedená RPMN (v bode 5 ako 27,03 % a v bode 6 ako 26,26 %) nekorešponduje so skutočnou

RPMN, nakoľko je súd toho názoru, že v rozpore s ust. § 1 Nariadenia Vlády SR zmluva v časti RMPN
nezohľadňuje aj poplatky resp. splátky vo výške 34,16 Eur na základe Dohody o službách (tieto splátky
bolo podľa názoru súdu nutné do RPMN zahrnúť). Napriek tomu, že ako výška splátky je uvedená suma
87,24 Eur (ktorá už zahrňuje aj splátky podľa Dohody o službách), v časti „Celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť“ je uvedená suma 2 060,88 Eur, pričom však vynásobením splátky vo výške 87,24 Eur

počtom splátok 36 vychádza celková suma až 3 140,64 Eur a teda ustanovenia Úverovej zmluvy v
časti RPMN, ako aj v časti celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný zaplatiť, považoval súd za zavádzajúce
(klamlivé) vo vzťahu k žalovanému (spotrebiteľovi) a v jeho neprospech. Podľa vykonaného zisťovania
súdu, priemerná výška RPMN za prvý kvartál r. 2015 predstavovala v prípade úverov poskytovaných
bankami 13,83 % (dvojnásobok 27,66 %) a pri iných (nebankových) veriteľoch predstavoval vážený

priemer RPMN 14,33 % (dvojnásobok 28,66 %). Postupujúc podľa § 1 Nariadenia Vlády SR dospel
v danom prípade súd k výpočtu skutočnej RPMN, kedy po sčítaní miery úroku (17,77 %), poplatku za
poskytnutie úveru (10 %) a poplatkov za „služby“ (27,33 %) podľa Dohody o službách dospel súd k
výpočtu RPMN až 55,10 % a nie 26,26 %, ako sa v zmluve v bode 6 uvádza a teda skutočná RMPN v
posudzovanom prípade je v miere 55,10 %, čo je takmer 4- násobkom priemernej RPMN pri obdobných

úveroch poskytovaných bankami a nebankovými subjektmi a teda RPMN je v rozpore s § 1a Nariadenia
Vlády SR a § 53 ods. 6 Obč. Z.

68. Pokiaľ ide o samotnú „Dohodu o službách“, z dôvodu neplatnosti samotnej Úverovej zmluvy nemôže
byť platná ani na ňu viazaná táto dohoda (§52a Obč. Z.). Ďalej súd poukazuje na to, že mu je (nielen

z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti), ale aj z rozhodnutí iných súdov (napr. závery Krajského súdu
v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 15Co/39/2016 z 23.02.2016) známe, že predmetná Dohoda o službách je pre rozpor s dobrými
mravmi ako aj v zmysle § 37 Obč. Z. neplatná. Touto dohodou žalobca obchádza ustanovenie Obč.Z. o najvyššej prípustnej výške odplaty (§53 ods. 6 Obč.Z.), čo priamo zakazuje 9 ods. 7 a 9 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca podľa názoru súdu žalovanému „vnútil“ aj iný úkon ako ten, ktorý
bol pri podpise úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalovaného, ktorý len podpisoval žalobcom vopred

pripravenéformulárovézmluvy,bezmožnostizasiahnuťdoichobsahu.Nemožnoopomenúťskutočnosť,
že súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia o takýto druh služby žalobcu reálne „nežiadali“,
avšak keby predpripravenú formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im
nebol poskytnutý a teda nemali možnosť takéto „služby“ odmietnuť. Ide teda v zmysle § 53 ods. 4
Obč. Z. o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko podľa názoru súdu boli žalovanému zo strany

žalobcu „doplnkové služby“ nanútené a nedošlo k slobodnému prejavu vôle zo strany žalovaného, tieto
služby neboli individuálne so žalovanými dojednané a žalobca opak nepreukázal. Predmetná dohoda sa
prieči aj dobrým mravom - podľa názoru súdu ide o účelovo vymyslené „služby“, ktoré navýšili splátky
úveru skoro o 100 %, pričom je zrejmé, že tieto splátky mal žalovaný platiť aj v prípade, že by reálne
k poskytnutiu žiadnych „služieb“ zo strany žalobcu počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo a teda
žalovaný by reálne protiplnenie za svoje platby ani nemusel dostať. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje

na skutočnosť, že v bode 5 žiadosti (návrhu) pri „navrhovanej“ výške splátky sa automaticky rátalo aj
s uzavretím Dohody o poskytnutí služby (o tom svedčí samotná výška splátky, zahŕňajúca aj výšku
splátky podľa Dohody o poskytovaní služieb). Hoci žalobca „naoko“ formuláciou v bode 5 „mesačná
splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá“ vyvoláva dojem, že ide
o fakultatívnu možnosť, v bode 6 žiadosti (návrhu) sa už formuláciou „mesačná splátka spolu s platbou

podľa Dohody o poskytovaní služieb“ automaticky s uzavretím Dohody o poskytovaním služby počíta
dopredu.

69. Pokiaľ ide o dojednanie zmluvných strán ohľadom poplatku za poskytnutie úveru (150 Eur) a
možnosť jeho započítania ku dňu poskytnutia úveru, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho

názoru ide opäť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takéto dojednanie bolo predpripravené
na zmluvnou formulári a je obsiahnuté tiež v Zmluvných dojednaniach a teda žalovaný nemal reálnu
možnosť ovplyvniť obsah takéhoto dojednania. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Krajského
súduvPrešoveč.k.5Co/130/2017z28.11.2017,ktorýmbolpotvrdenýrozsudokOkresnéhosúduPrešov
č.k. 10C/53/2016-38 z 23.05.2017 a ktorým súd určil, že predmetné ustanovenie o odplate a jej splatnosti

a započítaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR
č.k.6Sžo21/2013z27.11.2013,akžalobcadocelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúveruzahrnulajpoplatok
za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol
podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu
úveru,pričomtakétokonaniezákonodarcapovažujezanekalúobchodnúpraktikuasúčasnejuzakazuje.

V danom prípade žalobca reálne neposkytol žalovanému 1 500 Eur, ale len 1 350 Eur, po započítaní
poplatku 150 Eur, avšak ako celková výška istiny úveru bola uvedená suma 1 500 Eur.

70. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu „až do zaplatenia“, čo však s
poukazom na ust. § 217 ods. 2 CSP, ako aj na súdnu prax (napr. uzn. Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3Mcdo 12/2011 z 14.6.2012, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/1432/2010 z 30.03.2011,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 4799/2010 z 26.4.2011) nie je možné priznať za obdobie
po vyhlásení rozsudku, nakoľko zmluvná pokuta je samostatným nárokom (pohľadávkou) a nejde o
opakujúce sa dávky ani splátky a ani o príslušenstvom pohľadávky (úroky z omeškania).

71. Žalobca sa domáhal aj zaviazania žalovaného na úhradu nákladov v sume 96,25 Eur spojených s
mimosúdnym uplatnením pohľadávky, odvolávajúc sa na ustanovenia o výške tarifnej odmeny advokáta
(85,64 Eur) za úkon právnej pomoci a režijný paušál (10,61 Eur). Podľa § 9a ods.2 Zákona o ochrane
spotrebiteľa od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške
prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene

vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca síce priložil k žalobe Pokus o zmier,
avšak samotný dôkaz o vzniku skutočných nákladov (napr. doklad o úhrade odmeny advokáta), ktoré
by oprávnenosť (skutočné náklady) tohto uplatneného nároku preukazovali, žalobca nepredložil.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd priznal žalobcovi len nárok (i) na zaplatenie sumy

913,80 Eur (ako sumy nesplatenej časti istiny z reálne poskytnutých prostriedkov vo výške 1 350 Eur
žalovanému - na jeho bankový účet dňa 20.03.2015, po odpočítaní jeho úhrad v sume 436,20 Eur),
pričom v dôsledku neplatnosti Úverovej zmluvy ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
(§451 Obč. Z.) a (ii) nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy 913,80 Eur, od dátumuuplatneného žalobcom (kedy už žalovaný bol v omeškaní, nakoľko mu dňa 21.12.2015 bolo doručené
oznámenie o zosplatnení úveru, v ktorom bol žiadaný na úhradu dlhu) a spôsobom požadovaným
žalobcom (výrok I.)

73. V prevyšujúcej časti (zmluvná pokuta, poplatky, úroky, náklady na vymáhanie pohľadávky) súd z
dôvodov už vyššie uvedených, žalobu zamietol (výrok II.).

74. O trovách súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalobca

mal úspech v spore 61,97 % a žalovaný 38,03 %, na základe čoho súd priznal žalobcovi v zmysle §
255 ods. 2 CSP a § 262 ods.1 CSP nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v miere 23,94
%, zodpovedajúcej rozdielu medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného v spore (výrok III.).
O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník
tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.