Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201493
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8814201493.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO:
47 233 516, p r o t i žalovanej: I. S., T.. X.X.XXXX, H. G. X. I. XX/XX, za účasti vedľajších účastníkov na
strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov,

IČO: 42 343 828, zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK ul. Dobrianskeho č. 1651,
093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 2. 306,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 48 %, ktoré trovy je p o v i n n ý zaplatiť žalobca a o ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.2.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
2 306,50 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne zo
sumy 65,90 eur od 21.1. 2011 do 4. 2. 2011, zo sumy 65,90 eur od 21. 7. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy
65,90 eur od 21. 8. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 65,90 eur od 21. 9. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 65,90

eur od 21.10. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 2 042,90 eur od 24.10. 2011 do 22. 5. 2013 tak, že tento úrok
z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 230,00 eur a odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 230,00
eur len 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 306,50 eur do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodil tým, že žalobca uzatvoril dňa XX.X.XXXX so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1
230,00 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach

(vrátane úrokov) vo výške 65,90 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve Na základe žiadosti
žalovaného sa žalobca so žalovanou dohodli na odklade splátok č.6, 7, 8 pôžičky a tieto sa žalovaná
zaviazala splatiť ako splátky č. 43, 44, 45. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už
pri splátke č. 5, napokon zaplatil len sumu 461,30 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s
úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo žalovanej doručené dňa 5.10.2011. V súlade s ust. §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 23.10.2011,
kedy bola žalovaná povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu žalovanejvoči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 2.306,50 eur. Nakoľko sa žalovaná
dostala do omeškania s plnením svojich povinnosti, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty
podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne zo sumy 65,90 eur od 21.1. 2011 do 4. 2.

2011, zo sumy 65,90 eur od 21. 7. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 65,90 eur od 21. 8. 2011 do 22. 5.2013,
zo sumy 65,90 eur od 21. 9. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 65,90 eur od 21. 10. 2011 do 22. 5. 2013, zo
sumy 2.042,90 eur od 24. 10. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 2 042,90 eur od 24. 10. 2011 do 22. 5. 2013.
V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy
omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak,

aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac
ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 4,775 % p.a.
zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje
rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a

sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatňuje úrok z omeškania
4,775 % ročne - zo sumy 65,90 eur od 21.1. 2011 do 4. 2. 2011, zo sumy 65,90 eur od 21. 7. 2011 do
22. 5. 2013, zo sumy 65,90 eur od 21. 8. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 65,90 eur od 21. 9. 2011 do 22.
5. 2013, zo sumy 65,90 eur od 21. 10. 2011 do 22. 5. 2013, zo sumy 2.042,90 eur od 24. 10. 2011 do
22. 5. 2013. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovanej so splácaním úveru

spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 230,00 eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí
tejto sumy uplatňuje len 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 306,50 eur do zaplatenia. Žalobca
zaslalžalovanejviaceropísomnýchupomienokspoluspokusomozmierpredzačatímsúdnehokonania.
Žalovaná nereagovala na výzvy žalobcu, ako to vyplýva z Karty klienta - evidencie žalobcu o úhrade
splátok. Okrem písomných upomienok bola žalovaná opakovane vyzvaná na splnenie jej povinnosti, a to

formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte.
Napriek tomu zo strany žalovanej nedošlo k splneniu jeho záväzkov.

2. V tejto právnej veci Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol rozsudok, č. k. 3C/10/201 - 84 zo
dňa 24.06.2014, a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 591,75 eur spolu s úrokom

z omeškania vo 4,775% ročne zo sumy 25,05 eur od 21.7.2011 do 22.5.2013, zo sumy 25,05 eur od
21.8.2011do22.5.2013,zosumy25,05eurod21.9.2011do22.5.2013,zosumy25,05eurod21.10.2011
do 22.5.2013, zo sumy 491,55 eur od 24.10.2011 do 22.5.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9,50%
ročne zo sumy 491,55 eur od 23.5.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Súd žalobu, čo do zvyšku zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie právny zástupca žalobcu dňa 18.08.2014. Poukázal na to,
že ak súd nekonštatoval, že by zmluva nemala písomnú formu, neboli splnené podmienky pre aplikáciu
záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. K údajnej absencii

náležitostí zmluvy - konečnej splatnosti úveru treba poukázať na skutočnosť, že oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi tvorí plne platnú súčasť zmluvy a zmluvného vzťahu medzi účastníkmi,
pričom obsahuje konečnú splatnosť vyjadrenú presným dátumom. Listina ako materiálny nosič určitého
obsahu môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu
o právnom úkone boli samostatne podpisované. Z článku 7, ods. 7.1 Zmluvy o revolvingovom úvere

vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť.
Obsah zmluvy ako právneho úkonu je možné určiť aj odkazom na iné ustanovenia, čo vyplýva aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 3Cdon 1396/96. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi vyjadruje v otázke konečnej splatnosti úveru skutočnosť, ktorá plynie z bodu
5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj

o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tento údaj uvedený v
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením údajov uvedených v spomenutých
bodoch. Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje (na rozdiel od názoru súdu
prvého stupňa) výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zákon platný v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu

splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len
vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch
splátok a podobne. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním
sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrade nepostačovala na ich úplné splatenie, potomv zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. Závery
súdu o chýbajúcich náležitostiach v zmluve vychádzajú nielen z nesprávnych skutkových zistení, ale súd
nesprávne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov, keďže správne ani neaplikoval právnu normu

na skutkový stav v tejto veci. V predmetnej veci bol žalovanej poskytnutý iba úver a nie následne aj
revolving, teda automatické navýšenie schválené úveru. Výška úrokovej sadzby poskytnutého úveru
bola 70,01 % a nie 76,20 %, ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa. e potrebné
namietnuť správnosť a zákonnosť odôvodnenia o rozpore odplaty s dobrými mravmi, porovnávanie
výšky dohodnutých úrokov v zmluve s úrokovými sadzbami bánk v rozhodnom období, nakoľko ide o dva

rôzne subjekty poskytovania spotrebiteľských úverov. Je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého aj predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Uvedené ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo
vzťahu k ustanoveniam o dobrých mravoch, ktoré sa aplikovali na výšku odplaty. Zákon výslovne určuje,
že odplata sa posudzuje podľa odplaty obvyklej na finančnom trhu, pričom finančných trhom sa rozumie

sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver,
že odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami bánk. Skutočnosť,
že výška odplaty za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so
zákonom, je možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna
výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období od 10.06.2010 stanovila pre rovnaký typ úveru ako bol

poskytnutý žalovanej, maximálnu odplatu v hodnote 76 %. Závery súdu vyslovujúce neplatnosť dohody
o výške odplaty za úver ako celku sú nesprávne aj z dôvodu rozporu s § 497 a § 502 Obchodného
zákonníka. Účastníci sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluvne prejavenej
vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov určil, aká výška
je primeraná, aká už nie a na základe takéhoto posúdenia rozhodol. Takýto postup by mal oporu v

ustanovení § 502 Obchodného zákonníka. Ak by konajúci súd dospel na základe zákonného postupu k
správnemu záveru o rozpore výšky úrokovej sadzby, potom by mal určiť, aká časť je v súlade a aká je
v rozpore. Z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že dlžník je povinný platiť
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Súd prvého stupňa sa nedostatočne a povrchne oboznámil s predloženou zmluvou a zmluvnými

dojednaniami. Zmluvné dojednania sú rovnako čitateľné ako je to aj v iných oblastiach. Okrem toho sú
jednotlivé časti oddelené názvami, ktoré vyjadrujú podstatu a obsahovú stránku týchto jednotlivých častí.
Daná úprava popiera, že by práve ustanovenia nadpísané napr. ako sankcie, mali pozornosti žalovanej
uniknúť. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej
pokute, nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu

zmluvy, konkrétne z bodu 13. Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej
zmluvy. Zmluva a zmluvné dojednania takto tvoria technickú jednotu a sú uvedené na opačnej strane
samotnej zmluvy. Súd vychádzal z nesprávnej premisy o tzv. všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré nie sú technickou a obsahovou súčasťou samotnej zmluvy, ale sú zvlášť vyhotovené, pričom

samotná zmluva na ne iba odkazuje. V tejto súvislosti nie je potrebné sa zaoberať odôvodnením súdu o
potrebe inkorporačnej doložky, nakoľko z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že zmluva a zmluvné
dojednania tvoria technickú jednotu a sú podpísané žalovaným. Na základe toho navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

4. Krajský súd v Prešove rozhodnutím, č. k. 1Co/221/2014 - 116 zo dňa 27.11.2014, zrušil rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože
tento v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo
je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na obsah
odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním

napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť, a to
aj so zreteľom na to, že výrok o trovách konania je výrokom, ktorým sa iba upravuje vedenie konania
a proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p., § 202 ods. 3 písm. a/
O.s.p.). Predovšetkým súd prvého stupňa pochybil, keď vo veci nevykonal účastnícky výsluch, alebovýsluch inej informovanej osoby (napr. v procesnom postavení svedka), pokiaľ ide o okolnosti uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere. Je pochopiteľné, že výsluch žalovanej, ktorá sa nachádza na neznámom
mieste, nie je možné v súčasnosti uskutočniť, avšak výsluch žalobcu alebo informovaného zástupcu

v pozícii svedka bolo možné a žiaduce vo veci vykonať. Tento výsluch by mohol objasniť konkrétne
okolnosti, ktoré súd prvého stupňa vytýka ako nedostatky zmluvy vedúce k záveru, že predmetný úver
je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej Krajský súd v Prešove uviedol, že nie
je možné súhlasiť s názorom žalobcu z pohľadu jeho odvolacích námietok, že ustanovenie § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa domnienky bezúročnosti úveru a jeho

charakteru ako úveru bez poplatkov, je potrebné vykladať tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov len vtedy, ak súčasne zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 citovaného zákona a súčasne nemá náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10
ods. 1 citovaného zákona. Pre konštatovanie, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov, postačí aj to,
že predmetná zmluva nebola dojednaná písomne, alebo naopak, že neobsahuje náležitosti uvedené v
§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne

konštatuje, že náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ (ako aj v § 10 ods. 1 citovaného
zákona) sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy, ktoré majú dôsledky uvedené v § 11 ods. 1 citovaného
zákona. Takouto obligatórnou náležitosťou je aj údaj o konečnej splatnosti úveru, avšak v tejto súvislosti
poukazuje žalobca na to, že tento údaj je uvedený v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení
úveru, pričom táto listina sa stala súčasťou predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

konania, a preto túto okolnosť bolo potrebné vyššie uvedeným postupom v podobe výsluchu žalobcu
alebo svedka objasniť. Tento výsluch by mal byť zameraný aj na otázku platnosti tzv. inkorporačnej
doložky odkazujúcej na zmluvné dojednania, ktoré mali byť žalovanej ako dlžníčke vysvetlené. Taktiež
je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, že žalovanej nebol poskytnutý
revolvingový úver a teda úroková sadzba vo výške 76,20 % sa nevzťahovala na úver, ktorý jej poskytnutý

bol. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, aj v tomto smere by výsluch informovanej osoby prispel k objasneniu
okolností uzavretia tejto časti zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi dojednaná. Nepreskúmateľný je
rozsudok aj v časti, ktorá sa týka premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, aj keď
súd prvého stupňa správne vychádza z toho, že so zreteľom na spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi je
potrebné v otázke premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby vyplýva,

že predmetný úver pre neplatenie jednotlivých splátok bol zosplatnený 23.10.2011, pričom súd prvého
stupňa bez bližšieho vysvetlenia konštatuje, že v závislosti od toho sú premlčané všetky splátky splatné
pred 26.02.2011, čo treba považovať za záver nepreskúmateľný. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako
veriteľ sa rozhodol zosplatniť predmetný dlh z dôvodu omeškania s platením jednotlivých splátok zo
strany žalovanej k 23.10.2011, pričom žaloba bola v predmetnej veci podaná 26.02.2014. V období

pred 26.02.2011 bola nesplatená iba jedna splátka, ktorá mala byť zaplatená 20.02.2011, čo sa však
nestalo, pričom následné nezaplatené splátky, ktoré mali byť splatné k 20.03.2011, resp. k 20.04.2011,
nemôžu byť premlčané a pochopiteľne ani celý následný dlh týkajúci sa splátok, ktoré boli splatné v čase
trojročnej premlčacej lehoty pred podaním žaloby.

5. Dňa 25.07.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie zo strany právneho zástupcu žalobcu,
ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti žalovanej sumy vo výške 1.537,80 eur a zmluvnej pokuty vo
výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 4,775% ročne zo sumy 65,90 eur od 21.01.2011
do 04.02.2011, zo sumy 65,90 eur od 21.07.2011 do 22.05.2013, zo sumy 65,90 eur od 21.08.2011 do
22.05.2013, zo sumy 65,90 eur od 21.09.2011 do 22.05.2013, zo sumy 65,90 eur od 21.10.2011 do

22.05.2013, zo sumy 2.042,90 eur od 24.10.2011 do 22.05.2013. Žalovaná suma vo výške 768,70 eur
predstavuje nesplatenú sumu úveru (poskytnutý úver vo výške 1.230 eur, z ktorého do dňa doručenia
tohto podania žalovaná uhradila 461,30 eur).

6. Súd uznesením, č. k. 3C/10/2014 - 156 dňa 31.08.2016, pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom

zaplatenia sumy 1.537,80.- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške
4,775 % ročne zo sumy 65.90.- Eur od 21.01.2011 do 04.02.2011, zo sumy 65.90 Eur od 21.07.2011 do
22.05.2013, zo sumy 65.90.- Eur od 21.08.2011 do 22.05.2013, zo sumy 65.90.- Eur od 21.09.2011 do
22.05.2013, zo sumy 65.90.- Eur od 21.10.2011 do 22.05.2013, zo sumy 2.042.90.- Eur od 24.10.2011
do 22.05.2013 konanie zastavil s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou revolvingovom
úvere zo dňa XX.X.XXXX, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámením o zosplatnení zo dňa 2.10.2011, kópiou obálky s doručenkou,Pokusom o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 27.8.2012, Oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi zo dňa XX.X.XXXX, Kartou klienta k číslu zmluvy XXXXXXXXXX. Ďalej vykonal súd
dokazovanie Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane žalovaného zo dňa

13.3.2014, písomným podaním vedľajšieho účastníka v. 1 rade na strane žalovanej zo dňa 30.4.2014,
dňa 27.5.2014, dňa 20.6.2014, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 14.4.2014, dňa 24.4.2014, dňa
23.5.2014, dňa 17.6.2014, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka v 2. rade na strane žalovanej zo
dňa 14.5.2014, výstupe tohto vedľajšieho účastníka, rozhodnutiami Okresného súdu Vranov nad Topľou,
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, podaniami právneho zástupcu žalobcu, ako aj podaniami, resp.

vyjadreniami vedľajšieho účastníka na strane žalovanej k podaniam žalobcu.

8. Medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa XX.X.XXXX k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa XX.X.XXXX.
Podľa zmluvy o revolvingovom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1230 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať v splátkach po 80,37 eur, a to v 42 mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba

revolvingu bola dohodnutá vo výške 76,20%, predpokladaná výška RPMN pri revolvingu bola 60,49 %.

9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania (na zadnej strane žiadosti/zmluvy). Zmluvné
strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorené z
slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy

(bod 13 zmluvy).

10. Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom

2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej
len „Zmluva o RÚ“).

11. Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na

uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

12. Podľa bodu 2 § 2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o
schválení úveru Dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o RÚ.

13. V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných
splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

14. Podľa bodu 5.1 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
úroky vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.

15. Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú
poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet

Veriteľa. Splátka úveru s úrokom alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej
výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa.

16. Z predloženej karty klienta súd zistil, že žalovaná uhradila celkom 461,30 eur, pričom jej bola

vyplatená vrátane revolvingov čiastka 1053,05 eur.

17. Listom zo dňa 2.10.2011 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanej oznámil, že
suma omeškaných splátok je spolu 197,70 eur. Aktuálne omeškania na najstaršej splátke je 74 dní.
V prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3

mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.18. Z listiny označenej ako Pokus o zmier pred začatím konania zo dňa 27.8.2012 je zrejmé, že žalobca
žalovanejoznámil,ževzhľadomktomu,žestebolivomeškanísúhradouviacakotrochsplátok,žalobca.
jej doručil dňa 5. 10. 2011 oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.

okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo
k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 23. 10. 2011, kedy bola povinná uhradiť doposiaľ
neuhradené splátky úveru vo výške 2 306,50 eur. Uvedený dlh čiastočne uhradila vo výške 461,30 eur.
Žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy v celkovej výške 875,59
eur, úroky z omeškania v celkovej výške 266,97 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 118,71 eur.

Žalovanú žalobca vyzval, aby do siedmich dní od doručenia tejto výzvy uhradila celkovú dlžnú sumu vo
výške 3 824,49 eur na účet žalobcu.

19. Vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca
uvádza výšku RPMN za poskytnutý úver vo výške 64,93%. Uvedená výška RPMN je zavádzajúca a
nepresná nakoľko reálna výška RPMN za úver vo výške 1230 eur predstavuje 73,19%. Nesprávnym

uvedením RPMN v zmluve zo dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany žalobca k porušeniu zákona o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) a podľa §4 ods. 3 ZoSÚ má byť predmetný úver a
revolvingový úver bezúročný a bez poplatkov. Pri takto nastavenom úvere žalobca inkasuje pomerne
značnú časť a to pri poskytnutej sume úveru 1230 eur až 2767,80 eur a pri revolvingu 648,46 eur
až 1581,60 eur. Z fakticky poskytnutého úveru vo výške 1230 eur žalobca inkasuje vzápätí už v

prvý deň 73,19 % a pri nasledovnom revolvingu 60,49 %. Uvedené sumy, ktorým korešpondujú tieto
percentuálne body predstavujú podľa Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX „zmluvnú odmenu za poskytnutie
úveru.“ Pokiaľ ide o zmluvnú odmenu, potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 73,19% resp.
60,49 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska
dobrých mravov a niet dôvod na iné ako úžerné označenie takéhoto konania zo strany žalobcu. Samotná

výška ročnej úrokovej sadzby predmetných úverov 70,01% resp. 76,20 %, ktoré viac ako 5-násobne
prevyšujú priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase „zatvorenia
zmluvy,jepožadovanávrozporesust.§53ods.6Občianskehozákonníkaakpredmetomspotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a z uvedeného dôvodu

ich neprimeraná výška je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým
mravom a z uvedeného dôvodu v zmysle § 39 OZ § neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom je úverová zmluva v
častí úrokov neplatná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo26/2011, v
zmysle ktorého „pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú neplatné v plnom rozsahu v danom prípade ich

nie je možné modifikovať. Občiansky zákonník a iné právne predpisy výslovné neustanovujú, do akej
výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočností však nie je možné vyvodzovať
záver, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods.1
OZ, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.“ Na podporu tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6C/126/2012
zo dňa 7.5.2013 podľa ktorého „Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v
rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok (porov. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR
sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012., NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp.

zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co 67/2012 z 24.10.2012).“ Poukázal na právny záver Okresného súdu
Svidník v rozhodnutí sp. zn. 2079/2010 zo dňa 23.10.2013. Na základe vyššie uvedených skutočnosti
má byť predmetný úver vo výške 1230 eur a revolvingový úver vo výške 648,46 eur poskytnutý na
základe Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná ku dňu 20.06.2011 uhradila
žalobcovi prostredníctvom jednotlivých splátok samu vo výške 461,30 eur. Žalovanej na základe zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej 1878,46 eur, z ktorých žalovaná
jednotlivými splátkami zaplatila sumu vo výške 461,30 eur. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu voči
žalovanej na zaplatenie sumy vo výške 2306,50 eur považuje za nezákonný, nedôvodný a v rozpore s
ustálenou judikatúrou slovenských súdov. Na základe vyššie spomenutých skutočnosti navrhol žalobu
v časti o zaplatenie sumy 889,34 eur zamietnuť a priznať žalobcovi sumu vo 1417,16 eur.

20.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.21. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa
uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

26. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť

v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.32. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

33. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto

prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť
za stanovených podmienok. Podľa zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.230 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 80,37 eur a to v 42 mesačných splátkach, pri ročnej úrokovej
sadzbe revolvingu vo výške 76,20% a predpokladanej výška RPMN pri revolvingu bola 60,49 %. Keďže

si svoju povinnosť zo zmluvy neplnila, žalobca listom zo dňa 02.10.2011 zosplatnil celý úver a vyzval
ju na zaplatenie predmetnej sumy.

40. Súd k vyššie uvedenému bodu uvádza, že podľa žiadosti išlo o revolvingový úver. Samotný názov
žiadosti znel: „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere. V bode
5 tejto Žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere bolo uvedené, že poskytnutá čiastka úveru je

1.500 eur. Splatnosť úveru je 42 splátok, každá k 20. dňu v mesiaci. Mesačná splátka bola určená
vo výške 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť bola určená vo výške 3.375,54 eur.
Predpokladaná RPMN za úver 70,01%, Ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Priemerná RPMN za
úver 51,49%. Poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Ročná úroková

sadzba revolvingu 76,21%. V bode 6 tejto Žiadosti o schválenom revolvingovom úvere bola poskytnutá
čiastka 1.230 eur. Splatnosť úveru je 42 splátok, každá k 20. dňu v mesiaci. Mesačná splátka bola určená
vo výške 65,90 eur. Celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť bola určená vo výške 2.767,80 eur.
RPMN za úver 64,93%, Ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Priemerná RPMN za úver - (neuvedené).
Poskytnutá čiastka revolvingu 648,46 eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť

1.581,60 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %. Ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21%. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9%.

41. Súd má za to, že podľa citovaného zák. ust. §9 ods. 2 písm. f) a k) obligatórnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je okrem iného údaj o konečnej splatnosti úveru, výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona absencia uvedenej
náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch
explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí
byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu

splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno
stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce, že uvedený údaj je
uvedený v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru. Predmetná listina nie je zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nenachádza sa na nej podpis žalovanej. Takýto spôsob uzatvárania
spotrebiteľskej zmluvy je možné považovať za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko v čase podpisu zmluvy

spotrebiteľ nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver, pretože vypisuje len
žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne žalobcom, kde už
nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý. V súvislosti s
vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/286/2014 zo dňa
27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o konečnej splatnosti úveru je,

že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

42. Ako súd uviedol vyššie, úverová zmluva je aj v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
je totiž uvedená mesačná splátka 65,90 eur, v počte 42 mesiacov, s termínom splátky 20. deň v mesiaci,

avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška
splátok iných poplatkov. Žalobca aj v oznámení o schválení úveru uviedol celkovú splátku, z ktorej nie
je možné zistiť jednotlivé zložky.

43. Pokiaľ je takýto údaj uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, tento dokument nie

je zmluvou, nie je podpísaný spotrebiteľom. Spotrebiteľ musí byť už v čase podpisu zmluvy informovaný
o náležitostiach v zmysle v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.44.Aktotižzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostímusíobsahovaťvýšku,počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jehosplatenia(§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúveroch),takétonáležitostísúobligatórnymi,
a v prípade absencie uvedených náležitostí, je potrebné považovať poskytnutý úver za úver bezúročný
a bez poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá
len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“

viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava

a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

45. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďževýškaúrokovapoplatkovniejeuvedenávzmluveospotrebiteľskomúvere(porovnajajuznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

46. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Y. H., je potrebné uviesť nasledovné:

47. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

48. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej

zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

49. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok

istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom

úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

50. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,

resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.51. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je

možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

52. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

53. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

54. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra
vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods.

2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

55. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura

scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

56. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom

sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje

§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

57. Súd poukazuje v danej súvislosti aj na rozsudok NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov.
tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo
veci 7Cdo/128/2016). Slovenská republika do nového Zákona o spotrebiteľských úveroch prevzala z

predchádzajúceho zákona totožnú dikciu splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

58. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016

zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť akozáklad pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,
Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len

vnútroštátnym súdom.

59. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

60. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15, súd poukazuje aj na názory v odborných
článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii
obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario
z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré by sa nemalo trestať bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, možno považovať jedine absenciu takej zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže

nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ (Systém ASPI -
stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Y. H.)

61. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

62. Z vyššie uvedených dôvodov je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanej bol schválený úver vo výške 1.230 eur, ako je to zrejmé z karty klienta k číslu zmluvy

XXXXXXXXXX, z toho na odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. a) Dohody o
poskytnutí služby bolo z poskytnutého úveru stiahnutých automaticky 176,95 eur. Žalovaná uhradila
žalobcovisumu461,30eur.Keďžeposkytnutýúverjepotrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov,
žalobcovi potom neprislúchajú ani úroky z úveru a žiadne poplatky spojené s poskytnutím úveru. Preto
by žalovanej ostávalo uhradiť sumu 591,75 eur. Nakoľko bola na túto istinu zaviazaná rozsudok, č. k.

3C/10/2014 - 84 dňa 24.06.2014, súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol.

63. Aj v prípade, že by súd nepovažoval úver za bezúročný, zaoberal by sa výškou dohodnutého úroku
z úveru, ktorého sadzba v danom prípade predstavovala 70,01 % ročne (bod 6. zmluvy). Keďže podľa
žalobcu nebol uzatvorený revolving ale úver, súd sa zaoberal v tomto prípade výškou úrokovej sadzby

z úveru.

64. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (42 splátok) v júli 2010 činil úrok 12,64 %
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako

päťnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

65. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

66. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

67. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

68. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.
civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny
dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej

povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č. k. 3Co 151/2013

69. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny

prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

70. Vo vyššie uvedenom prípade tak odvolací súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami.

71.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverybysúdpovažovaldohoduovýškeúrokovzaabsolútneneplatnú
(§41 Občianskeho zákonníka) aj prípade, že by úver nebol bezúročný, ako súd uzavrel vyššie.

72.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

73. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalovaná nepodpísala, preto pre nedodržanie
zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon.

74. Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej

inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom
prípade bod 13. zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky
predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

75. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý

úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

76. Neprijateľná inkorporačná doložka (bod 13. zmluvy) v danom prípade nemohla privodiť viazanosť
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere.

77. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad aj vo vzťahu k všetkým sankciám

(bod 14. zmluvných dojednaní). Ustanovenia v zmluvných dojednaniach obsiahnuté, sa v prípade
neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy78. V súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu podľa bodu 14.1 Zmluvných dojednaní je
potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute v sume
bolosúčasťoulistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.Uvedenápokutajesúčasťouibaúverových

podmienok.UvedenévymedzenievZmluvnýchdojednaniachsúdnemôžepovažovaťzaplatnépísomné
dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

79. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale

lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

80. V danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania zmluvnej pokuty v
písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

81. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere/
úvere je neplatná. Písomná forma predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere/ úvere nebola dodržaná
v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pre obsahovú nezhodnosť písomných prejavov
vôle zmluvných strán v časti údaju týkajúceho sa výšky RPMN, keď žalobcom predložený návrh

zmluvy o revolvingovom úvere označené ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom išlo
o vopred pripravený formulár žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. ktorý žalobca v spojení
s Oznámením o schválení úveru dlžníkovi prijal dňa XX.XX.XXXX neobsahoval zhodné údaje o RPMN,
čo znamená, že ak tieto dva jednostranné prejavy vôle účastníkov zmluvy neboli identické (a to bez
ohľadu na to o aký údaj sa jedná - v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o údaj RPMN), tak v zmysle

ust. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Podľa
ust.§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Žalobca pri schvaľovaní úveru
XX.XX.XXXX zmenil v bode 6 základný údaj o výške RPMN, pôvodne žalovanému uvedený pri podpise
zmluvy vo výške 51,49% a po jej podpise žalobcom zmenený na - neuvedený. Takáto zmena v zmysle

§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa považuje za nový návrh, ktorý už žalovanému nebol predložený
k prijatiu, a teda nemohla ani vzniknúť platná zmluva o úvere na základe zmien, ktoré vykonal žalobca
XX.XX.XXXX a v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo ani k platne uzatvorenej zmenenej
zmluve. Skutočnosť, že žalovaný prijal takto zmenený návrh zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
však z vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za

konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Zákon vyžaduje na platné uzavretie zmluvy písomné prijatie návrhu
zmluvy, ako to vyplýva z § 46 ods. 2 veda prvá Občianskeho zákonníka.

82. Údaje medzi bodom 5 a 6 predmetnej zmluvy mali byť totožné a v otázke hodnôt vstupujúcich do
výpočtu RPMN nemal byť žiadny rozdiel. Pri schválení úveru sa vyskytol iný údaj, pretože ide o údaj

predpokladaný a v bode 6 ide o údaj schválený. Tieto údaje nie sú totožné a nepochybne sú mätúce a
zavádzajúce pre priemerného spotrebiteľa, ktorý nemá potrebné odborné znalosti.

83. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalobcu. Žalobcovi
nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na

uzavretie zmluvy predostrel žalovanému za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobcu s takýmto
novým návrhom. Podmienky platného uzavretia zmluvy splnené neboli.

84. V súvislosti s vyššie uvedeným súd odkazuje aj na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17Co/73/2017 zo dňa 12. 12. 2017 v obdobnej veci. Súd tiež poukazuje na na početné rozhodnutia

v obdobných veciach napríklad na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/275/2015
zo dňa 4.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/85/2015 zo dňa 19.3.2015, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/206/2016 zo dňa 11.10.2016, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 7Co/61/2016 zo dňa 29.9.2016.

85. Aj v prípade, že by súd nepovažoval zmluvu za neplatnú v zmysle vyššie uvedeného, je potrebné
poukázať na ďalšie skutočnosti, pre ktoré súd považuje predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov.86. V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za služby
v zmysle dohody o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, súd je toho názoru, že žalobca nemal
nárok na zaplatenia takto dojednanej odplaty.

87. Dohoda o poskytovaní služieb je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvorili strany sporu a to
žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Jedná sa o služby, ktoré sú viazané sa samotný
poskytnutý úver. Dojednaná odplata za tieto služby v bola v dohode uvedená v eurách, a to odplata za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur
v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úveru je splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní Žiadosti / Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8. 1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby, a to ku dňu poskytnutia

úveru dlžníkovi podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní Žiadosti / Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu. Veriteľ a dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa čl. 4.1. zmluvných dojednaní Žiadosti / Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8. 1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej

výškyodplaty),atokudňuuskutočneniarevolvingupodľačl.4.3.zmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti / zmluvy.

88. Súd je toho názoru, že tzv. dohoda o poskytovaní služieb bola len umelo vytvorená žalobcom, aj
keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť

úverovej zmluvy. Jedná sa o službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalobcu, a to v priamej
súvislosti s poskytnutým úverom. Uvedenú dohodu možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi,
keďže spotrebiteľ mal zaplatiť za služby v nej uvedené odplatu vo výške predstavujúcej cca 215,75 eur z
poskytnutého úveru. S poukazom na §39 Občianskeho zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval
za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

89. Súd predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík.

90. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť

poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

91. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

92. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona

o ochrane spotrebiteľa).

93. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.

u) zákona o ochrane spotrebiteľa).94.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

95. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

96. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

97. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem
dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,

pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré
je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore

s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu
potrebného na právneho vzťahu.

98. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o poskytovaní služieb zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorú podpísala žalovaná, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli

naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

99. Zo samotného znenia dohody je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako zvýhodnenie spotrebiteľa poskytovaním „nadštandardných“ služieb, avšak v skutočnosti

služby ako „informácia o zostávajúcich záväzkoch“, „informácia o prijatí platby“ prípadne stretnutie s
finančným agentom, či operácie ako prepárovanie platieb sú bežnými administratívnymi úkonmi, ktoré
by dodávateľ mal spotrebiteľovi poskytovať v rámci bežnej správy úveru a komunikácie s klientom.

100. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica

Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly).

101. V danom prípade uzavretím dohody sa však žalobca iba snažil obísť ustanovenia o najvyššej
prípustnej odplate za spotrebiteľský úver ako aj judikatúru súdov týkajúcu sa úroku z úveru v rozpore
s dobrými mravmi a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa uvedenie skutočného

údaja o RPMN, ktorý spotrebiteľovi zaručuje možnosť porovnať výhodnosť jednotlivých úverov. Takýto
postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu.
Takúto dohodou súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup
žalobcu za jeho obchádzanie.

102. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn.15Co/39/2016 zo dňa 23.02.2016 : ,, Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň
a pod tým istým číslom ako Zmluva o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej
listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne

dohodnutá v tom slova zmysle, že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné
podmienky, ako tvrdí odporca. Dohoda o poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu,
ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom
dlžníkovi (navrhovateľovi) bola predložená na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Nie
je zrejmé, či dlžník (navrhovateľ) pochopil význam a zmysel Dohody o poskytovaní služieb, služieb,

ktoré úzko a bezprostredne súvisia so Zmluvou o revolvingovom úvere, či dlžníkovi boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie o jej obsahu. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného
vzťahu nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto Dohody o poskytovaní služieb. Tvrdenie odporcu, žeak by navrhovateľ nemal záujem o podpis akéhokoľvek dokumentu, potom ho podpísať nemusel, je
arbitrárne. A pokiaľ odporca poukazuje na to, že navrhovateľ mal možnosť s odporcom dohodnúť
sa na zmene Dohody po jej podpise (ukončiť jej trvanie aj takýmto spôsobom) , tak takáto možnosť

bola viacmenej len iluzórna, keďže sám odporca v odvolaní zdôraznil, že zmena každej zmluvy je
v zásade možná len(vzájomnou) dohodou zmluvných strán - teda k zrušeniu Dohody sa vyžadoval
súhlas odporcu, ktorého postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu jednoznačne zhoršilo - stratil by
možnosťvýberuďalších(nemalých)platieboddlžníka,platenýchnadrámecúverovýchsplátok.Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že Dohoda obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú

neprimerané, neprijateľné a dodávateľ (odporca) pri uzatváraní zmluvy uplatnil obchodnú praktiku, ktorú
možno považovať za nekalú. Odhliadnuc od dôvodov nekalosti, ktoré uviedol okresný súd, nekalosť
treba vidieť aj v tom, keď odporca použil, resp. vo všeobecnosti používa formulárový text dohody (ale aj
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok) s takmer nečitateľným (drobným) písmom.“

103. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

104. Žalobca nepreukázal, že v prípade Dohody a poskytovaní služieb sa jednalo o doplnkovú službu,
ktorú žalovaný uzavrieť nemusel. Vzhľadom na celkový charakter predmetnej dohody, výšku odplaty za
služby takmer sa rovnajúcu výške poskytnutého úveru (dokonca po úhrade poplatku za poskytnutie

úveru aj prevyšujúcu sumu reálne spotrebiteľovi poskytnutých peňažných prostriedkov), nemožno
takúto službu považovať jednoznačne za doplnkovú. Ako bolo uvedené vyššie, zámerom takejto dohody
je jednoznačne obísť ustanovenia o najvyššej prípustnej odplate za spotrebiteľský úver ako aj judikatúru
súdov týkajúcu sa úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi (prevyšujúce100% sadzieb úrokov z úveru
poskytovaných bankami v čase uzavretia zmluvy) a v neposlednom rade aj obísť ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch týkajúce sa uvedenie skutočného údaja o RPMN, ktorý spotrebiteľovi zaručuje
možnosť porovnať výhodnosť jednotlivých úverov.

105. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie.
Žalobca poskytol podľa zmluvy 1.230 eur žalovanej. Podľa výpisu z karty bolo žalovanej poskytnutých

1.053,05 eur, nakoľko na odplatu v zmysle bodu 8.1. bolo použitých 176,95 eur. Úhrady žalovanej
predstavovali sumu 461,30 eur. Na základe týchto skutočností by tak nárok žalobcu predstavoval sumu
591,75 eur. O tomto však bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 24.06.2014. Vo zvyšnej časti, v ktorej bola
žaloba zamietnutá, bolo podané odvolanie. Nakoľko Krajský súd v Prešove, zrušil rozsudok vo výroku
o zamietnutí žaloby a vrátil vec súdu 1. Inštancie, predmetom konania ostala istina vo výške 1.714,75

eur. Následne dňa 25.07.2016 zobral žalobca žalobu v časti 1.537,80 eur s príslušenstvom späť, súd
konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostala už len výška istiny 176,95 eur. Keďže
súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobca mal nárok len na zaplatenie nesplatenej časti úveru /
revolvingu, teda nárok vo výške 591,75 eur, o ktorom už bolo rozhodnuté, súd žalobu žalobcu čo do
zvyšku istiny 176,95 eur zamietol.

106. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

108. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

109. Z pôvodne uplatnenej sumy 2.306,50 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu
591,75 eur spolu s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu zamietol.110. Žalobcov úspech tak predstavoval 26% a neúspech 74%. Úspešnejšiemu žalovanému tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48
% (74 - 26 = 48 %), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o

konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

111. Čo sa týka vedľajšieho účastníka konania, ktorý vystupoval na strane žalovanej, jeho nárok na
náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní

vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej
len „Csp“), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút Intervenienta podľa § 81 a nasl. Csp, zodpovedá pôvodnej
právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 a nasl. O.s.p.. Spotrebiteľské združenia
vystupujú v zmysle § 93 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.
Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach, v
súlade s § 81 Csp naďalej, už pod novým procesným označením, intervenient.

112. Nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 48% a úspech intervenienta sa odvíja od jej
úspechu, vznikol Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na priznanie náhrady trov
konania v rozsahu 48%.

113. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.