Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222274
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315222274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v sporovej veci žalobcu: X. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, X., v konaní zastúpený: HARGAŠ LEGAL, s.r.o., Bratislava, Laskomerského
149/6, IČO: 47 251 361, proti žalovaným: 1./ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, N. L. J., v konaní
zastúpený: JUDr. Bohumil Slezák, advokát so sídlom Vajnorská ul. č. 140, Bratislava, 2./ T.. H. G., bytom

P.XX,X.,o1.670,26€spríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislava
III č.k. 17C/662/2015-108 zo dňa 9. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaní 1./, 2./ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 1.670,26€ spolu s
úrokom z omeškania a rozhodol, že žalovaným 1./, 2./ priznáva náhradu trov konania.

1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa XX.XX.XXXX zakúpil jednotlivé komponenty na bicykel
v hodnote 239,- €, pričom sa so žalovaným 1./ dohodli, že tento pre neho zmontuje bicykel spolu
s komponentmi, zakúpenými už skôr. Žalovaný 1./vykonal montáž celého bicykla, žalobca si bicykel
prevzal. V rámci reklamácie žalobca namietal nedostatky zhotovenia bicykla, záznam o reklamácii bol
spísaný dňa 07.11.2005, kedy mal žalovaný 1./ odovzdať vec žalobcovi. Tým, že si ho žalobca
odmietol prevziať a podal na žalovaného 1./ trestné oznámenie, bol bicykel zadržiavaný na polícii,

následne si ho žalobca úplne odmietol prevziať dôvodiac, že niektoré z komponentov bicykla nie sú
jeho. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nejde o nárok na náhradu škody, ale vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konanie žalobcu,
ktorý si odmietol bicykel po vybavení reklamácie prevziať, možno vyhodnocovať ako deň odstúpenia
objednávateľa (žalobcu) od zmluvy, a preto začala plynúť v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka 2 - ročná premlčacia doba, keď sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na

jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia sa najneskôr právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov
odo dňa, keď k nemu došlo.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keby súd nárok žalobcu posudzoval ako nárok na náhradu
škody, určite nemožno súhlasiť s právnou kvalifikáciou nároku žalobcu, že ide o náhradu škody

spôsobenejžalovaným1./úmyselne,keďjehokonanienebolonazákladetrestnéhooznámenia(žalobca
ho podal dňa 20.01.2006) kvalifikované ani ako prečin, sťažnosť žalobcu bola uznesením Okresnej
prokuratúry Bratislava I, č.k. XPv XXX/XX-XX, zo dňa 26.01.2007, zamietnutá ako nedôvodná. Vecbola podľa preskúmania prokuratúry správne postúpená Obvodnému úradu Bratislava, pretože výsledky
skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Pre posudzovanie nároku na náhradu škody tak nemožno žiadnym spôsobom založiť či inak kvalifikovať
úmyselnosť konania žalovaného 1./. Žalobcovi už v skoršom konaní pred Okresným súdom Bratislava
V nič nebránilo rozšíriť okruh žalovaných aj na H. G. st., keď v konaní, najmä z výpovede žalovaného 1./
v predmetnom konaní vypočutého ako svedka vyšli najavo také skutočnosti, že tento nekonal v mene
spoločnosti K., ale vo vlastnom mene a na vlastný účet, a riadne si uplatniť svoj nárok už v predmetnom

konaní. To, že tak žalobca neurobil a neuplatnil si svoj nárok riadne, nezakladá súdu v tomto konaní
žiadnu povinnosť jeho nečinnosť sanovať.

1.3. Začiatok plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie stanovil na deň 07.11.2005 - začiatok
reklamačného konania, preto subjektívna lehota na podanie si takejto žaloby či už na vydanie
bezdôvodného obohatenia alebo na náhradu škody, márne uplynula 07.11.2007, objektívna dňa

07.11.2008, preto tým, že si žalobca podal žalobu na súd až dňa 03.11.2015, urobil tak po uplynutí
premlčacej doby v zmysle citovaných ust. § 106 Občianskeho zákonníka v prípade náhrady škody, §
107 Občianskeho zákonníka v prípade bezdôvodného obohatenia. Rovnako by na skutočnosti, že nárok
žalobcujepremlčaný,ničnezmenilaaniskutočnosť,akbysúdzačiatokplynutiapremlčacejdobystanovil
na deň 17.01.2006 (deň odovzdania bicykla na prevádzke K.), prípadne na deň 30.03.2007 (deň podania

žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresný súd Bratislava V); v oboch prípadoch už obe
doby, subjektívna 2-ročná a objektívna 3-ročná, márne uplynuli.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a trovy konania
priznal žalovaným 1./ a 2./ ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške

bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p..

2. Rozsudok odvolaním napadol žalobca dôvodiac, že súd mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Žalobca namietal, že škodu spôsobili žalovaní 1./ a 2./ úmyselne tým,
že jeho veci do dnešného dňa nevrátili, resp. mu nevrátili kúpnu cenu. V obsahu odvolania odkázal na
listiny, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, z ktorých je zrejmé, že žalovaní 1./ a 2./ spôsobili škodu
úmyselne. Aj v prípade, ak by bolo možné uplatnenú námietku zo strany žalovaného o premlčaní nároku
žalobcu považovať za včasnú, je nutné ju vzhľadom k okolnostiam danej veci odmietnuť pre rozpor s

dobrými mravmi. Žalobca mal za to, že princíp dobrých mravov je totiž väčšej právnej sily, ako právo
žalovaných uplatniť námietku premlčania. On márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a zánik nároku
vymáhanej pohľadávky by bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom
ním uplatňovaného práva. Je zrejmé, že on žalovaným veci v žalobe špecifikované odovzdal a do
dnešného dňa mu tieto veci úmyselne nevrátili v riadnom stave, ani prípadný peňažný ekvivalent ich

hodnoty. Navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe sa v plnom rozsahu vyhovuje.
3. Žalovaný 1./ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že obsah odvolania je formálny, bez uvedenia
akýchkoľveknovýchskutočností,ktorébymohlizvrátiťvýsledkysporuarozhodnutiasúdu.Navrhuje,aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov konania.

4. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 1./ uviedol, že toto neprinieslo k meritu veci nič nové,
k čomu by mal žalobca zaujať stanovisko. Odkazuje na žalobu a na obsah odvolania, na podaniach
ktorých zotrváva.
6. Duplika zo strany žalovaných nebola podaná.

7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu
(výrok vo veci samej) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie vychádzajúc z tvrdenia žalobcu správne ustálil, že dňa 07.11.2005 nadobudol

žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil (resp. aj
prípadnú vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá). Týmto dňom začala plynúť tak objektívna,
ako aj subjektívna premlčacia lehota. Pokiaľ bola žaloba na súd podaná dňa 03.11.2015 márne uplynula
tak subjektívna ako objektívna lehota na podanie žaloby; a to či už z titulu vydania bezdôvodnéhoobohatenia podľa § 107 Občianskeho zákonníka resp. náhrady škody v zmysle ust. § 106 Občianskeho
zákonníka, v dôsledku čoho sa žalobou z vecnoprávneho hľadiska nezaoberal, so záverom ktorým
možno bezvýhradne súhlasiť.

9. Žalobca opodstatnenosť odvolania založil na dvoch námietkach. V prvom rade tvrdí, že tým,
že žalovaný 1/ úmyselne odovzdal polícii odlišné komponenty, ako mu boli žalobcom odovzdané, s
cieľom spôsobiť žalobcovi škodu spočívajúcu v tom, že mu už nie je možné vrátiť pôvodne odovzdané
komponenty bicykla je nutné posudzovať premlčanie podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, lebo ide o škodu spôsobenú úmyselne.

10. Posúdenie otázky plynutia premlčacej doby vzhľadom na tvrdenie žalobcu o úmyselnej škode
je judikatúrou vyriešená. „Ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Neprichádzatuuždoúvahyobjektívnadesaťročnápremlčaciadobapodľaust.§106ods.2Občianskeho
zákonníka .“ (rozsudok NS SSR zo dňa 29. januára 1975, sp. Zn. 2 Cz 129/74 S IV, str. 635 - 636).

Uvedené obdobne platí aj pre plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
10.1. Odvolací súd sa stotožňuje zo závermi súdu prvej inštancie, že škoda nebola spôsobená
žalovaným 1./ úmyselne z dôvodov ako ich uviedol súd prvej inštancie. Naviac vzhľadom na ustálenú
judikatúru (pozri bod. 10.), ak by aj odvolací súd pripustil, že škoda bola spôsobená úmyselne, došlo k

uplynutiu subjektívnej premlčacej doby a preto plynutie objektívnej premlčacej doby už neprichádza do
úvahy. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu aj tak bezdôvodná.

11. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie o
premlčaní nároku, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že

nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa
neodchýlilodzneniapríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkapojednávajúcichopremlčanípráva
vydania bezdôvodného obohatenia resp. práva na náhradu škody a ani nepoprel ich účel a význam.

12. Druhou zásadnou námietkou prezentovanou v odvolacom konaní je, že premlčanie bolo uplatnené

v rozpore s dobrými mravmi, na námietku ktorú odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže sa jedná o
neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p... V zmysle tohto ustanovenia prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. K tomu, aby sa mohol súd zaoberať či námietka
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi by ju musel žalobca uplatniť počas konania na súde prvej
inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia
zavinením z nedbanlivosti, čo je aj daný prípad, a preto odvolací súd na námietku, že premlčania je v

rozpore s dobrými mravmi neprihliadol.
13. Ak by aj odvolaciemu súdu nebránila prekážka v zmysle vyššie uvedeného, neobstál by právny
názor žalobcu, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.
13.1. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13.2. Citované ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej
povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a
v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi
dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných

prípadoch.
13.3. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,
nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

13.4. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim
poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného
právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa
tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto
subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v

rozpore s dobrými mravmi.
13.5. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo
možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by
pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do
princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.

13.6. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že v
danej veci neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by svedčili o zneužití práva vzniesť
námietku premlčania žalovanými. Rovnako neboli zistené, ani žiadne objektívne príčiny, ktoré by bránili
žalobcovi uplatniť nárok na opravu alebo výmenu poškodených častí na bicykli, hodnotu ktorých žalobca
v servisnej príjemke zo dňa 07.11.2005 vyčíslil v celkovej sume 1.670,26 € (50.318,33 Sk) proti

žalovanému 1/ včas. Správne súd prvej inštancie v tejto súvislosti argumentoval, že žalobcovi už v
skoršom konanípredOkresnýmsúdomBratislavaVničnebránilorozšíriťokruhžalovanýchajnaAntona
Rollera st., čím by si riadne a včas mohol uplatniť svoj nárok. Ak si uvedenú povinnosť žalobca riadne
nesplnil, nemôže dôvodiť tým, že je námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
14. Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus

iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11.

2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011), pretože neznalosť práva škodí každému (Ignorantia iuris cuique nocet).
15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku u náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods.1a§262ods.1C.s.p..Nakoľkoodvolacísúdodvolaniužalobcunevyhovelanapadnutérozhodnutie

súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, mali žalovaní 1/ a 2/ v odvolacom konaní plný úspech a
vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).