Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by Mgr. Bohuš Hruška

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/127/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709207824
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6709207824.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľov 1.
E. D., nar. 7. XX. XXXX, bytom Ľ.B. XXXX/XX, V., 2. V. D., rod. E., nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom
Ľ. B. XXXX/XX, V., zast. advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie SNP 17/29, Zvolen proti
odporcoviSEKIER,s.r.o.sosídlomNámestieSNP41,Zvolen,IČO:31692885,zast.advokátomUlianko
& Partners, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 41, 96001 Zvolen, IČO: 36 856 517, o neplatnosť výpovede

z nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e že výpoveď z nájmu bytu č. X na II. poschodí vo vchode č. XX, zapísanom na LV č.
XXXX pre A. úrad Y. Y., odbor katastrálny, pre okres V., obec V., kat. úz. D. pod A „majetková podstata“
KN - C parcela č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. číslo XXXX na
parc. č. XXXX-obytná budova, Ľ. B.; pod B „vlastníci a iné oprávnené osoby“ na H., s.r.o. v podiele X/X,
vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX; pod C „ťarchy“ okrem záložného práva zo zákona v prospech

spoločenstva vlastníkov bytov Ľ. B. XXXX/XX neuvádzame, ktorý pozostáva z troch izieb a príslušenstva
zo dňa 21. 4. 2009, doručená navrhovateľovi v I. rade dňa 23. 4. 2009 a navrhovateľke v II. rade dňa
22. 4. 2009 je n e p l a t n á .

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom zo dňa 30. 6. 2009 domáhali určenia, že výpoveď z nájmu bytu č.

X na 2. E. vo vchode č. XX, zapísanom na LV č. XXXX pre U. úrad Y. Y., H. katastra V., pre okres,
obec V. a kat. úz. D. pod A „majetková podstata“ KN-C parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané
plochy a nádvoria a obytná budova Ľ. B., súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX; pod B „vlastníci a iné
oprávnené osoby“ na H., s.r.o. O. cesta XXXX/X, V. v podiele 1/1 vrátane podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX, pod
C „ťarchy“ okrem záložného práva zo zákona v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov Ľ. B. XXXX/XX
neuvádzame, ktorý pozostáva z troch izieb a príslušenstva zo dňa 21. 4. 2009, doručená navrhovateľom

1 a 2 dňa 22. 4. 2009 je neplatná s odôvodnením, že v uvedený deň im bola doručená výpoveď z
nájmu bytu, ktorú im dal prenajímateľ s tým, že dal výpoveď zo zmluvy o nájme zo dňa 1. 9. 1996 podľa
§ 711 ods. 1 písm. d) OZ z dôvodu hrubého porušenia povinností nájomcu, ktoré vyplývajú z nájmu
bytu. Navrhovatelia uviedli, že nie sú si vedomí, že by porušili svoje povinnosti a už vôbec nie hrubým
spôsobom, pretože vyššia uvedená Zmluva o nájme zo dňa 1. 9. 1996 už v súčasnosti neupravuje práva
a povinnosti prenajímateľa a nájomcov, pretože ju nahradila Zmluva o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000.

Podľa ich názoru sa jedná o formálny nedostatok výpovede, ktorý má za následok neplatnosť výpovede
od samého začiatku, pretože sa vzťahu na neplatnú a neúčinnú zmluvu o nájme zo dňa 1. 9. 1996.Odporca uviedol, že žiada návrh navrhovateľov zamietnuť s odôvodnením, že zmluva z roku 2000,
ktorá bola navrhovateľom zaslaná na podpis tak túto potom navrhovatelia už späť odporcovi nezaslali
a teda z tohto dôvodu táto nájomná zmluva ani nemôže byť platná. Okrem toho nájomcovia vždy mali

len jednu nájomnú zmluvu a teda z tejto nájomnej zmluvy bola dávaná aj výpoveď. Nakoniec výpoveď
navrhovatelia dostávali nie z konkrétnej nájomnej zmluvy ale z nájmu.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z čiastočného výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, z rozhodnutia o pridelení bytu, zo V. o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000, z výpovede

z nájmu bytu zo dňa 21. 4. 2009, z výzvy na sprístupnenie bytu za účelom jeho oceňovania, z výzvy
na sprístupnenie bytu za účelom kontroly zo dňa 27. 8. 2008, z výzvy na sprístupnenie bytu za účelom
kontroly zo dňa 19. 2. 2009, z plnomocenstva zo dňa 17. 3. 2009, z vyhlásenia zo dňa 16. 4. 2009, zo
Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 9. 1996, z listu odporcu zo dňa 7. 5. 2008, zo sťažnosti navrhovateľa
v I. rade zo dňa 24. 6. 2008, z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co 86/05, z rozsudku
Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 165/2006, z rozsudku Okresného súd Zvolen č.k. 9C 264/2005, z

Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co 155/2009, z výpisu z Obchodného registra na
odporcu, zo žiadosti o vydanie užívacieho povolenia, z rozhodnutia MNV vo Zvolene - odbor výstavby
zo dňa 25. 2. 1975, z rozhodnutia MNV vo Zvolene - odbor vnútorných vecí o určenie súpisného a
orientačného čísla budovy zo dňa 4. 9. 1990, zo žiadosti Y., š.p. Zvolen o zápis popisných čísiel budovy
zo dňa 12. 9. 1990, z návrhu na zápis do evidencie nehnuteľností zo dňa 21. 6. 1991, z rozhodnutia MNV

vo Zvolene, odbor výstavby, z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 15Co 368/09, z rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č.k. 17C 233/09, z výpovede svedka Z. B., N. D., J. X., A. L., G. B., T. C.,
konateľa odporcu Z. S., z oznámenia OR PZ Zvolen zo dňa 3. 8. 2012, z uznesenia OR PZ Zvolen zo
dňa 19. 6. 2009, z opatrenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 5. 2010, z výpovede svedka D. Y., G.
U. zistil tento skutkový stav:

Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX U. úradu Y. Y., H. katastra V., pre okres V., obec V.
a katastrálne územie D. vyplýva, že odporca je vlastníkom parcely č. XXXX o výmere XXX m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby obytná budova - Ľ. B., súp. č. XXXX, parcelné číslo
XXXX, vo vchode XX na druhom poschodí, byt č. 4. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 9. 1996 vyplýva, že

vtedajší prenajímateľ Bučina, a.s. Zvolen, uzatvorila s nájomcom navrhovateľom v I. rade E. D. nájomnú
zmluvu, na základe ktorej nájomcovi sa prenechal do užívania byt č. X v dome XXXX/XX na ulici Ľ.
B. vo V. na dobu neurčitú. Z listiny, označenej ako zmluva o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000 vyplýva, že
prenajímateľ Sekier, s.r.o. Zvolen, t.j. odporca prenecháva navrhovateľovi v I. rade do užívania byt č. 4,
dom XXXX/XX na ulici Ľ. B. na dobu neurčitú. Na tejto listine sa potom neuvádza, že by uzatvorením tejto

zmluvy došlo k zrušeniu pôvodnej zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 9. 1996. Navrhovatelia uvádzali, že im
doručil odporca dňa 22. 4. 2009 list, označený ako výpoveď z nájmu bytu, ktorým im dal prenajímateľ
výpoveď zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 9. 1996 podľa § 711 ods. 1 písm. j) Občianskeho zákonníka z
dôvodu hrubého porušenia povinností, ktoré vyplývajú z nájmu bytu. Navrhovatelia uvádzali, že zmluva
o nájme bytu zo dňa 1. 9. 1996 v súčasnosti už neupravuje práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu,

pretože nahradila ju zmluva o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000 a jedná sa teda o formálny nedostatok
výpovede. Odporca potvrdil, že naozaj bola uzatvorená zmluva o nájme bytu v roku 1996. Následne na
to v roku 2000 boli poslané nové návrhy zmlúv o nájme bytu a to dňa 1. 3. 2000, ktoré boli podpísané
Mestským podnikom bytového hospodárstva, s.r.o. Zvolen, ktorý zastupoval prenajímateľ Sekier, s.r.o.
Zvolen s tým, že nájomcovia mali tieto zmluvy podpísať a iba jeden vrátil podpísanú zmluvu späť. Keďže

navrhovateľ návrh zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000 nevrátil späť podpísanú majú za to, že táto
zmluva nebola uzatvorená.
Navrhovateľ v I. rade najprv uviedol, že oni zmluvu o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000 neposielali poštou
z toho dôvodu, že túto zmluvu podpisovali priamo na Mestskom podniku bytového hospodárstva. To
uviedol vo svojom liste zo dňa 15. 12. 2009. Následne na to na otázku sudcu navrhovateľ v I. rade na

pojednávaní dňa 25. 9. 2012 uviedol, že on už nevie, či návrh zmluvy o nájme bytu z roku 2000 dostali
poštou alebo im to doručili ale myslí si, že túto zmluvu podpisoval doma. Keď takto podpísal zmluvu
potom s ňou už nerobil nič. Čo s ňou ešte mal robiť. Následne na to uviedol, že on už teda nevie, ako
to v tom čase bolo, jednoducho si to už nepamätá.

Právny zástupca odporcu uviedol, že čo sa týka zmluvy o nájme bytu z 1. 3. 2000 tak túto zmluvu o
nájme bytu buď pripravoval Mestský podnik bytového hospodárstva ako správca bytov alebo v tom čase
Sekier, s.r.o. Podľa tých vedomostí, čo má tak návrhy zmlúv o nájme bytu boli zasielané nájomcom,
pravdepodobne boli podpísané a tak zasielané. V archíve Sekier, s.r.o. sa nachádzajú návrhy týchtozmlúv o nájme bytu, kde je jeden podpis a to podpis MPBH ako správcu bytu. Podľa jeho vedomostí
buď tieto návrhy zmlúv rozosielal odporca alebo MPBH, s.r.o. Pokiaľ navrhovatelia svoju obranu vedú
v tom smere, že bola daná výpoveď z inej zmluvy tak k tomu oni udávajú, že bola uzatvorená len

jedna zmluva o nájme bytu. Tento byt mali nájomcovia dlhodobo a výpoveď sa dá vždy z konkrétneho
nájomného vzťahu, nie z konkrétnej nájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že pokiaľ nájomcovia podpísali
zmluvu o nájme bytu v roku 2000 tak odporca takto podpísaný návrh nájomnej zmluvy nedostal včas.
Ďalej poukázal na návrh, ktorý sa viedol na tunajšom súde pod číslom 16C 54/04, kde bol podaný návrh
dňa 4. 5. 2004 navrhovateľmi o nariadenie vyhlásenia vôle žalovaného, kde tam navrhovatelia uvádzajú,

že bola uzatvorená nájomná zmluva Bučina, a.s. Zvolen dňa 1. 9. 1996 a potom už neuvádzali, že bola
uzatvorená ďalšia nájomná zmluva z roku 2000. Tieto skutočnosti potom vyplývajú aj zo žaloby k č.
k. 16C 54/04. MPBH, s.r.o. Zvolen súdu oznámil, že k danej veci sa nevedia vyjadriť, pretože všetky
dokladyazmluvyboliodovzdanéspoločnostiSekier,s.r.o.FirmaMPBH,s.r.o.vroku2000úplneukončila
činnosti správy bytov a bytových domov a nikto zo zamestnancov, ktorí boli v tom období oprávnení
podpisovať zmluvy už vo firme MPBH, s.r.o. nepracujú.

K tejto veci svedok Juraj U. uviedol, že navrhovateľov pozná, sú to jeho susedia. Uviedol, že si pamätá,
že v roku 2000 pri dverách zazvonila nejaká žena, keď otvoril dvere, predstavila sa, že je zamestnankyňa
MPBH s tým, že im doniesla zmluvy a že si po ne príde na druhý deň. Boli to nájomné zmluvy na byty.
Tieto zmluvy si najprv prečítali, potom ich podpísali, kópiu si nechali a keď táto pani prišla tak potom

originál jej vrátili. Ako to urobil pán Melečinský, to nevedel uviesť. Myslí si však, že tak isto.

Navrhovateľ v I. rade uviedol, že je pravdou, že dostali od pána Ulianka od firmy odporcu výzvu,
aby pustili zamestnancov do bytu, pretože chceli tieto byty ohodnotiť a potom ich predať v dražbe. S
týmto nesúhlasil a preto pána D. s Y. do bytu nepustil už aj kvôli tomu, že sú to kriminálnici. S takýmto

vyjadrením navrhovateľa v I. rade súhlasila aj navrhovateľka v II. rade. Navrhovateľ v I. rade uviedol, že
je pravda, že dostali výzvy, aby sprístupnili byt, myslí si, že tieto výzvy boli tri. Nechceli ľudí do bytu pustiť,
jednoduchoztohodôvodu,ževprvomlisteimnapísali,žechcúimpredaťbytzatrhovúcenuaoninemali
na to peniaze. Tak sa im potom vyhrážali, že im byty predajú v dražbe. Potom si vymysleli, že k nim idú
na kontrolu bytu. Oni však nie sú cigáni na Luníku IX aby si svoje byty devastovali. Takisto navrhovateľka

v II. rade uviedla, že naozaj dostali výzvy aby byt sprístupnili ale nechápe prečo chceli kontrolovať ich
byty. Uviedla, že ona pozná pána Brhlíka, ktorý chodieval na kontroly bytov, pochádzajú z jednej dediny
a ľudia z tej dediny ako aj jeho vlastná rodina ho nepomenuje inak ako grázel. Právny zástupca odporcu
uviedol, že keď firma Euroreality, s.r.o. Zvolen kúpila v roku 2008 od bývalých spoločníkov firmy odporcu
Sekier, s.r.o. ich obchodný podiel tým pádom došlo k zmene spoločníkov ako aj konateľov firmy odporcu

Sekier, s.r.o. Následne na to nové vedenie firmy odporcu zaslalo dňa 7. 5. 2008 všetkým nájomníkom,
t.j aj navrhovateľom listy, ktorými im oznámili, že majú platiť nájomné na iné číslo účtu a okrem toho
v podstate ponúkli navrhovateľom, že im byt odpredajú za hodnotu 1 100 000,- Sk. Tieto skutočnosti
potom vyplývajú aj z listu odporcu zo dňa 7. 5. 2008. Odporca uviedol, že oni navrhovateľom celkom
poslali 3 výzvy na sprístupnenie bytu, tá prvá mala byť za účelom oceňovania, tie ďalšie dve mali byť za

účelom kontroly bytu, jednoducho odporca nemal vôbec možnosť kontrolovať, či nájomcovia užívajú
byty riadnym spôsobom. Do spisu potom boli pripojené listiny a to výzva na sprístupnenie bytu za účelom
jeho oceňovania zo dňa 18. 6. 2008 , v ktorej odporca žiadal navrhovateľov, aby mu sprístupnili byt dňa
26. 6. 2008 od 10.30 hod. do 11.00 hod. za účelom jeho oceňovania a vyhotovenia znaleckého posudku.
Ďalej bol pripojený doklad a to výzva na sprístupnenie bytu za účelom kontroly zo dňa 27. 8. 2008 s tým,

že táto výzva bola adresovaná navrhovateľovi v I. rade a navrhovateľke v II. rade, pričom v tomto liste
odporca žiadal navrhovateľov aby mu sprístupnili byt za účelom kontroly, či a ako nájomca užíva byt, či
riadnym spôsobom, pričom táto kontrola sa uskutočnila dňa 3. 9. 2008 v čase od 18.00 hod. do 20.00
hod. s tým, že súčasťou tejto kontroly bude aj overenie správnosti evidenčného listu na výpočet úhrad,
vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia skutočnej hodnoty majetku spoločnosti SEKIER,

s.r.o. a následne v tomto liste sa tiež uvádza, že ďalšie poradie, už druhé odopretie sprístupnenia bytu
za účelom kontroly budú považovať za hrubé porušenie povinnosti nájomcu, vyplývajúce z nájmu bytu,
čo môže mať za následok aplikáciu výpovedného dôvodu z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ
a s tým spojenú výpoveď z nájmu bytu, ktorý ako nájomcovia užívajú. Ďalej listom zo dňa 19. 2. 2009
odporca vyzval navrhovateľov v I. rade a v II. rade aby mu sprístupnili byt za účelom kontroly, či ako

nájomcoviaužívajúbytriadnymspôsobom,pričomkontrolasauskutočnídňa17.3.2009včaseod16.00
hod. do 16.30 hod. V tomto liste sa tiež uvádza, že odopretie sprístupnenia bytu za účelom kontroly budú
považovať za hrubé porušenie povinnosti nájomcov, vyplývajúce z Občianskeho zákonníka čo môže
mať za následok aplikáciu výpovedného dôvodu z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskehozákonníka a v konečnom dôsledku môže viesť k ukončeniu nájmu bytu, ktorý ako nájomcovia užívajú.
Z fotokópií doručeniek potom vyplýva, že navrhovatelia tento list odporcu prevzali dňa 20. 2. 2009.
Odporca do spisu pripojil plnomocenstvo pre D. Y. a N. D. na kontrolu bytu navrhovateľov zo dňa 17. 3.

2009 v zmysle výzvy zo dňa 19. 2. 2009. Z čestného vyhlásenia D. Y. zo dňa 16. 4. 2009 vyplýva, že
dňa 17. 3. 2009 v čase od 16.00 hod. do 16.30 hod. spoločne s N. D. na základe plnomocenstva robil
kontrolu riadneho užívania bytu č. 4 na druhom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na
ulici Ľ. B. XX vo V., pričom pri kontrole riadneho užívania bytu bol pripravený záznam vedľa pripraveného
formulára, pričom navrhovatelia neboli v tom čase doma a nebolo možné vykonať kontrolu užívania

bytu. Následne na to odporca zaslal navrhovateľom výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21. 4. 2009, pričom z
fotokópiedoručeniekvyplýva,ženavrhovateliatútovýpoveďprevzalidňa22.4.2009.Vtejtovýpovedisa
uvádza, že bola daná výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ podľa ktorého prenajímateľ
môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu
najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytovania s užívaním bytu za dlhší čas
ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechá byt, alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu

prenajímateľa s tým, že navrhovateľ hrubo porušuje svoje povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu a to
tým, že opakovane byt, ktorý užívajú nesprístupnili napriek tomu, že ich na to vyzvali a upozornili na
následky nesprístupnenia.

Svedok Z. B. uviedol, že on bol konateľom firmy Euroreality, s.r.o. ktorá bola vlastníkom firmy odporcu.

Potom, ako firma Euroreality, s.r.o. kúpila obchodný podiel vo firme odporcu tak chceli zistiť, aký je
tam stav. Vtedy zistil, že skutkový stav nezodpovedá tomu, čo je na papieri. Potrebovali vlastne zistiť,
kto robí správcu týchto bytov. Kontaktoval všetkých predsedov jednotlivých spoločenstiev s tým, že ich
informoval , že firma odporcu má nového konateľa a on potom rozoslal všetkým nájomcom bytov list, v
ktorom ich informoval o zmenách, ktoré nastali vo firme Sekier, s.r.o. kde im súčasne bolo oznámené

aj nové číslo účtu. Vtedy, keď sa kontaktoval s navrhovateľom v I. rade ako sa spolu rozprávali, ten
vyslovil názor, že s tým jednoducho nesúhlasí. Iný nájomcovia neboli takí komunikatívni, dokonca sa
mi niektorí aj vyhrážali. Dôvodom, prečo kontaktoval jednotlivých nájomcov bolo to, že od nájomcov na
firmu odporcu jednoducho nechodili peniaze. Ďalším zámerom bolo zistiť, v akom stave sú jednotlivé
byty. Tieto chceli fyzicky obhliadnuť. Keďže po prvom stretnutí s nájomcami sa jednoducho zľakol,

pretože niektorí boli vyslovene agresívni tak povedal pánovi Uliankovi, že na ohliadku jednotlivých
bytov nepôjde. Na fyzickú ohliadku týchto bytov potom išiel pán Mikloško. On pána D. pripravil keď
išiel na ohliadku jednotlivých bytov, dal mu evidenčnú kartu, pripravil preňho formulár, do formulára
potom vyznačil jednotlivé kolonky, či tento byt je plne funkčný, napríklad, či sú tam toalety a tak. S
pánom D. na ohliadku bytu chodil ešte jeden pán, ktorého odporučil pán Ulianko. Predtým, ako títo páni

išli na ohliadku bytov, pripravil pre nich list, povedal im, akým spôsobom tam majú prísť, ako majú s
nájomcami komunikovať a predstaviť sa. Chceli, aby bol zistený počet členov domácnosti a aby vedeli
určiť, aké majú platiť nájomné. Takáto ohliadka sa podľa jeho vedomostí mala uskutočniť dva krát.
Druhá ohliadka sa mala robiť kvôli tomu, lebo niektorí nájomcovia jednoducho byty nesprístupnili. Oni
nájomcom oznamovali poštou cez doručenku, že sa búdu konať ohliadky bytov. Myslí si, že aj táto druhá

ohliadka bola neúspešná.

Svedok N. D. uviedol, že mal s firmou odporcu uzatvorenú pracovnú zmluvu pred nejakými tromi, štyrmi
rokmi keď mal chodiť kontrolovať byty. V tom čase ho kontaktoval pán Ulianko, či nemá o takúto robotu
záujem. Následne na to on potom ešte oslovil pána Brhlíka. S., že si nepamätá presne, či uzatvárali

pracovnú zmluvu alebo len nejakú dohodu, ale určite to bolo oficiálne. Mali chodiť kontrolovať tie byty,
ktoré patrili firme odporcu, mali ísť kontrolovať zariadenie, či majú sporák, či byt nie je zdevastovaný,
či sa byt riadne užíva. Od pána Ulianka mali taký pokyn, že sa majú správať slušne, majú slušne prísť,
zazvoniť, spýtať sa, či ich pustia dnu na ohliadku a oznámiť im, čo tam majú robiť. On k tomuto zavolal aj
pána Y., aby mal svedka, aby si nejakí ľudia nemohli vymýšľať, že sa k nim správal hrubo. Zo všetkých

nájomcov im otvorila dvere a s nimi komunikovala len pani C.. E. C. im však nakoniec povedala, že
ona má taký pokyn, aby ich do bytu nepustila. Zo sebou mali aj plnú moc, že zastupujú Sekier, s.r.o.
Na tejto ohliadke boli 2 alebo 3 razy. Keď chodili na kontroly, jednoducho zazvonili na zvonček, keď sa
predstavili, že zastupujú Sekier, s.r.o. tak s nimi ľudia prestali komunikovať. Uviedol, že on sa nikomu
nevyhrážal. Mali poverenie správať sa slušne. Od pána Ulianka mali striktne naordinované, že nemajú

použiť ani krivé slovo. Že majú slušne prísť a slušne sa správať. Pamätal si, že komunikoval s jedným
starším pánom, ktorý je prítomný v budove súdu, ktorý je prítomný v budove súdu s tým, že jeho meno
sa začína na T a keď mu povedali, že zastupujú firmu Sekier, s.r.o. a že hľadajú toho pána, ktorý sa
volá na T tak im jednoducho vynadal.Svedok J. X. uviedol, že sú susedia s navrhovateľmi s tým, že on pána Mikloška videl prvý krát dnes na
pojednávaní. Spolu sa nerozprávali. Uviedol, že od pána Ulianka im prišiel list, že im budú ohodnocovať

byty. Potom, následne na to prišiel ďalší list, že prídu pozerať byt. V čase, keď mala byť kontrola on bol v
byte sám. Potom mu susedia vraveli, že ho hľadali nejakí páni, že zvonili na vchode, ale že im neotvorili
vchod. Nie je pravda, že by sa on správal agresívne voči zástupcom firmy SEKIER, s.r.o.

Svedok A. L. uviedol, že s navrhovateľmi sú susedia s tým, že jemu odporca zaslal list zo dňa 18. 6. 2008,

oznámenie o čase, mieste oceňovania nehnuteľností a ďalej výzvu na sprístupnenie bytu za účelom
jeho oceňovania. Hoci mali prísť 26. 6. 2008 on ich do bytu nepustil. Potom zaslali aj druhý list, že sa
chcú dostať do bytu. On to išiel riešiť za právnikom, ktorý mu povedal, že ich do bytu pustiť má. Vtedy
tam bol pán Richard H. s tým, že ho pozval do bytu, Rišo bol na chodbe, druhý pán bol s fotoaparátom
a fotil. Potom jedného z nich poklepal po pleci, povedal, že si nepraje, aby fotili. Jemu sa nevyhrážali.
Pána H. on pozná, neboli arogantní s tým, že nevie prečo by mali byť, správali sa slušne.

Konateľ odporcu Z. S. uviedol, že v roku 2008 kupovali obchodný podiel vo firme Sekier, s.r.o. bolo to
prostredníctvom firmy Euroreality, s.r.o. kde vlastnil 50 % a druhý podiel vlastnil pán Foltán. Na tieto byty
bola vedená exekúcia, jeden zo strany Spoločenstva vlastníkov bytov ako aj zo strany Mesta Zvolen
keďže pôvodní vlastníci obchodného podielu vo firme Sekier, s.r.o. neplatili za poskytované služby.

Podľa jeho vedomostí bolo to hlavne z toho dôvodu, že osoby, ktoré tieto byty užívali neplatili riadne
do fondu opráv a údržby a neplatili ani iné poplatky, spojené s užívaním bytu. Toto im povedali osoby,
od ktorých kupovali obchodný podiel. Z tohto dôvodu potom bola aj exekúcia na Sekier, s.r.o. Potom,
ako spoločníci vstúpili do spoločnej Sekier, s.r.o. tak z vlastných peňazí vyplatili exekúcie, aby v rámci
exekúcie nebola vedená exekúcia na jednotlivé byty. Chceli stabilizovať ekomonickú situáciu a vyzvali

jednotlivých nájomcov, aby si za 2/3 trhovej ceny kúpili byty do vlastníctva. Následne na to poslali prvý
list pre jednotlivých nájomcov, ktoré koncipoval pán Foltán, ktorým im v podstate oznámili, či nemajú
záujem o kúpu tohto bytu za 2/3 trhovej hodnoty. Keď preberali dokumentáciu od bývalých vlastníkov
obchodného podielu tak dostali evidenčné listy, kde jednotliví nájomcovia mali platiť nájomné ešte za
kuchynské linky, za vstavané skrine, za sporáky na pevné palivo, jednoducho išlo o staré zariadenia,

boli to veci, ktoré už nemohli plniť svoju pôvodnú funkciu, chceli teda zidentifikovať a zaktualizovať údaje
z jednotlivých evidenčných listov, zistiť počet osôb, ktoré žijú v jednotlivých bytoch, zistiť v akom stave
sa tieto byty nachádzajú. Následne na to potom chceli upraviť platby. Bola teda stanovená aj konkrétna
hodina, kedy sa bude vykonávať kontrola v jednotlivých bytoch. Na túto prvú kontrolu mal ísť pán B.,
ktorý mu však oznámil, že keď prišiel do prvého bytu tak sa tam nachádzali všetci nájomcovia bytov

s tým, že organizovali odpor voči takýmto ohliadkam, osobne mu povedal, že sa obával o svoj život a
zdravie. Na ďalšie ohliadky pán B. potom už odmietol ísť. Keďže sa poznal s pánom D., požiadal ho, aby
na tieto ohliadky chodil on a to samozrejme slušným spôsobom. Hovoril mu tiež, aby na tieto ohliadky
chodili aspoň dvaja, aby vedeli preukázať, za akých okolností došlo k jednotlivým ohliadkam, pretože
predpokladal, že tam budú problémy aj pri druhej ohliadke keď boli problémy už pri prvej ohliadke zo

strany jednotlivých nájomcov, pričom dohcádzalo k organizovanému odporu, ktoré v tom čase viedol
pán M.. G.. V podstate neváhal pri akomkoľvek úkone zo strany Sekier, s.r.o. voči jednotlivým nájomcom
podávať, či už trestné oznámenia alebo sťažnosti na Slovenskú advokátsku komoru na jeho osobu.
Potom pána D., myslím si, že aj pána Y. zamestnal u nich Sekier, s.r.o. na dohodu o vykonaní činnosti.
Tieto osoby oslovil aj z toho dôvodu, že oni nemali iných zamestnancov. Potom, ako bol na týchto

ohliadkach, pán D. mu referoval, akým spôsobom prebehla ohliadka s tým, že ich do bytu nikto nepustil
okrem pani C.. On vtedy poučil pána D. osobne a myslí si že aj sprostredkovane, aj pána Y., že sa
majú správať slušne, korektne, že určite nemajú nadávať, že majú urobiť evidenčné listy a keď nebudú
pustení do bytu, že toto majú zaznačiť. Výslovne im zakázal, aby akýmkoľvek spôsobom si vynucovali
vstup do bytu.

Svedkyňa G. B. uviedla, že jej chodili z firmy odporcu listy o tom, že sa má vykonávať ohliadka s tým,
že bol stanovený aj deň a konkrétna hodina ako aj účel. Myslí si, že prišiel pán D. E. a Z. H., že chcú
vykonať ohliadku, na to sa ich spýtala, či majú poverenie a on jej povedali, že ju do toho nič. Keďže stála
vtedy pred bytom tak im povedala, že na základe ničoho ich do bytu nepustí. Podišla k pánovi E., aby

jej ukázal tie papiere, ktoré držal v ruke, na to on povedal, drž hubu, lebo ťa jebnem do piesku. Pán E.
zvieral päste a na mobil si fotil jednak jej vnuka ako aj dcéry. Potom, ako sa ho pýtala, prečo fotí, on jej
povedal, že buď bude mať byt alebo vnuka. Toto dcéra nevydržala a išla podať trestné oznámenie. Do
spisu potom bolo pripojené uznesenie OR PZ Zvolen zo dňa 19. 6. 2009 o začatí trestného stíhania zazločin vydierania s tým, že páchateľ v čase okolo 17.20 hod. dňa 20. 5. 2009 v meste na ulici generála
H. pred obytným domom súp. číslo XXXX/XX potom, ako sa stretol s J. B. a potom čo si mobilným
telefónom odfotil jej syna, nútil ju pod hrozbou násilia so slovami: „buď budete mať byt, alebo malého“

na prepis bytu na uvedenej adrese. Jedná sa o Uznesenie ČVS: ORP-445/OVK-ZV-2009. Z oznámenia
OR PZ Zvolen zo dňa 3. 8. 2012, že v trestnej veci ČVS: ORP-445/OVK-ZV-2009 potom vyplýva, že
trestné stíhanie bolo dňa 30. 4. 2012 zastavené.

Svedkyňa T. C. uviedla, že je nájomcom bytu, ktorý patrí firme odporcu s tým že jej neprišla žiadna

zásielka o tom, že sa má vykonať kontrola v jej byte, ani nikto u nej nebol, aby vykonával kontrolu bytu.
Uviedla, že si nepamätá, že by jej prišiel nejaký list ohľadom toho, že chcú vykonať ohliadku bytu. Z
výzvy na sprístupnenie bytu za účelom kontroly zo dňa 19. 2. 2009 vyplýva, že odporca adresoval pani
T. C. list s tým, že z fotokópie doručenky vyplýva, že tento prevzala dňa 9. 3. 2009.

SvedokD.Y.uviedol,žeodporcupozná,pretožeprednejakýmitromirokmipreňhorobilzisteniaohľadom

skutkového stavu bytu, ktoré vlastnil. Tieto ohliadky vykonával s pánom D., ktorý ho vtedy oslovil. Mali
aj plnomocenstvo a ďalšie doklady, ktoré sa týkali jednotlivých nájomcov. Keď tam boli prvý krát, bolo to
nájomníkom vopred ohlásené, že tam prídu. Mali zisťovať, či je byt prerobený, alebo nie je prerobený, v
akom stave sú okná , či v byte sú tí, ktorí tam majú byt, či tento byt nie je prenajímaný niekomu inému.
Reálne však neskontrolovali ani jeden byt. Keď zazvonili dole na zvončeku na vchodových dverách, nikto

im neotvoril, ani vchodové dvere. Keď ich náhodou niekto aj pustil do vchodu, reálne im byt sprístupnila
iba jedna pani s dcérkou. Dovnútra do bytu ich však nepustila. Meno tejto pani si nepamätal. Táto pani
im oznámila, že majú vytvorené nejaké spoločenstvo, že sa dohodli, že ich nebudú vpúšťať do bytu.
Potom boli na ohliadke aj druhý krát ale druhá ohliadka dopadla rovnako ako prvá. On nemal žiadny
konflikt s nikým. Do bytu ich nikto nepustil, ale pred jedným vchodom sa stalo, že ich jeden starší pán

napádal s tým, že jej nadával a tento pán bol vtedy opitý.

Právny zástupca odporcu ďalej vo veci poukázal, že v predmetnej veci nie je daný naliehavý právny
záujem navrhovateľov podľa § 80 písm. c) O.s.p. Je nepochybné, že cieľom, ktorý navrhovatelia
podali podaním návrhu bolo zotrvanie predmetné záväzkového vzťahu, založeného nájomnou zmluvou.

Zmyslom navrhovaného rozhodnutia bolo určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Vzhľadom na faktický
stav, kedy nemožno vylúčiť ani obnovenie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom možno
konštatovať, že požadovaná určovacia žaloba nerieši legitímne očakávanú situáciu navrhovateľov o
zachovaní alebo aj o obnovení pôvodného právneho vzťahu. Žaloba na určenie existencie právnej
skutočnosti nie je totiž objektívne spôsobilá odstrániť spornosť tak, aby vylúčila možnosť prípadných

súdnych sporov. Navrhovatelia v takom prípade nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Naliehavý právny záujem by v takomto
prípade bol daný len za predpokladu podania žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. ktorou by došlo k
určeniu právneho vzťahu medzi účastníkmi. V tejto súvislosti právny zástupca navrhovateľov uviedol,
že naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav

objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľov
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Právna teória rozlišuje
medzi žalobami o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a žalobami, ktoré žalobami o určenie nie sú.
Vo všeobecnosti platí, že žalobami, ktoré nie sú žalobami o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sú
všetky žaloby, ktorých predmetom nie je určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je. Žaloby o

určenie (ne) existencie právnej skutočnosti v takomto prípade nejde o určovaciu žalobu, zodpovedajúcu
ustanoveniu § 80 písm. c) ale ide o žalobu inú v zmysle ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. neuvedenú, ktorá
prichádzazásadnedoúvahylenvtedy,aktozákonvýslovnepripúšťa.Spoločnépretietožalobyje,ženie
je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože tento vyplýva priamo z právneho predpisu.
Takýmito žalobami sú žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré zákon výslovne pripúšťa, teda

žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, žaloba
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru § 77 ZP, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa
§ 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. Potom sú to iné žaloby, ktoré zákon výslovne pripúšťa a to žaloba o
určenie doby plnenia v zmysle § 79 Občianskeho zákonníka, o nahradení prejavu vôle v zmysle § 161
ods. 3 O.s.p., o určenie užívania spoločnej veci podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a návrh na

zrušenie uznesenia o schválení zmieru. Túto rozhodcovskú prax potvrdilo aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 2Cdo 137/2003 skonštatoval, že žalobou o neplatnosť výpovede z
nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka netreba preukazovať naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c) O.s.p.V tejto veci súd už raz rozhodol a to rozsudkom 17C 127/09-308 zo dňa 6. 11. 2012 s tým, že súd návrh
navrhovateľov zamietol. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie právny zástupca navrhovateľov. Krajský

súd Banská Bystrica, svojím uznesením č.k. 17Co 33/2013-330 zo dňa 17. 4. 2013 rozsudok Okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Banská Bystrica mimo iné poukázal na to,
že žiadny zákon neukladá navrhovateľom umožniť prenajímateľovi kedykoľvek kontrolu bytu, takúto
zmluvnúpovinnosťnasebaneprevzali;nesprávnyzáverOkresnéhosúdu,ženavrhovateliaporušilisvoje
povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že Okresný súd vec

nesprávne právne posúdil a rozhodol, keď návrh navrhovateľov v I. a v II. rade zamietol Vykonal síce
dostatočné dokazovanie pre zistenie skutkového stavu ale v konečnom dôsledku dospel k nesprávnemu
právnemu záveru.

Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 665 ods. 1 OZ, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom, určeným v zmluve; ak sa nedohodlo
inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom

kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu ak nájomca hrubo porušuje
svoje povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia a
poskytovania s užívaním bytu alebo za dlhší čas ako 3 mesiace alebo tým, že prenechal byt, alebo jeho

časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa
doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu ,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vtedajší vlastník, Bučina, a.s. Zvolen uzatvoril s
navrhovateľom v I. rade Pavlom D., zmluvu o nájme bytu dňa 1. 9. 1996 s tým, že mu bol prenechaný
do nájmu byt č. X dom XXXX/XX na ulici Ľ. B. vo V. na dobu neurčitú. Keďže v tom čase navrhovateľ v
I. rade bol ženatý s navrhovateľkou v II. rade vznikol im spoločný nájom bytu. Neskoršie došlo k zmene

vlastníctva tohto bytu a vlastníkom bytu sa podľa príslušného LV stala firma odporcu Sekier, s.r.o. V
zmysleustanovenia§680ods.2OZakdôjdekzmenevlastníctvakprenajatejvecivstupujenadobúdateľ
do právneho postavenia prenajímateľa. Z toho je teda zrejmé, že takýmto spôsobom pôvodná nájomná
zmluva nezanikla. Nebolo teda potrebné, aby bola uzatváraná ďalšia zmluva o nájme bytu. Pokiaľ do
spisu bola pripojená listina označená ako Zmluva o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000, kde je uvedený ako

prenajímateľ Sekier, s.r.o. Zvolen a ako nájomca E. D. s tým, že sa prenecháva do nájmu ten istý byt č. 4
v doma XXXX/XX na ulici Ľ. B. vo V., na dobu neurčitú, súd považoval tento doklad nie za novú zmluvu
o nájme bytu, keďže v tomto doklade sa nikde ani neuvádza, že by táto zmluva nahrádzala pôvodnú
zmluvu z roku XXXX , súd považoval tento doklad len za dodatok k pôvodnej zmluve z roku 1996, z
ktorého vyplýva jediná nová skutočnosť a to, že prenajímateľom je už firma Sekier, s.r.o. Následne na to

odporca zaslal navrhovateľom dňa 18. 6. 2008 výzvu na sprístupnenie bytu za účelom jeho ocenenia a
potom aj ďalšie výzvy na sprístupnenie bytu za účelom kontroly a to výzvy zo dňa 27. 8. 2008 a zo dňa
19. 2. 2009, pričom vo všetkých týchto výzvach bol uvedený jednak dátum, kedy majú navrhovatelia tieto
byty sprístupniť s tým, že vo výzve zo dňa 27. 8. 2008 a zo dňa 19. 9. 2009 je tiež uvedené, že v prípade
odopretia sprístupnenia bytu za účelom kontroly budem toto považovať za hrubé porušenie povinnosti

nájomcu, vyplývajúce z nájmu bytu, čo môže mať za následok aplikáciu výpovedného dôvodu z nájmu
bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) a s tým, spojenú výpoveď z nájmu bytu, ktorý ako nájomcovia užívajú.
Doručenie týchto listinných dôkazov navrhovateľom nebol zo strany navrhovateľov spochybnené. Z
výpovedí svedkov, ako aj účastníkov konania je potom zrejmé, že odporca prostredníctvom svojich
ľudí sa snažil vykonať ohliadku týchto bytov, pričom navrhovatelia svoj byt na ohliadku nesprístupnili,

čo takisto nebolo sporné medzi účastníkmi. Z výpovedí svedkov bolo potom zrejmé, že ani jeden z
nájomcov, u ktorého boli, im neumožnil ohliadku bytu. Následne na to zaslal odporca navrhovateľom
výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21. 4. 2009. Túto výpoveď z nájmu bytu navrhovateľ v I. rade prevzaldňa 23. 4. 2009 a navrhovateľka v II. rade dňa 22. 4. 2009, čo takisto medzi účastníkmi konania nebolo
sporné.

Vo výpovedi z nájmu bytu sa uvádza, že táto je dávaná v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) z
dôvodu hrubého porušenia povinností, vyplývajúceho z nájmu bytu s tým, že navrhovateľ hrubo porušil
svoje povinnosti s tým, že opakovane byt, ktorý užíva nesprístupnil napriek tomu, že na to boli vyzvaní
a boli upozornení aj na následky nesprístupnenia. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti
výpovede z nájmu bytu z toho dôvodu, že táto výpoveď z nájmu bytu im bola dávaná zo zmluvy o

nájme bytu zo dňa 1. 9. 1996 ktorá v tom čase už nebola platná, keďže ju nahradila iná zmluva o nájme
bytu zo dňa 1. 3. 2000, súd považuje zmluvu o nájme bytu zo dňa 1. 9. 1996 za platnú keďže k jej
zrušeniu doposiaľ nedošlo a pokiaľ bola aj uzatvorená listina, nazvaná ako zmluva o nájme bytu zo
dňa 1. 3. 2000 súd tak, ako už skôr uviedol považoval túto listinu len za dodatok k pôvodnej zmluve zo
dňa 1. 9. 1996 a to z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. Z tohto dôvodu teda výpoveď z nájmu bytu
zo dňa 21. 4. 2009 nemôže byť neplatná. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na druhú skutočnosť, že oni

nechceli pustiť do bytu ľudí, ktorých tam poslal odporca, pretože mali z nich obavy, tieto skutočnosti
neboli preukázané. Boli vypočutí jednak pán Andrej D. ako aj D. Y., ktorí uviedli, že oni chodili na tieto
kontroly s tým, že mali vyslovene prikázané, aby sa správali slušne, aby si od nikoho nevynucovali
vstup do tohto bytu čo potvrdil aj konateľ odporcu pán S., ktorý uviedol, že striktne im prikázal, aby sa
správali slušne. To, že uvedené osoby by sa mali správať agresívne, resp. vulgárne voči navrhovateľom

napokon neuvádzali ani samotní navrhovatelia. H. A. L. uviedol, že u neho boli na kontrole bytu s tým,
že s týmito osobami sa rozprával, tieto osoby neboli arogantné, správali sa slušne. Svedkyňa G. B.
uviedla, že keď prišiel pán D. E. a Z. H. vykonávať kontrolu, ona si od nich pýtala poverenie, ktoré
jej nedali, na čo im ona povedala, že ich do bytu nepustí a tiež chcela vidieť papiere, ktoré držali
v rukách tak jej pán E. povedal, aby držala hubu, pretože ju jebne do piesku. Následne na to začal

fotiť jej vnuka a dcéru, za čo jej dcéra podala aj trestné oznámenie. Táto skutočnosť, že bolo podané
trestné oznámenie potom vyplýva aj z uznesenia OR PZ Zvolen zo dňa 19. 6. 2009 ČVS: ORP-445/
OVK-ZV-2009. Z oznámenia OR PZ Zvolen potom vyplýva, že toto trestné stíhanie bolo zastavené z
čoho je zrejmé, že tieto uvádzané skutočnosti neboli náležite preukázané v trestnom konaní. Pokiaľ
by sa navrhovatelia boli skutočne báli tieto osoby do bytu pustiť, nič im nebránilo, aby boli požiadali

odporcu,nechohliadkubytuvykonánejakáináosoba.Totovšaknavrhovatelianeurobili.Vtejtosúvislosti
súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k 17Co 33/2013-330 zo dňa 17. 4.
2013, kde Krajský súd vo svojom uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu
Zvolen uviedol, že žiadny zákon neukladá navrhovateľom umožniť prenajímateľovi kedykoľvek kontrolu
bytu, takúto zmluvnú povinnosť na seba navrhovatelia neprevzali a teda je nesprávny záver Okresného

súdu, že navrhovatelia porušili svoje povinnosti. Takýto právny názor Krajského súdu Banská Bystrica
je pre Okresný súd Zvolen záväzný. Ani v ďalšom priebehu konania potom odporca netvrdil, že by
boli navrhovatelia prevzali na seba zmluvnú povinnosť umožniť prenajímateľovi kedykoľvek kontrolu
bytu. Pokiaľ odporca ďalej namietal tú skutočnosť, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem
navrhovateľa v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. súd v tejto časti sa stotožnil s názorom právneho zástupcu

navrhovateľov, ktorý uviedol, že pri žalobách o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu podľa § 711
ods. 6 Občianskeho zákonníka, nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, pretože
tento vyplýva priamo z právneho predpisu. V tejto súvislosti súd poukazoval na ustanovenia judikatúry
súdov SR a najmä na rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2CdO 137/2003, kde je konštatované u žalôb
o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, netreba preukazovať

existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. Ďalej súd poukazuje na judikatúru
a to zo súdnej praxe 78/04 Z.6, kde je uvedené, že určovacou žalobou nie sú žaloby na určenie právnej
skutočnosti, pri ktorých naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu - ako je to aj v prípade
ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka - netreba ho osobitne preukazovať podľa § 80 písm.
c) O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že výpoveď z nájmu bytu, ktorú

dal odporca ako prenajímateľ navrhovateľom ako nájomcom zo dňa 21. 4. 2009 je neplatná. Z týchto
dôvodov súd potom návrhu navrhovateľom vyhovel v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté

až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.