Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Csp/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207109
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716207109.2

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: V. N., R..F.. F. F. X.Á.
XXX/A, V., C.: XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: W. P., O.. XX.X.XXXX, Z. V.
U. XXX, L., v konaní o zaplatenie 766,43 eur a úrokov vo výške 19,50 % p. a. zo sumy 2 377,50 eur
od 1.5.2016 do zaplatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie sumy kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 766,43 eur ako aj o
zaplatenie úrokov vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2 377,50 eur od 1.5.2016 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 2 377,50 eur, poplatkov vo výške 7,71 eur, úroky vo výške 395,82 eur, úroky z omeškania vo výške
973,80 eur, zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 2
377,50 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 377,50 eur
od 1.5.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 9.6.2011 uzatvorila
Poštová banka, a. s. so žalovanou zmluvu o úvere č. 0589533788, na základe ktorej poskytol žalovanej

peňažné prostriedky vo výške podľa zmluvy a žalovaná sa zaviazala v stanovenej lehote vrátiť istinu
a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia a plniť ostatné povinnosti. Žalovaná neplnila úver
riadne a včas, preto v dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru vyhlásil žalobca dňa 4.9.2014
úver za predčasne splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti bola žalovaná povinná zaplatiť
nezaplatenú istinu, úrok z istiny a bankové poplatky za upomienky a poistné. V súlade s obchodnými
podmienkami si žalobca uplatňuje aj úroky za poskytnutý úver vo výške 19,50 % ročne poukazujúc na

ustanovenie § 497,499, 502 ods. 1, 503 ods.2 a 506 Obchodného zákonníka, zároveň si uplatňuje aj
zákonné úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2.Vo veci súd rozhodol rozsudkom dňa 7.12.2016 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2
988,40 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 377,50 eur od 1.5.2016 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej

v rozsahu 100 %. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala právna zástupkyňa žalobcu odvolanie
a to voči druhému výroku, teda voči zamietajúcej časti rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k prvému výroku 31.1.2017. V priebehu odvolacieho konania bol
doručený návrh žalobcu Poštovej banky, a. s. v ktorom oznámila, že bola uzatvorená Zmluva o postúpení
pohľadávok dňa 13.6.2017 medzi spoločnosťou Poštová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou
V. N., R.. F.. ako postupníkom. Súdu bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávok č. III. /2017.

Uznesením Krajského súdu Prešov z 22.2.2018 sp. zn. 21Co/40/2017-93 súd rozhodol o pripustení
vstupu spoločnosti V. N., R.. F.. do konania namiesto doterajšieho žalobcu. Uznesenie nadobudloprávoplatnosť 11.4.2018. Rovnakým uznesením bol aj rozsudok vo výroku o zamietnutie žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V bode 20 uznesenia Krajského súdu Prešov sa uvádza, že odvolací

súd sa stotožňuje s naznačeným názorom súdu prvej inštancie podľa ktorého by nemali spotrebitelia
platiť úroky aj po skončení obdobia na ktoré bol úver dojednaný. Nemali by byť pochybnosti, že úver
je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie .Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do
splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa

prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom
stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom
zákonnéhokogentnéhopravidla,podľaktoréhobydlžníkmalpovinnosťzozákonaplatiťbližšieneurčenú
dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného
zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo
neuvádza (§§ 657,658). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných

prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného
dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o
plneniatvoriacecenu/odplatuzaúver,aleonárokyzporušeniapráva.Kýmkogentnéhopravidlaoplatení
úrokov aj po skončení úverového obdobia v normatívnej podobe niet, dohoda o úrokoch po splatnosti

popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka ponuky zákona (dispozície). Ako
pritom v spotrebiteľských veciach evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje nárast dlhu, zákonite sa
natíska otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokov popri úrokoch
z omeškania a ďalších sankciách). V novom rozhodnutí má súd rozhodnúť aj o náhrade trov konania
vrátane trov konania odvolacieho.

3.Na výzvu súdu sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným 4.6.2018 v ktorom sa
vyjadrila k uzavretiu zmluvy o úvere, vyhláseniu predčasnej splatnosti ku dňu 4.9.2014, pričom zo strany
žalovanej nedošlo k úhrade pohľadávky po vyhlásení predčasnej splatnosti. Žalovaná uhradila na úver
celkovo sumu vo výške 2 001,68 eur, ktorá bola v zmysle Zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými

podmienkami započítaná vo výške 197,11 eur na poplatky, vo výške 1 232,07 eur na zmluvné úroky a
úroky z omeškania a suma 572,50 eur na istinu. Uvedené vyplýva z listiny aktuálny stav úveru, ktorý
súdu bol doručený a ide vlastne o výpis z bankovej knihy, ktorý je považovaný v rámci bankovej praxe
za verejnú listinu. Vo svojom podaní sa vyjadrila aj k otázke nároku na úrok a to až do splatenia úveru
pričom si je vedomá, že v tomto smere na pôde Okresných súdov neexistuje ustálená súdna prax pri

ich uznávaní. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu
1 622,61 eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala
sumu 5,26 eur, teda spolu 1 627,87 eur od ktorej žalobca resp. jeho právny predchodca odrátal úhrady
žalovanej vo výške 1 232,07 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje 395,80 eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru predstavuje 768,18 eur a suma úrokov z omeškania predstavuje 506,55 eur.
Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak
predstavuje sumu vo výške 973,73 eur.

4.Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 7.6.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny

zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
Žalovaná sa dostavila na pojednávanie, ktoré sa v súlade s § 180 CSP konalo v neprítomnosti žalobcu,
právneho zástupcu žalobcu.

5.Žalovanánapojednávaníuviedla,žerozsudokKrajskéhosúdujejboldoručený,vie,žemáplatiťsumu,

na ktorú bola zaviazaná, rozumie tomu čo jej sudca vysvetľuje, že o čom je ešte dnešné pojednávanie.
Potvrdila, že uhradila 82,76 eur avšak ona platí každý mesiac približne 18. dňa v mesiaci sumu 50 eur
a zaplatila asi 6 alebo 7krát. Predložila posledný šek,, kedy 18.5.2018 zaplatila 50 eur. Adresátom je
spoločnosť E. N., F.. E.. D.. Y. O. X/A Bratislava a č.ú: SK2365000000000020570342 a VS: 0017541823.
Zavolali jej telefonicky z tejto spoločnosti, že má platiť každý mesiac po 50 eur a poslalijej aj šeky na

túto sumu a ešte doma má ešte asi 3 šeky, od vtedy pravidelne tú sumu 50 eur platí. Priznala sa , že
nevie komu teraz platí tú sumu. Pokiaľ ide o prebiehajúce konanie vo vzťahu k nezaplateným úrokom a
úrokom zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 19,5 % ročne z 2 377,50 eur od 1.5.2016 do zaplateniatomuto sa vyjadriť nevedela, lebo nerozumie tomu či to má platiť, alebo to platiť nemá. Uviedla, že iné
dlhy nemá, len tento vo vzťahu k bývalej P. V..

6.Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými sú Zmluva o úvere č.
0589533788, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Všeobecné obchodné podmienky,
Sadzobník poplatkov, výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 4.9.2014, doručenky, aktuálny stav
úveru ku dňu 30.4.2016, lustrácia adresy pobytu žalovanej v dostupných registroch na základe čoho
zistil skutkový stav tak ako bol uvedený v rozhodnutí súdu prvej inštancie zo dňa 7.12.2016 v bode

5. Predmetom konania po zrušení zamietajúcej časti výroku rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
7.2.2016sastalužlennárokžalobcunazaplateniesumy766,43eur(nepriznanáčasťzmluvnýchúrokov
a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti, teda za obdobie od 5.9.2014 do 30.4.2016.
Zo sumy pôvodne uplatnenej 973,80 eur Okresný súd Poprad vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
priznal žalobcovi sumu 207,37 eur, ktorá má predstavovať vyčíslený úrok z omeškania 5,25 % zo sumy
2 377,50 eur za obdobie od 4.9.2014 do 30.4.2016. V tejto časti je rozsudok právoplatný i keď podľa

súčasného výpočtu po vrátení veci z Krajského súdu na prejednanie súd dospel k záveru, že správna
výšku úroku z omeškania mala byť nie 207,37 eur, ale 206,55 eur a to 5,25 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 2 377,50 eur za obdobie od 5.9.2014 do 30.4.2016 keďže deň 4.9.2014 už nie je dňom omeškania,
resp.dotejtodobybolvypočítanýúrokzomeškaniapredvyhlásenímpredčasnejsplatnosti.Keďževtejto
časti je už rozsudok právoplatný nie je možné v tomto smere už výrok meniť. Nemožno preto akceptovať

ani návrh právnej zástupkyne žalobcu kedy uviedla, že žalovaná po podaní žaloby do dňa 1.6.2018
zaplatila 82,76 eur a preto v tejto časti berú žalobu späť, keď už nežiadajú zaplatiť 395,82 eur, ale len
313,06 eur (395,82-82,76=313,06). V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.1.2017. Súd sa
preto zaoberal len nárokom na zaplatenie zvyšnej sumy zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po
vyhlásení predčasnej splatnosti čo je 766,43 eur a zaplatením zmluvného úroku 19,50 % p. a. zo sumy

2 377,50 eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky je možné dohodnúť odplatu, pokiaľ je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.“
7.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 platí, že „Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné...“, pričom toto ustanovenie bolo následne novelou - zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou
od 1.4.2015 precizované o tretiu vetu, v zmysle ktorej „Z odôvodnenia doplnenia ustanovenia § 52 ods.
2 OZ, ktoré bolo vykonané formou návrhu výboru NR SR vyplýva, že zákonodarca má bezpochyby zato, že na všetky spotrebiteľské záväzky, a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou
tzv. absolútnym obchodom sa má prednostne použiť právny režim Občianskeho zákonníka, a nie
Obchodného zákonníka...Na druhej strane však bez pochyby, a to aj s účinkami retrospektívnymi, platí

a musí platiť, že právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a ktorý má svoj základ v
Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka“.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva[resp. v znení novely účinnej

od 1.3.2010 ktoré mu priznávajú tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa], alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“.
8.Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými v
zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať len v súlade a za
podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho

zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička, úver, odložená platba a iné).
Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.12.2014 spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.12.2014 na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa článku 6 6.2 Obchodných podmienok pre úver ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej
splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta
bol vyhlásený konkurz, alebo existencia, alebo klient zomrel je banka oprávnená požadovať predčasné
splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

Podľa článku 6 6.3 Obchodných podmienok pre úver v prípade ak je klient v omeškaní so splácaním
splátok banka je oprávnená úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a
sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to až do času úplného splatenia
omeškaných splátok.

Podľa článku 6 6.4 Obchodných podmienok pre úver v prípade ak sa úver stane predčasne splatným
v zmysle bodu 6.2 banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a
sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to od dátumu predčasnej splatnosti až
do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.

Podľa článku 6 6.5 Obchodných podmienok pre úver klient je povinný zaplatiť banke i príslušenstvo
pohľadávky a to vrátane poplatkov spojených s upomínaním klienta v zmysle Sadzobníka a nákladov
banky vynaložených na úhradu poistného podľa článku 11 OP.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba

je v tejto časti nedôvodná. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 2 950
eur, ktoré sa žalovaná spolu s dohodnutým úrokom vo výške 9,50 % ročne zaviazala splácať v 72
pravidelných mesačných splátkach vo výške 74,29 eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
s dátumom prvej splátky 20.7.2011 a dátumom poslednej splátky 20.6.2017. Žalovaná však nesplácala

úver riadne a včas, preto žalobca dňa 4.9.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovanú
vyzval na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaná na
úhradu predmetného úveru zaplatila sumu 2 001,68 eur, ktorá bola započítaná v súlade s Obchodnými
podmienkami tak ako súd vyššie uvádzal v bode 3 tohto rozsudku, pričom celková úroková sadzba boladohodnutá vo výške 19,50 % a výška úroku z omeškania bola určená podľa Nariadenia vlády SR č.
87/1995.

10.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom. Aj na zmluvy
o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ustanovenia § 497 a nasl. ObZ s výnimkou takých
zmluvných podmienok aké má na mysli ust. § 54 ods. 1 OZ. Pri aplikácii Obchodného zákonníka
na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku

kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d) - absolútne obchody, sa práva a povinnosti spravujú Obchodným
zákonníkom. Ak je účastný týchto vzťahov spotrebiteľ, na takéto úvery sa aplikuje aj zák. č. 129/2010 Z.
z.. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako
bezúročná, pričom záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere, je jeho podstatnou
náležitosťou. Obdobne aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským
úveromniejeúverbezúrokuabezďalšíchpoplatkov.Podstatnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskom

úvere je aj ročná úroková sadzba. V zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ sú úroky a úroky z omeškania
príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V ust. § 506 ObZ je upravený právny režim, podľa ktorého ak
je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri
mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.

Veriteľ má tak možnosť uplatniť proti dlžníkovi, ktorý si neplní svoj záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, právny prostriedok, že môže požadovať
spolu s odstúpením od zmluvy o úvere vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Toto ustanovenie upravuje účinky
odstúpenia od zmluvy o úvere odlišným spôsobom než je tomu v ust. § 351 ObZ alebo v ust. § 48

ods. 2 OZ. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu. Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s
úrokmi aj po odstúpení od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok ale záväzok pôvodný,
ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. §
506 ObZ zaplatiť úroky a dlžnú sumu nezaniká. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských
úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do

úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže
veriteľ postupovať len v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička,
úver, odložená platba a iné). Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená.
11.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného

zákonníka a tvrdí, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmenou
termínu splatnosti na ktorú má veriteľ nárok. Ak dlžník je povinný platiť zmluvné úroky v prípade ak platí
úver v splátkach odporuje logickému výkladu, aby bol od tohto oslobodený v prípade oprávnenej zmeny
termínu splatnosti. Poukázal aj na znenie bodu 6.4 Obchodných podmienok kedy je nepochybné , že
úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom

žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. K vráteniu celej poskytnutej
istiny doposiaľ nedošlo a tak nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného podľa, ktorého
je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípade zmluvného úroku ide de facto o
odmenu veriteľa za poskytnutie úveru pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany
žalovaného doposiaľ nedošlo a preto žalobca je naďalej oprávnený aj na zaplatenie úrokov z úveru.

12.Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
istinu a (platiť) úroky (resp. celkové náklady) na základe zmluvy s veriteľom. Obsahom tejto zmluvy je
tiež dohoda strán o výške úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) Zákona) a tiež vymedzenie výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ust. § 9 ods. 2 písm. l) Zákona). Ak výška úrokovej
sadzby nie je v zmluve uvedená, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona sa spotrebiteľský úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosť platiť úroky, ako aj ich výška, teda vyplýva priamo zo
zmluvy, z dohody strán, a nie z právneho predpisu. Bez zmluvy niet spotrebiteľského úveru. Bez zmluvy
niet záväzku spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky. Bez dohody strán o výške úrokovej
sadzby veriteľ na úroky nemá nárok, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ust. §
11 ods. 1 písm. b) Zákona).

13.V § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak stranydojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“. Keď berieme do úvahy ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 502 ods. 1 0bchodného

zákonníka nie je možné aplikovať pre prípad zmlúv o spotrebiteľských úveroch, nakoľko absencia
stanovenia úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru nespôsobí povinnosť platiť obvyklé
úroky tak, ako to predpokladá citované ustanovenie Obchodného zákonníka, ale spotrebiteľský úver sa
budepovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov(§11ods.1písm.b)Zákona),nakoľkonebudeobsahovať
náležitosť požadovanú zákonom a to úrokovú sadzbu (§ 9 ods. 2 písm. l) Zákona). Dohoda o úrokoch

má pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (bez ohľadu na konkrétnu formu spotrebiteľského úveru)
výlučne zmluvný charakter, a to aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Dohodnuté
(zmluvné) úroky (napr. podľa § 685 alebo § 779 OZ) predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti
tomu,úrokyzomeškaniasúsankciouzaporušeniepovinnosti?nedodržaniedohodnutejdobysplatnosti.
Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo
v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so

splnením dlhu. Úroky sú vecou dohody účastníkov právneho úkonu ( viď komentár k ustanoveniu § 517
Občianskeho zákonníka z vydavateľstva C.H.Beck 2015 Števček a kolektív autorov).
14.Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka
zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský

úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve
dohodnuté) úroky. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok; pretrváva len povinnosť
nahradiť už splatné úroky. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z
omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za

užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade
by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky,
jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo
požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti

pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa
ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky,
pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal
mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického
vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale

aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do
omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas
omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné ( viď komentár
k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z vydavateľstva C.H.Beck 2015 Števček a kolektív autorov).
15.Zo zákona (§ 565 Občianskeho zákonníka) však spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť

- „zaplatiť celú pohľadávku“, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky,
výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. „Zákon
pritom otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši. Je preto
nevyhnutné aplikovať § 563 OZ a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo
dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak“. Nakoľko zmluva zaniká

vyhlásením predčasnej splatnosti a práve týmto okamihom nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa,
práve k tomu okamihu sa zastavuje (zmluvne dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne
dohodnuté) úroky a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v
zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V prípade, že spotrebiteľ túto svoju novú peňažnú povinnosť (vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné

úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná) nesplní (riadne) a
včas, dostáva sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi (§ 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Úroková sadzba, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s plnením
splátok sa bude aplikovať len v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a len do vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa pričom požadovaná

suma sa zafixuje k účinnosti tohto zosplatnenia a pre prípad omeškania spotrebiteľa s vrátením takto
zafixovanej sumy pristúpi k tomuto fixnému záväzku spotrebiteľa nová povinnosť a to povinnosť platiť
úroky z omeškania.16.Tak ako uvádzala právna zástupkyňa žalobcu vo svojom podaní doručeným súdu 4.6.2018 a to v
bode VI. ods. 3 a nasl. § 503 Obchodného zákonníka upravuje otázku splatnosti úrokov pre úvery
a to aj pre spotrebiteľské úvery, pričom ust. ods. 1 a 2 upravujú otázku riadneho splácania úrokov

dohodnutých v zmluve a ust. ods. 2 upravuje toto riadne splácanie pre prípad, že sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach. Pre otázku splatnosti úrokov je podstatná prvá a posledná veta ust.
ods. 1 citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého „Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. ... V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov,súsplatnéajúroky,ktorésahotýkajú.“.Práveprváaposlednávetacitovanéhoustanovenia

ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na (riadne) úroky len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti.
Obchodný zákonník expressis verbis v prvej vete citovaného ustanovenia upravuje, že „záväzok platiť
úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je
splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež
tretia veta citovaného prvého odseku § 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „v
čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“

zvyšok poskytnutých prostriedkov. Toto citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je
koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden iný výklad. Ust. ods. 3 upravuje otázku splácania úrokov
výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Toto ustanovenie zakotvuje, ak sa
naplní hypotéza prvej vety (dlžník skutočne vráti) peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve,
dlžník nebude povinný platiť úroky pre celé úverové obdobie dohodnuté v úverovej zmluve, ale len do

obdobia, kedy peniaze vrátil ( viď článok Mgr. Antona Pavúka s názvom „Neexistencia nároku veriteľa
na riadne - zmluvne dohodnuté úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru“).
17.Veritelia často svoje nároky na riadne úroky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru
po vyhlásení predčasnej splatnosti podporujú práve ust. § 503 ods. 3, druhou vetou Obchodného
zákonníka, a síce že „úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov“, tak je tomu aj v tomto prípade, keď v článku 6 bod 6.4 Obchodných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere je uvedené, že banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou
úrokovou sadzbou a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku
klienta voči banke. Vzhľadom na vyššie uvedené sa jedná o nesprávnu argumentáciu, nakoľko citované
ustanovenie upravuje len splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka, a

Obchodnýzákonníksplatnosťúrokovupravujevustanoveniach§503ods.1a2,ktoréveriteľaoprávňujú
na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu
ich skutočného vrátenia.
18.V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa zmluva o
spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nej

uvedené. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa
ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania
spotrebiteľasvrátenímtýchtoprostriedkovjespotrebiteľpovinnýplatiťvýlučneúrokyzomeškania,avšak
nie riadne úroky. Povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky po tom, čo sa veriteľ vykonaním
jednostranného právneho úkonu rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so spotrebiteľom, nevyplýva zo

žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu, naopak, ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje túto otázku pre spotrebiteľské úvery vo forme úveru, vyslovene ustanovuje splatnosť
úrokov k času vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu.
19.V rozsudku Krajského súdu Prešov z 30.6.2015 sp. zn. : 6Co/190/2014 sa okrem iného uvádza: stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne

obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav v ktorom má právo získať okamžite späť

celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata
straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Ak teda nastal stav
kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V rozsudku Krajského súdu Prešov z 13.3.2018 sp.zn. : 3Co/164/2017 v bodoch 23 a
24 sa uvádza, že žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade ak by
bol zachovaný stav zákonnej domnienky a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, ževeriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav
netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov

plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu zväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa a
teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti zo zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku
svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. V bode 32 tohto rozsudku je uvedené ak teda
nastal stav kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať niet

dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom.
20.Z vyššie uvedených dôvodov súd preto nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvného úroku za
obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda od 5.9.2014 do 30.4.2016 vo výške 766,43 eur
a za toto obdobie bol priznaný v skoršom rozhodnutí prvoinštančného súdu len kapitalizovaný úrok z
omeškania vo výške 207,37 eur. Rovnako súd nepriznal úroky zo zostatku nesplatenej istiny t. j. zo sumy

2 377,50 eur vo výške 19,50 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia. Jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú výhradne
sankcie keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom

sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege-artist a teda stavom
oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. V prípade, že
existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňovala aj odplatné nároky patriace len v
právnesúladnomstavejetátoúpravanaškoduspotrebiteľaneprijateľneodchylnáodzákonačozmluvnú
podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ resp. podľa § 53 ods. 1,5 OZ robí absolútne neplatnou. (viď rozsudok

KS PO sp.zn. 3Co/164/2017).
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore,
kým nie je spor skončený. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. V danom
prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca a jeho neúspech bol len v časti o zaplatenie
úrokovzosumy2377,50eurzaobdobieod1.5.2016dozaplateniaakapitalizovanýchúrokovzaobdobie
po vyhlásení predčasnej splatnosti do 30.4.2016, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých súd rozhodne v zmysle
nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.