Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 10Cb/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118276598
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2018:6118276598.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,

a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31383408, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36853186, proti žalovanej: F.. T. E., J.. Ž., Z..
XX.XX.XXXX, B. H. X. XXX, zastúpenej Ľ. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. D. XXX, v spore o zaplatenie sumy
890,53 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 890,53 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za
obdobie od 10.07.2018 až do jej zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica 09.05.2018 ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie, sa žalobca
prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 890,53 eura s 9,05

%-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 19.02.2016 až do jej zaplatenia, nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky 40,- eur, ako aj náhrady trov konania.

2.1.1. Odôvodnil ju tým, že dňa 05.12.2013 a 18.02.2014 uzavrel žalobca ako poisťovňa so žalovanou
ako finančnou agentkou v súlade s § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa
žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu

stanovenom zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoFSaFP“) a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu (ďalej
len „ZFS z 05.12.2013“ a „ZFS z 18.02.2014“). V danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie
podnikateľa (§ 2 ods. 5 ZoFSaFP).
2.1.2. Podľa čl. 3 ods. 6 ZFS z 18.02.2014: „Poisťovňa a stavebná sporiteľňa sú povinné poskytnúť
finančnému agentovi provízie, prípadne iné peňažné plnenia (odmeny), za podmienok uvedených
v províznom poriadku poisťovne a v províznom poriadku stavebnej sporiteľne (ďalej sú spoločne

označované aj ako „provízne poriadky“). Provízie sa vyplácajú v lehotách určených v províznych
poriadkoch, ktoré zároveň určujú aj spôsob výplaty provízie. Spôsob výplaty provízie môže byť v
províznom poriadku viazaný na obchodné výsledky finančného agenta alebo obchodnej skupiny, v rámci
ktorej finančný agent pôsobí.“2.1.3.Podľačl.8ods.5písm.b)bodv)ZFSz18.02.2014:„Ukončenímtejtozmluvyzanikajúvšetkypráva
a povinnosti zmluvných strán podľa tejto zmluvy a prípadných dodatkov k tejto zmluve, vrátane práva
finančného agenta na províziu prípadne iné obdobné plnenie, s výnimkou povinnosti vrátiť poisťovni

príslušnú neprináležiacu províziu, resp. storno províziu, na ktorú im vzniklo právo v zmysle províznych
poriadkov bez ohľadu na to, či nárok na storno províziu vznikol počas platnosti tejto zmluvy alebo po jej
zániku, a to vo výške určenej v províznych poriadkoch; poisťovňa vyzve finančného agenta na zaplatenie
storno provízií, pričom pre doručovanie tejto výzvy platí úprava podľa článku 10 ods. 6 tejto zmluvy.“
2.1.4. Citujúc ustanovenia § 660 ods. 2, § 662 ods. 1 a 2 ObZ uviedol, že ObZ rozlišuje pojem „uzavretie

obchodu“ (napr. § 652 ods. 1, § 659a ObZ) a pojem „uskutočnenie obchodu“ (napr. § 662 ObZ), ktorým
odlišuje jednak časovo a jednak funkčne rôzne právne skutočnosti. Uzavretie obchodu predstavuje
vznik zmluvného vzťahu, pričom uskutočnenie obchodu nastáva až realizáciou jeho spoločensko-
ekonomického účelu (kauzy), t. j. dosiahnutím cieľa, ktorý bol dôvodom pre uzavretie daného
obchodu. Z toho zároveň vyplýva, že uzavretie obchodu spravidla predchádza jeho uskutočneniu.
Riziko zastúpeného (žalobcu) spojené s vyplatením provízií pred uskutočnením obchodu zákonodarca

kompenzuje inštitútom zániku nároku na províziu podľa § 662 ods. 1 ObZ a príkazom obchodnému
zástupcovi(žalovanej),abyvrátilavyplatenúprovíziu,resp.jejčasť,aknároknaprovíziuzanikol.Obchod
medzi poistníkom (klientom) a žalobcom, dojednaný sprostredkovateľom sa uskutočňuje kontinuálne,
postupne a dlhodobo, kde na jednej strane poskytuje poisťovňa počas celej platnosti poistenia poistné
krytie prijatého rizika klienta (spočívajúce v tom, že ak dôjde k poistnej udalosti počas poskytovania

krytia, poisťovňa plní poistné plnenie) a na druhej strane poistník počas celej doby platnosti poistenia
platí poistné. Ide teda o dlhodobé a postupné plnenie záväzkov zmluvných strán poistnej zmluvy.
Celý „obchod“ je však úplne uskutočnený až po dožití sa poisteného dňa konca poistenia, t. j. dňa
poistnej udalosti alebo smrti poisteného ako poistnej udalosti, v dôsledku čoho je poistenému alebo
inej oprávnenej osobe vyplatené poistné plnenie ako súčasť spoločenskoekonomického účelu poistenia.

Žalobca si so žalovanou v prospech žalovanej v súlade s § 662 ods. 3 ObZ dohodli vrátenie alikvotnej
časti vyplatenej provízie [čl. 8 ods. 5 písm. b) bod v) ZFS z 18.02.2014 v nadv. na provízny poriadok] v
závislosti na skutočnom trvaní dojednaného obchodu.
2.1.5. Podľa čl. (§) 5 ods. 1 Provízneho poriadku: „Ak dôjde k zániku poistnej zmluvy pred uplynutím
obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie zodpovedajúca

dobe trvania poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Ak dôjde k zmene poistnej zmluvy pred uplynutím
obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie zodpovedajúca
dobe trvania pôvodnej verzie poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Zvyšnú časť vyplatenej provízie je
poisťovňa oprávnená odrátať (stornovať) od ďalších provízií, resp. iných odmien, na ktoré vznikol VFA
nárok.“

2.1.6. Podľa čl. (§) 5 ods. 2 Provízneho poriadku: „Pokiaľ dôjde k zániku poistnej zmluvy a zároveň bolo
v tomto čase zaplatené DMMP [dohodnuté minimálne mesačné poistné pri produkte ŽP07 (investičné
životné poistenie)] alebo mesačné poistné (MP pre ostatné produkty životného poistenia) za obdobie
kratšie ako 36 mesiacov od vzniku nároku na výplatu príslušnej provízie pri zaniknutej poistnej zmluve,
je poisťovňa oprávnená odrátať ako storno províziu nižšie uvedený podiel z príslušnej provízie. Pokiaľ

je ku dňu zániku poistnej zmluvy zaplatené DMMP/MP za obdobie počnúc vznikom nároku na príslušnú
províziu pri zaniknutej poistnej zmluve:
- nižšie ako 01 DMMP/MP je podiel vo výške 36/36,
- nižšie ako 02 DMMP/MP je podiel vo výške 35/36,
- nižšie ako 03 DMMP/MP je podiel vo výške 34/36,

- nižšie ako 04 DMMP/MP je podiel vo výške 33/36,
- nižšie ako 05 DMMP/MP je podiel vo výške 32/36,
- nižšie ako 06 DMMP/MP je podiel vo výške 31/36,
- nižšie ako 07 DMMP/MP je podiel vo výške 30/36,
- nižšie ako 08 DMMP/MP je podiel vo výške 29/36,

- nižšie ako 09 DMMP/MP je podiel vo výške 28/36,
- nižšie ako 10 DMMP/MP je podiel vo výške 27/36,
- nižšie ako 11 DMMP/MP je podiel vo výške 26/36,
- nižšie ako 12 DMMP/MP je podiel vo výške 25/36,
- nižšie ako 13 DMMP/MP je podiel vo výške 24/36,

- nižšie ako 14 DMMP/MP je podiel vo výške 23/36,
- nižšie ako 15 DMMP/MP je podiel vo výške 22/36,
- nižšie ako 16 DMMP/MP je podiel vo výške 21/36,
- nižšie ako 17 DMMP/MP je podiel vo výške 20/36,- nižšie ako 18 DMMP/MP je podiel vo výške 19/36,
- nižšie ako 19 DMMP/MP je podiel vo výške 18/36,
- nižšie ako 20 DMMP/MP je podiel vo výške 17/36,

- nižšie ako 21 DMMP/MP je podiel vo výške 16/36,
- nižšie ako 22 DMMP/MP je podiel vo výške 15/36,
- nižšie ako 23 DMMP/MP je podiel vo výške 14/36,
- nižšie ako 24 DMMP/MP je podiel vo výške 13/36,
- nižšie ako 25 DMMP/MP je podiel vo výške 12/36,

- nižšie ako 26 DMMP/MP je podiel vo výške 11/36,
- nižšie ako 27 DMMP/MP je podiel vo výške 10/36,
- nižšie ako 28 DMMP/MP je podiel vo výške 09/36,
- nižšie ako 29 DMMP/MP je podiel vo výške 08/36,
- nižšie ako 30 DMMP/MP je podiel vo výške 07/36,
- nižšie ako 31 DMMP/MP je podiel vo výške 06/36,

- nižšie ako 32 DMMP/MP je podiel vo výške 05/36,
- nižšie ako 33 DMMP/MP je podiel vo výške 04/36,
- nižšie ako 34 DMMP/MP je podiel vo výške 03/36,
- nižšie ako 35 DMMP/MP je podiel vo výške 02/36,
- nižšie ako 36 DMMP/MP je podiel vo výške 01/36.

Príslušné podiely sú uvedené priamo v províznom poriadku. Zároveň, ak má poistná zmluva dohodnuté
bežné platenie poistného s inou ako mesačnou frekvenciou, mesačným poistným sa rozumie podiel
dohodnutého bežného poistného a počtu mesiacov, na ktoré sa bežné poistné vzťahuje (čl. (§) 5 ods.
3 provízneho poriadku).
2.1.7.Poistnézmluvy,naktorýchžalovanejprejednotlivévyhodnocovanéobdobiavzniklabruttoprovízia

a storno provízia sa v províznom liste uvádzali v riadku „Celková suma brutto zúčtovaných provízií“. V
stĺpci „Celková provízia“ je uvedené aj presné vyčíslenie provízií a storno provízií, na ktoré vznikol nárok
žalovanej, resp. poisťovni z poistných zmlúv uvedených v stĺpci „č. PZ“. Stĺpec „Produkt“ určuje druh
poistenia - napr. ZP06 označuje investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok.
2.1.8. K spôsobu výpočtu výkonnostných odmien uviedol, že žalovanej boli v súlade s § 659 ods. 1 ObZ

vyplácané výkonnostné odmeny za podmienok uvedených v províznom poriadku žalobcu. Podľa § 659
ods. 1 ObZ „Obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v
odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy.
Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne
obchodov.“ Výkonnostné odmeny sa podľa čl. 3 Dodatku č. 7 k Províznemu poriadku poisťovne VFA

vyplácajú v prípade, ak v danom mesiaci dosiahne určenú výšku mesačnej netto produkčnej hodnoty
poistenia a určený počet uzatvorených zmlúv stavebného sporenia (ktoré sú uvedené v § 8 Provízneho
poriadku poisťovne). V prípade, že VFA dosiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci zápornú netto
produkčnúhodnotupoistenia,jepoisťovňaoprávnenávykonaťstornovýkonnostnejodmenypodľanižšie
uvedenej matice. Poisťovňa pristúpi k stornovaniu výkonnostnej odmeny aj pri zápornej netto produkčnej

hodnote poistenia vyššej ako 830, a to nasledovným spôsobom: záporná netto produkčná hodnota bude
vynásobená koeficientom 24/20, výsledná hodnota sa zaokrúhli na stovky (smerom nadol) a následne
predelí 10. Výkonnostné odmeny sa stornujú spôsobom uvedeným v Dodatku č. 7 k Províznemu
poriadku poisťovne za použitia ustanovenia § 662 ods. 1 a 2 ObZ. Zaúčtované na provízny účet Storno
výkonnostnej odmeny 9/2014 - 30,- eur, 11/2014 - 40,- eur, celkom 70,- eur - peňažný záväzok žalovanej

na zaplatenie neprináležiacej výkonnostnej odmeny.
2.2.1. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12.12.2013 osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny,
ktorej predmetom je v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky,
vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán (ďalej len „ZoNO“). Platnosť ZoNO bola viazaná
na existenciu zmluvy o sprostredkovaní (čl. VIII ods. 3 písm. c) ZoNO). Nábehová odmena je svojou

povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov (§ 659 ods. 1 in
fine ObZ), t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu v zmysle § 662 ObZ. Jej účelom je podporiť
novoprijatých finančných agentov pri ich obchodnej činnosti podľa zmluvy o sprostredkovaní a motivovať
ich k dosahovaniu stabilnej produkcie v podobe obchodov uzavretých v prospech žalobcu. Podľa čl. IV
ods. 1 ZoNO: „Finančnému agentovi vzniká nárok na mesačnú nábehovú odmenu vo výške podľa článku

III tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splní produkčné podmienky
stanovené nábehovým plánom tvoriacim Prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určeným
týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600,- eur.“
Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (čl. III ZoNO) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítanímmesačného príjmu finančného agenta od sumy 600,- eur. Vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku
obchodného zástupcu na províziu podľa § 662 ObZ) je upravený tak, že finančný agent je v zmysle čl.
VII ods. 1 ZoNO povinný vrátiť:

a) 100 % z celkovo vyplatených nábehových a nadštandardných odmien: i. v prípade, ak v období dvoch
rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 50 % zo všetkých
poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi
započítalo na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním
poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, ii. v prípade,

ak v období dvoch rokov od uzatvorenia tejto zmluvy vyjde najavo, že vyhlásenie finančného agenta
podľa čl. IV ods. 7 tejto zmluvy nebolo v čase jej uzatvorenia pravdivé, iii. v prípade, ak do uplynutia
šiesteho sledovaného mesiaca dôjde k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní, a to bez ohľadu
na dôvod zániku zmluvy,
b) 75 % zo všetkých vyplatených nábehových a nadštandardných odmien, ak zmluva o finančnom
sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období od začiatku siedmeho do skončenia

dvanásteho sledovaného mesiaca,
c) 50 % zo všetkých vyplatených nábehových a nadštandardných odmien, ak zmluva o finančnom
sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období 1 roka nasledujúceho po poslednom
sledovanom mesiaci.
2.2.2. Podľa čl. VII ods. 2 ZoNO: „Finančný agent je povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa

predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou, v pomere, v
akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené. Titulom
vrátenia nábehových odmien si voči žalovanej uplatňuje sumu 630,84 eura. Nárok žalobcu na vrátenie
uplatnenej sumy vznikol podľa čl. VII. odsek 1 písm. a) bod i) zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu
stornovania viac ako 50 % poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom

období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu (keďže boli stornované
všetky poistné zmluvy, vznikol nárok žalobcu na 100 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny, ktorý
predstavuje 630,84 eura).
2.3. ZFS zanikla odstúpením od zmluvy z 20.10.2015 zo strany žalobcu. Účinky odstúpenia od zmluvy
nastali okamihom doručenia odstúpenia finančnému agentovi, t.j. ku dňu 26.10.2015 (čl. 8 ods. 4

ZFS z 18.02.2014). Pohľadávka žalobcu predstavovala k 26.04.2018 sumu spolu vo výške 890,53
eura, pozostávajúcu z: neprináležiacich odmien 189,69 eura, výkonnostnej odmeny 70,- eur, nábehovej
odmeny 630,84 eura.
2.4. Uplatňuje si zákonný úrok z omeškania v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskoršieho predpisu (ďalej

len „NV“), stanovený vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému
dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov (spolu 9,05 % p.a.) zo sumy 890,53 eura až do
jej zaplatenia s poukazom na § 369 ods. 1, 2 ObZ. Listom z 25.01.2016, doručeným 04.02.2016, vyzval
žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 890,53 eura v lehote dvoch týždňov od doručenia
výzvy. Žalovaná do dnešného dňa svoj peňažný záväzok celkom neuhradila. V zmysle čl. 10 ods. 6 ZFS

z 18.02.2014 sa zásielka považuje za doručenú tretí pracovný deň od odoslania. Výzva bola žalovanej
odoslaná dňa 01.02.2016.
2.5. Právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si uplatňuje podľa § 369c ods. 1
ObZ vo výške 40,- eur v zmysle § 2 NV.

3. Proti platobnému rozkazu, ktorý Okresný súd Banská Bystrica v uvedenej veci podľa žaloby vydal
30.05.2018 pod sp. zn. 20Up/320/2018, podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej
doručeným uvedenému súdu 06.07.2018, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Odôvodnila ho tým, že z
opatrnosti podáva námietku premlčania. Platobný rozkaz označila za účelový, nakoľko nie je vedomá,
ako žalobca dospel k uvedenému nároku. Do dnešného dňa neobdržala žiadny nárok, upomienku.

Žiadala, aby súd z úradnej moci preskúmal zmluvné podmienky a nároky žalobcu, nakoľko tieto
pokladá za nekalé obchodné praktiky, keďže zmluvný vzťah bol ukončený 20.10.2015. V ďalšom podaní
žalovanej, ktoré podľa jeho označenia má predstavovať odpor proti platobnému rozkazu doručenom
súdu 26.07.2018 žalovaná vyslovila nesúhlas s platobným rozkazom, ktorý označila za nedôvodný. Tiež
v ňom uviedla, že dodnes žalobca neposlal upomienky, ani výšku nároku - o žiadnom nie je vedomá.

4. Včasným podaním odporu žalovanou s vecným odôvodnením došlo s poukazom na § 11 ods. 5 ZoUK
ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.5. Žalobca vo vyjadrení danom podaním zaevidovaným do ESS 02.08.2018, ktorým žiadal žalobe v
celom rozsahu vyhovieť, k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná sa v odpore ad absurdum dovoláva
premlčania uplatneného práva na vrátenie neprináležiacich odmien vyplatených žalovanej. Žalobca

uzavrel so žalovanou zmluvu o finančnom sprostredkovaní v súlade s § 652 a nasl. ObZ, na základe
ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva
v rozsahu stanovenom ZoFSaFP, keď finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je
podnikaním (§ 2 ods. 5 ZoFSaFP). V danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa,
a preto ide o obchodný záväzkový vzťah. V zmysle § 261 ods. 1 ObZ sa obligatórne uplatní úprava

ObZ ako lex specialis k všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). V zmysle § 397 ObZ sa nárok na vrátenie neprináležiacich
odmien vyplatených žalovanej premlčí v lehote štyroch rokov odo dňa zániku prvej poistnej zmluvy,
ktorej uzavretie sprostredkovala pre žalobcu žalovaná. Keďže k zániku prvej poistnej zmluvy došlo dňa
16.08.2014 a žaloba bola na súde podaná dňa 09.05.2018, k uplatneniu práva došlo včas, t.j. v zákonnej
štvorročnej premlčacej dobe a námietka premlčania je preto neopodstatnená. K námietke žalovanej, že

nemá vedomosť o pohľadávke, ktorú voči nej eviduje žalobca, z dôvodu neobdržania žiadnej upomienky,
uviedol, že listom z 25.01.2016, doručeným dňa 04.02.2016, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 890,53 eura v lehote dvoch týždňov od doručenia výzvy. Keďže ju žalovaná
neuhradila, uplatňuje si aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 890,53 eura od
19.02.2016 do zaplatenia. V zmysle čl. 10 ods. 6 ZFS z 18.02.2014 sa výzva na vyrovnanie pohľadávok

považuje za doručenú tretí pracovný deň odo dňa jej odoslania bez ohľadu na to, či sa žalovaná
oboznámila s obsahom doručovanej písomnosti. Keďže výzva bola žalovanej odoslaná dňa 01.02.2016,
k doručeniu došlo dňa 04.02.2016.

6. Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného súčasne podal návrh na pokračovanie v

konaní, podaním Okresného súdu Banská Bystrica zo 06.08.2018 bola táto vec s poukazom na § 14
ods. 3 ZoUK postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie (§
12 až § 14 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení danom podaním z 26.09.2018 zotrvala na podanej námietke

premlčania, vychádzajúc z OZ. Uviedla, že so žalobcom bola uzatvorená zmluva o finančnom
sprostredkovaní, kde sa zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv. V čase jej
uzatvorenia bola fyzická osoba - nepodnikateľ, keďže po podpise tejto zmluvy jej žalobca vybavil
registráciu do Centrálneho registra NBS, ktorá jej pridelila číslo poisťovateľa, na základe toho si vybavila
na príslušnom daňovom úrade DIČ, následne vykonávala činnosť finančného sprostredkovateľa, ktorá je

podnikaním, ktoré ale nie je viazané na živnostenské oprávnenie. Uvedená zmluva sa riadi príslušnými
ustanoveniami OZ, konkrétne § 774, aj keď žalobca toto popiera a v záhlaví zmluvy uviedol § 642
a nasl. ObZ. Jedná sa o sprostredkovateľskú zmluvu, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ)
zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť
určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak

činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
31.01.2011 sp. zn. 4 Cdo 148/2010, v ktorom uvedený súd uviedol, že z ustanovenia § 1 ObZ vyplýva,
že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné
vzťahy súvisiace s podnikaním. OZ upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto

občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 OZ). Pretože niet pochýb o tom, že žalovaná
uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom ako fyzická osoba a nie podnikateľ, nebol dôvod
posudzovať uplatnený nárok na náhradu škody podľa ustanovení ObZ, preto odvolací súd nepochybil,
ak uplatnený nárok na náhradu škody posudzoval podľa ustanovení OZ. Ohľadne vrátenia provízií
poukázala na rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. mája 2017 ERGO Poisťovňa, a.s., proti

Alžbete Barlíkovej, z ktorého citovala: Článok 11 smernice 86/653 stanovuje: „1. Nárok na províziu môže
zaniknúť iba ak: je ustanovené [ustálené - neoficiálny preklad], že zmluva medzi treťou stranou [osobou
- neoficiálny preklad] a zastúpeným sa nerealizuje a že sa tak nestalo vinou zastúpeného. § 662 ods. l
a 3 Obchodného zákonníka stanovuje: „(1) Nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi
zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za

ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá
komora) rozhodol takto:
1. Článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa mávykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi
zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa
nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. 1/3.

2. Článok 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o
obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade
čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v
neprospech obchodného zástupcu" v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá
sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto

zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.
3. Článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti,
ktoré sú pripísateľné zastúpenému" sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k
ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a
skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.

8. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v podaní z 23.10.2018 (ako odpoveď na výzvu súdu)
uviedol, že pohľadávka žalobcu, pokiaľ táto pozostáva z neprináležiacich odmien vo výške 189,69 eura,
predstavuje sumy storno provízií a sumy odvádzané za účelom vytvorenia stornofondu znížené o kladné
provízie vyplatené žalovanej a rozpustenie stornofondu, t.j.: - 110,- € - 110,- € - 1,04,- € - 0,32 € - 0,16
€ - 0,11 € - 0,08 € + 10,98 € + 6,54 € + 3,27 € + 3,27 € + 1,64 € + 5,65 € + 0,59 € + 0,08 € = 189,69

€, ktoré vyplývajú z vyčíslenia provízií predložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu (doklad
č. l. 64 pozn. súdu).

9.1. Na predbežnom prejednaní sporu 29.10.2018 zástupkyňa žalovanej zdôraznila ako nosnú
argumentáciu pre zamietnutie žaloby to, že uzatvorené zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a nároky

z nich sa premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa OZ. Žiadala, aby súd z úradnej moci
preskúmal tieto zmluvy.
9.2. V predloženom písomnom stanovisku uviedla, že žalobca uzatvoril so žalovanou tri zmluvy: ZFS
z 05.12.2013 - zanikla platnosťou zmluvy z 18.02.2014, ZFS z 18.02.2014 - pribudol titul Bc. a čl. 6
- Rezervný fond, č. l. 7 - Ručenie, ZoNO z 05.12.2013 (správne z 12.12.2013). ZFS z 18.02.2014

bola skončená odstúpením platným k 26.10.2015. Počas tejto doby, ani po nej žalobca žalovanú
nekontaktoval, žalovaná sa o nárokoch žalobcu dozvedela až pri doručení platobného rozkazu v apríli
2018. Ani v jednej zmluve nie je označená ako podnikateľ, t.j. IČO, DIČ, v daných vzťahoch nevystupuje
vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť - práve naopak, činnosť sprostredkovania vykonávala v
mene poisťovne, na jej účet. Žalovaná dostávala odmenu na základe zmluvy, nevystavovala faktúry,

príjmy zdaňovala ako príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou. Trvá na tom, že
žalobca s ňou uzavrel ZFS z 05.12.2013 ako s fyzickou osobou nezapísanou do registra finančných
agentov a poradcov v NBS. Poukázala na § 52 ods. 4 OZ a rozsudok KS 3Cob/180/2012. V článku 1
ZFS z 05.12.2013 - je predmet zmluvy jasne definovaný ako predkladanie ponúk na uzavretie poistnej
zmluvy, uzatváranie poistných zmlúv a vykonávanie činností smerujúcich k uzatváraniu poistných zmlúv.

Jedná sa o sprostredkovateľskú zmluvu, kde sprostredkovateľ nie je zodpovedný za škodu vzniknutú
u tretej osoby. V článku 2 zmluvy je zadefinované, že činnosť môže finančný agent vykonávať len
vtedy, pokiaľ úspešne absolvoval príslušné školenia a získal poisťovňou a stavebnou sporiteľňou
požadované certifikáty. K naplneniu tohto článku nikdy nedošlo, žalovaná neabsolvovala školenia a
neobdržala certifikáty. V článku 2, bod 3, takisto vidno náplň zmluvy o sprostredkovaní: vyhľadávať

klientov, uzavrieť štandardné (myslené formulárovo predpísané poistné zmluvy), kde žalovaná mala
len overiť totožnosť poistníka a správnosť údajov - viditeľne nemohla meniť obsah zmlúv, podpísať
dotazník a návrh na uzavretie zmluvy, žiadosť o úver a pod. Táto zmluva obsahuje aj neprijateľné
podmienky, čo sa týka prenesenia skrytého bremena v bode 7 s tým, že oboznámili finančného agenta
o províznom poriadku - tento nebol žalobcom poskytnutý, v prílohe žalobcu pri podaní žaloby bol

pripojený „Provízny a odmeňovací poriadok“ schválený 30.07.2014 a účinný od 01.08.2014, čo je osem
mesiacov po uzavretí zmluvy. Ak sa pridržiavame bodu 10 zmluvy je definované, že finančný agent je
províziu povinný vrátiť, v prípadoch ak nebol obchod naplnený - máme za to, že zmluvy, ktoré žalobca
považuje za nenaplnený obchod boli po činnosti žalovanej smerujúcej k uzavretiu zmlúv následne aj
riadne uzatvorené, takže obchod bol naplnený. Zmluva celkovo obsahuje nevyvážené podmienky medzi

žalobcom a žalovanou, je preto potrebné posúdiť ju a určiť niektoré dojednania za neplatné. Zmluva
obsahuje nerovnosť medzi žalovanou a žalobcom, hlavne čo sa týka finančného plnenia, kým žalovaná
v bode 13 má na podanie námietok 30 dní, pričom žalobca si vyhradzuje vrátiť už vyplatené provízie aj
po ukončení vyššie spomenutej zmluvy (bod 10), v tomto konkrétnom prípade je to napr. zánik poisteniaklientky k 16.08.2014, až po podanie platobného rozkazu žalobcom 30.05.2018. Žalovaná ukončila
sprostredkovateľskú zmluvu so žalobcom 26.10.2015. Listy, ktoré žalobca zasielal žalovanej na adresu
do E. K. 25.01.2016 sa žalobcovi vracali s poznámkou „adresát neznámy“ boli skutočne po veľmi dlhej

dobe a ešte aj na neaktuálnu adresu, nakoľko žalovaná sa po 17.05.2015 presťahovala do H. X.. V tejto
dobe nemala žalovaná povinnosť oznamovať žalobcovi zmenu adresy, neexistoval nato žiadny dôvod.
Podotkla, že žalobcovi nevznikla stornom zmlúv žiadna škoda, nakoľko žalobca tvorí počas celej doby
poistných zmlúv Rezervný fond - účel je definovaný v čl. 6 zmluvy z 02/2014, kde zadržiava provízie,
ktoré postupne vypláca sprostredkovateľovi. Je to zrejmé napr. z príloh provízií. Takisto pri zrušení

ktorejkoľvek zmluvy žiada žalobca poplatky za storno zmluvy, príp. pokuty za predčasné ukončenie
zmluvy priamo od klientov. Tieto sumy sa pohybujú od 60,- eur do 2.000,- eur, informácie verejne
dostupné, príp. príloha.

10. Napokon žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom vyjadrení podaním z 19.11.2018
uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o finančnom sprostredkovaní v súlade s § 652 a nasl. ObZ,

na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti
poisťovníctva v rozsahu stanovenom ZoFSaFP. Uzavreli aj osobitnú ZoNO, ktorej predmetom je v
zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších
práv a povinností zmluvných strán. Platnosť ZoNO bola viazaná na existenciu zmluvy o finančnom
sprostredkovaní. V danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa, a preto ZFS aj ZoNO

sú obchodným záväzkovým vzťahom. V zmysle § 261 ods. 1 ObZ sa obligatórne uplatní úprava ObZ
ako lex specialis k všeobecnej úprave obsiahnutej v OZ. Navyše už zo samotnej zmluvy o finančnom
sprostredkovaní vyplýva použitie ustanovení ObZ za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli
inak. Ak by aj bolo dohodnuté použitie ustanovení OZ, tak to ešte neznamená, že žalovaná je v
postavení spotrebiteľa. Opätovne poukázal na znenie ust. § 662 ods. 1 až 3 ObZ a aj čl. 8 ods. 5

písm. b) bod v) ZFS z 18.02.2014, čl. 5 ods. 1 Provízneho poriadku, rozlišovanie pojmov „uzavretie
obchodu“ a „uskutočnenie obchodu“ v ObZ s tým, že žalobca žalovanej vyplatil celú províziu naraz,
ešte pred uskutočnením obchodu a keďže k jeho uskutočneniu nedošlo, žalovanému zanikol nárok na
túto províziu, ďalej že žalobca si so žalovanou v prospech žalovanej v súlade s § 662 ods. 3 ObZ
dohodli vrátenie alikvotnej časti vyplatenej provízie [čl. 8 ods. 5 písm. b) bod v) ZFS v nadv. na Provízny

poriadok] v závislosti na skutočnom trvaní dojednaného obchodu a spôsob výpočtu alikvotnej časti
vyplatenej provízie je podrobnejšie špecifikovaný v žalobe a najmä v Províznom poriadku žalobcu. Nárok
žalobcu na vrátenie neprináležiacej provízie závisí od trvania dojednaného obchodu a nie od konania
finančného agenta. Uvedené tvrdenie žalovanej, že po skončení spolupráce so žalobcom nemohla
kontrolovať plnenia z ním sprostredkovaných zmlúv, je preto irelevantné. Žalovaná namieta, že nemá

vedomosť o pohľadávke, ktorú voči nej eviduje žalobca a dozvedela sa o nej až po doručení platobného
rozkazu. Žalovaná bola listom žalobcu z 25.01.2016 doručeným dňa 04.02.2016, vyzvaná na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 890,53 eura v lehote dvoch týždňov od doručenia výzvy a v zmysle čl. 10 ods.
6 ZFS z 18.02.2014 sa výzva na vyrovnanie pohľadávok považuje za doručenú tretí pracovný deň odo
dňa jej odoslania bez ohľadu na to, či sa žalovaná oboznámila s obsahom doručovanej písomnosti.

Keďže výzva bola žalovanej odoslaná dňa 01.02.2016, k doručeniu došlo 04.02.2016. Žalovanej bola
žiadosťookamžitésplatenieúveruneúspešnedoručovanádovlastnýchrúk,následneuloženánapošte,
pričom žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote. Táto skutočnosť vyplýva z oznámenia pošty a
okrem iného potvrdzuje, že žalovaná sa na uvedenej adrese zdržiavala. V opačnom prípade by bola
zásielka vrátená s poznámkou „adresát neznámy“. Ak je obsahom zásielky právny úkon, zásielka sa

považuje za doručenú nielen jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako náhle sa dostane prejav vôle do
sféry jeho dispozície (R 27/2011). Pri hmotnoprávnych úkonoch sa teda nevyžaduje skutočné prevzatie
doručovanej písomnosti adresátom. Uvedené právne závery reflektujú na tzv. teóriu dôjdenia, podľa
ktorej nie je potrebné, aby sa adresát s obsahom skutočne oboznámil. Stačí, ak sa nachádza v sfére

jeho dispozície. Nakoľko sa žiadosť o okamžité splatenie úveru dostala do sféry dispozície žalovanej,
v dôsledku čoho mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, nastali voči žalovanej účinky
doručenia tejto písomnosti. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 03.03.2011, sp.
zn. IV. ÚS 403/2010.

11. Nebolo sporné, že medzi o. i. aj žalobcom ako poisťovňou a žalovanou ako finančným agentom boli
uzatvorené dňa 05.12.2013 Zmluva o finančnom sprostredkovaní (ZFS z 05.12.2013), dňa 18.02.2014
Zmluva o finančnom sprostredkovaní (ZFS z 18.02.2014) a napokon dňa 12.12.2013 Zmluva oposkytnutí nábehovej odmeny (ZoNO). Pritom dňom nadobudnutia účinnosti ZFS z 18.02.2014 zanikla
s poukazom na jej čl. 10 bod 12 platnosť a účinnosť ZFS z 05.12.2013.

12. Nesporným tiež bolo, že daný zmluvný vzťah zanikol na základe odstúpenia žalobcu listom z
20.10.2015 z dôvodu nedostatočného výkonu [čl. 8 ods. 1 písm. c) ZFS z 18.02.2014], ktoré bolo
žalovanej doručené 26.10.2015.

13. Sporným bol charakter vzťahu založeného týmito zmluvami, či tento vzťah má charakter

obchodnoprávny (tvrdené žalobcom) alebo občianskoprávny dokonca s charakterom spotrebiteľského
vzťahu (tvrdené žalovanou).

14. Tieto zmluvy uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba (identifikovaná menom, priezviskom, rodným
číslom a adresou trvalého pobytu). V ZFS z 05.12.2013 a ZFS z 18.02.2014 je uvádzané jej uzavretie
podľa príslušných ustanovení ZoFSaFP a ObZ. V ZoNO je v danej časti uvádzané jej uzatvorenie podľa

§ 286 ods. 2 ObZ, teda ako inominátnej zmluvy.

15. Žalovanej podľa údajov vyplývajúcich z Registra finančných agentov a finančných poradcov
(doklad predložený zástupcom žalovanej - č. l. 177) vzniklo oprávnenie na výkon činnosti viazaného
finančného agenta - životné poistenie, neživotné poistenie dňa 12.12.2013 a toto zaniklo 04.11.2015.

Toto oprávnenie teda vzniklo v deň uzatvorenia ZoNO, po uzatvorení ZFS z 05.12.2013 a pred
uzatvorením ZFS z 18.02.2014. Práve na deň zápisu žalovanej do zoznamu viazaných finančných
agentov bola s poukazom na čl. 8 bod 9 ZFS z 05.12.2013 viazaná účinnosť danej zmluvy.

16. Pritom žalovaná v čase uzatvorenia uvedených zmlúv už vlastnila oprávnenie na

podnikateľskú činnosť vo forme živnostenského oprávnenia v nasledovných predmetoch podnikania:
Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb,
ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností, organizovanie kultúrnych a iných
spoločenských podujatí a sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov
získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt pod obchodným

menom T. E. - L. pod prideleným IČO-m: XXXXXXXX, s dátumom vzniku uvedených oprávnení od
15.07.2009. Za danej situácie pôsobí tvrdenie žalovanej prezentované v jej vyjadrení zmienenom
pod bodom 7, a to, že v čase uzatvorenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní (zrejme ZFS z
05.12.2013) bola fyzická osoba - nepodnikateľ, že až na základe prideleného čísla poisťovateľa po
tom, ako jej po podpise zmluvy žalobca vybavil registráciu do Centrálneho registra NBS, si vybavila na

príslušnom daňovom úrade DIČ, čisto účelovo, keďže táto už v čase jej uzatvárania bola živnostníčkou
- podnikateľom, podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia už od 15.07.2009.

17. Predmetom ZFS z 05.12.2013 a ZFS z 18.02.2014 definovaným v čl. I je finančné sprostredkovanie
v oblasti poisťovníctva a stavebného sporenia, a to (pokiaľ ide o poisťovníctvo) predkladanie ponúk

na uzavretie poistnej zmluvy, predkladanie návrhov poistnej zmluvy, uzavieranie poistných zmlúv a
vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo zmene poistnej zmluvy, spolupráca pri
správe poistnej zmluvy a spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi z poistnej
zmluvy za podmienok a iba v rozsahu dohodnutom v týchto zmluvách.

18. Podľa § 2 ods. 1 ZoFSaFP finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto
činností:
a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o
poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene
zmluvy o poskytnutí finančnej služby,

b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo
ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby,
c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú
spoluprácu umožňuje,
d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej

služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej
služby takúto spoluprácu umožňuje.
Podľa § 2 ods. 5 ZoFSaFP finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.19. S poukazom na vyššie uvedené, zohľadniac predmet uvedených zmlúv, ktorá činnosť má charakter
výslovne zákonom definovaným ako podnikanie s poukazom na cit. ustanovenie § 2 ods. 5 v spojení s
§ 2 ods. 1 písm. a), c) a d) ZoFSaFP, tiež to, že žalovaná už v čase uzatvorenia prvej z nich vlastnila

oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo forme živnostenského oprávnenia, keď v čase uzatvorenia
ZFS z 18.02.2014 a aj ZoNO už vlastnila oprávnenie na výkon činnosti viazaného finančného agenta -
životné poistenie, neživotné poistenie, súd uzatvára, že danými zmluvami bol založený medzi žalobcom
a žalovanou obchodný záväzkový vzťah spravujúci sa ustanoveniami ObZ a ZoFSaFP, na ktoré zmluvy
priamo odkazujú (v oboch zmluvách o finančnom sprostredkovaní je v ich úvodných ustanoveniach

výslovne uvedené, že boli uzatvárané podľa príslušných ustanovení ZoFSaFP a ObZ, aj z čl. XI. bod 1
ZFS z 05.12.2013 vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že ich záväzkový vzťah zo zmluvy sa spravuje
ustanoveniami ObZ a z čl. 10 bod 8 ZFS z 18.02.2014 vyplýva, že pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak,
riadi sa príslušnými ustanoveniami ObZ upravujúcimi zmluvu o obchodnom zastúpení, zo ZoNO tiež z
jej úvodných ustanovení a aj z čl. VI bod 1 vyplýva jej uzatvorenie podľa § 289 ods. 2 ObZ.). Tvrdenia
žalovanej o „spotrebiteľskom“ charaktere týchto zmlúv vyznievajú čisto účelovo a vychádzajú prakticky

len z toho ako bola v nich žalovaná ako zmluvná strana identifikovaná, pričom nezohľadňujú ďalšie
relevantné skutočnosti vyplývajúce priamo z obsahu zmlúv, v ktorých činnosť, na ktorú sa žalovaná v
prospech žalobcu zaviazala, mala nepochybne charakter podnikateľskej činnosti, pričom ich účinnosť
- účinnosť oboch zmlúv o finančnom sprostredkovaní, bola viazaná práve na deň zápisu žalovanej
do registra viazaných finančných agentov a nezohľadňujú ani to, že žalovaná vlastnila v tom čase

oprávnenie na podnikateľskú činnosť aj keď pre iný predmet činnosti, než bol predmetom uvedených
zmlúv, ktorá mala v prevažnej časti charakter sprostredkovateľskej činnosti. Žalovaná teda nemala
pri uzatváraní a následnom plnení žiadnej z uvedených zmlúv postavenie spotrebiteľa definovaného
v § 52 ods. 4 OZ ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže cieľom oboch ZFS bolo

dojednanie výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej ako viazaného finančného agenta vykonávajúceho
finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v nich vymedzenom rozsahu pre jednotlivých klientov
výhradne pre žalobcu v mene žalobcu a na jeho účet. Súd preto nemal žiadny dôvod podrobovať
túto zmluvu prieskumu z hľadísk vyplývajúcich z ust. § 53 a nasl. OZ. Zo strany žalovanej pritom
došlo k realizácii činnosti viazaného finančného agenta (uzatváraniu poistných zmlúv, na podklade

čoho jej žalobca vyplácal provízie - odmeny) až po tom, ako jej vzniklo oprávnenie na výkon takejto
činnosti činnosti viazaného finančného agenta - životné poistenie, neživotné poistenie dňa 12.12.2013.
Pokiaľ žalovaná poukazovala ohľadne posudzovania „režimu jednotlivých zmlúv“ na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/180/2012, v uvedenom prípade z rozhodnutia vyplýva, že účastníci
si dohodou svoj zmluvný vzťah podriadili (na rozdiel od predmetných zmlúv) výslovne ustanoveniam

OZ a súčasne v ňom odvolací súd konštatoval za takejto situácie za právne bezvýznamnú otázku, či
žalovaný (sprostredkovateľ) vystupoval ako podnikateľ alebo fyzická osoba - nepodnikateľ. S ohľadom
na charakter činnosti tvoriacich predmet zmlúv o finančnom sprostredkovaní je nenáležitým aj poukaz
žalovanej na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 148/2010 z 31.01.2011, v ktorom bola posudzovaná otázka
režimu zmluvy iného charakteru a s iným predmetom (zmluvy o sprostredkovaní).

20. Žalovaná ako viazaný finančný agent pre žalobcu uzatvorila celkovo 3 poistné zmluvy. Šlo o
a) zmluvu s poistníčkou/poistenou F. Ž. - matkou žalovanej (čo je zrejmé z údaja ohľadne oprávnených
osôb pre prípad smrti poisteného, kde je uvádzaná žalovaná ako jej dcéra) z 26.01.2014 (EURO
POISTENIE) - životné poistenie s mesačným poistným 40,- eur, so začiatkom poistenia 01.02.2014, na

ktoré bolo uhradené poistné len do 01.05.2014 a ktoré poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného v
zmysle § 801 ods. 2 OZ dňa 16.08.2014;
b) zmluvu z 23.02.2014 s poistníčkou/poistenou Ľ. E. - terajšou zástupkyňou žalovanej, ktorá je dcérou
žalovanej, rovnakého charakteru a rovnakou výškou mesačného poistenia ako zmluva pod písm. a),
so začiatkom poistenia 01.03.2014, na ktorej bolo uhradené len poistné za prvé poistné obdobie - do

01.04.2014 a ktoré poistenie zaniklo v zmysle § 801 ods. 2 OZ dňa 01.10.2014;
c)zmluvuz05.07.2014napoisteniemajetkuazodpovednostizaškodumalýchastrednýchpodnikateľov
na dobu neurčitú s poistníkom - I.I. L. Q. - Ú. s ročným poistným 42,14 eura, kde dojednané poistenie
začaté dňom 06.07.2014, skončilo na základe žiadosti poistníka k 31.05.2015.
Že by v danom prípade žalovaná sprostredkovala pre žalobcu viac zmlúv, než žalobca dokladoval,

žalovaná (aj v súvislosti s dojednanými podmienkami poskytnutia a vrátenia nábehovej odmeny)
nerozporovala.21. Žalobca dokladoval, že žalovanej (evidovanej pod č. XXX-XXXX) poukázal za obdobie trvania
zmluvného vzťahu na provízny účet žalovanej (č. ú.: XXXXXXX/XXXX) platby titulom provízií v celkovej
výške 1.105,69 eura s prvou platbou vo výške 360,- eur zo 14.01.2014 (č. l. 65 - 71).

22. Vývoj storna provízií (neprináležiacich odmien - storna získateľských provízií a výkonnostnej
odmeny) uplatnených v rámci žalovanej sumy v celkovej výške 259,69 eura je zrejmý z vyčíslení provízií
(províznych listov) za doložené mesiace obdobia 08/2014 až 9/2015, keď v províznom lístku za mesiac
9/2015 (č. l. 62) je uvedený zostatok dlhu mínus 259,77 eura, od ktorej bol odpočítaný kladný stav

storno fondu (rezervného) vo výške 0,08 eura, čo predstavuje rozdiel práve 259,69 eura. Uvedená suma
zodpovedá súčtu v žalobe vyčíslených neprináležiacich odmien (získateľských provízií) - 189,69 eura a
storna výkonnostnej odmeny (70,- eur z toho storno 30,- eur za mesiac 09/2014 zaúčtované 16.10.2014
a storno 40,- eur za mesiac 11/2014 zaúčtované 18.12.2014). Žalovaná neuviedla nijaké konkrétne
argumenty, ktorými by spochybňovala správnosť žalobcom vyčísleného storna provízií (že by sa tak
malo stať v rozpore s uzatvorenými zmluvami o finančnom sprostredkovaní), keďže nenamietala ich

ako vyčíslenie v jednotlivých jej doručených províznych lístkoch v lehotách predpokladaných zmluvami
a tiež neuvádzala žiadne konkrétne argumenty ani v priebehu tohto sporu, ktorými by spochybňovala
správnosť vyčíslenia získateľských provízií a výkonnostnej odmeny v províznych lístkoch a ich následne
storná s ohľadom na vývoj (naplnenie) jednotlivých obchodov (poistných zmlúv) a ich zánik. Poukázala
akurát na to, že žalobcovi žiadna škoda stornom zmlúv nevznikla, nakoľko tvorí počas celej doby

poistných zmlúv Rezervný fond, kde zadržiava provízie, ktoré postupne vypláca sprostredkovateľovi.
Predmetom tohto konania však nebol nárok na náhradu škody, ale nároky žalobcu vyplývajúce z
uzatvorených zmlúv na vrátenie vyplatených provízií (odmien), resp. ich alikvotnej časti z dôvodov
splnenia zmluvne dojednaných predpokladov pre ich vrátenie s poukazom na ust. § 662 ods. 3 ObZ. Z
dokladov predložených žalobcom vyplýva, že pri výpočte nároku boli žalobcom zohľadňované aj plnenia

z rezervného fondu (stornofondu) definovaného v § 11 provízneho poriadku účinného do 01.08.2014
(o. i. doklad č. l. 64) .

23. Titulom nábehovej odmeny žalobca vyplatil žalovanej celkovo 630,84 eura (360,- eur za 12/2013 a
270,84 eura za 01/2014).

24.Vzmyslečl.VIIods.1ZoNOfinančnýagentjepovinnývrátiťnábehovúalebonadštandardnúodmenu
vyplatenú podľa tejto zmluvy vo výške:
a) 100 % z celkovo vyplatených nábehových a nadštandardných odmien:
i. v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu

viac ako 50 % zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie
sa finančnému agentovi započítalo na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto
zmluve.Stornovanímpoistnejzmluvypodľatohtočlánkusarozumiezánikpoistnejzmluvyzakéhokoľvek
dôvodu.

25. V prejednávanej veci, ako je to zrejmé aj z bodu 20 odôvodnenia, došlo k stornovaniu všetkých
poistných zmlúv sprostredkovaných žalovanou, započítaných žalovanej na splnenie produkčných
podmienok, teda k prípadu predpokladanému čl. VII ods. 1 ZoNO - k stornovaniu viac ako 50 %
poistných zmlúv do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu (prvý mesiac
nábehovéhoplánuužalovanejzačalplynúťpočnúcdňom01.12.2013,akotovyplývazdoloženejdohody

o určení prvého mesiaca nábehového plánu zo 04.12.2013), bola žalovaná povinná s poukazom na čl.
VII. ods. 1 ZoNO vrátiť celú jej vyplatenú nábehovú odmenu žalobcovi, teda žalobcovi vznikol voči nej
nárok na vrátenie sumy 630,84 eura.

26. S ohľadom na faktický charakter zmluvného vzťahu žalobcu a žalovanej, ktorý bol pritom takto

výslovne uvádzaný aj v uzatvorených zmluvách, nedôvodnou bola aj žalovanou vznesená (z jej pohľadu
nosná) námietka, pre ktorú žiadala žalobu zamietnuť, a to námietka premlčania žalobou uplatneného
nároku, nakoľko režim premlčania sa s ohľadom na charakter tohto zmluvného vzťahu ako obchodného
záväzkového vzťahu, spravuje ustanoveniami ObZ, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná (§ 397
ObZ), ktorá s ohľadom na zákonom vymedzený čas začiatku jej plynutia (§ 391 ods. 1 ObZ), a to, kedy

žalobcovi v prejednávanej veci, vzniklo voči žalovanej v danom prípade právo na vrátenie vyplatených
odmien, resp. ich alikvotnej časti, ešte neuplynula (k zániku žalovanou dojednaných poistných zmlúv
došlo 16.08.2014, 01.10.2014 - u oboch pre neplatenie poistného a 31.05.2015 - na žiadosť poistníka,
ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre vznik žalobcom uplatneného nároku, keď od zániku ani tej zpoistných zmlúv sprostredkovaných žalovanou, ktorá najskôr zanikla (k 16.08.2014) až do podania
žaloby neuplynula 4-ročná premlčacia doba.

27. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvedenom pod bodom 9.2 uvádzala, že v čl. 2 zmluvy (zrejme ZFS
z 18.02.2014) je zadefinované, že činnosť môže finančný agent vykonávať len vtedy, pokiaľ úspešne
absolvoval príslušné školenia a získal poisťovňou a stavebnou sporiteľňou požadované certifikáty, ale že
k naplneniu tohto článku nikdy nedošlo, že ona neabsolvovala školenia a neobdržala certifikáty. Bližšie
však nezadefinovala, aký vplyv má mať toto jej skutkové tvrdenie na žalobou uplatnený nárok. V prípade

jeho pravdivosti však potom vyvstáva otázka, prečo za takejto situácie (ak úspešne neabsolvovala
potrebné školenia a nezískala požadované certifikáty) vôbec reálne vykonávala činnosť viazaného
finančného agenta.

28. Žalovaná tiež namietala, že jej nebol provízny poriadok žalobcu poskytnutý, hoci čl. 3 bod 7 ZFS
z 05.12.2013 a aj ZFS z 18.02.2014 obsahuje prehlásenie, že žalobca oboznámil žalovanú so znením

provízneho poriadku, že žalobca si vyhradzuje právo jednostrannej zmeny províznych poriadkov a ich
príloh a že v prípade, ak žalovaná o to požiada, žalobca je povinný jej sprístupniť aktuálne znenie
provízneho poriadku. V danej súvislosti žalovaná pri svojom tvrdení, že jej nebol provízny poriadok
žalobcu poskytnutý ani neuvádzala, že by vôbec žalobcu mala požiadať o jeho sprístupnenie. Žalobca k
žalobe pripojil znenie provízneho poriadku z 30.07.2014 účinného od 01.08.2014, ktorým sa ruší znenie

provízneho poriadku z 01.05.2014 a dodatok č. 7 k províznemu poriadku zo 07.02.2014.

29. Žalovaná v súvislosti s vrátením provízií poukazovala na rozsudok SD EU C-48/16 týkajúceho
sa výkladu čl. 11 ods. 1 smernice Rady 86/53/EHS z 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov
členskýchštátovtýkajúcichsasamostatnýchobchodnýchzástupcov,atobeztoho,abyakokoľvekbližšie

konkretizovala,akýkonkrétnydopadbytamprezentovanývýkladmalmaťnažalobcomuplatnenýnárok,
resp. na jeho rozsah. Žalobca totiž už v žalobe poukazoval na to, že si uplatňuje nárok na vrátenie
len alikvotnej časti vyplatených (získateľských) provízií a výkonnostnej odmeny s ohľadom na čas
trvania jednotlivých poistných zmlúv dojednaných žalovanou podľa pravidiel vyplývajúcich z províznych
poriadkov.

30. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe čo do žalovanej istiny vyhovel, nepovažujúc žiadnu
z námietok žalovanej ohľadne žalovanej istiny za dôvodnú, prípadne rozhodnú pre účely posúdenia
žalobcom uplatneného nároku.

31. Žalobca si súčasne uplatnil aj úroky z omeškania zo žalovanej istiny, poukazujúc v tejto súvislosti
na to, že listom z 25.01.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny pozostávajúcej z
neprináležiacej provízie vo výške 259,69 eura a storna nábehovej odmeny vo výške 630,84 eura,
na ktorej zaplatenie poskytol žalovanej lehotu 2 týždňov od doručenia výzvy. Túto výzvu zasielanú
doporučene žalobca doručoval žalovanej na adresu E. K., F. XXX. Zásielka obsahujúca uvedenú výzvu

sa mu vrátila dňa 08.02.2016 ako nedoručená s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Túto
výzvu žalobca považoval za doručenú žalovanej s poukazom na článok 10 bod 6 ZFS z 18.02.2014
upravujúci fikciu doručenia tretím dňom od odoslania danej písomnosti žalobcom žalovanej na jej
posledne známu adresu. V čase jej doručovania však žalovaná už mala trvalý pobyt na adrese H. X.
XXX, a to od 02.04.2015 (lustrácia z Registra obyvateľov - č. l. 79 a aj 129), čo mohol žalobca zistiť (po

tom ako sa mu vrátila z adresy E. K. ako nedoručená s oznámením doručovateľa „adresát neznámy“)
z verejne prístupných registrov - registra obyvateľov SR a aj zo živnostenského registra, v ktorom mala
žalovaná od 18.05.2015 ako miesto podnikania uvedenú adresu tiež H. X. XXX (do uvedeného dátumu
mala táto miesto podnikania na adrese E. K. (od 20.08.2008 do 17.05.2015). V danom smere, keďže k
doručovaniu výzvy na vrátenie žalovanej istiny došlo zo strany žalobcu už po zániku zmluvného vzťahu

strán sporu vyplývajúceho zo ZFS z 18.02.2014, je dôvodná obrana žalovanej, ktorá uvádzala, že na
adrese, na ktorú jej žalobca výzvu zasielal, sa už cca 10 mesiacov nezdržiavala a nemala povinnosť
oznamovať žalobcovi zmenu svojej adresy, pričom táto mala riadne zaevidovanú zmenu miesta svojho
trvalého pobytu. Za takéhoto skutkového stavu nie je namieste odvolávať sa pre účely vzniku omeškania
sa žalovanej na čisto formálny postup žalobcu, ktorý po ozname pošty, že žalovaná je na adrese,

na ktorú jej písomnosť zasielal, neznámou osobou, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaná sa na
danej adrese v čase doručovania nezdržiavala, sa len uspokojil s jeho dovtedajším postupom a nič
nerobil pre účely zisťovania jej aktuálnej adresy, hoci v takomto prípade ju mohol a mal možnosť (bez
väčších problémov) zistiť (opak toho ani netvrdil, tobôž že by také niečo preukázal). Tvrdenia žalobcu- jeho zástupcu vo vyjadrení zmienenom pod bodom 10 (že zásielka mala byť žalovanej neúspešne
doručovanádovlastnýchrúk,následneuloženánapošteatútosižalovanáneprevzalavodbernejlehote,
čo má vyplývať z oznámenia pošty o. i. potvrdzujúceho, že žalovaná sa na uvedenej adrese zdržiavala“)

sú v priamom rozpore s tým, čo vyplýva z údajov na doručovacej obálke, ktorou bola táto výzva zasielaná
(č. l. 73) a ktorú predložil samotný žalobca, keďže údaje z doručovacej obálky naopak preukazujú, že
daná zásielka sa nedostala do dispozičnej sféry žalovanej. Preto súd ako riadnu výzvu adresovanú
žalovanej vyhodnotil až samotnú žalobu spolu s jej prílohami, jednou z ktorých bola aj predmetná výzva
z 25.01.2016, čo bolo žalovanej doručené dňa 25.06.2018 [ZFS z 18.02.2014 predpokladala v čl. 8 bod

b) časť v) výzvu žalobcu pre žalovanú na zaplatenie storno provízií]. Nakoľko „Výzva na vyrovnanie
pohľadávok“ z 25.01.2016 obsahovala poskytnutie dvojtýždňovej lehoty na vrátenie žalovanej istiny od
jej doručenia, ktorá v takomto prípade uplynula 09.07.2018, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo
sumy 890,53 eura s poukazom na § 340 ods. 2 ObZ, vychádzajúc pokiaľ ide o ich výšku z ust. § 369 ods.
2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 NV (nariadenia vlády SR č. 21/2013 v znení nariadenia vlády č. 303/2014
Z. z.), počnúc dňom 10.07.2018 až do jej zaplatenia vo výške 9 % ročne.

32. Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania vo vyššej sume a za dlhšie obdobie, než
boli priznané, v danej časti z dôvodov už uvedených žalobu zamietol.

33. Súd s poukazom na § 369c ods. 1 ObZ a § 2 NV priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

34. S ohľadom na prevažný úspech žalobcu v tomto konaní súd s poukazom na § 262 ods. 1,
postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu pomernej
časti vzniknutých trov zodpovedajúcej tzv. čistému úspech žalobcu v tomto spore, ktorý mal v rozsahu

66,80 %. Žalobca mal z celkového predmetu konania predstavujúceho sumu 1.161,04 eura, včítane
vyčísleného uplatneného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, úspech ohľadne sumy 968,29
eura (včítane vyčísleného priznaného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku), takže jeho
úspech predstavuje 83,40 %, úspech žalovanej zvyšných 16,60 % a čistý úspech žalobcu v rozsahu
66,80 %. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.