Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3T/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313010203
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šmrhola
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4313010203.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Šmrholom, v trestnej veci proti
obžalovanej E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 262/2011 Z.z. / ďalej len Trestného zákona /, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

E. narodená XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom
Q.s a u z n á v a v i n n o u, ž e :
- dňa 26.09.2011 v čase o 15.50 h viedla tmavomodré motorové vozidlo zn. Hyundai Tuscon s
evidenčným číslom Q. po ceste číslo II/564 v smere od mesta Tlmače na mesto Levice v okrese
Levice, pri predchádzaní pred ňou jazdiace vozidlá v križovatke cesty II/564 a komunikácie vedúcej
k obci Hronské Kosihy, v kilometri 5,1 cesty II/564 sa plne nevenovala riadeniu vozidla a sledovaniu
situácie v cestnej premávke, keď v ľavom jazdnom pruhu z pohľadu jej jazdy narazila prednou časťou

vozidla Hyundai do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla modrej farby zn. Peugeot 106,
evidenčné číslo A., ktoré viedol Q. a ktorý s vozidlom odbáčal doľava na komunikáciu vedúcu do obce
Hronské Kosihy, čím porušila ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c/, § 15 odsek 5 písmeno g/ zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom po náraze došlo
k odhodeniu vozidla Peugeot mimo cestu vľavo do priekopy, kde sa prevrátilo na strechu a ostalo stáť
a vozidlo Hyundai vyšlo mimo cestu vľavo na trávnatú plochu, kde zostalo stáť na kolesách, pričom

pri dopravnej nehode došlo k zraneniam vodiča vozidla Peugeot, Q., ktorý utrpel zranenia, polytraumu,
a to pomliaždenie mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, zlomeninu lebečnej klenby, zlomeninu
lebečnej spodiny, zlomeninu nosovej kosti, tržnú ranu záhlavia, pomliaždenie pľúc, zlomeninu IX. rebra
vľavo, naštiepenie VI. rebra vľavo a pomliaždenie pravého predkolenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu
liečenia v trvaní minimálne 12 týždňov, pričom došlo aj k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to
mozgu a pľúc, ako aj k dlhšie trvajúcej poruche jeho zdravia a taktiež došlo aj k zraneniu spolujazdca vo
vozidle Peugeot, T., ktorý utrpel otvorenú ranu vlasatej časti hlavy v parietálnej oblasti vpravo, oderku v

nadkľúčnej oblasti vpravo s dobou liečenia do 7 dní bez práceneschopnosti,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a spáchala tento čin závažnejším spôsobom
konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

t ý m s p á c h a l a

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno h/ Trestného zákona

a z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, 3, § 36 písmeno j/ Trestného zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 12 / dvanásť / mesiacov.

Podľa § 49 odsek l písmeno a/ Trestného zákona, sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek l Trestného zákona, sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 12
/ dvanásť / mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18
/ osemnásť / mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.

Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO 35 937 874, UNION zdravotnú poisťovňu, a.s. Bajkalská
29/A, 821 08 Bratislava, IČO 36 284 831 a O. - J., Kozárovce č. 283, IČO 34 282 734, odkazuje s ich
nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Leviciach vykonal súd na hlavnom

pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchmi jednotlivých poškodených a svedkov,
znalcov, prečítaním správ, charakteristík, odpisu z registra trestov a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho
spisového materiálu a po jeho vyhodnotení v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku, dospel ku
skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06.2013 uviedla, že v kritický deň viedla
motorové vozidlo zn. Hyundai Tuscon v smere od mesta Tlmače na mesto Levice a videla, že oproti
nešlo žiadne vozidlo, tak sa rozhodla predbehnúť biele dodávkové vozidlo jazdiace pred ňou. Keď bola
na úrovni bielej dodávky, tak si všimla, že pred ňou jazdiace motorové vozidlo zn. Peugeot 106 dalo
svetelné znamenie o zmene smeru jazdy doľava a začalo odbočovať. Ona sa zaradila do svojho pravého

jazdného
3 3T 29/13

pruhu, pred dodávkové vozidlo, pričom vodič vozidla sa náhle vrátil späť zo stredu vozovky a zaradil sa
pred jej motorové vozidlo. Urobila manéver a vošla do ľavého jazdného pruhu, avšak vodič motorového

vozidla zn. Peugeot 106 znovu odbočil doľava a následne došlo ku kontaktu s vozidlom. V momente,
keď jej vozidlo zn. Peugeot 106 skrížilo cestu, brzdila v ľavom jazdnom pruhu. Žiadnu dopravnú značku
pred križovatkou si nevšimla.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2014 zasa uviedla, že modré vozidlo zn. Peugeot 106 pri
svojom druhom manévri pred ňou, nemalo zapnutú smerovku doľava, v čase zrážky mala nižšiu rýchlosť

ako 90 km/h a pred zrážkou nebrzdila, možno len v čase nárazu. Ďalej pri otázkach prokurátora využila
ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného poriadku a k veci odmietla vypovedať.

Svedok - poškodený Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase viedol motorové vozidlo
zn. Peugeot 106 z obce Kozároviec smerom na Levice, pričom chcel odbočiť na obec Hronské Kosihy.

Keď dával smerovku doľava, tak si všimol v spätom zrkadle, že za ním idú dve motorové vozidlá a v tom
čase nikto nepredbiehal. Ako sa zaradil bližšie k stredovej čiare, tak náhle uvidel motorové vozidlo, ktoré
riadila obžalovaná a predchádzala motorové vozidlo, ktoré išlo hneď za ním a následne došlo ku kolízii.
Potvrdil s určitosťou, že tam bola dopravná značka znázorňujúca križovatku a bola riadne viditeľná.

Svedkyňa - poškodená O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je majiteľkou motorového vozidla zn.
Peugeot 106, ktoré chcela predať Q., pričom predmetné vozidlo mal požičané, aby si ho vyskúšal,
nakoľko ho chcel kúpiť. Vozidlo používal 3-4 týždne, bolo v dobrom technickom stave, malo platnú
technickú aj emisnú kontrolu.Svedok - poškodený M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že motorové vozidlo zn. Hyundai Tuscon bol
firemné a obžalovaná mala súhlas na jeho používanie a v tom čase išla na služobnú cestu.

Svedok H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol svedkom dopravnej nehody, ktorá sa stala na ceste
medzi Tlmačami a Levicami. Viedol motorové vozidlo zn. Fabia, predním išlo malé auto a videl po ľavej
strane ako sa snaží predísť motorové vozidlo zn. Hyundai Tuscon motorové vozidlá, ktoré išli za ním.
Ako už vozidlo zn. Hyundai Tuscon predbiehalo dve autá, tak vodič malého vozidla dal znamenie, že
odbočujedoľava,pričomdonehonarazilozozaduvozidlozn.HyundaiTuscon.Vodičmotorovéhovozidla

zn. Hyundai Tuscon predbiehal tri motorové vozidlá. Dodal, že vozidlo zn. Hyundai Tuscon sa nezaradilo
pred neho, keď ho obchádzal a vodič malého vozidla, potom ako odbočovalo doľava neurobil následne
manéver doprava.

Znalec O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval posudok č. 34/12 pre obhajcu a po
oboznámení so spisovým materiálom má za to, že predmetná križovatka z hľadiska dopravného

značenia v čase dopravnej nehody bola nedostatočne označená, nakoľko zo strany jazdy obžalovanej
sa vyskytovala pravdepodobne jediná dopravná značka trojuholníkového tvaru, ktorá mohla byť P6. Ak
obžalovaná v tom úseku predbiehala a značka P6 bola zakrytá predbiehaným vozidlom, tak nemala
dostatok informácií, že sa blíži ku križovatke, resp. že sa v nej nachádza.

4 3T 29/13

Znalec O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. 79/2013, v záveroch

ktorého uviedol, že vychádzajúc z výsledkov simulácie pravdepodobného priebehu dopravnej nehody,
predloženého spisového materiálu a z ohliadky miesta dopravnej nehody ako aj z fotodokumentácie
poškodenia vozidiel je možné čisto z technického hľadiska konštatovať, že prvotnou príčinou vzniku
kolíznej situácie je spôsob a technika jazdy vodiča vozidla zn. Hyundai Tuscon vo vozovke cesty,
pred a počas predchádzania v križovatke odbočujúceho vozidla zn. Peugeot 106. Ďalej konštatoval,

že stopa č. 1, ktorá je zadokumentovaná ako stopa vedúca z pravého jazdného pruhu do ľavého a
s prerušením smeruje do miesta zrážky a s najväčšou pravdepodobnosťou ju zanechalo vozidlo zn.
Huyndai pravým kolesom prednej nápravy. Vychádzajúc zo zanechaných stôp na mieste nehodového
deja je pravdepodobné a čisto z technického hľadiska prijateľné, že vodič vozidla zn. Peugeot 106 začal
odbočovanie v čase, keď ešte nebolo vozidlom zn. Hyundai Tucson predbiehané.

Ďalej uviedol, že aj vozidlo vybavené antiblokovacím brzdovým systémom zanecháva na vozovke
špecifické trasologické stopy, ktoré sú kombináciou stôp jazdy a stôp brzdenia. Pri brzdení sa odtlačok
plášťa na vozovke rozmazáva, tvar a obrys dezénu je skreslený a deformovaný.

SvedokE.nahlavnompojednávaníuviedol,ževkritickýdeňmalvýjazdovúslužbuakeďprišielnamiesto

nehody, tak pristúpil k jej dokumentácii a to označil stopy dopravnej nehody, zmapoval celé miesto
nehody, následne ho zadokumentoval. Po vyhotovení záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke
miesta dopravnej nehody a náčrtka z miesta dopravnej nehody, tieto obžalovaná dobrovoľne podpísala
a nemala žiadne pripomienky k nim. Voči obžalovanej nebol vyvíjaný žiadny fyzický ani psychický nátlak.
Ďalej uviedol, že ako prichádzal na miesto dopravnej nehody, tak sa pohľadom presvedčil o dopravnej

značke, označení tvaru križovatky, ktorá tam bola umiestnená.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi :

Z vyčíslenia vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodeným

vyplýva, že Union zdravotná poisťovňa žiada náhradu škody vo výške 4.172,01.-eur a Všeobecná
zdravotná poisťovňa žiada náhradu škody vo výške 19,80.-eur.

Zozáznamuzdopravnejnehody,zápisniceoobhliadkemiestadopravnejnehody,zjejfotodokumentácie
ako i náčrtku vyplýva, kde a kto bol účastníkom dopravnej nehody, aké boli zaistené stopy.

Z odborného vyjadrenia E. vyplývajú zranenia, ktoré utrpel poškodený Q. pri dopravnej nehode.

Z lekárskej správy E. vyplýva, aká diagnóza bola zistená u poškodených Q. a T. pri autonehode.Zo zápisu o dychovej skúšky vyplýva, že obžalovaná a poškodený Q. v čase dopravnej nehody neboli
pod vplyvnom alkoholu.

Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu Levice vyplýva, že križovatka cesty II/564 s miestnou
komunikáciou vedúcou k obci Hronské Kosihy v km 5,1 bola v čase dopravnej nehody označená
dopravnou značkou P5 Križovatka s vedľajšou cestou s dodatkovou tabuľkou P13 Tvar križovatky. V

mesiaci apríl 2012 bola preznačená novými dopravnými značkami P6 Križovatka s vedľajšou cestou v
obidvoch smeroch cesty.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra vyplýva, že spoločníkmi spoločnosti U. - svetelné
reklamy, s.r.o. sú M. a A..

Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2011 vyplýva, že spoločnosť U. predala motorové vozidlo zn. Hyundai
Tuscon.

Z evidenčných kárt vozidiel zn. Hyundai Tuscon a Peugeot 106, kto je ich vlastníkmi.

Z lekárskeho posudku o bolestnom vyplýva, že diagnózy ktoré utrpel poškodený Q. boli ohodnotené na
595 bodov.

Zo správy Regionálnej správy a údržby ciest Levice a.s. vyplýva, že staré dopravné značky P6
„Križovatka s vedľajšou cestou“, v križovatke na účelovú komunikáciu do obce Hronské Kosihy, boli

v čase nehody v dobrom technickom stave, čo sa týka zrozumiteľnosti, prehľadnosti, viditeľnosti a
čitateľnosti. Neboli zistené žiadne závady a neboli ničím tienené.

Z odporu obžalovanej vyplýva, že sa cíti byť nevinnou. V čase dopravnej nehody sa riadila všetkými
ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a dodržala všetky svoje povinnosti súvisiace

s cestnou premávkou a vedením vozidla.

Z fotodokumentácie vyhotovenej zo dňa 28.08.2011 vyplýva, aká dopravná značka bola umiestnená
pred križovatkou, kde bola spôsobená dopravná nehoda.

Z odbornej literatúry predloženej znalcom O. vyplýva, aké stopy zanechávajú vozidlá pri dopravných
nehodách so systémom ABS.

Zo záverečnej správy z mediácie zo dňa 18.08.2014 vyplýva, že obžalovaná odmietla dať písomný
súhlas k mediácii a urobiť vyhlásenie podľa § 220 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Z odvolania obžalovanej podaného prostredníctvom obhajcu vyplýva, že súd nerešpektoval základné
zásady trestného konania a to ustanovenia § 2 odsek 10, 11, 12 Trestného poriadku. Vytýkala súdu,
že vykonanie dôkazu znaleckým posudkom znalca O., ktorý obstarala v súlade s ustanovením §
119 odsek 3 Trestného poriadku odmietol, nakoľko nebol vykonaný v súlade so zákonom. Následne

vytýkala nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom a rozobrala výsledky vykonaného dokazovania
z technického hľadiska. Z výsledkov analýzy nehodového deja obžalovaná nemala možnosť zabrániť
zrážke, pretože vodič vozidla Peugeot jej vytvoril na vozovke svojou chybnou technikou jazdy prekážku
náhlu. Vodič vozidla Peugeot mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by neodbočoval v čase, keď bol
predchádzaný vozidlom obžalovanej. Obžalovaná dodržala všetky svoje povinnosti súvisiace s cestnou

premávkou a vedením vozidla, ako aj pravidlá cestnej premávky ustanovené zákonom.
6 3T 29/13

Z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To 46/2015 zo dňa 24.09.2015 vyplýva, že rozsudok
Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 3T 29/2013 zo dňa 02.12.2014 bol zrušený a vec bola vrátená súdu

I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Okresný súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie a to výsluchom znalca
O..Znalec O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že porovnaním šírky a tvaru profilu behúňa pneumatík,
ktoré boli na vozidle v čase dopravnej nehody a brzdovej stopy zadokumentovanej na mieste dopravnej

nehody ako č. 1, mal za to, že brzdová stopa nebola vytvorená vozidlom Hyundai. Miesto zrážky sa
nachádzalo vo vzdialenosti cca 6,3 m pred ryhou, ktorú zanechala polos vozidla vo vzdialenosti 25,7 m
pred východiskovým bodom merania, ako to bolo zadokumentované na mieste dopravnej nehody, čo je
vo vzdialenosti cca 22 metrov od mysleného stredu križovatky. Technika jazdy vodičky vozidla Hyundai
bola z technického hľadiska správna, ak nebola informovaná o skutočnosti, že sa blíži ku križovatke

alebo dopravnú značku nemusela vidieť pri predchádzaní iného dodávkového vozidla. Jazdu vodiča
vozidlaPeugeotmožnoztechnickéhohľadiskapovažovaťzanesprávnu,lebozačalodbočovanievčase,
kedy bol predchádzaný iným vozidlom.

Z odvolania obžalovanej podaného prostredníctvom obhajcu zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že súd
nerešpektoval základné zásady trestného konania a to ustanovenia § 2 odsek 10, 12 Trestného

poriadku. Vytýkala súdu, že pri rozhodovaní nevzal do úvahy podstatné skutočnosti, že obžalovaná
jazdila za veľkým bielym dodávkovým motorovým vozidlom, na vozovke bola prerušovaná čiara, vodič
Peugeota náhle zmenil smer jazdy doprava, pričom sa automaticky vypne ľavá smerovka, myslela že
vodič Peugeota mohol niekoho obiehať, významne znížil svoju rýchlosť jazdy. Stopa č. 1 nepochádza
od vozidla Hyundai. Dopravné značenie - zvislé aj vodorovné bolo nedostatočné, nesprávne a priamo

zavádzajúce. Znalec O. počas výsluchu O. na hlavnom pojednávaní nevyvrátil rozdielnosti tvrdené
znalcom O.. Znalecký posudok O. je nejasný a neúplný. Následne vytýkala nedostatočné zistenie
skutkového stavu súdom a rozobrala výsledky vykonaného dokazovania z technického hľadiska. Nebolo
preukázané, že reklamné zariadenie nemalo prekážať vo výhľade pri výjazde z miestnej komunikácie.
Obžalovaná žiadnu dopravnú značku pred križovatkou nevidela, nemala ďalšie náležité informácie, že

sablížikukrižovatke,resp.žesavnejnachádzaatedazjejpohľadupredbiehaťvdanomúsekumohla.Z
výsledkov analýzy nehodového deja obžalovaná nemala možnosť zabrániť zrážke, pretože vodič vozidla
Peugeot jej vytvoril na vozovke svojou chybnou technikou jazdy prekážku náhlu. Obžalovaná dodržala
všetky svoje povinnosti súvisiace s cestnou premávkou a vedením vozidla, ako aj pravidlá cestnej
premávky ustanovené zákonom. Ďalej vytýkala chyby polície v zadokumentovaní miesta dopravnej

nehody, nebol vypočutí vodič bielej skriňovej dodávky, boli tam nedostatky v dopravnom značení, ktoré
bolo priamo zavádzajúce, vzniesla námietku zaujatosti znalca Ing. Jenča, ktorý mohol zodpovedať aj
za vyhotovenie nesprávneného dopravného značenia predmetnej križovatky a súd neodstránil rozpory
v znaleckých posudkoch O. a O..

Z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To 35/2016 zo dňa 02.06.2016 vyplýva, že rozsudok
Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 3T 29/2013 zo dňa 28.01.2016 bol zrušený a vec bola vrátená súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Okresný súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie a to pribratie do konania
na vypracovanie znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Znalec doc. O., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bola vypracovaná časovo - priestorová
analýza nehodového deja. K dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo Hyundai v rýchlosti 80 až 85 km/

h narazilo v ľavom jazdnom pruhu do odbočujúceho vozidla Peugeot, ktorý v čase zrážky mal rýchlosť
30 - 35 km/h. Z predložených podkladov a ich analýzy sa nedalo jednoznačne určiť, či vodička Hyundai
pred zrážkou brzdila. Preto boli riešené dva varianty nehodového deja. Prvý, kedy bolo uvažované s
brzdením vozidla Hyundai pred zrážkou po zdokumentovaných stopách a druhý, kedy vozidlo Hyundai
- vodička pred zrážkou nebrzdila / brzdenie začala v okamihu zrážky / a v čase začiatku odbočovania

vozidla Peugeot vozidlo Hyundai čiastočne zasahovalo aj do ľavého jazdného pruhu. Vyhodnotením
fotodokumentácie a technickými výpočtami sa nedalo s absolútnou istotou potvrdiť, že stopu začínajúcu
v čísle 1 zanechalo vozidlo Hyundai v dôsledku brzdenia pred zrážkou. V prípade prvého variantu
bola technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky
vozidla Hyundai a to - prechádzanie v úseku križovatky, kde to v zmysle pravidiel cestnej premávky nie je

dovolené a nedodržanie minimálnej bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti za vozidlom Peugeot v čase, kedy
sa vozidlo Hyundai pohybovalo v pravom jazdnom pruhu. V prípade druhého variantu bola technickou
príčinou predmetnej dopravnej nehody súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Peugeot,
ktorý odbočovanie vľavo začal v čase, kedy už z priečnej polohy vozidla Hyndai mohol rozpoznať,že odbočovaním vytvorí vozidlu Hyundai kolíznu situáciu, že vozidlo Hyundai z technického hľadiska
ohrozí. Toto bolo stanovené za predpokladu, že v danom úseku má vodič vozidla Peugeot povinnosť
presvedčiť sa o tom, či nie je predchádzaný a či odbočovaním vľavo neohrozí vodičov jazdiacich za

ním. V danom úseku bolo však predchádzanie zakázané. Ohľadom znaleckého posudku O. uviedol,
že znalec uvádzal veľmi úzke rozpätie vypočítanej rýchlosti vozidiel v čase zrážky a pred zrážkou,
v technike jazdy vodičov neboli vyhodnotené všetky prvky techniky jazdy vodičov, čo viedlo k tomu,
že aj v technickej príčine vzniku dopravnej nehody tieto prvky absentujú a vychádzal z toho, že
stopu označenú č. 1 s určitosťou zanechalo vozidlo Hyundai. Predmetný posudok možno hodnotiť ako

nekomplexný, zaoberal sa iba jedným z technicky prijateľných priebehov nehodového deja. Pri riešení
priebehu nehodového deja však stanovil príčinu dopravnej nehody podobne ako v znaleckom posudku
vypracovaným ústavom. O. vypracoval znalecký posudok, v ktorom stanovil miesto zrážky vozidiel 6,3
m pred stopou č. 2 z dôvodu, že poloos vozidla musela po náraze padnúť a toto malo trvať určitý
čas. S uvedeným tvrdením sa ústav nestotožnil. Nezaoberal sa situáciou, kedy by vozidlo Hyundai
začínalo predchádzanie z pravého jazdného pruhu, predpokladal pohyb vozidla Hyundai len v ľavom

jazdnompruhu.Predmetnýposudokmožnohodnotiťakonekomplexný,zaoberalsaibajednýmzviacero
technicky prijateľných priebehov nehodového deja. O. vo svojom znaleckom posudku hodnotil dopravné
značenie. V uvedenom hodnotení dopravného značenia neboli zistené nedostatky.

Súd sa oboznámil s fotodokumentáciou predloženou obhajcom obžalovanej z miesta dopravnej nehody.

Obžalovaná E. z miesta trvalého bydliska je pozitívne hodnotená. Zamestnávateľ Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR hodnotí
obžalovanú kladne. V registri priestupkov sa už neeviduje žiaden záznam o priestupku. V evidenčnej
karte vodiča má 4 záznamy. Doposiaľ nebola súdne trestaná.

Okresný súd Levice v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie aj v intenciách uznesenia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To 46/2015 zo dňa 24.09.2015, vrátane uznesenia Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 4To 35/2016 zo dňa 02.06.2016 všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi tak, aby
bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle
ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako
je popísaný v enunciáte tohto rozsudku a že ho spáchala obžalovaná. Napriek tomu, že obžalovaná
na hlavnom pojednávaní sa necítila byť vinnou zo spáchania skutku, podľa názoru súdu zo skutku

je dostatočne usvedčovaná najmä výpoveďami a to svedka Q., ktorý uviedol, že predtým, ako začal
odbočovací manéver doľava, dal znamenie o zmene smeru jazdy, tak videl v spätnom zrkadle ako
obžalovaná so svojím motorovým vozidlom chcela predísť vozidlo, ktoré išlo za ním a zároveň pred
ňou. Potvrdil, že v čase keď chcel odbočiť doľava, všetky vozidlá za ním boli zaradené za sebou a
znamenie, že chce odbočiť dal tam, kde bola umiestnená tabuľa znázorňujúca križovatku, ktorá bola

riadne viditeľná. Svedok Bohumil Matejov potvrdil, že Q. dal znamenie, že odbočuje doľava, nakoľko
počul vo vozidle ako kliká smerovka a následne zacítil náraz do vozidla, v ktorom sedel ako spolujazdec.
Svedok Peter Holečka uviedol, že riadil osobné motorové vozidlo zn. Fabia a pred ním išlo malé vozidlo,
ktoré dalo znamenie, že odbočuje doľava, teda z hlavnej cesty na vedľajšiu, pričom po ľavej strane ho
chcelo predísť motorové

vozidlo zn. Hyundai Tuscon. Ďalej uviedol, že vodič motorového vozidla zn. Hyundai Tuscon predbiehal
tri motorové vozidlá a nezaradil sa pred ním do pravého jazdného pruhu, ale narazil do zadnej časti
malého vozidla, ktoré odbočovalo doľava.
Zo spáchania skutku je obžalovaná usvedčovaná aj nepriamo - výpoveďou svedkyne IF., ktorá
uviedla, že motorové vozidlo zn. Peugeot 106 pred nehodou bolo v dobrom technikom stave, malo

vykonanú technickú kontrolu vozidla. Svedok E. uviedol, že všetky relevantné stopy dopravnej nehody
zadokumentoval a záznam dopravnej nehody napísal tak, ako mu uviedla obžalovaná, ktorý následne
dobrovoľne podpísala ako i zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody a jej náčrtok, pričom nemala
žiadne pripomienky k tomu.

Súd nemal pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti svedeckých výpovedí uvedených svedkov, ktorí
na nich zotrvali v priebehu celého konania, sú v dobrom vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť
a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovanú zo žalovanej trestnej činnosti. Neboli žiadnym
iným dôkazom spochybnené a súd im nemal dôvod neveriť.Obranu obžalovanej spočívajúcu v tom, že nemala vedomosť o existencii križovatky, nevidela
dopravnú značku, že vodič motorového vozidla zn. Peugeot 106 náhle zmenil smer a vyvolal

vznik nehodovej situácie, jej motorové vozidlo nezanechalo žiadnu brzdnú dráhu, brzdnú stopu č. 1
nezanechalo jej motorové vozidlo, namietanie protokolácie ohľadom spísania dopravnej nehody, čo
policajt neakceptoval, súd považuje za tendenčnú, aby sa vyhla trestu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na jej prvú výpoveď z hlavného pojednávania, kedy najprv obžalovaná
uviedla, že keď jej vozidlo zn. Peugeot 106 skrížilo cestu, brzdila v ľavom

jazdnom pruhu, išla rýchlosťou cca 80 km/h. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 79/2013 zo dňa
16.12.2013 už čiastočne zmenila svoju výpoveď, keď na hlavnom pojednávaní uviedla, že pred zrážkou
nebrzdila a neskôr tvrdila, že brzdila v čase zrážky vozidiel.

Vina obžalovanej je preukázaná i objektívnymi dôkazmi, a to záznamom z dopravnej nehody zo dňa
26.09.2011, lekárskymi správami E., ktorý ošetroval poškodených - účastníkov dopravnej nehody. Z

odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia E.
vyplývajú zranenia, ktoré utrpel poškodený Q..

Súd obhajcom obžalovanej navrhnuté dôkazy - predvolanie a vypočutie svedka - vodiča bielej dodávky,
odmietol vykonať, pričom obhajca nevedel uviesť totožnosť vodiča a ani jeho bydliska a okolnosti, ktoré

by mal uviesť nestotožnený vodič bielej dodávky, bolo možné zistiť inými už navrhnutými dôkazmi.
Navyše zo správy OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Levice zo dňa 03.11.2017 vyplynulo,
že jediným svedkom po príchode príslušníka PZ na miesto dopravnej nehody bol H., ktorý však bol
vypočutý na hlavnom pojednávaní.
Ďalej navrhol doplnenie a prepracovanie znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline, čo súd taktiež odmietol vykonať, nakoľko sa týkalo okolnosti, ktorú možno zistiť inými,
už skôr navrhnutými dôkazmi a v priebehu trestného konania boli zabezpečené dôkazy postačujúce
na objasnenie veci, bola zadovážená fotodokumentácia a plánik z miesta činu a výpovede svedkov
neboli nijakým relevantným spôsobom spochybnené. Navyše doplnenie posudku o variant C je úplne
irelevantný, keďže sám znalec doc. O., PhD. uviedol na hlavnom pojednávaní ohľadom variantu C, že

by bol totožný s vypracovaným variantom B.

Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich
názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný
význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je

podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila / argumenta ponderantur, non
numerantur /. Teda súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania.

Súd poukazuje na vypracovaný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline ako aj na výsluch znalca doc. Ing. H., PhD. z hlavného pojednávania a má za to, z technického

hľadiska nebolo možné jednoznačne identifikovať, či vozidlo Hyundai pred zrážkou zanechalo brzdné
stopy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne usudzovať o priebehu rýchlosti a trajektórii
tohto vozidla pred zrážkou. Teda vyhodnotením fotodokumentácie a technickými výpočtami sa nedalo s
absolútnou istotou potvrdiť, že stopu začínajúcu v čísle 1 zanechalo vozidlo Hyundai v dôsledku brzdenia
pred zrážkou.

Pre vyhodnotenie technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody bolo hlavné, akým spôsobom
vykonávala prechádzanie obžalovaná vozidlom Hyundai a nie, ktoré vozidlo zanechalo stopu č. 1.
Vo svojich výpovediach obžalovaná uvádzala, že pred začiatkom predbiehania vozidla Peugeot sa
radila do pravého jazdného pruhu. Vzhľadom na okolnosť, že sa nedalo jednoznačne vylúčiť zhodnosť
stôp, t.j. stopa č. 1 nie je identická v porovnaní so stopou začínajúcou v čísle 2, ktorá najväčšou

pravdepodobnosťou je od vozidla Hyundai, súd
s poukazom na pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o vyššieuvedenej skutočnosti trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov sa vysporiadal tak, že prihliadol na skutočnosť,
že obvinená pred zrážkou nebrzdila.
Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že vodič vozidla Peugeot začal uskutočňovať odbočovanie skôr,

ako je obvyklá trajektória pohybu odbočujúcich vozidiel a radil sa do časti vozovky určenej pre jazdu
protismerom na ceste vedúcej do obce Hronské Kosihy. Takéto smerové vedenie vozidla začal skôr, ako
vyžadovalo odbočovanie v správnom koridore jazdy.V čase začiatku odbočovania vozidla Peugeot, vozidlo Hyundai zasahovalo do ľavého jazdného pruhu.
Zároveň je nutné poznamenať, že vodič vozidla Peugeot nemal povinnosť predpokladať, že v danom
úseku môže byť v rozpore s pravidlami cestnej premávky predchádzaný.

Vodič vozidla Peugeut plynulo znižoval rýchlosť vozidla pred odbočovaním, pričom zároveň sa radil s
vozidlom ku stredovej čiare. Znižovanie rýchlosti vozidla Peugeot rozpoznal aj vodič U., ktorý viedol
vozidlo zn. Fabia za vozidlom Peugeot.
Súd z dokazovania má za to, že obžalovaná v čase zrážky viedla vozidlo v ľavom jazdnom pruhu. Do
ľavého jazdného pruhu prechádzala tak, že po predchádzajúcom predchádzaní sa úplne nezaradila do

pravého jazdného pruhu. Teda reagovala na situáciu v čase cca 1,0s pred zrážkou. V tomto čase mala
rozpoznať na základe polohy vozidla Peugeot, že vodič vykonáva s vozidlom Peugeot odbočenie vľavo.
Nesprávnym prvkom techniky jazdy obžalovanej bolo to, že vykonávala prechádzanie v mieste, kde to
v zmysle pravidiel cestnej premávky nie je dovolené. Uvedenú skutočnosť vyhodnotil takto aj znalec.
Navyše manéver predchádzania by neukončila pred hranicou križovatky.
V prípade tvrdenia obžalovanej, že nevidela dopravnú značku, ktorá upozorňovala na križovatku / po

pravej strane vozovky v smere jej pohybu /, mala rozpoznať, že sa blíži ku križovatke a to aj napriek tomu,
že vodorovné dopravné značenie v mieste križovatky nebolo zmenené. S poukazom na rozhľadové
pomery v miesta nehody, z pohľadu vodiča na miesto dopravnej nehody zo smeru jazdy vozidiel mohla
vyhodnotiť, že v mieste, kde došlo k zrážke sa nachádza napojenie na cestu a dalo sa identifikovať,
že sa jedná o komunikáciu, čo mohla obžalovaná rozpoznať aj na základe vodorovného dopravného

značenia - vodiacej čiary / č. V4 /.
Aj keď vodič vozidla Peugeot vykonával odbočovanie nesprávnym koridorom jazdy, je možné hovoriť o
určitej miere spoluzodpovednosti, avšak treba poznamenať, že sa jedná o prvok nehodového deja, ktorý
nevyvolával kolíznu situáciu. Ak by vodič odbočoval správnym koridorom pohybu, došlo by k tesnému
minutiu vozidla Peugeot a Hyundai, t.j. nešlo by o bezpečné míňanie vozidiel.

No bola to nevhodná technika jazdy obžalovanej a ňou porušené pravidlá cestnej premávky, ktoré
preukázateľne vyvolali vznik nehodovej situácie a v konečnom dôsledku to bola práve obžalovaná,
ktorá spôsobom svojej jazdy zavinila vznik predmetnej dopravnej nehody a vznik ťažkej ujmy na zdraví
poškodeného.

Znalecdoc.O.,PhD.počasvýsluchureagovalavysvetlilvšetkyobhajobnétvrdeniaobhajcuobžalovanej
a potvrdil, že znalec Ing. Jenčo ustálil miesto zrážky takmer totožne ako bolo ustálené v znaleckom
posudku, nebolo rozhodujúce pre posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody, či vodička vozidla
Hyundai brzdila pred zrážkou alebo nebrzdila, akou rýchlosťou sa pohybovala, či stopa č. 1 vznikla
alebo nevznikla počas nehodového deja, ale rozhodujúce a na vyhodnotenie príčiny malo vplyv, akým

spôsobom predchádzala vozidlo Fabie. Znalec mal za to, že vodička vozidla Hyundai mohla vedieť, že
je tam križovatka a to z týchto okolností - po pravej strane bola umiestnená dopravná značka -
križovatka s vedľajšou cestou, na hlavnú cestu z diaľky bolo viditeľné, že sa napája vedľajšia cesta, na
vedľajšej ceste je umiestnená dopravná značka - daj prednosť v jazde a z konkrétnej dopravnej situácie
- spomaľovanie vozidiel Peugeot a Škoda.

Znalec Ing. E. uviedol, predmetná križovatka z hľadiska dopravného značenia v čase dopravnej nehody
bola nedostatočne označená, nakoľko zo strany jazdy obžalovanej sa vyskytovala pravdepodobne
jediná dopravná značka trojuholníkového tvaru, ktorá mohla byť P6. Ohľadom dopravného značenia
vodorovného uviedol, že vodiaca čiara V4 vyznačuje okraj vozovky a oddeľuje vozovku od krajnice, teda
sa používa vo vyhotovení plnej čiary a vyhotovenie prerušovanej čiary sa používa najmä pri vyústení

zjazdu z miesta ležiaceho mimo cesty. Teda použitá dopravná značka V4 v mieste nehody naznačuje,
že sa jedná o miesto mimo cesty.

Z fotodokumentácie dopravnej nehody zhotovenej príslušníkom PZ dňa 26.09.2011 je možné vidieť,
že pole bolo bez porastu, nebola tam vysoká suchá tráva ako tvrdí obhajoba a fotky predložené

obhajcom nemôžu byť porovnateľné s vyhotovenou fotodokumentáciu polície, keďže je na nich výrazná
vegetácia,ktorásanapolivčasedopravnejnehodynenachádzalaazpohľadujazdyvozidielbolomožné
rozpoznať, že v mieste, kde došlo k dopravnej nehode sa pripája cesta, t.j. že ide o križovatku.

Posudzovanie hodnovernosti svedkov, ich výpovedí, vykonaných dôkazov a polemizovanie so závermi

vypracovaného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline súd má za
to, že takého námietky obhajoby, smerujúce k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal len
predstavámobžalovanej,resp.topôsobívkontexteceléhovykonanéhodokazovaniazostranyobhajobyako účelové. Obhajca obžalovanej neuviedol ani jeden jediný technický nesprávny údaj v podanom
znaleckom posudku.

Na základe takto dôsledne a podrobne spracovaného znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva,
ani po výsluchu znalca, nebolo možné vyvodiť iný záver o príčine dopravnej nehody, iba ten, že
z technického hľadiska bola nesprávne vyhodnotená situácia v premávke pred vozidlom zo strany
obžalovanej ako vodiča vozidla zn. Hyundai Tuscon na pohyb vozidla Peugeot 106 a vzdialenosť
počiatku predchádzania vozidla pred križovatkou, ktoré viedlo ku kontaktu vozidiel v križovatke.

Vychádzajúc zo zanechaných stôp na mieste nehodového deja je pravdepodobné a čisto z technického
hľadiska je prijateľné, ak vozidlo Peugeot 106 začalo odbočovanie v čase, keď ešte nebolo vozidlom
Hyundai Tuscon predbiehané, resp. prejazd stredovou čiarou mohli vykonať vozidlá naraz, ale s
rozdielnymi rýchlosťami.

Zároveň na otázky obhajoby ohľadom ekvivalentnej energetickej rýchlosti, ABS, stier pneumatík, vplyvu

korózie na vozidlo, vykonanej technickej kontroly vozidla znalec uviedol, že nemali priamy súvis s
dopravnou nehodou. Obhajoba v danom prípade s uvedenými okolnosťami neriešila technický priebeh
dopravnej nehody.

Rozbor nehodového deja pomocou simulačného výpočtového programu je nesporne rekonštruovaním

priebehu nehodovej udalosti z technického hľadiska, bez vstupu subjektívnych faktorov, na podklade
dôkazov zadokumentovaných na mieste nehody.

Znalec Ing. D. počas výsluchu znalca Ing. D. na hlavnom pojednávaní podrobne vyvrátil rozdielnosti

tvrdené Ing. D., že miesto zrážky bolo vo vzdialenosti 6,253 m pred ryhou, ktorá je zadokumentovaná
vo vzdialenosti 25,7 m od východiskového bodu merania. Teda, ak hranica križovatky je vo vzdialenosti
20,0 m od východiskového bodu merania, potom je ryha 5,7 m pred hranicou križovatky.
Ak bola zrážka 6,253 m pred ryhou, potom ku zrážke došlo 5,7 + 6,253 = 11,953 m pred hranicou
križovatky, pričom je v tomto mieste kontaktu vozidlo Peugeot 106 nasmerované prednou časťou

vozidla tak, že ak by ku kontaktu nedošlo, vozidlo Peugeot 106 by s najväčšou pravdepodobnosťou pri
pokračovaní v jazde skončilo mimo vozovky.

Obhajobná verzia obžalovanej o priebehu dopravnej nehody bola v súlade s výsledkami znaleckého
dokazovania vyvrátená aj výpoveďou svedka Q., do vozidla ktorého obžalovaná so svojim vozidlom

narazila. Pritom treba zdôrazniť, že vozidlo zn. Peugeot 106 malo zapnuté svetlá odbočovacie, teda
poškodený - svedok Q. zapol na aute ľavý ukazovateľ smeru jazdy, brzdil, prišiel s autom k stredovej
čiare.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obžalovaná viedla v kritickej dobe motorové vozidlo

zn. Hyundai Tuscon po jej neznámej trase, bola povinná sa plne venovať vedeniu vozidla, pričom
sama obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že videla ísť vozidlo zn. Peugeot
106 pred ňou, ktoré odbočovalo doľava, pričom nerozmýšľala, prečo má vyhodenú smerovku doľava.
Ona chcela predbehnúť bielu dodávku a zaradiť sa do svojho jazdného pruhu, pričom vedela, že idú
ďalšie motorové vozidlá pred ňou. Teda obžalovaná nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla

v situácii / jazda v kolóne /, ktorá si to nevyhnutne vyžadovala.

Obžalovaná spôsobom svojej jazdy zavinila vznik predmetnej dopravnej nehody a je nesporné, že ku
kontaktu vozidiel Hyundai Tuscon a Peugeot 106 došlo v ľavom jazdnom pruhu v smere ich jazdy a
následne ku zrážke medzi prednou pravou stranou vozidla Hyundai Tucson, pričom bolo aj poškodené

evidenčné číslo a poškodenie miesta na spodnej časti vozidla pod mriežkou vetracieho otvoru ako
následok poškodenia od ľavej zadnej časti vozidla Peugeot 106.

Ak vodič vozidla dá znamenie pre zmenu smeru jazdy vľavo a vybočí doľava vo svojom jazdnom
pruhu, vodič vozidla, ktoré ide vzadu, je preto povinný sledovať situáciu v cestnej premávke a byť

pripravený vhodne reagovať na eventuálnu prekážku. Obžalovaná jazdila po neznámej trase prvýkrát
a nevenovala plnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, nezbadala dopravnú značku - križovatka
s vedľajšou cestou, ktorá bola umiestnená vo vzdialenosti cca 200 - 250 metrov pred križovatkou,
predbiehala minimálne dve autá, nemohla sa bezpečne zaradiť pred vozidlá, ktoré chcela predísť.Vodič nesmie predchádzať, ak nemá istotu, že sa bude môcť bezpečne zaradiť pred vozidlo, ktoré hodlá
predísť a ak nemá pred seba rozhľad na takú vzdialenosť, aby s ohľadom na rozdiel rýchlosti svojho

vozidla a predchádzajúceho vozidla neohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Teda vodič nesmie
predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na
bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že križovatkou je miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo
spájajú,pričomnikdevzákoneniejeuvedené,žekrižovatkajemiesto,kdesacestyspájajúibaoznačené
dopravnými značkami.
Ohľadom reklamného zariadenia, ktoré sa nachádza pri ceste II/564 bolo správnym orgánom povolené

a umiestnené tak, aby neprekážalo vo výhľade pri výjazde z miestnej komunikácie.

Pokiaľ sa týka námietok obžalovanej ohľadom nezaujatosti znalca Ing. D., tak súd poukazuje na
skutočnosť, že Ing. D. je znalcom v oblasti dopravy cestnej, koná v odvetviach - dopravné nehody, stav
vozidiel a stanovenie hodnoty vozidiel a nie dopravné značenie a pozemné komunikácie. Rieši technický

priebeh nehodového deja a okresný úrad ako jeho zamestnávateľ nemá vo vlastníctve pozemné
komunikácie, nezaobstaráva údržbu pozemných komunikácií a neodsúhlasuje dopravné značenia. Ing.
Ján Jenčo neoznámil žiadne skutočnosti, ktoré by mu vo veci bránili byť činný ako znalec. Medzi
výkonom jeho funkcie ako štátneho zamestnanca a znalca nie je žiaden konflikt záujmov.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení
obžalovanej spočívajúcom vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písmeno a/ Trestného zákona,
keďže ako vodička motorového vozidla zodpovedá za následok dopravnej nehody, ktorú mala a mohla
predvídať.
Pri posudzovaní okolností, ktoré môže alebo nemôže vodič predvídať, je treba vychádzať z konkrétnej

dopravnej situácie. Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti to potom znamená, že okrem miery povinnej
opatrnosti vyplývajúcej z pravidiel cestnej premávky, tu existuje i jej subjektívne vymedzenie, vzťahujúce
sa k miere opatrnosti, ktorú je schopný vodič v konkrétnom prípade vynaložiť.

Súd následne po úprave skutku, ktorý precíznejším spôsobom vyjadruje konanie obžalovanej na rozdiel

od skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Leviciach pod č. 1Pv 616/11 zo
dňa 26.02.2013 a dospel k záveru, že obžalovaná sa plne nevenovala riadeniu vozidla a sledovaniu
situácie v cestnej premávke, čím porušila aj ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c/ zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd teda upravil len okolnosti týkajúce sa priebehu dopravnej nehody, resp. čo obžalovaná porušila v

predpise o cestnej premávke, avšak zachoval podstatu skutku, t.j. samotný priebeh dopravnej nehody.

Stupeň závažnosti spáchaného prečinu obžalovanej v zmysle kritérií uvedených v
§ 10 odsek 2 Trestného zákona vykazuje, že táto závažnosť činu je vyššia ako nepatrná poukazujúc na
spôsob a miesto spáchania činu ako i spôsobený následok.

Obžalovaná svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona,
ktorý ich vykazuje tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, čím je predmetný trestný
čin protiprávny v zmysle ustanovenia § 8 Trestného zákona.

Obžalovaná dopravnú nehodu zavinila tým, že porušila ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c/, § 15 odsek
5 písmeno g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pre určenie porušenia dôležitej povinnosti v cestnej doprave je podstatné porušenie pravidiel cestnej
premávky závažnejším spôsobom podľa § 137 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a ozmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré spravidla má charakter porušenia dôležitej povinnosti v
cestnej doprave, avšak len vzhľadom na konkrétnu situáciu tak, aby bola splnená všeobecná teóriou a
judikatúrou vyžadovaná definícia dôležitej povinnosti. Porušením dôležitej povinnosti pri cestnej doprave

na pozemných komunikáciách je najmä také porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla, ktoré
so zreteľom na silu, rýchlosť a hmotnosť motorových vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú
nehodu a ktorá podľa všeobecnej skúsenosti taký následok skutočne máva. Význam ktorejkoľvek
povinnosti vodiča je priamo závislý od konkrétnej dopravnej situácie. V danom prípade obžalovaná
svojou jazdou porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom uloženej jej podľa § 137 odsek

2 písmeno n/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané, v dôsledku čoho spôsobila dopravnú nehodu
a v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou vodič a spolujazdec utrpeli zranenia popísané vo
výrokovej časti rozsudku.

Za porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom v zmysle ustanovenia § 157 odsek 2 písmeno

a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona treba považovať aj
nedbanlivosť vodiča, ktorý nevenuje náležitú pozornosť vedeniu vozidla v situácii, ktorá si to nutne
vyžaduje. Súd mal na podklade vykonaného dokazovania za to, že k porušeniu tejto dôležitej povinnosti
došlo a to k porušeniu súčasne viacerých povinností vodiča. Obžalovaná ako vodič motorového
vozidla mala povinnosť venovať sa plne riadeniu motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej

doprave. Obžalovaná sa však nevenovala v kritickom úseku dostatočne riadeniu svojho motorového
vozidla, nedostatočne sledovala situáciu v cestnej premávke, nezbadala dopravnú značku „križovatka“,
predchádzala vozidlá do takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nebola dostatočná na bezpečné
dokončenie predchádzania pre úrovňou križovatky, v dôsledku čoho narazila do odbočovacieho
motorového vozidla zn. Peugeot 106 do jeho zadnej časti.

Chráneným záujmom, resp. objektom tohto trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l, 3, 4, 6 Trestného
zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu

okolnosť - viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Zároveň
prihliadol na osobu páchateľa, jej pomery a možnosť nápravy. Vzhľadom na jej doterajší život a
prostredie, v ktorom žije, dodržiavala právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti,
riadne si plnila svoje povinnosti voči zamestnávateľovi, nenarušovala občianske spolužitie v bydlisku
ani v zamestnaní, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovanej splnený uložením trestu

odňatia slobody po uplatnení ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, na samej dolnej zákonom
stanovenej hranici trestnej sadzby, t.j. trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. V danom prípade je sadzba trestu odňatia slobody
v rozpätí 1 rok až 5 rokov za prečin ublíženia na zdraví
ustanovená v odseku 2 § 157 Trestného zákona a po znížení hornej hranice zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu, bola určená trestná sadzba odňatia slobody v rozpätí 1 rok až 3 roky
8 mesiacov.
Súd uložil popri treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke v trvaní 18 mesiacov, teda takmer na samej dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, pretože trestný čin spáchala s súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd prihliadol

na to, že doposiaľ mala 4 záznamy v evidenčnej karte vodiča, z toho dva záznamy za rýchlosť jazdy, čím
porušila dôležité pravidlá cestnej premávky, teda ide o nedisciplinovaného vodiča, zároveň aj prihliadol
na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo takmer 7 rokov.
Takýmto uloženými trestami za trestný čin spáchaný v doprave bude teda dosiahnutý jeho účel,
pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovanou tak, že má účinne pôsobiť

aj na ostatných členov spoločnosti, najmä v prípadoch ťažkého, resp. nenapraviteľného následku
spôsobeného vodičom, ktorý porušil uložené mu povinnosti zákonom o cestnej premávke a prejavil
bezohľadnosť voči ostatným účastníkom cestnej premávky.

Takto uložené tresty súd považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primerané a

zodpovedajúce zákonu.

Poškodení Q. a M. si neuplatnili nárok na náhradu škody a poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. Bratislava, Union zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava a O. - Sírius v rámci adhézneho konaniasíce riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody voči obžalovanej a výšku spôsobenej škody,
avšak o ich nároku by sa mohlo meritórne rozhodnúť len po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré by však
presahovali potreby trestného stíhania. Súd s poukazom na § 288 odsek 1 Trestného poriadku, odkázal

poškodených na občianske súdne konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie §
420 odsek 2 Občianskeho zákonníka a okolnosť, že obžalovaná škodu súvisiacu s ujmou na zdraví
poškodeným účastníkom nehody totiž spôsobila ako vodička služobného motorového vozidla pri činnosti
fyzickej osoby podnikajúcej pod obchodným menom M. - HANTON, Murárska 374, Topoľčany 95501,
IČO : 11764929

/ ktorá jej ho na tento jej firmou aj v čase spáchania žalovaného skutku vozidlo poskytla / a preto
bola spôsobená touto fyzickou osobou a obžalovaná za ňu sama / s výnimkou prípadného následného
regresného vzťahu k tomuto svojmu bývalému zamestnávateľovi /, nezodpovedá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 3T 29/2013.

O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti

rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.