Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 1, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010391
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818010391.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného H. R., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 1. februára 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. R., F.. XX.XX.XXXX R. S., Q. T. Š., E.
XXX, bez pracovného pomeru, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v Košiciach v inej trestnej
veci,

j e v i n n ý,

že dňa 25.08.2018 v čase okolo 02.00 h v obci Štítnik, okres Rožňava, vošiel cez neuzamknutú bránu
do dvora rodinného domu na ulici Z. Č.. XX a následne cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného
domu, odkiaľ z peňaženky v sekretári v obývacej izbe odcudzil finančnú hotovosť vo výške 20,- €, potom
vošiel do spálne, na čo sa prebudila majiteľka domu poškodená T. Q., začala kričať a obvinený ušiel
preč, čím poškodenej T. Q. spôsobil škodu vo výške 20,- €,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení

zákona č. 161/2018 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 43 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na
priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na ďalší trest odňatia

slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní odmietol urobiť akékoľvek vyhlásenie podľa § 257 Trestného
poriadku. Počas svojho výsluchu však prehlásil, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené v jeho výpovedi
z prípravného konania s tým, že sa k svojmu konaniu priznáva. Dodal, že do domu poškodených išiel
v úmysle niečo odcudziť. Takto z priestorov domu vzal 20,- € a nič viac. V čase činu bol pod vplyvom
alkoholu. Tejto činnosti sa dopustil napriek tomu, že si bol dostatočne vedomý toho, že bol za podobnú

trestnú činnosť odsúdený. Na všetky skutkové okolnosti sa presne pamätá, nikdy nebol liečený na
psychiatrii a neberie žiadne lieky. Nad svojim konaním prejavil ľútosť.

Svedkyňa-poškodená T. Q. vypovedala, že spoločne so svojim druhom E. Q. spali v čase činu v spálni
ich domu. Keď počula nejaký buchot a chôdzu, otvorila oči a keď uvidela obžalovaného, vykríkla, načo
sa zobudil aj druh. Páchateľ utiekol. Následne od dcéry sa dozvedela, že obžalovaný vnikol do domu a

vošiel prv do dcérinej izby, následne na chodbe robil buchot s topánkami a chodil aj po ďalších izbách.
V obývacej miestnosti z peňaženky vzal 20,- €. Dcéra ho hneď spoznala a oznámila im, že to bol Patrik.
Poškodená poukázala na to, že odvtedy majú s dcérou problémy duševného charakteru, po večeroch
sa bojí, nevie v noci sama spať a od tej doby, ako došlo k tomuto skutku, musia s ňou navštevovať
psychológia. Keďže syn bol v tom čase na diskotéke, dvere na dome neboli zamknuté.

Svedok E. Q. na hlavnom pojednávaní poznamenal, že pobyt obžalovaného v ich dome bolo značne
nepríjemné, zvlášť preto, že tam bolo dieťa. V čase činu spali a na prítomnosť obžalovaného v dome sa
zobudila družka, ktorá ho videla, rovnako ako aj dcéra. Táto im neskôr povedala, že ho videla, pretože
sa zdržal v dome asi 10 minút, kde chodil po priestoroch domu a izbách. Keď družka vykríkla v spálni,

obžalovaný ušiel. Svedok utekal za ním, ale ho nedostihol.

S cieľom posúdiť všetky okolnosti a motív páchania trestnej činnosti zo strany obžalovaného, bola
do konania pribratá znalkyňa MUDr. D. G.Š. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria,
ktorá vo veci podala písomný znalecký posudok. Tento následne podala na hlavnom pojednávaní,

kedy zotrvala na jeho záveroch. Uviedla, že obžalovaný netrpí a ani v čase skutku netrpel duševnou
poruchou ani chorobou. Znalkyňa zistila dissociálnu poruchu osobnosti a simplexnú ebrietu v čase
skutku. Jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania v čase skutku bola neporušená a jeho
schopnosť ovládať svoje konanie bola zmenšená len nepodstatne, a to len vplyvom alkoholu. Jeho
povahová odchýlka - psychopatia vysvetľuje jeho trestný čin, ale nemala vplyv na rozpoznávaciu ani

ovládaciu schopnosť obžalovaného. Znalkyňa ďalej poukázala na to, že krádeže a kriminálna trestná
činnosť od detstva sú súčasťou osobnostnej výbavy hodnotového systému a nárokov na kvalitu svojho
života. Krádež ako taká je z pohľadu jeho osobnosti a z pohľadu jeho etnika spôsob obživy. Charakter
jeho osoby poukazuje na to, že nemá nárok na inú kvalitu života, než žije, nemá potrebu pracovať,
vzdelávať sa a zmeniť spôsob života. Z týchto dôvodov sa nesnažil a ani nesnaží o zmenu. Uvedená

porucha osobnosti (predtým psychopat) je vo svojej podstate prístupná výchovným vplyvom, obžalovaný
jeschopnýpochopiťichúčelatýmsalíšiodchorých,ktorítrpianapsychózu-tedaduševnýmochorením.
Pobyt obžalovaného z hľadiska psychiatrického nie je na slobode nebezpečný, pretože nie je duševne
chorý. Pri neochote korekcie jeho osobnostných vlastností sa však môže opäť dopúšťať trestných činov.
Nie je závislý od alkoholu ani iných návykových látok, alkohol pije sporadicky, s kamarátmi a nemá

odvykacie stavy. Znalkyňa dodala, že u obžalovaného mohlo ísť len o ľahkú opilosť v čase činu s
poukazom na ďalšie správanie sa obžalovaného bezprostredne po čine. Ochranná liečba by nesplnila
svoj účel a v danom prípade nie je potrebná.

Z písomnej správy klinického psychológa PhDr. R. U. zo dňa 15.01.2019 vyplýva, že maloletá F. Q.

je vedená na klinicko-psychologickej ambulancii od 09.10.2018, pričom na vyšetrenie bola odoslaná
obvodnou pediatričkou pre pretrvávajúce poruchy spánku a stavy úzkosti a strachu, najmä v nočných
hodinách. Počas vyšetrenia bol zistený závažný stresový zážitok, keď v nočných hodinách vnikol do
domu „nejaký chlap“, keď všetci spali a ona sa prebrala a v tme vnímala, že niekto nad ňou stojí. Veľmi
sa zľakla a bála sa. Od tej doby má strach zostať v dome sama, večer kontroluje, či je dom zamknutý

a napriek tomu nedokáže spať sama v izbe a musí pri nej niekto byť. V noci sa zvykne s úzkosťou
zobúdzať. Jej stav bol uzavretý ako neurotický prejav - stavy úzkosti a poruchy spánku ako reakcia na
silnú stresovú situáciu. Nasadená bola psychoterapia, ktorá v súčasnosti stále prebieha.Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonom stanovených podmienok prečítal aj predchádzajúcu
zápisnicu o výsluchu svedkyne mal. F. Q.. Takto bolo zistené, že menovaná spala v noci v detskej izbe
a zobudila sa na nejakú chôdzu v jej izbe. Keď otvorila oči, uvidela stáť v jej izbe nejakú cudziu osobu a

preto sa tvárila, že spí a bála sa zakričať. Zistila, že sa jedná o H. R., ktorého osobne pozná. Pri posteli
obžalovaný otvoril skriňu a niečo v nej hľadal. Potom odišiel na chodbu a z chodby šiel do obývačky,
tu tiež otvoril jednu skrinku. Ďalej potom šiel do kuchyne a tam otváral dvierka na kuchynskej linke.
Toto počula a jednotlivé zvuky jej boli dobre známe. Následne obžalovaný pokračoval do spálne, kde
sa však už zobudila mama svedkyne, ktorá vykríkla, načo sa obžalovaný zľakol a z domu utiekol. Na

výkrik mamy sa zobudil aj otec, ktorý utekal za ním, avšak ho nechytil. Následne zistili, že z obývačky
z peňaženky chýba 20,- €.

Súd sa podrobne oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálom. Po
takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný skutok tak, ako je
to opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tým, že neoprávnene vnikol do domu iného, naplnil všetky

zákonom stanovené znaky porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Konanie obžalovaného je závažné pre spoločnosť, pretože narušil úmyselným konaním jej záujmy na
ochrane domovej slobody občanov a ich majetku.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený záporne. Obec Štítnik poukazuje na doterajšiu
trestnú činnosť obžalovaného a viacero priestupkov proti majetku. Obžalovaný je známy svojim
neprípustným správaním. Žije v skromných majetkových pomeroch. Nikde nepracuje. Doposiaľ bol 10-
krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.02.2018, kedy bol uznaný vinným
zo zločinu podľa § 194 ods. 1,3 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2018 v odvolacom konaní bol
zrušený tento rozsudok a obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov so zaradením pre výkon
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z odpisu registra trestov ďalej vyplýva, že

obžalovaný sústavne pácha trestnú činnosť rovnakej povahy, a to aj v zahraničí.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34, § 43, §
38 ods. 2 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu
trestnéhočinuatrestnýčinúprimneoľutoval (§36písm.l)Trestnéhozákona)ana1priťažujúcuokolnosť

- obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré
charakterizujú osobu páchateľa hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu, najmä
tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i momenty, ktoré ovplyvňujú
požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej trestnej činnosti.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd dospel k záveru, že všetky prevýchovné opatrenia, ktoré
doposiaľ súdy voči obžalovanému použili, sa minuli účinku. Svedčí o tom sústavné páchanie druhovo
zhodnej trestnej činnosti a taktiež aj páchanie ďalšej závažnej trestnej činnosti (napr. zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v konaní 3T/189/2014). Ďalším dôkazom týchto záverov je aj

skutočnosť, že obžalovaný nielen teraz posudzovanú trestnú činnosť (aj skutok posudzovaný v konaní
3T/113/2017) spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúcich výkonov
trestov odňatia slobody (uznesenie Okresného súdu Košice II 6Pp/80/2016-24 zo dňa 19.10.2016 -
bola mu určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov). Okrem toho pozornosti súdu neušla skutočnosť, žeobžalovaný uvedomujúc si, že bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre rovnakú trestnú činnosť v konaní
3T/113/2017, hoci vo veci bolo podané odvolanie, dňa 25.08.2018 spáchal opäť teraz posudzovanú
trestnú činnosť. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne potvrdzujú záver, že všetky snahy výchovným

spôsobom zabrániť obžalovanému v páchaní trestnej činnosti a prinútiť ho viesť riadny život sa minuli
účinku a že jedine nepodmienečný trest odňatia slobody môže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
ďalším páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného. V neposlednej miere je potrebné poukázať
aj na skutočnosť, že obžalovaný spôsobil svojim konaním závažný následok - preukázané akútne
psychické problémy a neurotické prejavy maloletej dcéry poškodenej. Je absolútne neprípustné, aby

niekto bez akéhokoľvek oprávnenia vnikol v nočných hodinách do domu iného, tu sa pohyboval,
prehľadával priestory domu a úplne ignoroval, že sa v dome nachádzajú obyvatelia tohto domu. Svedčí
to o značne zdeformovanej osobnosti obžalovaného, ktorého konanie nie je možné ponechať bez
adekvátneho primeraného postihu.

Z uvedených dôvodov preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

18 mesiacov s tým, že pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Ide o ďalší trest v súlade s ustanovením § 43 Trestného zákona, pretože obžalovaný tento
skutok spáchal po vyhlásení rozsudku súdom I. stupňa, ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti a
pred tým, než bol trest uložený citovaným rozsudkom vykonaný.

Poškodená si na hlavnom pojednávaní neuplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody a preto súd o
povinnosti nahradiť spôsobenú škodu nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku v 4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.