Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413206204
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:1413206204.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: O. B., narodená

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, B. S., zastúpená: JUDr. Rastislav Smieško, advokát, Záhradnícka 74,
Bratislava proti žalovanému: A. I., narodený. XX.XX.XXXX, bytom B. S. XX, J., o zaplatenie 15.300 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 15.300 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 15.300 eur od 08.02.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.04.2013, doručenou súdu dňa 03.04.2013, domáhala voči

žalovanému zaplatenia sumy 15.300 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.300
eur od 08.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že
spolu so žalovaným žili v byte žalobkyne a žalobkyňa počas tohto spolužitia poskytla žalovanému na
kúpu motorového vozidla značky: G. T., K.: I. strieborná farba žalovanú sumu vo výške 15 300 Eur.
Žalobkyňaažalovanýaždosvojhorozchodupoužívali spoločnýúčetvedenýnažalovanéhovedenývS.
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. K poskytnutiu žalovanej sumy 15 300 Eur zo strany žalobkyne žalovanému
došlo tak, že žalobkyňa bola účastníčkou dedičského konania po svojej matke A. G., zomrelej

XX.XX.XXXX, ktoré dedičské konanie bolo prejednávané notárom O. A. pod č. 46D/417/2010-17,
Dnot 63/2010, základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 14. 10. 2010. Na tomto dedičskom konaní sa
potenciálne dedičky a to sestry O. B. ako žalobkyňa, A. G. a O. O. všetky ako dedičky z I. dedičskej
skupiny dohodli, že byt č. XXX - A na X p. na S. ulici XX v I. po poručiteľke nadobudne do výlučného
vlastníctva A. G. s podmienkou, že v prípade predaja predmetného bytu vyplatí svoje sestry O. O. a
žalobkyňu. Následne sa ale sestry A. G. a žalobkyňa dohodli, že keďže A. G. bola výlučnou vlastníčkou
rodinného domu, ktorý chcela predávať a to rodinného domu súpisné číslo XXX s pozemkami, k.ú.

Z. na LVč. XXX, že časť kúpnej ceny vo výške 17 710 Eur poukáže A. G. svojej sestre O. B. na
vyplatenie jej dedičského podielu po ich matke, keďže horeuvedeného bytu sa žalobkyňa vzdala v
prospech A. G.. Po tejto dohode aj reálne A. G. pri predaji horeuvedeného rodinného domu zaslala
dňa 02.03.2012 na spoločný účet žalobkyne a žalovaného vedený v S. S.. ú. XXXXXXXXXX/XXXX s
popisom transakcie: vysporiadanie dedičského konania sumu 17 710 Eur. Následne dňa 07 03.2012
žalovaný poslal na kúpu motorového vozidla značky G. T., ŠPZ: I. strieborná farba, žalovanú sumu vo
výške 15 300 Eur predávajúcemu motorového vozidla. Predmetnú sumu poslal žalovaný ako kúpnu

cenu na účet spoločnosti I. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v J., ktorá spoločnosť bola predávajúca
predmetného motorové vozidla. Výlučným vlastníkom predmetného motorového vozidla značka G. T.
sa stal žalovaný. V období ku konca roka 2012 sa žalobkyňa a žalovaný rozišli s tým, že žalovaný sa od
žalobkyne odsťahoval. Následne žalobkyňa požiadala žalovaného, aby jej ihneď vrátil žalovanú sumu 15300 Eur, za ktorú si zakúpil žalovaný horeuvedené motorové vozidlo, avšak neúspešne a žalovaný jej do
dnešného dňa žalovanú sumu nevrátil. P otom, ako sa žalobkyňa a žalovaný rozišli, prestala žalobkyňa
používať aj ich spoločný účet vedený v S.i a prestal jej aj jej zamestnávateľ Q. na žiadosť žalobkyne

zasielať mzdu na účet vedený na žalovaného. Rovnako po rozchode žalobkyne a žalovaného koncom
roka 2012 žalovaný zrušil ako vlastník ich spoločného účtu dispozičné právo žalobkyne k predmetnému
účtu. Na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 15 300 Eur vyzvala žalobkyňa žalovaného prostredníctvom
právneho zástupcu, avšak rovnako neúspešne. Na výzvu reagoval žalovaný účelovou obranou, že voči
žalobkyni neeviduje žiadny záväzok, že predmetné vozidlo si zakúpil údajne zo svojich finančných

prostriedkov, ďalej že ho žalobkyňa údajne nikdy nevyzvala na vrátenie poskytnutej sumy ako žalovanej
sumy 15 300 Eur.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Tvrdenia
žalobkyne sa nezakladajú na pravde a žalovaný k dnešnému dňu voči žalobkyni neeviduje žiadne
záväzky, pričom počas spolužitia žalobkyne a žalovaného to bol práve žalobca, ktorý pravidelne

poskytoval žalobkyni finančné prostriedky na splatenie jej záväzkov voči tretím osobám, ako napr. suma
1.079,10 € na splatenie pôžičky v spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., či suma 1.421,44 € a suma
678,36 € na splatenie pôžičky v spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., rovnako žalovaný vyplatil
exekúcie žalobkyne, z čoho evidentne vyplýva, že ak niekto eviduje nejakú pohľadávku, tak je to práve
žalovaný voči žalobkyni. Žalobkyňa dňa 17.12.2012 prevzala od pána Y. K. vrátenie pôžičky v sume

500,00 €, ktorú žalovaný pánovi Y. K. požičal ešte v auguste 2012, pričom predmetnú sumu žalovanému
nikdy neodovzdala. Žalovaný poukázal na tendenčné vyjadrenia žalobkyne, ktorá vo svojej žalobe tvrdí,
že v čase spolužitia so žalovaným nemala zriadený na svoje meno žiadny účet v banke, čo sa nezakladá
na pravde z dôvodu, že žalobkyňa mala zriadený ešte v roku 2008 účet v spoločnosti F.č. ú. XXXXXXX/
XXXX).. Rovnako žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla, že používala účet žalovaného práve z dôvodu,

že na ňu boli vedené viaceré exekúcie a z uvedeného dôvodu jej aj výplata od zamestnávateľa chodila
na účet žalovaného. V marci roku 2008 previedol žalovaný práva a povinnosti zo zmluvy o ubytovaní č.
XXXX na tretí subjekt, pričom kúpna cena, ktorá mu bola poskytnutá v sume 1.200.000,00 Sk (39.832,70
€) bola spotrebovaná nielen na chod spoločnej domácnosti, ale z uvedenej sumy sa financovala aj
kúpa bytu v B. S., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a ktorý po rozchode medzi účastníkmi

konania zostal žalobkyni aj so všetkým jeho vybavením. Je pravdou, že na základe dedičského konania
zo dňa 14.10.2010 a následne na základe dohody medzi žalobkyňou a jej sestrou A. G., došlo zo strany
pani A. G. dňa 02.03.2013 k vyplateniu dedičského podielu navrhovateľke v celkovej sume 17.710 €.
Avšak tvrdenia žalobkyne, že z predmetnej sumy poskytla žalovanému sumu 15.300 € (ako pôžičku)
na kúpu motorového vozidla G. Civic, K.: I. sa nezakladajú na pravde, pretože skutočnosť je taká, že

žalovaný si zakúpil motorové vozidlo z vlastných finančných prostriedkov. K ukončeniu vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným došlo spôsobom, že žalovaný jedného dňa odišiel z bytu a žalobkyňa ho viac
do bytu nepustila, čo znamená, že žalovaný si z predmetného bytu nemohol odniesť a neodniesol žiadne
svoje veci, a to aj napriek skutočnosti, že počas spolužitia so žalobkyňou, to bol práve žalovaný, ktorý
financoval celú domácnosť. Následne došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k dohode, že vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaný vyplatil za žalobkyňu všetky jej exekúcie a dlhy, ako aj skutočnosť, že
poskytol časť vlastných finančných prostriedkov na kúpu bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ako
aj skutočnosť, že financoval v prevažnej väčšine spoločnú domácnosť on, sa vyporiadajú medzi sebou
spôsobom, že motorové vozidlo G. T., ŠPZ: I. si ponechá žalovaný a žalobkyňa si ponechá vybavenie
bytu v B. S. a žalovaný si nebude voči žalobkyni uplatňovať žiadne finančné vyrovnanie za poskytnuté

pôžičky.

3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný navrhuje zamietnuť žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú, avšak neuviedol k tomu relevantné dôkazy, aby preukázal svoje tvrdenia. Žalovaný
potvrdil vo svojom podaní zo dňa 13.09.2013, že mu prišlo na jeho účet zo strany A. G. ako sestry

žalobkyne z dedičského konania suma 17.710 Eur s tým, že tieto skutočnosti nie sú sporné a netreba
ich pred súdom ďalej preukazovať. Rovnako žalovaný potvrdil, že z týchto finančných prostriedkov bola
vyplatená kúpna cena sa motorové vozidlo G. T., ŠPZ: I. vo výške 15.300 Eur s tým že tieto skutočnosti
rovnako nie sú sporné a netreba ich pred súdom ďalej preukazovať. Čo je avšak potrebné preukázať
zo strany žalovaného, kde minul rozdiel medzi sumou 17.710 Eur, ktorá mu prišla na účet v S. a sumou

15.300 Eur, ktorú použil na úhradu motorového vozidla s tým, že sa jedná o rozdiel medzi týmito sumami
vo výške 2 410,- Eur Tvrdenie žalovaného, že údajne splácal záväzky za žalobkyňu, nie sú pravdivé,
lebo tie si splácala žalobkyňa sama zo svojej výplaty, ktorá jej chodila na spoločný účet žalovaného,
ktorý bol vlastníkom účtu a žalobkyne, ktorá bola disponentkou tohto účtu. Na uvedený účet jej chodilavýplata v celkovej sume cca 25.000 Eur za obdobie od 03/2009 do 11/2012. V tejto súvislosti žalobkyňa
žiada žalovaného, aby preukázal výpisom z účtu, že disponoval sumou 15.300 Eur zo svojich finančných
prostriedkov, aby si mohol v období 03/2012 zakúpiť horeuvedené motorové vozidlo. V prípade, ak

žalovaný nepredloží takýto doklad, tak by chceli v tejto súvislosti požiadať príslušný súd, aby zo svojej
úradnej moci vyžiadal výpisy z banky žalovaného v spomínanom období. Rovnako nie sú pravdivé
tvrdenia žalovaného, že suma vo výške 39.832,70 Eur, ktorú mal žalovaný údajne dostať za prevod
nejakých práv a povinností zo zmluvy o ubytovaní č. XXXX (žalovaný do dnešného dňa nepredložil o tom
žiadny dôkaz ), že táto suma mala byť údajne spotrebovaná na chod spoločnej domácnosti ako aj údajne

mal byť v XX/XXXX z tejto sumy financovaný byt žalobkyne v B. S. v jej výlučnom vlastníctve. Predmetný
byt v B. S. do jej výlučného vlastníctva si zakúpila výlučne zo svojich finančných prostriedkov a to z časti
kúpnej ceny vo výške 1 550 000,-Sk (51 616,54 Eur) za predaj jej bytu na S. ul. XX v I. evidovaného
na L V. č. XXXX, k.ú. X. a v roku 2007, to znamená že žalovaný jej nemohol poskytnúť na kúpu bytu
žiadnu finančnú čiastku, lebo s takouto sumou disponoval až v roku 2008, teda po reálnej kúpe bytu v B.
S.alobkyňou.Taktiežžalovanýnepravdivotvrdí,žeposkytolžalobkynifinančnéprostriedkynazariadenie

bytu v B. S. s tým, že ale žalobkyňa si zase ešte predtým v roku 2007 ako žalovaný vôbec disponoval
nejakou sumou za prevod údajných práv a povinností zo zmluvy o ubytovaní č. XXXX, tak žalobkyňa
si tieto finančné prostriedky opäť zabezpečila sama a to z úveru v F. banke v 12/2007. Žalovaný si v
tejto súvislosti nesprávne interpretuje a zamieňa ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď uvádza, že
jeho finančné prostriedky boli spotrebované na chod spoločnej domácnosti s tým, že ustanovenie § 144

Občianskeho zákonníka, ktoré má asi žalovaný na mysli, nie je v tejto veci použiteľné. A to preto, že
žalobkyňa a žalovaný neboli ani manželia a ani druh a družka, čo znamená, že ak niekto a niekoho
niečo zaplatil, mal by si takúto pohľadávku voči druhej strane uplatniť, čo aj žalobkyňa urobila. Požičané
finančné prostriedky vo výške 15 300 Eur žalovaný nevrátil žalobkyni napriek viacerým predchádzajúcim
výzvam a to ani do dohodnutej lehote splatnosti do konca roka 2012. Žalobkyňa poukázala na Rozsudok

NSČRsp.Zn.25Cdo1934/2001Rc78/2004aRozsudokNSČRz11.12.2009,sp.Zn.21Cdo4520/2007.
Žalovaný v podaní zo dňa 11.11.2014 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by popierali žalovaný
nárok žalobkyne. Po spočítaní spomínaných finančných súm v podaní žalovaného, ktoré mal údajne
žalovaný za žalobkyňu uhradiť, sa jedná o údajnú rozporovanú sumu žalovaným vo výške 3 678,90 Eur.
Žalovaný sa potom však nevyjadril, ako spotreboval zvyšnú časť zo sumy 17. 710 Eur, t.j. 17 710 Eur

- 3 678,90 Eur = 14 031,10 Eur, ktorá mu prišla z dedičského konania žalobkyne na ich spoločný účet.
Týmto ale nechce žalobkyňa žiadnym spôsobom potvrdiť, že uznáva takúto pohľadávku žalovaného,
čo aj preukazuje voči tejto účelovej obrane žalovaného, písomnými dôkazmi a to že jej celá výplata
od 03/2009 do 11/2012 chodila na ich spoločný účet a bola v tejto súvislosti spotrebovaná. Taktiež za
účelovú je treba jednoznačne považovať obranu žalovaného ohľadom prevodu práv a povinností zo

zmluvy o ubytovaní č. XXXX, o čom žalovaný do dnešného dňa nepredložil žiadny dôkaz, že táto suma
mala byť údajne spotrebovaná na chod spoločnej domácnosti ako aj údajne mal byť v 03/2008 z tejto
sumy financovaný byt žalobkyne v B. S. v jej výlučnom vlastníctve, pretože tu nesedia dátumy prevodov
ako bolo preukázané žalobkyňou.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, žalobou zo dňa 02.04.2013,
vyjadrením žalovaného zo dňa 13.09.2013, vyjadrením žalobkyne zo dňa 10.03.2015, osvedčením
o dedičstve č. 46D/417/2010-17, Dnot 63/2010 zo dňa 14.10.2010, výpisom z účtu A. G. zo dňa
31.03.2012, potvrdením Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 12.02.2013, výzvou žalobkyne
adresovanej žalobcovi zo dňa 28.01.2013, čestným prehlásením Y. K. na č.l. XX, výpisom z účtu

žalovaného zo dňa 05.02.2013, oznámením Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 22.12.2011 a zo dňa
24.07.2012, zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 05.12.2007, čiastočným výpisom listu vlastníctva č.
XXXX, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.08.2007, potvrdením zamestnávateľa Univerzitná
nemocnica Bratislava zo dňa 13.02.2013, čestným vyhlásením C. J. zo dňa 17.06.2015, ako aj s
obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluvu o pôžičke uzatvorili súrne a to tak, že k vyplateniu auta
došlo v marci 2012 a žalovaný jej mal vrátiť sumu 15.300 eur v marci 2013, na úrokoch sa nedohodli,
nakoľko zdieľali spoločnú domácnosť. Auto kupoval žalovaný do výlučného vlastníctva, nekupovali ho
do podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa chcela, aby zmluva o pôžičke na sumu 15.300 eur bola

spísaná aj u nejakého právnika, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Peňažné prostriedky na účte vo výške
15.300 eur použil s jej súhlasom na zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla. Na účet žalovaného
chodila mzda žalobkyne a to takmer v sume 25.000 eur. Byt v B. S. kupovala žalobkyňa sama a to
z peňažných prostriedkov, ktoré mala z predaja bytu v I.. V tom čase žalovaný vlastnil byt v S.. Bytv B. S. si žalobkyňa kupovala z vlastných finančných prostriedkov, o čom svedčí výpis z LV, návrh
na vklad ako aj zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že
tento sa podieľal na kúpe zariadenia bytu vo vlastníctve navrhovateľky, lebo žalobkyňa si zobrala na

zariadenie tohto bytu hypotekárny úver. Žalovaný nepopiera, že mu suma 17.710 eur prišla na účet a že
z tohto účtu zaplatil predajcovi motorového vozidla sumu 15.300 eur. Žalovaný si zamieňa ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa a žalovaný
neboli manželmi a neboli ani druh a družka. Ak si žalovaný uplatňuje pohľadávku voči žalobkyni, má
si ju uplatniť v samostatnom konaní. Pokiaľ by si ju aj uplatnil, žalobkyňa vznesie námietku premlčania,

nakoľko v prípade bezdôvodného obohatenia je tu premlčacia doba dva roky. Žalovaný si uplatňuje vo
svojom podaní voči žalobkyni sumu 3.678,90 eur, po odpočítaní ktorej zo sumy 17.710 eur, ktorá prišla
žalovanému na účet, stále je tu suma 14.031,10 eur, na ktoré má nárok žalobkyňa.

6. Žalobkyňa ďalej na pojednávaní uviedla, že keďže účasť svedkyne A. G. nezabezpečil žalovaný a
podľa nového CSP je to jeho povinnosť, tak navrhuje, aby súd rozhodol bez vypočutia tejto svedkyne.

Dostatočné množstvo listinných dôkazov predložených súdu je postačujúcich pre rozhodnutie vo veci.
Žalovaný zmätočne uvádzal na predchádzajúcom pojednávaní, že mal vlastné finančné prostriedky,
avšak potvrdil, že auto zakúpil z finančných prostriedkov, ktoré prišli na jeho účet od A. G. ako
vyrovnanie žalobkyne z dedičstva. V podaní doručenom súdu dňa 16.9.2013 žalovaný potvrdil, že na
základe dedičského konania a následne dohody medzi žalobkyňou a sestrou došlo zo strany A. G.

k vyplateniu dedičského podielu v sume 17.710 eur. V ďalšej vete žalovaný tvrdil, že auto zakúpil z
vlastných finančných prostriedkov, avšak nepreukázal, že by on nimi disponoval. Žalobkyňa pohľadávky
žalovaného neuznáva. Mzda žalobkyne chodila na účet žalovaného v rozhodnom období a z tejto
žalobkyňa uhrádzala vlastné dlhy a aj náklady na spoločnú domácnosť. Žalobkyňa si uplatňuje iba
sumu 15.300 eur na základe ústnej zmluvy o pôžičke. K pohľadávkam, ktoré si žalovaný uplatnil ako

obranu, žalobkyňa uviedla, že uvedené pohľadávky platila žalobkyňa zo svojej mzdy, ktorá jej chodila
na účet. Zároveň vznáša námietku premlčania. Ohľadne vrátenia sumy 500 eur z účtu žalovaného
na účet pani G. uviedla, že potom musela ostať žalovanému na účte suma 17.210 eur a žalobkyňa
žaluje len sumu 15.300 eur. Žalobkyňa nepopiera, že mala ďalšie účty a že mala aj ďalšie exekúcie,
ale toto v konaní sporné nie je. K podaniu žalovaného zo dňa 13.9.2013, v ktorom tvrdí, že sa účastníci

dohodli, že si žalovaný ponechá auto z dôvodu, že za žalobkyňu vyplatil všetky exekúcie a dlhy a časť
fin.prostriedkovpoužilnakúpujejbytuafinancovalspoločnúdomácnosť,žalobkyňauviedla,žežalovaný
si toto uplatnil vo výške 3.678 eur, ktorú sumu namieta z dôvodu premlčania. Žalobkyňa so svedkyňou
A. G. už asi tri roky nie je v žiadnom kontakte, preto ju nemôže ovplyvňovať ako tvrdí žalovaný.
Žalobkyňa viackrát vyzývala žalovaného, aby si pohľadávky, ktoré uplatňuje voči žalobkyni, uplatnil

vzájomným návrhom, on tak doposiaľ neučinil, preto považuje tieto jeho vyjadrenia za bezpredmetné.
Na účet žalovanému prišlo 17.710 eur, žalobkyňa si uplatňuje sumu 15.300 eur, čiže už len rozdiel
z uvedených súm by pokryl jeho pohľadávky. Príjem žalobkyne chodil na účet žalovaného, s týmito
prostriedkami disponovali teda spoločne. Čo sa týka svedkyne A. G., aj právny zástupca žalobkyne
sa ju snažil kontaktovať, žalobkyňa nemá problém s tým, aby sa na pojednávanie dostavila a bola

vypočutá ako svedok. Žalovaný si vymýšľa, že by sa žalobkyňa snažila zmariť vypočutie tejto svedkyne
na pojednávaní, práve naopak, jej výpoveď by mohla priťažiť práve žalovanému. Keďže ju navrhol
žalovaný, má jej účasť na pojednávaní ako svedkyne zabezpečiť on. Žalovaný na pojednávaniach
stále opakuje, aký je zdravotný stav žalobkyne, čo však s týmto konaním nesúvisí, tieto tvrdenia sú
bezpredmetné, keďže žalovaný jej dlhuje peniaze. V príkaze na úhradu je uvedené, že sa jedná priamo o

vyporiadanie dedičského konania, preto akékoľvek ďalšie konštrukcie žalovaného a spôsob jeho obrany
bybolsvedeckouvýpoveďoupaniG.popretý.Žalobkyňauviedla,žepomamezdedilibytadohodamedzi
tromi sestrami bola, že pokiaľ A. G. ostane bývať v byte po mame, žalobkyňa má predať jej rodinný dom
v Z., ktorý predala za čiastku, ktorá bola určená žalobkyni. To bola dohoda medzi sestrami. Žalovaný jej
vtedy nemal aké peniaze požičať, on čakal na peniaze žalobkyne, aby si mohol kúpiť auto. Hneď ako

boli peniaze prevedené na jeho účet, boli o tri dni aj z účtu vybraté. C. J. je teta žalobkyne, ktorá ich
viezla do J. za účelom kúpy motorového vozidla.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že jeho vyjadrenia v písomných podaniach sú obranou voči
žalobkyni, nechce si uplatniť voči nej vzájomný návrh. Žalovaný žiada súd, aby predvolal svedka A. G.,

ktorá by vedela ohľadom dedičstva uviesť viac. Túto svedkyňu chce vypočuť ku skutkovým okolnostiam
prečo bola suma 17.710 eur vyplatená na jeho účet, nakoľko tvrdenia žalobkyne, že táto iný účet
nevlastnila sa nezakladajú na pravde. Ďalej sa nemôže k veci vyjadriť, nakoľko trvá, aby bola vypočutá
menovaná svedkyňa a predložila aj nejaké dôkazy. Žalovaný potvrdil, že na jeho účet prišlo od A. G.suma 17.710 eur, ale nie je to celková suma, došlo tam ešte k ďalším platbám asi tak v sume 22.280
eur. Žalovaný potvrdil, že je vlastníkom motorového vozidla, ktoré označuje žalobkyňa v návrhu. Svoje
vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.9.2013 o tom, že žalovaný si ponechá motorové vozidlo a žalobkyňa si

ponechá vybavenie bytu, žalovaný myslel tak, že on platil za žalobkyňu veľa súm z exekúcií a preto sa
dohodli, že žalovaný si nechá auto. Sumu 15.300 eur mu žalobkyňa nepožičala. Žalovaný potvrdil, že
výplata žalobkyne chodila na jeho účet, avšak nie vždy to bolo 700 až 800 eur. Aj keď je v potvrdení o
príjme uvedené, že žalobkyňa mala príjem 700 eur, nie je to pravda, lebo žalobkyňa mala aj zrážky zo
mzdy v rôznych exekučných konaniach. Žalovaný chce, aby svedkyňa A. G. potvrdila, že on jej požičal

sumu 15.000 eur, to znamená, že zmluva o pôžičke vo výške 15.000 eur bola uzatvorená medzi ním a
A. G., ktorú sumu mu potom na účet vyplatila a teda nešlo o vyplatenie dedičstva pre žalobkyňu. A. G.
zaplatila na účet žalovaného sumu 17.710 eur a nie sumu 15.000 eur preto, lebo išlo o vrátenie peňazí
žalovanému ako aj vyrovnanie dedičstva pre žalobkyňu.

8. Žalovaný ďalej na pojednávaní uviedol, že pokiaľ má niekto dedičský podiel v sume 10.000 eur,

ako môže žiadať sumu 15.300 eur. Z peňazí, ktoré mu prišli na účet vo výške 17.710 eur, ešte v ten
deň obratom zaslal pani A. G. na jej účet sumu 500 eur, tento pokyn mu dala žalobkyňa. Žalovaným
uplatnené pohľadávky sa týkali exekúcií dopravného podniku a doplatenia za motorové vozidlo, ktoré
bolo písané na žalobkyňu exekučne, týkalo sa to iného motor. vozidla. Žalobkyňa vlastnila 2 účty, ktoré
mala blokované niekoľkými exekútormi. Počas spoločného žitia sa aj žalovaný podieľal na nákladoch

domácnosti a po jeho odchode z domácnosti žalobkyňa o byt prišla v dražbe. Pôžičku namieta aj z
dôvodu, že on keď niekomu požičia nejakú sumu na auto, nedovolí, aby bolo to auto napísané na neho.
To auto on kupoval na svoje meno. K čestnému vyhláseniu predloženému žalobkyňou žalovaný uviedol,
že je pravdou, že C. J. ich priviezla autom do J., keď išli kupovať auto. To, že by C. J. mala vedomosť
o tom, že mu žalobkyňa požičiavala peniaze na kúpu auta, sa nezakladá na pravde. Podľa žalovaného

žalobkyňa klame o tom, sestru A. G. nevidela tri roky, podľa jeho informácii sa pred dvomi rokmi sa na
jednej oslave pobili. Žalovaný žalobkyňu neobral o žiadne peniaze a nie jej nie je dlžný žiadne peniaze.
Peniaze je dlžná ona jemu. Počas ich spolužitia bola štyrikrát prepustená zo zamestnania, žila vtedy u
neho v X-izbovom byte zo S. a z jeho peňazí. V minulosti poslala do väzenia jedného pána, ktorý ju vraj
znásilnil, čím žalovaný poukazuje na jej charakter. Žalobkyňa sa rýchlo zbavila bytov, ktoré vlastnila v

I. a kúpila byt v B. S., do ktorého sa sťahoval s ňou aj žalovaný. Žalovaný uhradil za žalobkyňu sumu
vo výške 3.678,90 eur v čase, keď spolu žili, bolo to v rokoch 2008 až 2011. Dôkazy predložiť nevie,
tieto ostali v byte u žalobkyne, ktorá mu ich nevydala. Žalobkyňa má problémy s alkoholom a pod jeho
vplyvom prekrúca fakty. Na výsluchu svedkyne A. G. žalovaný naďalej trvá. Raz sa mu s ňou podarilo
skontaktovať, ale hovor sa prerušil ihneď po pozdravení. Odvtedy má mobil stále vypnutý, nevie sa s ňou

skontaktovať ani cez e-mail ani cez L.. Svedkyni sa nedá doručiť ani pošta, nemá menovku na adrese,
hoci tam býva 2 a pol roka. Vyporiadanie dedičského konania nebolo v plnej výške, žalobkyňa mala
nárok len na 10.000 eur a nie na sumu 17.710 eur, ktorá prišla na účet, na ktorý prišli následne aj ďalšie
platby, spolu vo výške okolo 22.000 eur a tento zvyšok mala vyplatiť pani G. žalovanému, čo mu bola
dlžná. Je pravdou, že svedkyňa C. J. ich viezla do J. do predajne G., kde bolo následne zakúpené auto,

avšak toto s predmetnou vecou nemá nič spoločné. C. J. je rodinná známa žalobkyne.

9. Z osvedčenia o dedičstve č. 46D/417/2010-17, Dnot 63/2010 zo dňa 14.10.2010 spísaného A.. A. K.,
notárskou kandidátkou poverenou O.. O. A. vyplýva, že dedičia O. O., A. G. a O. B. uzavreli dohodu
o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej preberateľkou bytu č. XXX-A na X.p na S. XX v I., zapísaný

na LV č . XXXX pre k.ú K., okres I. II, podľa vyhlásenia dedičiek vo všeobecnej cene 30.000 eur a pasív
sa stáva A. G. v celosti s povinnosťou vyplatiť náhradu za zákonný dedičský podiel spoludedičke O. B.
vo výške 10.000 eur a O. O. vo výške 10.000 eur, ale len v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti.

10. Z výpisu z účtu A. G. zo dňa 31.03.2012 vyplýva, že dňa 02.03.2012 zaslala titulom vyporiadania

dedičského konania na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX sumu 17.710 eur.

11. Z potvrdenia Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 12.02.2013 vyplýva, že žalobkyni bola mzda
každý mesiac (naposledy za 11/2012) zasielaná na číslo účtu pána A. I.: XXXXXXXX/XXXX-S.
12. Z výzvy žalobkyne adresovanej žalobcovi zo dňa 28.01.2013 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom

právneho zástupcu vyzvala žalovaného, aby v lehote do 08.02.2013 do 12-tej hodiny vrátil žalobkyni
sumu 15.300 eur. Uvedená suma bola žalovanému poukázaná na jeho účet, ktorá bola plnením
žalobkyne. Žalovaná nemala v tom čase vlastný účet, preto uviedla na poskytnutie plnenia, ktoré bolo
určené jej, bankový účet žalovaného. Za finančné prostriedky vo výške 15.300 eur si žalovaný následnekúpil motorové vozidlo zn.G. T. s EČ:. Žalobkyňa viackrát vyzvala žalovaného na vrátenie tejto sumy,
avšak žalovaný jej oznámil, že dlžnú sumu nevráti.

13. Z čestného prehlásenia Y. K. na č.l. 64 vyplýva, že Y. K. čestne prehlasuje, že vrátil dňa 17.12. 2012
pani B. pôžičku 500 €, ktorú prevzal dňa 16.8. 2012 do vlastných rúk od pána A. I. za prítomnosti pani
B.. Bolo mu povedané, že vrátenie dlžoby je po vzájomnej dohode, pani B. a pána I., čo sa ako mu bolo
oznámené pánom I. nezakladá na pravde.

14. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 05.02.2013 vyplýva, že žalovaný dňa 14.01.2012 poukázal na
účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX s popisom transakcie O. B. sumu 89,88 eur, dňa 15.02.2012
sumu 89,88 eur, dňa 19.03.2012 sumu 899,34 eur.

15. Z oznámenia Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 22.12.2011 o základných údajoch pre splácane
úveru žalobkyne vyplýva, že výška mesačnej splátky je 89,88 eur, počet mesačných splátok 12, číslo

účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

16. Z oznámenia Consumer Finance Holding zo dňa 24.07.2012 adresovaného žalovanému vyplýva,
že súhlasia s tým, aby jeho zmluva č. XXXXXXX bola predčasne vyplatená v sume 678,36 €, t.j.
suma znížená o výšku zostávajúceho úroku, vrátane poplatku, ktorý požadujú za predčasné vyplatenie.

Úhradu je potrebné poukázať na náš účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 20.8.2012, v opačnom
prípade bude jeho žiadosť o predčasné ukončenie považovaná za bezpredmetnú. Pri platbe je potrebné
uviesť ako variabilný symbol evidenčné číslo zmluvy XXXXXXX.

17. Z oznámenia Consumer Finance Holding zo dňa 24.07.2012 adresovaného žalovanému vyplýva,

že súhlasia s tým, aby jeho zmluva č. XXXXXXX bola predčasne vyplatená v sume 1.421,44 €, t.j.
suma znížená o výšku zostávajúceho úroku, vrátane poplatku, ktorý požadujú za predčasné vyplatenie.
Úhradu je potrebné poukázať na náš účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 20.8.2012, v opačnom
prípade bude jeho žiadosť o predčasné ukončenie považovaná za bezpredmetnú. Pri platbe je potrebné
uviesť ako variabilný symbol evidenčné číslo zmluvy XXXXXXX.

18. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 05.12.2007 vyplýva, že F. I. S., a.s. poskytla žalobkyni
hypotekárny úver v sume 900.000,-Sk na účel nadobudnutia nehnuteľnosti - bytu zapísaného na LV č.
XXXX, k.ú. B. S..

19. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX, okres B. S., obec B. S., k.ú. B. S. zo dňa 17.05.2010
vyplýva, že vlastníkom je žalobkyňa, titul nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa 16.10.2007.

20. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.08.2007 vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca
a U.. Z. I. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa previedla na kupujúceho

vlastnícke právo k bytu č. XX na S. ulici v I., ktorý žalobkyňa nadobudla na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 06.08.2007.

21. Z potvrdenia zamestnávateľa Univerzitná nemocnica Bratislava o príjme žalobkyne zo dňa
13.02.2013 vyplýva, že za obdobie od januára 2012 do decembra 2012 bol žalobkyni vyplatený príjem

spolu vo výške 9.243,67 eur, na výkon rozhodnutia suma 462,82 eur.

22. Z čestného vyhlásenia C. J. zo dňa 17.06.2015 vyplýva, že dňa 07.03.2012 odviezla motorovým
vozidla zn. Z. XXX o cca 9: hod. p. O. B. spolu s jej vtedajším priateľom A. I. do predajne G. v J., kde bolo
zakúpené motorové vozidlo zn. G. T. s e.č. I.. Uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené z peňazí, ktoré

požičala p. B. p. I. a motorové vozidlo sa aj preto napísalo do evidencie na p. I.. V predajni G. v J. videla,
že kúpna cena za uvedené vozidlo bola 17.710 eur s tým, že tieto peniaze boli zaslané z účtu sestry p.
B. a to p. A. G., ktoré táto poslala priamo na účet p. I. a účelom zaslania týchto peňazí medzi sestrami
bolo vyporiadanie dedičského konania po ich matke ako poručiteľke p. A. G., zomr. XX.XX.XXXX, ktoré
skutočnosti potvrdí svojou výpoveďou aj pred súdom, ak to bude potrebné.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

31. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým
proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany

žalovaného.

32. Podľa § 198 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť,
súd návrh na výsluch svedka zamietne.

33. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci, druhovom určení veci,
povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť
akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Čas
vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia
možno určiť, prípadne stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka.

34. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení
dospel súd k záveru, žaloba bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalobkyňa a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa prenechala
žalovanému sumu 15.300 eur a žalovaný sa zaviazal požičanú sumu na požiadanie žalobkyne vrátiť.

Zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalobcu mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej
domácnosti a žalobkyňa používala účet žalovaného, na ktorý jej aj zamestnávateľ zasielal výplatu.
Strany ďalej zhodne potvrdili, že sestra žalobkyne A. G. dňa 02.03.2012 poukázala na účet žalovaného
sumu 17.710 eur. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že uvedenú sumu jej sestra A. G. zaslala na účet
žalovaného z titulu vyporiadania dedičského konania, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z

účtu A. G. zo dňa 31.03.2012, ktorá uvedenú transakciu popísala ako vyporiadanie dedičského konania.
Žalobkyňa pohľadávku voči A. G. z dedičského konania po matke preukázala osvedčením o dedičstve
s tým, že podľa jej tvrdenia sa následne dedičky na tejto sume medzi sebou dohodli. Žalovaný vo
svojom vyjadrení zo dňa 13.09.2013 najprv potvrdil, že na základe dedičského konania a následne na
základe dohody medzi žalobkyňou a jej sestrou A. G. došlo zo strany A. G. dňa 02.03.2013 k vyplateniu

dedičského podielu žalobkyni v sume 17.710 eur. Následne na pojednávaní dňa 11.03.2015 uvedené
poprel a tvrdil, že žalovaný požičal A. G. sumu 15.000 eur, ktorú sumu mu A. G. vrátila, preto nešlo
o vyplatenie dedičstva pre žalobkyňu. Uvedené tvrdenie následne opäť zmenil, keď tvrdil, že išlo o
vrátenie jeho pôžičky aj o vyrovnanie dedičského podielu. Neustále zmeny v tvrdeniach žalovaného súdpovažoval za účelové a žiadnym dôkazom nepreukázané, ktoré tvrdenia navyše žalobkyňa poprela s
poukazom na skutočnosť, že žalovaný nedisponoval finančnou čiastkou, ktorú by mohol A. G. požičať.
Žalovaný ohľadne jeho pôžičky A. G. žiadne bližšie skutkové tvrdenia neuviedol a ničím túto pôžičku

nepreukázal, preto súd jeho tvrdeniu, že suma 17.710 eur, pripísaná na jeho účet od A. G. a označená
ako vyporiadanie dedičského konanie, je jeho vlastníctvom, neuveril. Z vykonaného dokazovania súd
preto považoval za preukázané, že A. G. poukázala dňa 02.03.2012 na účet žalovaného, ktorý s
jeho súhlasom používala žalobkyňa, pre žalobkyňu sumu 17.710 eur z titulu vyporiadania dedičského
konania po ich matke.

35. Zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného mal súd preukázané, že osobné motorové vozidlo
G. T. v sume 15.300 eur zakúpil žalovaný dňa 07.03.2012 z finančných prostriedkov, ktoré na jeho
účet zaslala A. G.. V konaní bolo nesporné, že uvedené motorové vozidlo boli zakúpiť žalobkyňa spolu
so žalovaným dňa 07.03.2012 a do predajne do J. ich odviezla C. J., z ktorej čestného prehlásenia
mal súd preukázané, že uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené z peňazí, ktoré požičala žalobkyňa

žalovanému a ktoré peniaze zaslala žalobkyni sestra A. G. z vyporiadania dedičského konania po ich
matke.

36. Žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenú dohodu o vyporiadaní vzájomných záväzkov žalobkyne a
žalovaného, podľa ktorej si žalobca ponechá motorové vozidlo za to, že za žalobkyňu vyplatil jej dlhy

a prispel na kúpu jej bytu a nepreukázal ani iný právny dôvod, na základe ktorého by mu žalobkyňa
poskytla finančnú sumu 15.300 eur a zároveň žalobkyňa mala o účele použitia uvedenej finančnej
sumy vedomosť a s týmto súhlasila, keď motorové vozidla boli kupovať so žalovaným spolu, preto je
súd toho názoru, že na strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenie nedošlo, nakoľko žalobkyňa
preukázala, že žalovanému sumu 15.300 eur požičala na kúpu predmetného motorového vozidla a s

tým, čas vrátenia pôžičky medzi stranami dohodnutý nebol. Žalovaný bol preto povinný vrátiť požičanú
sumu na požiadanie žalobkyne v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka prvého dňa po tom, čo ho o
vrátenie žalobkyňa požiadala, avšak táto mu vo výzve na vrátenie pôžičky poskytla lehotu na vrátenie
do 08.03.2013 do 12 hodiny. Vzhľadom na to, že žalovaný požičanú sumu 15.300 eur žalobkyni nevrátil,
uložil súd žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni požičanú sumu.

37. Žalovaný ako procesnú obranu v konaní uplatnil svoje pohľadávky voči žalobkyni spolu vo výške
3678,90 eur, ktoré mal žalovaný vyplatil za žalobkyňu. Žalobkyňa uvedené pohľadávky neuznala a
vzniesla námietku premlčania. Zo žalovaným uplatnených pohľadávok mal súd preukázané, že žalovaný
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. dňa 14.01.2012 uhradil za žalobkyňu sumu 89,88 eur, dňa

15.02.2012 sumu 89,88 eur, dňa 19.03.2012 sumu 899,34 eur, čo vyplynulo z výpisu z účtu zo dňa
05.02.2013 a z čestného vyhlásenia Y. K. bolo preukázané, že dňa 17.12.2012 žalobkyňa od neho
prevzala sumu 500 eur, ktorú žalovanému neodovzdala. Uvedeným konaním sa žalobkyňa na úkor
žalovaného bezdôvodne obohatila, nakoľko žalovaný plnil za žalobkyňu spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. to, čo mala podľa práva mal plniť sama a zároveň tým, sumu 500 eur prijatú od Y. K.

neodovzdala žalovanému, získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

38. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

39. Žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, na ktorú súd prihliadol, nakoľko žalovaný uplatnil svoje
pohľadávky v rámci procesnej obrany na pojednávaní dňa 11.03.2015, t. j. po uplynutí dvojročne

subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v
konaní nebolo sporné, kedy sa žalovaný dozvedel že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Žalovaný mal najneskôr podať žalobu na súd alebo uplatniť v rámci procesnej
obrany svoju pohľadávku vo výške 89,88 eur dňa 14.01.2014, vo výške 89,88 eur dňa 15.02.2014, vovýške 899,34 eur dňa 19.03.2014, vo výške 500 eur dňa 17.12.2014 eur. Ostané žalovaným uplatnené
pohľadávky žalobkyňa poprela a žalovaný ich žiadnym dôkazom nepreukázal, preto vo zvyšnej časti
obrany žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že procesná

obrana žalovaného v rámci ktorej si uplatnil voči žalobkyni svoje pohľadávky nebola dôvodná.

40. Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne A. G. zamietol v zmysle § 198
ods. 3 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že ani súdu ani žalovanému sa nepodarilo zabezpečiť
prítomnosť svedkyne na pojednávaní, keď súd svedkyňu prevolával aj z adresy označenej žalovaným aj

z adresy evidovanej v registri obyvateľov SR a žalovanému sa nepodarilo ju zabezpečiť ani telefonicky,
ani cez e-mail ani facebook, ani poštou.

41. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku záväzkového vzťahu výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

44. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s vrátením peňažnej sumy, priznal súd žalobkyni aj
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.300 eur od 08.02.2013 do zaplatenia. Výšku
úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa
ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil
s dňom vzniku omeškania 08.02.2013, keď žalobkyňa určila žalovanému lehotu na plnenie dlhu do
08.02.2013 do 12 hodiny. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba
ECB ku dňu omeškania žalovaného 08.02.2013 bola vo výške 0,75 % zverejnená na webovej stránke
www.nbs.sk ., t. j. 0,75 % + 8 bodov spolu výška 8,75 % ročne. Na základe zisteného

skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.