Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200390.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom Baštová 16/A, Kežmarok, za účasti I. C., bytom T. XXX/
XX, J., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 13. februára 2015 č.k. OU-KK-KO V XXX/XX/Ka takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 13. februára 2015 č. k. OU-KK-KO V XXX/XX/Ka.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.02.2015 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa
§ 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo
dňa 29.04.2013, ktorú uzavreli navrhovateľ ako záložný veriteľ a I. C., zastúpený združením ProHelp
ako záložca tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 16.05.2013 podala spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. návrh na vklad záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v rozhodnutí

špecifikovaným, zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú. J., v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov I. C. a K. C..

Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej Zmluvy o zriadení záložného
práva, Dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na
ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 4, § § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej len OZ), § 28 ods. 1, § 30 ods. 2, § 31 ods. 1, 3, § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, dospel
odporca k záveru, že vzhľadom na okolnosti uzavretia Dohody o splnomocnení, je zrejmé, že predmetná
dohoda bola dlžníkovi, záložcovi, predložená v podobe formulárovej typovej zmluvy, na ktorej boli
údaje splnomocnenca vopred uvedené a jej obsah tak dlžník nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná
voľba zástupcu, ktorý má konať v mene dlžníka bola týmto postupom obmedzená. Skutočnosť, že
splnomocnenca vopred uvedeného v dohode vyberal záložný veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ,

keďžezákladnýmprejavomslobodnejvôleprisplnomocneníjevýberosoby,ktorámázasplnomocnenca
obstarávať jeho záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vybral priamo veriteľ je preto v rozpore
s § 39 OZ a je absolútne neplatným právnym úkonom.

Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.
Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní vkladu záložného práva do katastra

nehnuteľností prihliadať.Z uvedených dôvodov návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. V

opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, 37 ods.
1, OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Uviedol, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o
zastúpení a spĺňa tak náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a

zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia

tak vznikajú priamo záložcovi.
Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu
veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho
orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok
teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia

podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci
význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani
skreslené či už vedome alebo nevedome. Tieto ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods.

5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto na konanie o povolení
vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.
Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia, pričom možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne

posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je

rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnencasozáujmamizáložcunavrhovateľuviedol,žesplnomocnenec
nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj z textu samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť, po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Z Dohody o splnomocnení vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o
právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné
právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len
potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva
v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy

ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry však nie je dôležitá samotná
možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; tento rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
V prípade Dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, kde na jednej

strane je v postavení splnomocniteľa dlžník a na druhej strane je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti
veriteľa.Veriteľsanatomtoprávnomúkonenepodieľalaanizobsahuuzavretejdohodynevyplýva,žeby
bolsúčasťouveriteľovejzmluvnejdokumentácie.Zospisusprávnehoorgánutiežnevyplýva,žebyveriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahuplnomocenstva je zrejmé, že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval
a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a
z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom
aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho

úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení argumentačne použité v
rozhodnutíabsolútneneobstojí.UvedeniezástupcujenevyhnutnézhľadiskaidentifikáciestranyDohody
o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť
záložnúzmluvu).Pokiaľsprávnyorgánztýchtoskutočnostívyvodzuje,ženazákladetohozáložnýveriteľ

svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v predložených listinách,
pričom odporca nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Naviac, ako
už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z
hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí
existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že

v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy
medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe plnej moci, ktorá nebola
odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho
spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám

a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie

je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé
podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo
súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa
stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne,
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa

zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho
adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu.
Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno
odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky
náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto

prejavu vôle zo strany záložcu.
Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v

omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Správny orgán tak nezistil spoľahlivo stav veci (§ 46 Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona),
neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými pripojenými prílohami, pričom
následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a
následne vydal tak nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3

Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 30.12.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporca v predkladacej správe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a navrhol rozhodnutie potvrdiť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 30.12.2015 sa
ospravedlnil.

Ďalší účastník konania I. C., sa pojednávania konaného dňa 30.12.2015 nezúčastnil, hoci bola o termíne
riadne upovedomený, k veci sa ani inak nevyjadril.

Krajskýsúdpodľa§250lanasl.ustanovenízákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalej
len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g
ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil

sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je
dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 16.05.2013 podal navrhovateľ návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 29.04.2013 uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a I. C.,
zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany

sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve záložcu
špecifikovaným v čl. I. zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 29.02.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie istiny vo výške 300,- EUR, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,

poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 01.03.2012 uzavretá
medzi I. C. ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci

v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia. Z tejto Dohody o splnomocnení
vyplýva, že bola uzavreté za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č.
zmluvy XXXXXXXXX. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo

vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode,
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj
vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol

zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc
pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje
združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom
znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito

naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto

dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s
uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol prezabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o zmluvné povinnosti, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 Katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné

podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
urobiť písomne.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o

vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť

na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.
V súlade s § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadaťaj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto
skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k
prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

Z obsahu Dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva,
ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý mal konať v mene
dlžníka, bola obmedzená. Krajský súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že skutočnosť, že
splnomocnenca uvedeného na zmluvnom formulári vyberal záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2

OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ,
je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a preto podľa § 39 OZ absolútne neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej Dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či I. C. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a
či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna, určitá a zrozumiteľná.

Nepochybil preto odporca keď konštatoval, že Dohoda o splnomocnení predložená k návrhu na vklad je
v rozpore s § 22 ods. 2 a § 37 OZ a že takýto právny úkon je podľa § 39 OZ neplatný.

Neplatnosť udeleného plnomocenstva má za následok neplatnosť uzavretej Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 29.04.2013, z dôvodu absencie platne udeleného

plnomocenstva pre ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci konať v mene záložného dlžníka.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastník konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, a to písomne v dvoch

vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.