Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/389/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244393
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: H. X., bytom: L. XXX/XX, X.,
zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Radlinského 2, Bratislava proti žalovanej: Slovenská
G. Z.Ú. B. X. U., so sídlom: N. W. X, X., o náhradu škody 7.850,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 25C/178/2011-116 zo dňa 27. februára 2013,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu (ďalej aj ako „navrhovateľ“) na zaplatenie

náhrady škody vo výške 7.850,74 eura s príslušenstvom zamietol. Žalovanej (ďalej aj ako „odporkyni“)
nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 3 ods. 1, ods.
2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri
výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom
na začatie konania voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 7.850,74 eura s príslušenstvom titulom

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporkyne podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Dôvodil, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva L. J. U. N. (ďalej len "J."), ktoré
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného B.G. X.
U. zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, a to prostredníctvom Obchodníka s cennými papiermi, s
ktorým J. uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"),
ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom

do J. mala byť v súlade s Prospektom investície 8%. Obchodník s CP vykonával svoju činnosť na
základe povolenia na poskytovanie investičných služieb B. X. U. (ďalej len "B.") do 01.03.2011, kedy
mu B. toto povolenie odobrala, keď mala právomoc vykonávať dohľad nad jeho činnosťou, ako aj nad
činnosťou J. v súlade so zákonom o cenných papieroch, so zákonom o B. X. U. a so zákonom o
dohľade nad finančným trhom. Navrhovateľ sa na základe informácie od J. v máji v roku 2010 dozvedel,
že obchodník s CP ukončil činnosť pre J. ku dňu 30.04.2010, J. neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov, ani zverené peňažné prostriedky, z dôvodu ktorého J.U. nedisponovalo prostriedkami na

výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Týmto konaním obchodníka s
CP, v spojení s jeho činnosťou pre J. vznikla navrhovateľovi škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil
o sumu do J. vložených a navrhovateľovi nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa
za vznik tejto škody zodpovedala odporkyňa v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkonedohľadu nad činnosťou obchodníka s CP vykonávajúceho činnosť pre J. podľa zmluvy, keď po zistení
závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi B. neurobila riadne a
včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru

zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s CP zasahujú do práv a
právom chránených záujmov J. vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky
na ich zhodnotenie. Za nesprávny považoval navrhovateľ aj ten úradný postup odporkyne, pri ktorom
1/ nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody J. zvereného majetku, ktorý bol tvorený
prostriedkami jeho členov, 2/ neupozornila J. na možné riziká spolupráce s obchodníkom s CP, 3/

zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči J., ako aj voči obchodníkovi s CP
neprijala vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať
inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a napokon 4/ odporkyňa nereagovala na list
J. zo dňa 24.06.2010 , ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie
obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom.

3. Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Mala za
to, že J.U. ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa Obchodného zákonníka, za ktorú
zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán J., ktorý zároveň riadil činnosť J. a rozhodoval o
všetkých záležitostiach J., pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze
vyhradené inému orgánu. Pri investovaní finančných prostriedkov do J. navrhovateľ musel vedieť,

že s touto investíciou je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."). Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie
pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na B. X. Slovenska) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt
investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo J. oprávnené ponúkať

majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Keďže Prospekt investície
je informačným dokumentom, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich
investičné rozhodnutie, pri jeho schvaľovaní sa postupovalo podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7
zákona č. 566/2001 Z.z., keď sa posudzovala najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa §
128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom

za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa §128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z. Odporkyňa
označila za zavádzajúce tvrdenia navrhovateľa o tom, že Prospekt investície obsahoval aj samotnú
zmluvu, keď zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a/, bod 10 zákona
č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje. Schválenie Prospektu investície pritom
neznamenaloschválenieizmluvymedziJ.aobchodníkomsCP,keďžejehoschválenímnevznikolmedzi
J. a obchodníkom s CP zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo
strany obchodníka s CP by síce mohlo byť porušením zmluvného vzťahu, ale neviedlo by k porušeniu
Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup uviedla, že vykonávala dohľad

nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom
a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/ zverejnenie schváleného Prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície
počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie
o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č.
566/2001Z.z.Súčinnosťouod01.06.2010bolaodporkyňaoprávnenádohliadaťnadtým,čivyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície; nemohla vykonávať
dohľad nad celkovou činnosťou J. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by

prekročila zákonom mu dané a vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných J. pritom nevyplývali
informácie o zhoršenej situácii J., J. odporkyni neoznámilo, že obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva
odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s J., voči činnosti obchodníka s CP neprejavilo žiadne výhrady
a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo ani žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporkyňa až
po 8 rokoch spolupráce obdržal list J. zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo o preskúmanie postupu

obchodníkasCPaovykonaniedohľadunamieste. Vobdobíod20.04.2010do06.05.2010 takvykonala
dohľad na mieste u obchodníka s CP a keďže zistil, že obchodník s CP neposkytoval J. investičnú
službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č.
ODT-8305/2010, o predbežnom opatrení, a obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkomjeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010,
č. ODT-8305-5/2010, odporkyňa odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných
služieb, proti ktorému rozhodnutiu podal obchodník s CP rozklad. X. G. B. X. Slovenska rozhodujúca o

rozklade prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011 potvrdila. Pokiaľ
išlo o namietané prieťahy v konaní, mala odporkyňa za to, že samotné J. sťažovalo napredovanie
dohľadu tak, aby mohla zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné
ďalšie konanie. V tomto smere poukázala i na to, že vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s
CP vyzvala J. na aktualizáciu Prospektu investície. J. síce podalo žiadosť o schválenie dodatku k

Prospektu investície, táto však bola neúplná a taká ostala, i napriek viacnásobnému predlženiu lehoty
na odstránenie nedostatkov. Odporkyňa, prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojím
rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, preto konanie o žiadosti J. zastavila. Správnosť
predmetného rozhodnutia potvrdila X. G. B. X. U. rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010
zo dňa 08.12.2010. Medzičasom prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, listom zo dňa
27.08.2010, č. ODT-10890/2010, oznámil J.U. začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s

§ 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z., keďže J. nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené
neaktualizovalo; konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010,
ktorým odporkyňa J. zakázala predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2011. Odporkyňa teda pri vykonávaní dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z.

nebola nečinná a nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a nedopustila sa ani navrhovateľom vytýkaného
nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti
s jeho investovaním do J., mala za to, že je povinný ju objektívne preukázať. Odporkyňa poukázala i
na to, že na majetok J. bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp.
zn. 3K 95/2010, konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do J., mal si svoj

nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty,
domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i samotné J. sa na Okresnom
súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporkyni náhrady škody vo výške 63.163.426,03
eura s príslušenstvom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď škoda mala pozostávať i z členských vkladov
členov J..

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáha
náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup podľa zák. č. 514/2003 Z. z., v
intenciách ktorého posudzoval žalobný návrh. Vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia,
ženavrhovateľbolčlenomJ.,vložildotohtodružstvačlenskývklad,avšakvzhľadomnajehorozhodnutie
o vystúpení z J. jeho členstvo zaniklo s nárokom na výplatu vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ dôvodil,

že výška vyrovnacieho podielu zodpovedala sume uplatňovanej voči odporkyni titulom náhrady škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd mal ďalej za preukázané, že uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok J. ako úpadcu vyhlásený
konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený T.. T. I. a veritelia J. boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok
v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na vznik nároku navrhovateľa voči J. na

vyplatenie vyrovnacieho podielu, patril navrhovateľ medzi skupinu veriteľov J. oprávnených prihlásiť
si svoju pohľadávku do konkurzu, čo navrhovateľ aj uskutočnil a pohľadávku vo výške 7.850,74 eura
si uplatnil formou prihlášky v konkurze. Jeho pohľadávka bola pritom správcom konkurznej podstaty
popretá, z dôvodu ktorého sa navrhovateľ domáhal určenia jej oprávnenosti incidenčnou žalobou voči
správcovi konkurznej podstaty. Konkurz vyhlásený na majetok J., rovnako ako konanie o incidenčnej

žalobe navrhovateľa, neboli v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa právoplatne ukončené. Súd ďalej
zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie, sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom si J. uplatňuje titulom
náhrady škody za nesprávny úradný postup odporkyne nárok na náhradu škody, ktoré konanie rovnako
nie je právoplatne skončené. Poukázal na ustálenú judikatúru, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Cz 110/84 (publikovaného aj vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pod č. 4/87), ktorá je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľná, ako aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004 platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona
č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi

iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je
povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má
povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky
voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu či už podľa zákona č. 58/1969 Zb.alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Navrhovateľ, ako bývalý člen J., s
ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu po jeho vystúpení vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, sa podľa mienky súdu tak mal prioritne domáhať svojej pohľadávky voči J., nakoľko J. je vo

vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný
prospech v podobe výplaty vyrovnacieho podielu navrhovateľa. Skonštatoval, že až následne, t.j. až
v prípade bezúspešného uplatňovania pohľadávky voči J. bude totiž zrejmé či a najmä v akej výške
vznikla vôbec navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na
uplatnenienárokunanáhraduškodyvočištátu (§19zákonač.514/2003Z.z.).Tútoškodutotižnemožno

v súčasnej situácii ustáliť, pričom škoda v uplatňovanej výške musí existovať v čase rozhodovania súdu,
t.j. v čase vyhlásenia rozsudku súdu (§ 154 O.s.p.). Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania
súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne, ktorá skutočnosť mala za
následok zamietnutie žaloby, bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať splnením ďalších predpokladov
zodpovednosti. V prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok úpadcu a dlžníka v jednej osobe,
t.j. J., môže navrhovateľovi ako veriteľovi vzniknúť škoda až vtedy, keď zaniknú účinky vyhlásenia

konkurzu, lebo až keď nebude nárok navrhovateľa voči odporcovi ako dlžníkovi uspokojený ani v rámci
konkurzného konania, až vtedy vznikne navrhovateľovi majetková ujma (k tomu aj rozhodnutie NS ČR,
sp. zn. 25 Cdo 803/2003). Pokiaľ sa navrhovateľ, po popretí jeho prihlásenej pohľadávky do konkurzu,
obrátil na súd incidenčnou žalobou ani tu nijako nepreukázal, že dané konanie sa nachádzalo v takom
štádiu, že by bolo zrejmé, že jeho nárok nebude uspokojený, aj keby toto konanie nebolo právoplatne

ukončené.
Súd prvého stupňa mal za potrebné uviesť, že podľa jeho mienky navrhovateľ nepreukázal ani
namietaný nesprávny úradný postup odporkyne. Navrhovateľ riadne nešpecifikoval v čom konkrétne
mal spočívať nesprávny úradný postup odporkyne vo vzťahu k jeho osobe, keď neuviedol akým
konkrétnym konaním alebo nekonaním mala odporkyňa porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu

činnosť zanedbala a mala vykonať, neuviedla ani v akom období sa mala dopustiť prípadnej nečinnosti
alebo prieťahov v konaní, všetko vo väzbe na navrhovateľa a ním uplatňovanú škodu. Navrhovateľ len
všeobecne poukazoval na to, že odporkyňa bola nečinná, spôsobovala prieťahy, nerobila riadne a včas
úkonypotrebnénanápravuzistenýchnedostatkov,nevykonalapotrebnéopatrenianazabránenievzniku
škody, nevykonávala dohľad nad J., nekonala v súlade so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad

finančnýmtrhom,sozákonomč.566/1992Zb.oB.X.U.asozákonomč.566/2001Z.z. Ďalejuviedla,že
aby bolo možné určitý postup kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, musí byť normatívne záväzne
predpísaný postup orgánu štátu, ktorý je správny. Navrhovateľ tak mal konkrétne uviesť, aký mal byť
správny a zákonu zodpovedajúci úradný postup odporkyne, teda mal uviesť, ktoré konkrétne povinnosti
bola odporkyňa povinná vykonať aj s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia upravujúce také

povinnosti, ktoré podľa názoru navrhovateľa odporkyňa nevykonala. (k tomu aj rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3MCdo 18/2011). Tieto okolnosti však v žalobe navrhovateľa absentovali a z dôvodu ich absencie
ich navrhovateľ nemohol ani preukázať.

4. Ak by sa aj prípadne dopustila odporkyňa nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu

nad obchodníkom s CP, v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len J. a nie
navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ sám nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom
s CP. Účastníkom vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len J., a preto z tohto
právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Argumentáciu navrhovateľa
v tomto smere, opäť len vo všeobecnej rovine, mal pre konanie za irelevantnú. Pokiaľ navrhovateľ

poukazoval na nesprávny úradný postup odporkyne v súvislosti so zanedbaním jeho dohľadu nad
J. ako dohliadaným subjektom, taký nesprávny úradný postup navrhovateľ nepreukázal a nevyplýva
ani z obsahu spisu. Odporkyňa listinnými dôkazmi podľa mienky súdu preukázala, že nad J. ako
vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala dohľad v zákonom vymedzenom
rozsahu (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, jeho aktuálnosť

počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností J. a povinnosti predložiť pred
zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie
ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Odporkyňa pritom nemohol vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou J.U., nakoľko také oprávnenie jej z ustanovení v tom čase platnej právnej úpravy
nevyplývalo; inak by postupovala v rozpore s článkom 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa

ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom
ustanoveným zákonom. Pokiaľ išlo o zistenia B. vo vzťahu k zápisu z prerokovania problémov a
nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007, podľa názoru súdu z obsahu zápisu je zrejmé, že odporkyňa zistila
konkrétne problémy v oblasti nedodržiavania Prospektu investície, tieto pomenovala a J. zároveňodporučilaproblémyriešiť.Predmetnýzápisapostupodporkynenemožnopovažovaťzadôkazovýkone
dohľadu nad J., nakoľko v danom prípade išlo len o určitú radu, resp. odporúčanie odporkyne, ktoré sa
neprejavili ani v žiadnom jeho rozhodnutí; nemožno ho považovať za autoritatívny výkon verejnej

moci zo strany odporkyne.

5. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné
kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, a preto nárok

navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že plne úspešnej odporkyni náhradu
trovkonanianepriznal,nakoľkoodporkyňaichpriznanie nežiadalaa vkonaníjejžiadnetrovynevznikli.

7. Rozsudkom č.k. 5Co/386/2013, 5Co/392/2013-154 zo dňa 29.09.2015 odvolací súd predmetný

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k.
25C/178/2011-141 zo dňa 07.05.2013 odmietol.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením sp. zn. 7Cdo/117/2016, 7Cdo/118/2016
rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vec mu v zrušenej časti vrátil na ďalšie konanie.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podané odvolanie

odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O. s. p. a síce, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd neúplne zistil skutkový
stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľa bolo v prvostupňovom

konaní porušené jeho právo na súdnu ochranu, nakoľko súd rozhodol predčasne na prvom pojednávaní,
pričom súd navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi neumožnil vyjadriť sa k prejednávanej veci,
pričom v skutkovo totožných konaniach boli pojednávania odročené za účelom vykonania ďalších
dôkazov. Ďalej dôvodil tým, že povinnosťou B. bolo podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a investičných službách v znení od 01.05.2007 zisťovať a vyhodnocovať

informácie a podklady o skutočnostiach, týkajúcich sa dohliadaných subjektov a ich činností, pričom
podľa § 135 ods. 1 cit. zákona J. a obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom zo strany
B.. Odporkyňa tak mala zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní povolení na činnosť
vydaných B. J. a obchodníkovi, čo bol prospekt investícií, ako aj informácie o iných rizikách ako
rizikách vyplývajúcich z povolení. V skutkovo a právne totožnom konaní, vedenom na OS BA I, sp. zn.:

7C/206/2011 bolo z výpovede N.. Z. Y., S.. pri kontrole družstva zistené, že J. má z hľadiska rizikovosti
nedostatočne rozložené portfólio, kedy malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov
investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. Následne sa
B. uspokojila s rozložením portfólia do 3 zmeniek, vystavených spoločnosťou S. V. a.s., S. G. U..G..C..
a R. L., H..U.., v ktorých bol členom predstavenstva či konateľom N.. I. Č., predseda predstavenstva

obchodníka. V sankčnom rozhodnutí z roku 2008 NBS konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti aj
pre družstvo poskytoval investičnú službu, ktorú poskytovať nemohol, podstatne porušil povinnosť zo
zmluvy o riadení portfólia, uzavretú s J. a porušil povinnosti ohľadne rozloženia investičného portfólia,
ktoré spravoval. NBS napriek uvedenému nevyužila svoje kompetencie podľa ZCP či zákona č.
747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a mala predbežne alebo celkom obchodníkovi zakázať

činnosť alebo družstvu zrušiť povolenia na činnosť obchodníkovi či udeliť peňažné sankcie členom
predstavenstva. Uvedeným nekonaním B. umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka čo v roku
2010 vyústilo do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do J.. Rozhodnutím zo dňa
30.5.2011,právoplatnýmdňa18.7.2011,č.ODT-10890-4/2010vydanomvrámcidohľadunaddružstvom
B. zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom na zmenu

skutočností v ňom uvedených. Z uvedeného rozhodnutia o zákaze činnosti mal za nepochybné, že
prospekt bol neaktuálny v základných skutočnostiach, rozhodných pre investorov, vrátane navrhovateľa
(napr.údajeomajetkovýchaktívach,ktorésamajúnadobudnúťnazákladeverejnejponukymajetkových
hodnôt). Trvanie porušenia zákona o CP z dôvodu neaktuálnosti prospektu mala pritom B. účelovoustáliť od mája 2010, necelé dva týždne po doručení výzvy J. na predloženie dokladov k údajom
zahrnutým do prospektu. Z dokladov predkladaných navrhovateľom je však zrejmé, že údaje zahrnuté
do prospektu boli neaktuálne, spätne až k 31.12.2006, kedy dňa 27.8.2007 došlo v B. k stretnutiu s

poverenými členmi predstavenstva družstva, N.. Z. Y. a N.. T. L. za účelom prerokovania nezrovnalostí
a problémov v činnosti J. podľa § 2 ods. 8 zákona o dohľade z dôvodu nedodržiavania prospektu, a to
v časti b/ a d/, údaje o majetkových aktívach a povahe majetkových aktív, ktoré sa budú nadobúdať zo
zhromaždených peňažných prostriedkov klientov. V prerokovaní nedostatkov B. konštatuje, že majetok
PDSI je tvorený až 98,85 % podielom zmenkami emitenta S. V., akciová spoločnosť a že J. nedodržuje

prospekt investície čo sa týka schválenej investičnej stratégie vo vzťahu angažovanosti voči jednému
emitentovi a uloženia aktív vo vysoko likvidných aktívach. J. tak malo svojím konaním porušiť § 129
ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o CP
od roku 31.12.2006, avšak B. voči J. úradne zasiahla až v máji 2011, vydaním rozhodnutia o zákaze
činnosti, ktorým potvrdila, že voči J. bola povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním rozhodnutia a
zamedziť situácii, v ktorej J. napriek neaktuálnemu a nepravdivému prospektu pokračovalo v podnikaní

a neoprávnene zhromažďovalo prostriedky od tretích osôb, vrátane navrhovateľa. Konanie B. o dohľade
nad J. pritom iniciovalo samotné J. žiadosťou zo dňa 15.apríla 2010. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol
predčasnosť návrhu, kedy podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 3Cdo/134/2003 existujúce
konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku
do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou a súd má v konaní o

náhradu škody povinnosť skúmať či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom má súd čakať
až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu a zohľadňovať správy správcu konkurznej podstaty o
stave konkurzu. V konaní 7C/194/2011 bol pritom navrhnutý výsluch ustanoveného správcu konkurznej
podstaty, ohľadne ozrejmenia stavu konkurzného konania. Navrhovateľova pohľadávka pritom bola

správcom popretá a vedie sa o pohľadávku incidenčné konania; po roku a pol od vyhlásenia konkurzu
tak nie sú ani len zistené pohľadávky. Z výpovede správcu je pritom možno prezumovať, že súčasný
stav konkurzu neposkytuje pre navrhovateľa možnosť uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu
uplatnenej pohľadávky. Namietal tiež, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa neboli podľa §
129O. s. p. vykonané ustanoveným spôsobom, a teda že v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané

určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, z ktorého dôvodu takto zistené skutkové
zistenia nemohli byť pre súd podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku, čo
má podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6Mcdo 11/2010 zo dňa 31. januára
2012 konanie postihovať inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil. Mala za to, že súd prvého stupňa pripravil pojednávanie v súlade s § 114
ods. 1 O. s. p., pričom súd mal k dispozícii 9 právoplatných rozhodnutí, vydaných odporkyňou, ktorej
úradný postup je zrejmý z predmetných rozhodnutí. Súd prvého stupňa tak podľa odporkyne dostatočne
správne zistil skutkový a právny stav veci. Zdôraznila, že podstatou práva na spravodlivé konanie

nie je právo na úspech v konaní, a teda rozhodnutie zodpovedajúce názorom navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu. Nestotožnila sa s názorom o predčasnom rozhodnutí súdu prvého stupňa, pričom
vykonané dokazovanie mala za náležité s tým, že navrhovateľ nepreukázal žiaden predpoklad pre
úspešné priznanie nároku na náhradu škody, pričom neuviedol, kedy a aké rozhodnutia a úkony údajne
odporkyňa zanedbala. Navrhovateľ iba veľmi všeobecne tvrdí, že odporkyňa porušila § 1 ods. 1 zákona

č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, z ktorého dôvodu mala navrhovateľovi vzniknúť
škoda. Podľa názoru odporkyne navrhovateľ nepreukázal vznik škody; poukázala pritom na rozsudok
NajvyššiehosúduČeskejrepubliky,podľaktoréhonároknanáhraduškodyspôsobnejprivýkoneverejnej
moci môže byť voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok

dlžníka (v danom prípade J. L.). Veriteľovi tak môže vzniknúť škoda až vtedy, ak nebude jeho nárok voči
dlžníkovi uspokojený ani v rámci konkurzu. Posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného ako
predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom sa odvíja až odo dňa, kedy poškodený dostal plnenie na
základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Zdôraznila pritom, že pre rozsudok je podľa § 154
O. s. p. rozhodujúci stav v dobe jeho vyhlásenia. Nárok tak bol navrhovateľom uplatnený predčasne.

Namietala, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nakoľko
nepodal žalobu voči členom predstavenstva či kontrolnej komisie družstva. V súvislosti s odvolacou
námietkou navrhovateľa, podľa ktorého malo na strane odporkyne dôjsť k zanedbaniu povinnosti pri
dohľade nad družstvom či obchodníkom s CP sa stotožnila s názorom súdu prvého stupňa, ktorýmal prípadný nesprávny úradný postup odporkyne za irelevantný, nakoľko na strane navrhovateľa
nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym
úradným postupom odporkyne. Navrhovateľ totiž nebol v záväzkovom vzťahu vo vzťahu s obchodníkom

s CP. Odporkyňa ďalej namietala, že právny zástupca navrhovateľa takmer po roku a pol po podaní
žalôb na súd doplnil žalobu podaním doručeným súdu dňa 15.4.2013, v ktorom špecifikoval, čo mala
odporkyňa zanedbať. Navrhovateľ pritom v odvolaní uviedol úplne nové tvrdenia a to rovnaké, aké
uvádza v doplnení žaloby. S poukazom na § 205a O. s. p. mal za to, že tieto námietky a tvrdenia
nemôžu byť relevantným odvolacím dôvodom. Tiež uviedla, že navrhovateľ v druhej časti podaného

odvolania uviedol nové tvrdenia a údaje, pričom tieto neboli uplatnené v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa ani v iných konaniach. Zdôraznila, že problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt je
osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo EÚ, smernica EÚ 2003/71/ES o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie, ktorý
sa však nezaoberá problematikou verejnej ponuky majetkových hodnôt ale cenných papierov. Verejné
ponuky cenných papierov sú regulované ustanoveniami § 120 až § 125f zákona o cenných papieroch,

pričom verejné ponuky majetkových hodnôt, vrátane prospektov investície sú regulované ustanoveniami
§ 126 až § 129 ZoCP. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o
cenných papieroch regulovaná len minimalisticky v § 126 až § 130 ZoCP o verejných ponukách
majetkových hodnôt (s odkazom až od 1.1.2009 aj na primerané použite § 125a, § 125c ods. 1,
2 a 3 ZoCP). Minimalistická regulácia má byť ovplyvnená tým, že vyhlasovatelia verejných ponúk

majetkových hodnôt patria medzi alternatívne investičné možnosti, ktoré donedávna neboli regulované
právom Európskej únie. Alternatívne investičné možnosti začala regulovať až smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov. Zdôraznila,
že nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, nakoľko mohla kontrolovať len to či
informácie zverejňované družstvom obsahujú náležitosti predpísané ZoCP, konkrétne § 129 a tiež či

družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy podľa
§ 130 ZoCP; odporkyňa tak nebola príslušná posudzovať správnosť finančných ukazovateľov J., na
ktorú činnosť sú oprávnení audítori. Navrhovateľ v konaní nepoukázal na žiaden predpis, podľa ktorého
by odporkyňa bola povinná vykonávať dohľad nad J.. K predčasnosti žalobného návrhu a rozsudku
NS ČR, sp. zn.: 3Cdo 134/2003 odporkyňa uviedla, že mal navrhovateľ zrejme na mysli rozsudok,

sp. zn.: 29Cdo 4968/2009, nakoľko navrhovateľom uvedený rozsudok sa netýka konkurzného konania.
Upriamila pozornosť súdu na odlišné okolnosti, na ktoré prihliadal NS ČR, keď sa v prejednávanej veci
žalobcovia domáhali náhrady škody proti členom štatutárneho orgánu spoločnosti, nakoľko si členovia
štatutárneho orgánu oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej
obchodnej spoločnosti. V záverečnej časti rozsudku pritom NS ČR skonštatoval, že akokoľvek inak

nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV. K
upozorneniu navrhovateľa na skutočnosť, že ani po roku a pol od vyhlásenia konkurzu nie sú zistené
pohľadávky uviedla, že podľa písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty družstva (úpadcu) zo
dňa 14.9.2011 pre Okresný súd Bratislava I, sp. zn.: 3K/95/2010 je účtovníctvo úpadcu v katastrofálnom

stave, bolo vedené len do júla 2010, po ktorom dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné
záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku, pričom časť finančných operácií bola realizovaných v
hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve. Pohľadávky pritom boli popreté v dôsledku veľmi
podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom, zlého stavu účtovníctva a s tým spojenej
nemožnosti jednoznačne preveriť skutočnú existenciu uplatnených pohľadávok. V tomto období ako aj

v období pred konkurzom pritom J. poskytoval právne služby právny zástupca navrhovateľa, čo mala za
zrejmé zo správy správcu konkurznej podstaty zo dňa 24.8.2011. Na námietku nevykonania listinných
dôkazov v súlade s § 129 O. s. p. uviedla, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.2.2013 jasne
vyplýva, že súd oboznámil obsah listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise (č.l. 36-98);
obdobne je v zápisnici (na strane 4) uvedené, že prvostupňový súd oboznamoval obsah spisu, pričom

presne špecifikoval, o aké doklady išlo. Popri oboznámení obsahu listinných dôkazov na pojednávaní
mala odporkyňa za to, že všetky listinné dôkazy sú súdu známe z inej činnosti súdu, nakoľko je na
Okresnom súde Bratislava I podaných približne 770 žalôb na rovnakom skutkovom či právnom základe.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. (Ro) 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008
a v súlade s § 121 O. s. p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z

jeho činnosti. Nakoľko mala odporkyňa zo zápisníc zrejmé, že súd oboznámil obsah listinných dôkazov,
nejedná sa o vadu, ktorá by mala za následok nesprávny úradný postup súdu v konaní či nesprávne
rozhodnutie vo veci.11. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

12. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

14. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,

jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

15. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387

ods. 2 C.s.p.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol členom L.V. J. U. N., L. Č.. X, X., N.C.: XX XXX XXX
(ďalej "J."), toho času v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla
2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. mája 2011, pričom na základe žiadosti navrhovateľa

o zrušenie členského podielu v J. podanej dňa 4.1.2011 zaniklo navrhovateľovi ako bývalému členovi
členstvo v Družstve dňa 20.1.2011, na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva, čím mu vzniklo
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 7.850,74 eura, splatného do 27.7.2011 (č.l. 42). Z
obsahuspisuďalejvyplýva,žedňa2.júna2008bolamedziJ.U.akoklientomaobchodnouspoločnosťou
S. N., C..S..L.., a.s. v likvidácii, L. Č.. X, X., N.: XX XXX XXX (ďalej "obchodník s cennými papiermi"),

ako obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z. o
cennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejaj"Zmluva"),
predmetom ktorej podľa článku I. bod 2 Zmluvy bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť
s portfóliom J., pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných
papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do

portfólia J., v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere
nachádzajúce sa v portfóliu J., uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu J. a poskytovať
mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník s cennými papiermi
zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia J. vo výške 8 % ročne. Medzi stranami sporu nebolo sporným,
že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30. marca 2010 zo strany obchodníka s CP, B. rozhodnutím zo dňa

21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.
marca 2011, č. GUV - 274/2011 (ďalej "rozhodnutie o odobratí povolenia") a rozhodnutím zo dňa 30.
mája 2011, č. ODT-10890-4/2010, Národná banka Slovenska zakázala J. predaj majetkových hodnôt
(ďalej "rozhodnutie o zákaze činnosti") podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu

porušenia§129ods.3vspojenísust.§128ods.1písm.b/,c/,h/zák.č.566/2001Z.z.aust.§125cods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej "zák. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch"). V posudzovanej veci
sa navrhovateľ návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 30.12.2011 a ďalej doplneným a meneným
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu škodu v sume 7.850,74 eura s 9,25 % úrokom z

omeškania ročne od 19. apríla 2011 do zaplatenia, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom B., špecifikovanom v podanom návrhu na začatie konania, ktorý spočíval v tom, že
B. oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií J., keď J. porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a Národná banka Slovenska zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia

o zákaze činnosti, zakázala J. činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31. decembra
2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany Národnej banky Slovenska po 24. auguste 2007, kedy
pri kontrole J.U. zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že J.
malo všetky získané peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenoms obchodníkom s CP, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov,
ktoré B. pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať. B. prijala od 20. augusta 2008 do 4. marca 2011,
kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné opatrenia a zapríčinila,

že navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s
CP poskytol J. investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol.

17.Vposudzovanejvecisanavrhovateľvočištátudomáhanáhradyškody,ktorámumalabyťspôsobená
nesprávnym úradným postupom B. podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Hmotnoprávnym základom pre

uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno
zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych

okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z

hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených
alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky). Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou zákon č 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O
vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a
následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom

otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a
ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ

vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,

s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné
rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť,
sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto
príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;

príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivýnásledok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však

musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti
zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda

(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

20. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho
práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda

poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá
musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa
ustanovenia odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým
prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné
dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný

vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

21. Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup B. v preskúmavanej veci bol nesprávny, je
normatívne vyjadrenie "správneho úradného postupu" a zistenie, že B. tento postup nezachovala s tým,
že v posudzovanej veci nesprávny úradný postup odporcu mal spočívať aj v tom, že Národná banka

Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií J..

22. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v posudzovanej veci úradným postupom je postup B. ako
orgánu štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľa, predovšetkým
jeho individuálnych práv a povinností, tak neobstojí jeho námietka spočívajúca v tvrdení, že povinnosťou

Národnej banky Slovenska bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií.

23. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola J. uložená s účinnosťou až od 1. januára 2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení
s ust. § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, a preto sa na B. nemohla vzťahovať

povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1.
januárom 2009, z čoho vyplýva, že ak v rozhodnom období, t. j. do novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť J. aktualizovať
Prospekt investícií, je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany B. v tomto smere z dôvodu, že nebolo
možné kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že J. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od
1. júna 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch,
vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ J. od 31. decembra 2006
do 1. júna 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla B. X. U. skúmať ani túto povinnosť

prostredníctvom výkonu dohľadu, keď J. samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať.

24. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia J., nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto ani B. z neho nevyplývala

povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť
štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie
svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno
prehliadnuť,žeštátjepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnej(škodunepôsobiacej)interpretáciivo svetle presne zákonom stanovených povinností B. a štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti
za postup B. iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí

vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť B. X. U. pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých,
ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s tým, že nemožno poskytovať
ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv.

25. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi J.U. a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon

finančnýchoperáciízaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainých
operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval
vo vlastnom mene na účet J., čiže riziko nieslo samotné J., ktoré bolo iniciátorom celého obchodu J.,
ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/
Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby,
ktoré J. ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených

operácií nie je zaručená, a navrhovateľ sa ako člen J., ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je
podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s CP s tým, že až do rozhodnutia
B. zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na
poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska

zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú B. a
činnosť J., ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného
finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka

s cennými papiermi voči J., či sekundárnu zodpovednosť J. voči navrhovateľovi.

26. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach B.G. X.
U. na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti
voči J., nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu NBS k obchodníkovi s CP, preukázaného jej

rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu
vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie X. G. B. X.
U., opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP
pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č.
ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,

odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať
náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe
Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci; keď takéto hmotnoprávne
pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie
je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či

aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Odvolací súd sa preto
v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že B. svojím postupom
neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala

spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné
kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť,
že postup B. bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány
môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto
pokiaľ B. X. U. zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto

účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne
posúdila a iné opatrenia, ktoré od B. navrhovateľ očakávala a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu
byť na ujmu odporkyni. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a
prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia
práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za

nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa
vytýkal len nesprávny úradný postup B. a pochybenia či nedostatky spočívajúce v tom, že B. pred
svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné
posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané vsúlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľom
tvrdený nesprávny úradný postup odporcu, v konaní nepreukázal s poukazom na skutočnosť, že
nedostatočnosť opatrení prijatých NBS, podľa názoru navrhovateľa, bez opory v zákone, podľa jeho

subjektívneho presvedčenia, sa nemusia vždy legitímne zhodovať s objektívnou realitou. V súvislosti s
vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2011, č. k. 3K/95/2010
- 21, právoplatným dňa 5. mája 2011 na majetok J. ako úpadcu, odvolací súd uvádza, že nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže byť v občianskom
súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v

konkurznom konaní; a nakoľko si navrhovateľ pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu uplatnil v
konkurznom konaní, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu.
Nárok na náhradu škody od štátu by mohol navrhovateľ úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal,
že sa bezúspešne domáhal jej vydania v konkurznom konaní, nakoľko existencia pohľadávky uplatnená
v konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy
zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nie

je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (analogicky
rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo 199/2005, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz/110/84, publikované pod
č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné).

27. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní, týkajúcou sa
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom zo dňa 27.2.2013 vyplýva, že súd prvého stupňa oboznámil priebeh prípravy pojednávania,
obsah do spisu založených listinných dôkazov od navrhovateľa z č.l. 36-98, ktoré krátkou cestou

doručil splnomocnenej zástupkyni odporkyne, obsah úradného záznamu zo dňa 26.2.2013 ako aj obsah
listinných dokladov tvoriacich prílohu k spisu, sp. zn.: 25C/177/2011 a úradný záznam z tohto spisu č.l.
56 a 57 (č.l. 102).

28. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade

v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a
účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp.
tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne
vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne
zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 C. s. p.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s.
p.Vodvolacomkonanísúdvzhľadomnato,žepotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieúspešnejžalovanej
náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
( § 262 ods. 2 C.s.p.).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak