Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 22, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010261
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416010261.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Lukáča a

prísediacich P. O. a D.. X. U., v trestnej veci proti obžalovanej Q. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z.
XX/X, E., okres Ž. Z. O., pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.8.2018 takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

Q. D., nar. XX.X.XXXX v Ž. Z. O., trvale bytom E., R.. Z. XX/X, vydatá, bez pracovného pomeru

s a u z n á v a v i n n o u, ž e

1. ako zamestnankyňa H. B. Q., T..Q.., dňa 21.7.2010 v priestoroch pobočky H. B. Q., T..Q.., Z. R. Q. XX/
XXX V. Ž. Z. O. prijala od F. I. vyplnenú žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, kde ako žiadateľ bola
uvedená V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX a spolu žiadateľ D.. F. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. H. Č.. XX, pričom ich osobné údaje k získaniu predmetného úveru od H. B. Q., T.. Q.. boli
použité bez ich vedomia a súhlasu, k žiadosti boli ďalej predložené kópie ich občianskych preukazov a

taktiež nepravdivé údaje o ich príjmoch a výdavkoch, obvinená Q. D. tieto potvrdenia o príjmoch, ako
aj osobné údaje uvedených osôb z dokladov totožnosti osvedčila za pravé, hoci originály materiálov jej
nikdy neboli predložené, následne v rozpore so zákonom a záväznými internými predpismi bez osobnej
účasti žiadateliek o úver, bez poverenia ich identifikácie dňa 27.7.2010 za H. B. Q., T.. Q.., Q. Q. Š.J.
X, XXX XX B., podpísala zmluvu H. hypoúvere č. XXX/XXXX/XXSU, na základe čoho bol poskytnutý
úver vo výške 104.000 €, za ktorý F. I. zakúpila v mene V. R. nehnuteľnosť a to rodinný dom číslo
súpisné XXXX s príslušenstvom a pozemkami v k. ú. K., vedenú na LV č. XXXX, Okresného úradu
odboru katastra K., hoci na to od nej nemala splnomocnenie, ktorým konaním obvinená Q. D. spôsobila

H. B. Q., T..Q.., Q. Q. Š. Č.. X, XXX XX B. škodu vo výške 106.476,18 €,

2. dňa 23.11.2010 v Ž. Z. O., ako zástupkyňa spoločnosti G. C., T..Q.., B. zaoberajúcej sa
sprostredkovaním úverov, v snahe pomôcť príbuzným získať úvery, spísala žiadosti o poskytnutie
hypoúverov vo výške 10.000 € pre F. I. a 88.000 € pre J. A., ktoré následne predložila v miestnej pobočke
spoločnosti R. B. Q., T..Q.., B., kde uviedla nepravdivé údaje o výške príjmov a výdavkov žiadateľov
o úver a nepravdivé potvrdenia o výške príjmu na základe daňového priznania, ktoré sama vypísala,

banka však nepravdivosť údajov zistila, žiadostiam nevyhovela, pričom v prípade schválenia úveru by
spoločnosti R. B., T..Q.., B. spôsobila škodu vo výške 98.000 €,

t e d a

obžalovaná Q. D.

v bode 1, ako zamestnanec toho, kto úver poskytuje umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že
nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobila tak škodu veľkého rozsahu,vbode2dopustilasakonania,ktorébezprostrednesmerovalokdokonaniuzločinuaktoréhosadopustila
v úmysle, ako iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožniť získať úver tomu, o kom

vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a tak spôsobiť značnú škodu, k dokonaniu
zločinu však nedošlo,
č í m s p á ch a l a

- v bode 1 obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona,

- v bode 2 zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona za existencie

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, pri aplikácii § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
c/ Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona, k spoločnému trestu odňatia slobody v trvaní 5
(päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona súd zrušuje výrok o vine a treste uložený obžalovanej Rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom, spisovej značky XT/XX/XXXX zo dňa 28.3.2013, právoplatného dňa
28.3.2013.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanej ochranný
dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, súd obžalovanej ukladá v rámci nariadeného ochranného

dohľadu osobne sa hlásiť na obvodnom oddelení PZ príslušnom podľa miesta trvalého bydliska
obžalovanej, v časovom horizonte 1 x za 3 mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených H. B. Q., T.. Q.., Q. Q. Š. Č.. X, XXX XX B.,
poškodenú V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX a D.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H.

Č.. XX odkazuje so svojim nárokom na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovanej Q. D. bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry v Žiari nad Hronom podaná na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 16.9.2015 pre zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom dňa 11.6.2018 doručil Okresnému súdu v Žiari
nad Hronom podnet na upozornenie obžalovanej na možnú zmenu právnej kvalifikácie skutku, než ako
bolo uvedené v pôvodnej obžalobe s tým, že by obžalovaná mohla naplniť obzvlášť závažný zločin

úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona.

3. Okresný súd v Žiari nad Hronom doručil zúčastneným stranám dňa 25.6.2018 upozornenie podľa §
284 ods. 2 Trestného poriadku na možnú zmenu právnej kvalifikácii a s tým spojené možné prísnejšie
posúdenie konania obžalovanej podľa § 222 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona oproti pôvodne podanej

obžalobe.

4. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.11.2016 obžalovaná Q. D. vyhlásila, že vo vzťahu ku skutku,
ktorý je tejto kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sa cíti byť nevinná.5. Na základe vyššie uvedeného súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovanej Q. D.,
zástupcu svedka poškodeného P.. X. L., svedkyne poškodenej V. R., svedkyne poškodenej D.. F. I.,
svedkyne F. I., svedkyne F. H., svedkyne P. A., svedka D.. O. F., ďalej prečítaním listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v trestnom spisovom materiály či už z prípravného konania alebo z konania pred
Okresným súdom zákonnými i podzákonnými normami vzťahujúcimi sa na skutok, ktorý bol obžalovanej
kladený za vinu. Na základe takto prevedeného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny
stav : Obžalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 2.11.2016 uviedla, že čo sa týka
svedkyne F. I., napriek tvrdeniu obžaloby, že s touto mala mať verbálnu dohodu, svedkyňu F. I. pred

uzatvorením inkriminovanej zmluvy o poskytnutí úveru osobne nepoznala, mala len vedomosť, že
vykonáva sprostredkovateľku na základe dvojstranného právneho úkonu medzi H. B. a spoločnosťou G.
C.,T..Q..,tedasprostredkovateľkuposkytnutiaúverupeňažnýmústavom. Kúverovejzmluveuviedla,že
podklady boli H. B., kde pracovala ako pracovníčka predložené prvýkrát dňa 21.7.2010 prostredníctvom
P.X.,ktorýtaktiežvtomtočasepracovalvofirmesprostredkovateľaG.C.,T..Q...Konštatovalaďalej,žev
čase od 15.7.2008 do 20.8.2010 pracovala v pobočke H. B. vo funkcii univerzálny bankár. Konštatovala,

že podľa zákonnej úpravy, resp. podzákonnej noriem platných v čase uzatvárania predmetnej úverovej
zmluvy, jednak nepracovala v pozícii, v ktorej by bola oprávnená vykonávať všetky transakcie v súvislosti
s poskytnutím úveru peňažným ústavom v prospech fyzických osôb, ďalej namietla okolnosť, že čo sa
týka daného úveru, v náväznosti na jeho formu prostredníctvom spoločnosti, ktorá mala uzatvorený
dvojstranný právny úkon s H. B., v danom prípade spoločnosti G. C., T.. Q.. za originalitu materiálov,

overenie podpisov klientov zodpovedal práve pracovník spoločnosti G. C., T.. Q.. a nie pracovníčka H. B.
v pozícii univerzálny bankár. V konkrétnom prípade, teda namietla okolnosť, že za kontrolu autentickosti
totožnosti osôb žiadajúcich o poskytnutie úveru zodpovedal či už pán X. alebo svedkyňa I.. Potvrdila
vo svojej výpovedi skutočnosť, že čo sa týka žiadateliek o poskytnutie úveru z peňažného ústavu a to
pani R., resp. D.. I., tieto v žiadnom štádiu schvaľovania úveru osobne nestretla. Na viac konštatovala

skutočnosť, že čo sa týka pracovno-právneho predpisu pod číslom 5/2008, nemá vedomosť o tom,
že by o tomto právnom predpise bola preškolená. Opätovne sa bránila skutočnosťou, že pri existencii
obchodnej zmluvy medzi poskytovateľom úveru, v danom prípade H. B. a sprostredkovateľa, v danom
prípade G. C., T.. Q.., obžalovaná nemala pri uzatváraní zmluvy o úvere žiadnym právnym predpisom
uloženú povinnosť kontrolovať originály občianskych preukazov klientov spoločnosti, resp. stotožňovať

fyzickú osobu žiadateľa s predloženým občianskym preukazom.

6. Zástupca svedka poškodeného H. B. P.. X. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
2.11.2016uviedol,žekugenézeceléhoskutkusavyjadriťnevie.Konštatovalokolnosť,žeospomínanom
poskytnutom úvere má vedomosť len z rozhovorov v rámci zamestnávateľa s tým, že konštatoval, že

predmetný poskytnutý úver nenapĺňal v žiadnom prípade zákonom uložené náležitosti. Konštatoval
existenciu zákonného právneho predpisu, mal na mysli Zákon č. 297/2008 Zb., ako i interné predpisy
účinné v čase uzatvárania predmetného úveru, ktoré zaväzovali každého pracovníka banky, ktorý
dochádzal do styku so zmluvou o poskytnutí úveru identifikovať osobu fyzickým spôsobom, ktorá
má záujem takýto úver čerpať, porovnaním s predloženým občianskym preukazom, resp. ďalším

hodnoverným dokladom. Vo svojej výpovedi ďalej konštatoval okolnosť, že podľa jeho vedomostí H.
B., ako peňažný ústav každého svojho pracovníka preškolovala v súvislosti s každým novým interným
pracovným predpisom, teda i v konkrétnom prípade pracovno-právnym predpisom pod číslom 5/2008,
resp. 53/2008.

7.Svedkyňapoškodenávosvojejvýpovedinahlavnompojednávanítohoistéhodňauviedlaokolnosť,že
obžalovanú nepozná, túto nikdy nevidela pred vykonávaním úkonov orgánov činných v trestnom konaní
v súvislosti so skutkom, ktorý je tejto kladený za vinu. K otázke možnosti dispozície s jej občianskym
preukazom svedkyňa poškodená uviedla, že v krátkej minulosti pred incidentom a to v mesiaci máj
alebo jún roku 2010 čerpala v peňažnom ústav H. B. spotrebiteľský úver, kedy sa samotná H. B., resp.

sprostredkovateľka p. F. I.Á. mohla a dostala do kontaktu s originálom jej občianskeho preukazu. Originál
občianskehopreukazuvšakzrukynikdynedala,sprostredkovateľ,resp.samotnáH.B.vždydisponovala
len fotokópiou občianskeho preukazu.

8. Svedkyňa poškodená D.. F. I. takisto konštatovala vo svojej výpovedi, že čo sa týka osoby obžalovanej

s touto do kontaktu nikdy nedošla a túto nepozná. Taktiež uviedla, že túto osobne nestretla v žiadnom
štádiu vybavovania úveru. Čo sa týka možnosti dispozície, či už sprostredkovateľa alebo poskytovateľa
úveru s fotokópiou jej občianskeho preukazu teoreticky uviedla, že sprostredkovateľka, v danom prípadep. F.J. I. je jej sestrou, k jej občianskemu preukazu sa teoreticky mohla dostať pokiaľ boli obe spoločne
na návšteve svojho otca.

9. Svedkyňa F. I. vo svojej výpovedi potvrdila okolnosť, že čo sa týka inkriminovaného úveru, v tomto
vystupovala ako sprostredkovateľka spoločnosti G. C., ktorá mala v pracovnej náplni vybavovanie
úverov pre fyzické osoby. Potvrdila okolnosť, že čo sa týka inkriminovaného úveru, začiatky vybavovania
realizovala s pracovníčkou H. B. X.. F., následne poskytnutie celého úveru dotiahla do konečného štádia
p. obžalovaná. Vo svojej výpovedi ďalej potvrdila okolnosť, že čo sa týka p. F., táto mala vedomosť o

tom, že doklady a podklady, ktoré predkladá na čerpanie úveru sú falzifikáty. Uviedla okolnosť, že či
takúto vedomosť mala i p. obžalovaná, k tomuto sa vyjadriť nevie. K otázke okolnosti, či poškodenej
D.. F. I., resp. p. R. boli niekedy v osobnom kontakte s pracovníkmi H. B., svedkyňa potvrdila, že sa tak
nestalo ani 1 x v priebehu štádia vybavovania úveru.

10. Svedkyňa F. H. vo svojej výpovedi uviedla okolnosť, že čo sa týka zaužívanej praxe, pri vybavovaní

úverov v H. B. za účasti externých pracovníkov, ktorým bola aj spoločnosť G. C., úvery sa v peňažnom
ústave H. B. vybavovali bez osobnej účasti klientov. Potvrdila ďalej okolnosť, že čo sa týka preškolenia
zo strany peňažného ústavu, smerujúceho k zamestnancom, nespomína si, či predmetom takéhoto
školenia boli i interné predpisy pod číslom 5/2008, resp. 53/2008.

11. Svedkyňa P. A. vo svojej výpovedi potvrdila ďalej okolnosť, že čo sa týka zaužívanej praxe pri
poskytnutí spotrebných úverov pre fyzické osoby, pokiaľ súčasťou tohto štádia bol sprostredkovateľ, v
konkrétnom prípade G. C., T.. Q.. postačovalo, aby žiadateľ o poskytnutie úveru dal sprostredkovateľovi,
tedapracovníkovisprostredkovateľafotokópiuobčianskehopreukazuvoformejehoprefotenianačistom
papieri, nebolo teda nutné predkladať originál občianskeho preukazu a taktiež podľa jej výpovede,

nebola potrebná osobná účasť žiadateľa o úver v H. B.. Konštatovala, že pracovník zmluvného partnera
H. B., v danom prípade G. C., T.. Q.. ručil za hodnovernosť a autentičnosť údajov, ktoré tvorili súčasť
materiálov potrebných na rozhodovanie H. B. o poskytnutí alebo neposkytnutí úveru fyzickej osobe.
Taktiež konštatovala skutočnosť, že pracovník H. B. v pozícii univerzálny bankár v roku 2010 nemal
v pracovnej náplni dotiahnuť do konečného štádia vybavenie hypotekárneho úveru, pokiaľ áno, toto

muselo byť len na základe poverenia nadriadeného pracovníka a to v listinnej forme.

12. Svedok D.. O. F. vo svojej výpovedi potvrdil okolnosť, že v inkriminovanom čase v roku 2010
pracoval ako oblastný riaditeľ pobočky H. B. v X. a zároveň bol poverený výkonom tej istej funkcie
na pobočke v Ž. Z. O.. Potvrdil vo svojej výpovedi okolnosť, že čo sa týka zaužívanej praxe pri

poskytovaní hypotekárnych úverov H. B., v čase roku 2010 zaužívaná prax bola taká, že sa líšila na
prípady, kedy bola žiadosť o poskytnutie úveru podávaná samotným klientom, kedy samotný klient,
resp. žiadateľ o úver v tomto prípade predkladal pracovníkovi banky príslušné doklady vrátane originálov
preukazov totožnosti, pričom v takomto prípade pracovník banky bol povinný overiť jednak vizualizáciou
osobu klienta s predloženým preukazom totožnosti a jednak i hodnovernosť dokladov, ktoré mu klient

predkladal. Iný postup bol v prípade poskytnutia úveru klientovi, ktorý bol vybavovaný prostredníctvom
sprostredkovateľa, ako tomu bolo v súdenom prípade. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že v
takomto prípade v prvom štádiu vybavovania úveru finančný sprostredkovateľ zodpovedal za overenie
súhlasu originálu a kópie dokladov klientov, ktorý predkladal H. B., spolu so žiadosťou na poskytnutie
hypotekárneho úveru. V tomto štádiu pracovník H. B. bol povinný len oraziť príslušnou pečiatkou

príjem takýchto dokladov, pokiaľ spĺňali formálno-právne predpoklady, zadal tieto do systému a odoslal
ústrediu H. B. na schválenie, resp. zamietnutie poskytnutej žiadosti. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil,
že v ďalšom štádiu vybavovania hypotekárneho úveru, v prípade, že ústredie schválilo poskytnutie
úveru klientovi na základe predložených dokladov, pracovník H. B. bol povinný vytlačiť tieto doklady
zo systému, vypracovať samotné zmluvy o poskytnutí úveru a na týchto zmluvách, ktoré tvorili vlastne

reálny podklad pre vyplatenie finančných prostriedkov hypotekárneho úveru bol nutný vlastnoručný
podpis klienta, ktorý o úver žiadal, pričom nepostačoval na tomto dokumente podpis finančného
sprostredkovateľa a zároveň vlastnoručný podpis pracovníka banky, ktorý úver vybavoval a ďalšieho
nezúčastneného pracovníka banky. Svedok jednoznačne potvrdil okolnosť, že v čase poskytovania
hypotekárneho úveru neexistovala výnimka z tejto zaužívanej praxe, ktorá bola v konečnom dôsledku

stanovená tak zákonným predpisom Zákonom č. 483/2001 Zb., ako i podzákonnými normami a to
pracovno-právnymi predpismi. Konštatoval teda, že na samotnej zmluve bol nutný autentický podpis
žiadateľa o poskytnutie hypotekárneho úveru a teda jeho osobná účasť v H. B., kde bola uloženápovinnosťktorémukoľvekpracovníkoviH.B.privybavovaníhypotekárnehoúveruskontrolovaťtotožnosť
fyzickej osoby pri predložení originálu občianskeho preukazu.

13. Vzhľadom na zvolenú obranu obžalovanej prostredníctvom jej splnomocneného advokáta, súd v
ďalšomkonanívykonaldokazovanieoboznámenímsaspripojenýmilistinnýmidôkaznýmiprostriedkami,
predovšetkým zákonnými, resp. podzákonnými normami, upravujúcimi postup peňažného ústavu pri
poskytovaní hypotekárnych úverov fyzickým osobám. Na základe takto prevedeného dokazovania súd
konštatuje, že postup bánk v čase uzatvárania inkriminovanej zmluvy o poskytnutí hypotekárneho

úveru, bol upravený jednak zákonnými normami a jednak podzákonnými normami vo forme interných
predpisov peňažného ústavu H. B.. Zákonnou úpravou, ktorá predovšetkým upravovala tento postup bol
v čase uzatvárania zmluvy Zákon č. 483/2001 Zb. o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov a
internými predpismi boli pracovný predpis č. 53/2008, resp. pracovný predpis č. 5/2008.

14. Podľa § 89 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Zb., účinnom v čase uzatvárania zmluvy o inkriminovanom

úvere, banka a pobočka zahraničnej banky, sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie
totožnostiklienta,okremobchodovuvedenýchvodseku4,prikaždomobchodejeklientpovinnývyhovieť
každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním
anonymity klienta, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.

15. Podľa § 89 ods. 4 Zákona č. 483/2001 Zb., ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2.000 € a
ak osobitný zákon neustanovuje inak (Zákon č. 297/2008), banky a pobočky zahraničných bánk nie sú
povinné požadovať preukázanie totožnosti klienta, po a/ pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom
zmenárenských automatov, po b/ pri poskytovaní finančných služieb na diaľku, po c/ pri nakladaní s
vkladom, okrem zriadenia vkladu.

16. Interné prepisy a to pracovno-právne predpisy H. B., ktoré upravovali postup pracovníkov H. B.,
účinné a záväzné v čase uzatvárania inkriminovanej zmluvy o úvere, boli pracovný predpis H. č. XX/
XXXX, ktorého účinnosť je datovaná od 1.1.2009 bez ďalšieho obmedzenia a pracovno-právny predpis
pod číslom X/XXXX zo dňa 17.8.2009, účinný od 26.8.2009 bez obmedzenia. Ako vyplynulo pre súd z

týchto listinných dôkazov, oba pracovno-právne predpisy zaväzovali svojim postupom podľa úvodných
článkov všetkých zamestnancov H. B., konkrétne zamestnancov odboru č. 52 - úvery pre obyvateľstvo,
zamestnancov v odbore pod číslom 24 - odbor centrálneho vyporiadavania, zamestnancov odboru č.
16 - odboru reitailových kreditných rizík, zamestnancov pobočiek na území SR poverených agentov,
úverových poradcov, zamestnancov centier úverov na bývanie.

17. Podľa článku 2 bod 7. Pracovno-právneho predpisu č. 53/2008, identifikáciou sa rozumie pri fyzickej
osobe zistenie mena, priezviska a rodného čísla alebo dátumu narodenia adresy trvalého pobytu alebo
iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti.

18. Podľa článku 2 bod 9 písm. a/ Pracovno-právneho predpisu č. 53/2008, overením identifikácie sa
podľa tohto predpisu rozumie pri fyzickej osobe overenie údajov podľa bodu 7 písm. a/ v jej doklade
totožnosti, ak sú tam uvedené a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej
prítomnosti.

19. Podľa článku 4.1 bodu 25 písm. a/ Pracovno-právneho predpisu 53/2008, zodpovedný zamestnanec
vykonáva identifikáciu v rozsahu bodu 7, ak ide o založenie nového obchodného vzťahu bez ohľadu na
hodnotu zmluvouozriadeníúčtu,zmluvuoakomkoľvekvkladovomprodukte,zmluvuoposkytnutíúveru,
zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky, resp. zmluvu o vydaní elektronických platobných prostriedkov.

20. Podľa článku VII. bod 174 Pracovno-právneho predpisu č. 5/2008, banka je povinná v zmysle § 89
ods. 1, 2 Zákona č. 483/2001 Zb. vykonať overenie totožnosti klienta pri každom obchode. Obchodom sa
pre účely tohto bodu rozumie vznik, zmena alebo zánik záväzkového vzťahu medzi bankou a klientom
a akékoľvek operácie vrátane nakladania s vkladom.

21. Podľa článku VII. bod 175 Pracovno-právneho predpisu č. 5/2008, v prípade, že klient odmietne
preukázať svoju totožnosť, banka je povinná odmietnuť vykonanie obchodu a postupovať podľa
ustanovení pracovno-právneho predpisu X. H. B. pred legalizáciou z príjmov z trestnej činnosti.22. Oba pracovno-právne predpisy v čase uzatvárania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru
zaväzovali všetkých pracovníkov peňažného ústavu H. B. na všetkých pozíciách a zároveň boli účinné
súčasne.

23. Z prevedeného dokazovania jednak výsluchom svedkov a jednak listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisového materiálu vyplynula pre súd teda jednoznačne okolnosť, že v súdenej veci išlo
o poskytnutie hypotekárneho úveru, kde ako žiadateľky o poskytnutie hypotekárneho úveru mali
vystupovať fyzické osoby, v danom prípade svedkyňa poškodená V. R., resp. svedkyňa poškodená

D.. F. I., za súčinnosti sprostredkovateľa poskytnutia hypotekárneho úveru, kde v danom prípade
vystupovala spoločnosti G. C., T.. Q.. prostredníctvom svojej pracovníčky svedkyne F. I.. Je nutné
konštatovať, že proces poskytnutia hypotekárneho úveru za takýchto predpokladov pozostával z dvoch
štádií. Prvé štádium procesu spočívalo v predložení žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru fyzickej
osobe a dokladov potrebných na posúdenie oprávnenosti poskytnutia úveru prostredníctvom finančného
sprostredkovateľa, v danom prípade svedkyne F. I., kde zákon, resp. interný predpis nevyžadoval zo

strany pracovníka H. B. fyzické overenie za fyzickej prítomnosti žiadateľa o poskytnutie hypotekárneho
úveru, pričom postačovalo, že pracovníkovi H. B. boli predložené fotokópie požadovaných dokladov, kde
zodpovednosť, že tieto požadované doklady sú identické s ich originálmi, zaťažovala sprostredkovateľa
žiadateľa o poskytnutie hypotekárneho úveru. Druhým štádiom poskytnutia hypotekárneho úveru, ako
to vyplýva z predpisov, ale i zákonnej úpravy, bolo uzatváranie dvojstranného právneho úkonu medzi

žiadateľom o poskytnutie úveru a pracovníkom H. B. oprávneným na základe pracovného zaradenia
alebo písomného poverenia nadriadeného takýto úver vybavovať, v ktorom štádiu však už zákonodarca
aj interné predpisy jednoznačne ukladali každému pracovníkovi H. B. povinnosť fyzickej kontroly
žiadateľa o poskytnutie hypotekárneho úveru, stotožnenia fyzickej osoby pri jej osobnej účasti s údajmi
uvedeného v predloženom originály preukazu totožnosti, v danom prípade občianskeho preukazu, čo

bolo preukázané jedna, platnou právnou úpravou v čase uzatvárania zmluvy o hypotekárnom úvere a
jednak svedeckou výpoveďou svedka D.. O. F..

24. Za takejto preukázanej dôkaznej situácie sa javí obrana obžalovanej v súvislosti s tým, že ako
pracovníčka H. B., ktorá v konečnom dôsledku vybavovala doklady pre poskytnutie úveru, nebola

povinná fyzicky kontrolovať osobu žiadateľa o poskytnutie hypotekárneho úveru za účelovú. Skutočnosť,
že svedkyňa poškodená V. R., ale aj svedkyňa poškodená D.. F. I. nebola nikdy prítomná osobne v
príslušnej pobočke H. B., mal súd nesporne za preukázanú z výpovede oboch svedkýň poškodených,
ktoré vylúčili, že by niekedy v minulosti pred začatím trestného stíhania osobu obžalovanej poznali, resp.
videli. Obrana zo strany obžalovanej, že táto nebola poučená o obsahu interných procesných predpisov

upravujúcich postup pri čerpaní a poskytovaní hypotekárnych úverov bola taktiež jednoznačne podľa
názoru súdu vyvrátená listinným dôkazným materiálom a to potvrdením o účasti obžalovanej na školení
s pracovno-právnymi predpismi vrátane autentického podpisu obžalovanej, ktorý potvrdzuje účasť na
takomto preškolení.

25. Skutočnosť, že obžalovaná svojim konaním porušila základné povinnosti pracovníka H. B. a
to predovšetkým Ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Zb., ale i všetky interné predpisy
týkajúce sa postupu banky a pracovníkov banky pri vybavovaní poskytnutia žiadateľovi fyzickej osoby
hypotekárneho úveru, bola preukázaná taktiež svedeckými výpoveďami svedkyne poškodenej Vlasty
Urbanovej, resp. svedkyne poškodenej D.. F. I., ktoré zároveň vo svojich výpovediach jednoznačne

potvrdili okolnosť, ktorá v danom prípade ani rozporovaná nebola, že originály ich preukazov totožnosti
(občianskych preukazov) nikdy nedali k dispozícii pracovníkovi H. B., ktorý by mohol overiť ich
hodnovernosť porovnaním s fotokópiou preukazu totožnosti.

26. Podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na 2 až 5 rokov sa páchateľ potrestá ak

ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver
poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

27. V náväznosti na odsek 1 Ustanovenia § 222 Trestného zákona, je ako páchateľ trestného
činu úverového podvodu a nie len ako pomocník definovaná osoba oprávnená konať za toho, kto

úver poskytuje. Stane sa tak u zamestnanca, člena štatutárneho orgánu, zástupcu alebo inej osoby
spomínaného subjektu, t. j. najmä banky, ak umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie.28. Na základe prevedeného dokazovania odôvodneného zhora mal súd nesporne za preukázané, že
práve osoba obžalovanej ako pracovníčka v pracovno-právnom pomere banky, ktorá úver poskytovala,
bola subjektom trestného činu podľa hore uvedeného zákonného ustanovenia. Obrana obžalovanej

v tomto smere, že ako univerzálny bankár v čase uzatvárania zmluvy bola len v podstate vo funkcii
pokladníka, bola vyvrátená svedeckou výpoveďou svedka D.. F., ale i samotnou okolnosťou, že v
prípade, že by obžalovaná pracujúca v pozícii pracovníka, ktorý nie je oprávnený vykonávať takýto
právny úkon, by nemala prístup do elektronickej siete zadať doklady potrebné na poskytnutie úveru
ústrediu a následne po schválení zmlúv o poskytnutí hypotekárneho úveru žiadateľkám, túto predložiť

na realizáciu.

29. Vzhľadom na striktnú úpravu poskytovania hypotekárneho úveru fyzickým osobám a žiadateľom
o poskytnutie hypotekárneho úveru jednak zákonnou úpravou zhora a jednak internými predpismi,
obžalovaná musela mať jednoznačne vedomosť o tom, že v danom prípade žiadateľky nespĺňajú
podmienky určené na poskytnutie hypotekárneho úveru, nakoľko svojim konaním porušila proces

identifikácie a stotožnenia žiadateľky o poskytnutie hypotekárneho úveru, tým že porušila zákonom
stanovenú, ale i interným predpisom stanovenú povinnosť identifikácie takejto osoby. Súd mal nesporne
za preukázanú, že takýmto svojim konaním umožnila získať úver žiadateľkám, ktoré paradoxne reálne o
hypotekárny úver ani nepožiadali, nakoľko bez takéhoto konania zo strany obžalovanej by bola vylúčená
možnosť čerpania a poskytnutia úveru žiadateľkám, ktoré o hypotekárny úver reálne ani nepožiadali.

30. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach tak, ako to má na mysli Ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh
skutku za preukázaný tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

31.Pokiaľideoobranuzostranyobžalovanejvsúvislostisozmenouskutkovejvetysúdodkazujevtomto
smerenazaužívanúsúdnuprax,napríkladnazáklade(rozhodnutiaZ.Q.XToX/XXXXz3.10.2012,J.Č.,
spisovej značky XTdo XXX/XXXX zo dňa 6.5.2009), nakoľko obžalovacia zásada nepožaduje aby išlo o
úplnú zhodu skutku uvedené v obžalobe a skutku uvedeného v rozhodnutí súdu, ako vyplýva z právnej

teórie, ale tiež ustálenej súdnej praxe, totožnosť skutku bude zachovaná pri úplnej zhode konania s
rozdielnym následkom alebo pri úplnej zhode následku s rozdielnym konaním alebo pri čiastočnej zhode
v konaní, či následku, pričom táto čiastočná zhoda sa musí týkať podstatných skutkových okolností
charakterizujúcich konanie alebo následok z hľadiska jeho právnej kvalifikácie, čo je v danom prípade
nesporne naplnené.

32. Podkladom pre konanie vo veci bolo pôvodne podanie obžaloby Okresnej prokuratúry v Žiari nad
Hronom proti obžalovanej Q. D. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona. Skutok bol spáchaný dňa 21.7.2010, resp. 27.7.2010, kedy bola uzatvorená zmluva od H.
hypoúvere pod číslom 049/4012/10Su (škoda vo výške 106.476,18 €).

33. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, spisovej značky XT/XX/XXXX-XXX zo dňa
28.3.2013, právoplatného dňa 28.3.2013 bola obžalovaná Q. D., nar. XX.X.XXXX uznaná za vinnú zo
spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Skutok bol spáchaný dňa 23.11.2010 (škoda vo výške 98.000 €).

34. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ
pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje
ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer

páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

35. Podstata pokračovacieho trestného činu je v tom, že viacero útokov sa pokladá za jeden trestný čin a
subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu trestného činu. Základnými črtami pre kvalifikovaniu útokov
podľa jednej skutkovej podstaty trestného činu sú : možnosť každý trestný úkon osobitne podrobiť pod

to isté ustanovenie trestného zákona, hoci v rôznom vývojovom štádiu, pričom v prípade škôd sa tieto
sčítajú, jednotiaci zámer páchateľa pokračovať v tom istom trestnom čine aspoň v základných črtách
existujúci na samom začiatku jeho páchania, objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a
predmete útoku. Z uvedených podmienok vyplýva, že pre pokračovací trestný čin je charakteristickýväčší počet útokov, ktorými sa napĺňa určitá skutková podstata trestného činu. Útoky sú vedené s
rovnakým zámerom, rovnakým spôsobom, s časovou súvislosťou a každý z nich možno posudzovať
ako samostatný trestný čin, ktorý napĺňa tú istú skutkovú podstatu trestného činu. Ako pokračovanie

v trestnej činnosti sa posudzuje činnosť páchaná do oznámenia vznesenia obvinenia. Je vylúčené
pokračovanie v trestnom čine, ak niektoré čiastkové útoky sú spáchané vo forme páchateľstva alebo
spolupáchateľstva a niektoré vo forme účastníctva. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne označiť,
z pravidla pôjde o niekoľko dní alebo týždňov, výnimočne aj mesiacov. Podmienkou spočítania škôd
spôsobených čiastkovými útokmi pri majetkovom trestnom čine je, že ide o pokračovací trestný čin a

nie o opakovanie trestného činu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd kvalifikoval po právnej stránke konanie obžalovanej
pri naplnení skutkových a pojmových znakov § 122 ods. 10 Trestného zákona ako pokračovací trestný
čin. Následne, po právnej konanie obžalovanej posúdil ako obzvlášť závažný zločin podľa § 222 ods. 2,
5 Trestného zákona (škoda vo výške 106.476,18 € + 98.000 €).

37. Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste a to predovšetkým prečítaním
pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaná žije v
usporiadanom manželstve so svojim manželom v obci E., z ktorého manželstva pochádzajú dve deti,
ktoré sú plnoleté. Podľa správy obce v mieste trvalého bydliska žijú usporiadaným životom v KOVP

nebola prejednávaná ani zo strany občanov, na jej osobu neboli vznesené sťažnosti. Zo správy H. Ú., H.
V. V. Q. Ž. Z. O. vyplynula okolnosť, že obžalovaná D. v evidencii priestupkov od roku 2006 do dnešného
dňa nemá žiadny záznam. Z odpisu z RT mal súd taktiež preukázané, že obžalovaná sa do súčasnej
doby dostala jedenkrát do konfliktu so zákonom, pričom Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom,
spisovej značky XT/XX/XXXX bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody podmienečne na 3 roky so

skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov, s probačným dohľadom.

38. Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 Trestného zákona, v spojitosti s
Ustanovením § 38 Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Pri ukladaní

trestu súd zároveň vychádzal z premisie, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má
vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a
tiež vychádzajúc zo zásady spravodlivosti trestu a jeho úmernosti k spáchanému trestnému činu dospel
k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie

zabezpečí v prípade obžalovanej trest odňatia slobody tak, ako bol uložený vo výrokovej časti rozsudku.
Zákonodarca podľa Ustanovenia ustanovenia § 222 ods. 5 Trestného zákona stanovuje základnú
výmeru trestnej sadzby v rozsahu 10 až 15 rokov odňatia slobody. Súd u obžalovanej konštatuje jednu
poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona s prihliadnutím na skutočnosť, že
konanieobžalovanejkvalifikovalakopokračujúcitrestnýčinstým,žezpripojenéholistinnéhodôkazného

materiálu je zrejmé, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu, za ktorý bola uznaná vinnou v
konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom XT/XX/XXXX viedla usporiadaný život. Pri zohľadnení tej
istej skutočnosti mal súd za to, že pri ukladaní trestu boli v plnom rozsahu u obžalovanej naplnené
predpoklady postupu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia
zohľadnil okolnosti prípadu, za ktorých sa obžalovaná dopustila trestnej činnosti, skutočnosť, že pred

spáchaním trestnej činnosti viedla život riadneho človeka, žije usporiadaným rodinným životom, je
nesporné, že aplikácia trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom v jej základnej výmere a to i pri
zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne. Obžalovaná sa
svojim konaním dopustila majetkovej trestnej činnosti, je teda nesporné, že na zabezpečenie ochrany
spoločnostipostačujeuobžalovanejajtrestkratšiehotrvania.Výškumimoriadnehozníženiatrestupodľa

§ 39 ods. 1 Trestného zákona zákonodarca limituje Ustanovením § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

39. Tými istými dôvodmi sa súd riadil aj pri vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody a pre
výkon trestu obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

40. Nakoľko súd vo svojom rozhodnutí ukladal obžalovanej spoločný trest za pokračovací trestný čin,
v zmysle § 41 ods. 3 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o vine a treste uloženej obžalovanej
skorším rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, spisovej značky XT/XX/XXXX zo dňa 28.3.2013,
právoplatný 28.3.2013.41. Vzhľadom na dikciu Zákona v zmysle § 76 ods. 1 a naplnenie pojmových znakov a predpokladov
súd uložil obžalovanej ochranný dohľad v trvaní jedného roka, ktorý špecifikoval Ustanovením § 77 ods.

1 písm. b/ Trestného zákona.

42. V zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody
na civilný proces. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o náhrade škody bola skutočnosť, že dokazovanie
ohľadom skutočne spôsobenej škody, vzhľadom na časový odstup, s tým spojené čiastočné úhrady

zo strany svedkýň poškodených v prospech peňažného ústavu OTP banky, ako i existenciu zmluvy
o postúpení pohľadávky, nesporne presahuje možnosti trestného súdu a vykonanie dôkazov v tomto
smere by neúmerne zvýšilo náročnosť konania na čas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná
náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.