Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221779
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221779.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: G. Z., P..

XX.XX.XXXX, Y. Š. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: D.. I. G., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XXX, XXX XX B.,
právne zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, so sídlom Metodova 12, 080 01 Prešov, o zaplatenie
12 000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude

rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 03.10.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 12 000
€ spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania. Žalobca vychádzal z toho skutkového
základu,ženazákladezmluvyzodňa28.03.2017poskytolžalovanémupôžičkustým,žetentojuvrátido
dňa 15.04.2017. Keďže sa tak nestalo, uplatňuje si žalobca svoje právo prostredníctvom žaloby na súde.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.12.2017, v ktorom uviedol,
že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu dohody o urovnaní podľa § 585 OZ, na základe ktorej ňou

vzniknutý záväzok vo výške 12 000 € zaplatil, preto má za to, že žaloba je bezdôvodná.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 23.04.2018, pričom vykonal dokazovanie
obsahomspisuazistil,žedňa28.03.2017bolamedzižalobcomakoveriteľomažalovanýmakodlžníkom
uzatvorená zmluva o pôžičke, podľa ktorej žalobca žalovanému bezúročne poskytol pôžičku vo výške
12 000 €. Pôžička mala byť žalovaným vrátená do dňa 15.04.2017. Žalobca súdu predložil aj doklad o
vklade hotovosti sumy 12 000 € v prospech účtu žalovaného, čím preukazoval, že k odovzdaniu peňazí,

a teda k vzniku reálneho kontraktu vo forme pôžičky došlo. V priebehu konania na návrh žalobcu súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného, pretože bolo dôvodné sa domnievať, že žalovaný sa zbavuje majetku za účelom vyhnutia
sa plneniu svojich záväzkov.

4. Podaním došlým súdu dňa 08.12.2017 vo vzťahu ku konaniu vedenému pod touto sp. značkou,
žalovaný súdu oznámil, že bola uzavretá dohoda o urovnaní, a preto je žaloba ďalej nedôvodná.

Žalovaný súdu predložil kópiu dohody o urovnaní uzavretej podľa § 585 OZ dňa 06.12.2017, z ktorej
vyplýva, že pokiaľ ide o existenciu zmluvy o pôžičke, právne vzťahy s ňou spojené považujú strany
sporu za sporné a vyporiadavajú si ich tak, že žalovaný sa podľa článku 3 bodu 1 písm. a) dohody
zaviazal uhradiť vkladom na vkladový účet žalobcu alebo v hotovosti v deň účinnosti tejto zmluvy sumuvo výške 45 500 €. Podľa článku 3 bodu 4 dohody, účastníci tejto dohody vyhlasujú, že vykonaním
úkonov podľa bodu 1, 2 a 3 tohto článku, dôjde ku generálnemu urovnaniu všetkých vzájomných práv,
povinností a nárokov týkajúcich sa predmetu tejto dohody, a v budúcnosti si žiaden z účastníkov tejto

dohody neuplatní voči druhej strane žiaden nárok nad rámec tejto zmluvy a týchto nárokov sa výslovne
vzdávajú. Žalovaný v kópii predložil aj výdavkový doklad zo dňa 06.12.2017, podľa ktorého mal od neho
žalobca prevziať sumu 45 500 €, tak ako to vyplývalo z dohody o urovnaní.
4.1. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.01.2018 (č. l. 28-29),
v ktorom opísal priebeh stretnutia a podpisu dohody o urovnaní so žalovaným dňa 06.12.2017, a zároveň

uviedol, že žalovaný ich oklamal, neoprávnene si urobil kópiu ako kvitancie, tak aj dohody o urovnaní,
pričom žiadnu sumu na úhradu svojho záväzku žalobcovi neuhradil. Z tohto dôvodu zároveň žalobca
podal na žalovaného trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ Prešov (č. l. 30). Rovnako žalobca
oznámil Okresnému úradu Prešov, katastrálnemu odboru, skutočnosť, že k plneniu dlhu nedošlo, a preto
žalovaným predložená kópia kvitancie je neplatná. Následne dňa 07.12.2017 žalobca listom (č. l. 35)
od dohody o urovnaní odstúpil z dôvodu, že plnenie, ktoré malo byť na jej základe poskytnuté, dňa

06.12.2017 poskytnuté nebolo.
4.2. Žalobca na základe výzvy súdu výpisom z účtu za mesiac december 2017 preukázal, že na tento
účet mu zo strany žalovaného žiadna suma poukázaná nebola.
4.3. Žalovaný sa k predmetu konania ďalej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.02.2018 (č. l.
62-63), v ktorom uviedol, že zo strany žalovaného došlo k vyplateniu čiastky 45 500 € žalobcovi, o čom

svedčí kvitancia tieto skutočnosti potvrdzujúca. Žalovaný uvádza, že vyjadrenia žalobcu o nesplnení
záväzku žalovaného sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach. Žalovaný rovnako poukázal na §
585 ods. 3 OZ, na základe ktorého dochádza k novácii záväzku, na základe uzatvorenej dohody a teda
žalobca nie je oprávnený požadovať plnenie uplatňované v návrhu vo veci samej, ani iné nároky mimo
dohodu.

5. Na pojednávaní konanom dňa 23.04.2018 strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach, výsledkom
ktorých boli nasledujúce skutkové okolnosti:
5.1. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného mu žiadne plnenie nebolo poskytnuté a že žiaden výdavkový
pokladničný doklad o prevzatí sumy nepodpísal.

5.2. Naopak, žalovaný tvrdil, že má k dispozícii originál dohody o urovnaní (čo žalobca popiera s
tým, že všetky tri originály vyhotovenia má k dispozícii on) a zároveň uvádzal, že originál príjmového
pokladničného dokladu má k dispozícii žalobca, pretože tento mu bol odovzdaný pri plnení dňa
06.12.2017aonmákdispozíciiibadruhústranutzv.pretlačenéhoorigináluatútosúduposkytol.Zároveň
uviedol, že má k dispozícii aj originál kvitancie, ktorá mu bola odovzdaná pri splnení záväzku.

5.3. Strany sporu navrhovali súdu vykonať znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, a to žalobca
na pravosť jeho podpisu na príjmovom pokladničnom doklade predloženom žalovaným, a žalovaný
navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by potvrdilo pravosť podpisov na dohode o urovnaní,
o ktorej tvrdil, že originál má k dispozícii. Vzhľadom na nižšie prijaté právne závery, súd navrhované

dokazovanie zamietol, pretože z hľadiska právneho názoru súdu by takéto dokazovanie nemalo žiaden
vplyv na rozhodnutie v tejto veci.

6. Otázka čo je urovnanie a aké sú jeho právne následky, bola pri rovnakej právnej úprave ako je v SR
predmetom rozhodovania NS ČR, ktorý dospel k nasledujúcim záverom:

6.1. Sp. zn. 33 Cdo 4413/2007 - Narovnání (transactio) je dohoda účastníků závazkového právního
vztahu, kterou účastníci odstraňují spornost nebo pochybnost vzájemných práv a povinností tím, že
je ruší a nahrazují je novými. Dosavadní závazek tak zaniká a je nahrazen závazkem novým, který
vyplývá z narovnání. Narovnáním mohou být upravena mezi účastníky jakákoliv sporná práva, kterými
mohou disponovat. Sporností práv se nemíní soudní spory, nýbrž rozdílný názor účastníků na otázku

existence, platnosti závazku, jeho kauzy či obsahu (co, popř. v jakém rozsahu, má být plněno, kdy
apod.) Stačí, že jedné ze stran se určité právo, které je součástí jejich vzájemného právního vztahu,
jeví sporným bez ohledu na to, zda spor objektivně existuje. Může jít o pochybnost subjektivní povahy,
jejíž příčinou může být i omyl. Pochybnosti se mohou týkat otázek skutkových i právních. Podmínkou
platnosti dohody o narovnání přitom není existence původního (narovnávaného) právního vztahu mezi

účastníky této dohody. Účelem narovnání není zjistit, jak se věci ve skutečnosti mají, ale předejít
dalším nesrovnalostem nebo sporům tím, že původní závazek, v němž se sporné právo vyskytlo,
se zruší a nahradí závazkem novým. Narovnáním tedy nemusí vždy dojít k faktické změně rozsahu
vzájemných práv a povinností účastníků. Narovnání má řadu shodných rysů s privativní novací, neboť ijejí podstatou je, že dohodou zaniká dosavadní závazek a nahrazuje se jiným. Předpokladem narovnání
je však spornost či pochybnost, kterou strany mají ohledně závazku, a dohodou o narovnání lze
upravit vzájemná práva a povinnosti v mnohem širším rozsahu. Narovnání se může týkat jen některých

vzájemných práv a povinností, ohledně nichž účastníci nebyli ve shodě, ale také celého závazku
(závazkového právního vztahu) nebo všech dosavadních závazků mezi účastníky (tzv. generální
narovnání), avšak s výjimkou těch práv (a jim odpovídajících povinností), na něž některý z účastníků
nemohl pomýšlet v době, kdy byla smlouva o narovnání uzavřena. Dosavadní závazek, jenž zanikl,
je nahrazen nově sjednaným, který je obsažen v dohodě o narovnání. Dohoda o narovnání je pak

samostatným zavazovacím důvodem.
Sp. zn. 23 Cdo 1786/2010 - Dohoda o narovnání je samostatným zavazovacím důvodem - právním
důvodem vzniku závazku. Po uzavření dohody o narovnání se již věřitel nemůže domáhat plnění z
původního závazku, nýbrž jen plnění z nového závazku z dohody o narovnání. Narovnání má řadu
shodných rysů s privativní novací, neboť i její podstatou je, že dohodou zaniká dosavadní závazek a
nahrazuje se jiným. Předpokladem narovnání je však spornost či pochybnost, kterou strany mají ohledně

závazku, a dohodou o narovnání lze upravit vzájemná práva a povinnosti v mnohem širším rozsahu.

7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal plnenia zo zmluvy o pôžičke. V priebehu konania však došlo
k uzavretiu Dohody o urovnaní, dôsledkom ktorej bol zánik záväzkového právneho vzťahu založeného
Zmluvou o pôžičke a vznik nového záväzkového právneho vzťahu založeného Dohodou o urovnaní.

Žalobca už teda ďalej nemohol požadovať žiadne plnenie zo Zmluvy o pôžičke. Dohodou o urovnaní
došlo k zmene skutkového stavu, z ktorého žalobca vyvodzuje právo na plnenie voči žalovanému
aj keď výška plnenia ostala rovnaká. Na rozdiel od právnej úpravy O.s.p. kde uvedená skutočnosť
nebola priamo normovaná ako zmena žaloby (záver o tom však vyplynul zo súdnej praxe) v súčasnosti
platný C.s.p. vo svojom § 140 ods.2 uvádza - Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie

rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Keďže v prejednávanej veci došlo nielen k zmene
právneho dôvodu, z ktorého pre žalobcu plynie právo na plnenie od žalovaného ale i k podstatnej
zmene rozhodujúcich skutočností (právo na plnenie už nevyplýva zo skutku požičania peňazí) a žalobca
nepristúpil k zmene žaloby, nebolo možné žalobe založenej na pôvodných skutkových okolnostiach
vyhovieť.

7.1. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že žalobca sa pokúsil od Dohody o urovnaní odstúpiť. Podľa
§ 48 OZ - Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. V prejednávanej veci Dohoda o urovnaní špecifické dôvody na odstúpenie od nej
neobsahovala. Potom prichádzala do úvahy iba možnosť daná § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu

veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
7.2. V prejednávanej veci malo byť plnené dňa 06.12.2017 a žalobca od zmluvy odstúpil dňa 07.12.2017.
Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo/1641/2006 - Délku dodatečně přiměřené lhůty ke splnění v
případě prodlení dlužníka určí věřitel. Tato dodatečná lhůta musí být přiměřeně dlouhá k tomu, aby bylo

vůbec možno dluh splnit. Po uplynutí přiměřeně dlouhé doby od splatnosti dluhu je věřitel oprávněn od
smlouvy odstoupit, aniž by předtím musel dlužníka upomínat o splnění nebo mu sdělit délku dodatečné
lhůty ke splnění dluhu. Pokud mu konkrétní lhůtu oznámil, může ji dále prodlužovat, avšak nikoliv již
zkrátit.
7.3. Keďže v prejednávanej veci žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi žiadnu dodatočnú dobu

na splnenie jeho záväzku neposkytol, jeho odstúpenie od Dohody o urovnaní je neplatné a teda bez
právnych účinkov.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.