Uznesenie – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/735/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214548
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312214548.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica
č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. januára 2014 č.k. 11C 182/2012-24,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsaododporcudomáhal
zaplatenia sumy majetkovej škody v sume 175 eur a sumy 774,48 eur z titulu nemajetkovej ujmy
z dôvodu, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, ktorá

vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému O. G. a exekučný súd napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Odporcovi nepriznal
náhrada trov konania. S poukazom na ust.§ 115a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže
považoval spor za drobný spor, rozhodol na základe listinných dôkazov, bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/1046/2003 zistil, že dňa

22.5.2003 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 26.5.2003
súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala, dňa 22.11.2010 bol
súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 10.2.2012 vyhovel návrhu
navrhovateľa a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol o trovách
pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.4.2012. Do rozhodnutia súdu v tomto
konaní poverenie pre súdneho exekútora nebolo vrátené.

Po právnej stránke vychádzal z ust.§ 3 ods. 1 písm. d/, § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.Vyslovil,ženesprávnymúradnýmpostupomsazakladáobjektívnazodpovednosťštátu,ktorej
sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne
splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vychádzal tiež z ust. § 238 ods. 1 a 2, a § 44 ods.
6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(Exekučný poriadok), a dospel k záveru, že súd nebol povinný o návrhu na zmenu exekútora rozhodnúť
v lehote 30 dní, nakoľko v prejednávanej veci ide o konanie, ktoré bolo začaté pred 1.9.2005, pričom
zákonná lehota bola do Exekučného poriadku zavedená až jeho novelou, účinnou od 1.9.2005. Z
uvedeného vyvodil, že tvrdený nesprávny úradný postup nebol založený na porušení ustanovenia

Exekučného poriadku. Uviedol, že by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z
hľadiska zbytočných prieťahov, keď ani v tomto prípade nevyhodnotil návrh navrhovateľa ako dôvodný.Poukázal na rozhodnutie R 55/1971, charakterizujúce skutočnú škodu a ušlý zisk, pričom skonštatoval,
že v danom prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok
prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom podľa jeho názoru takto vyčíslená

škodanemážiadnupríčinnúsúvislosťspostupomsúdu,keďžeajvprípadezmenysúdnehoexekútoraby
navrhovateľovivzniklinákladysúvisiacesosprávoujehopohľadávok,ajnákladynaudržiavanieasprávu
informačného systému. Uviedol, že ani ostatná škoda, ktorú si navrhovateľ vyčíslil za administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a za poštovné a telekomunikačné náklady, nebola
v konaní preukázaná, keď súčasťou exekučného spisu nie sú žiadne urgencie ani iná komunikácia

navrhovateľa, a taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou škodou
a postupom súdu. Mal za to, že nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, ani k vynaloženiu iných
nákladov, ktoré by navrhovateľ nemusel znášať aj v prípade, ak by súd rozhodol o zmene exekútora
v kratšej lehote. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku
zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania, a riziku insolventnosti povinného, keď uviedol, že
exekútor môže začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej vykonanie, a v danom

prípadesúdpoverilexekútoraneodkladne,pričomzmenaexekútoraneovplyvnilaúčelkonania,anemala
bezprostredný vplyv na povinného. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo
32/2007 zo dňa 29.03.2007. Ohľadom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že navrhovateľ
nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by ju preukazoval. Dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom

súdu.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p, a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ
a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu
prvého stupňa vytkol, že vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci riadne a včas požiadal
o zrušenie pojednávania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal tiež, že vo veci
rozhodol vylúčený sudca, keď v tejto súvislosti uviedol, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti

pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva, neobstojí. Poukázal na to, že z tohto dôvodu podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie
jeho práva na nestranný súd. Mal za neprípustné, aby konanie pokračovalo, a aby rozhodol vo veci
vylúčený sudca, keď konanie malo byť podľa neho prerušené. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože on trval na osobnej účasti právneho zástupcu na

pojednávaniach. Nebolo mu tak umožnené ovplyvniť rozhodnutie súdu jeho vyjadrením sa k skutkovým
a právnym otázkam, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa
k odporcom predloženým dôkazom a prednesom, taktiež nemal možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Uviedol, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
pre nevyhnutnosť vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, založenými v exekučnom spise. Došlo

tak podľa neho k porušeniu práva na kontradiktórnosť súdneho procesu. Tvrdil tiež, že súd prvého
stupňa neprípustne skrátil dokazovanie len na dôkazy vykonávané ex offo. Namietal aj odôvodnenie
napadnutéhorozsudku,ktorépovažovalzanepreskúmateľnéanedostatočneodôvodnené.Súduprvého
stupňa vytkol, že ignoroval všetky jeho tvrdenia o nemajetkovej škode vzniknutej titulom udržiavania
a správy informačného systému a titulom výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií,

publikačných výdajov spojených s vyhotovením urgencií a titulom telekomunikačných a poštových
výdajov. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti
súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Tvrdil, že vo veci mienil predložiť dôkazy k výške majetkovej
škody, avšak súd prvého stupňa ho nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a neoznámil mu, že
hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. V tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj

za nepreskúmateľné. Za rozporný označil napadnutý rozsudok z dôvodu, že napriek zisteniu porušenia
práva, toto súd prvého stupňa nekonštatoval, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy, pričom rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe je podľa jeho názoru v
právnom štáte neudržateľné.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa jedôvodné, a napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa sa dopustil závažných procesných vád, ktoré nebolo možné
odstrániť v odvolacom konaní.

Z obsahu predloženého spisu je nepochybné, že navrhovateľ v samotnom návrhu na začatie konania
namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III vzhľadom na ich pomer k veci a k
účastníkom konania. Preto bola po vyjadrení sa všetkých jeho sudcov vec predložená Krajskému súdu
v Bratislave, ako súdu nadriadenému, na rozhodnutie o námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. októbra 2012 č.k. 9NcC 284/12-12 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III, a teda ani vec prejednávajúca sudkyňa nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania tejto veci. Bez toho, aby bolo predmetné uznesenie účastníkom konania doručené, a bez
poučenia účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nariadila zákonná sudkyňa vyhlásenie rozsudku v
zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. na termín 7.1.2014 bez predvolania účastníkov konania a vyhlásila vo
veci rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietla. Týmto postupom zaťažila konanie nižšie uvedenými

vadami.

Podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. majú účastníci právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa ust. § 16 ods. 1 veta prvá a tretia pred bodkočiarkou O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu
s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. O tom, či je sudca
vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte.

Podľa ust. § 16 ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti

rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku
súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
O dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý
námietku uplatnil.

Podľa ust. § 16 ods. 3 O.s.p. podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť
iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že
námietka nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo
veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa ust. § 168 ods. 1 O.s.p. uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným

účastníkom.

Podľaust.§168ods.2O.s.p.uzneseniesúddoručíúčastníkom,akjeprotinemuodvolaniealeboaktoje
pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Podľa ust. § 170 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho
vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.

Podľa ust. § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je
právoplatný.

S poukazom na citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a skutočnosti zistené z
predloženého spisu je nepochybné, že vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
nebolo v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa právoplatné, keďže pred vyhlásením rozsudku
nebolo doručené žiadnemu z účastníkov konania (§ 167 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 1 O.s.p.).
Doručené im bolo až spolu s písomným vyhotovením rozsudku vo veci samej. Ak potom súd prvého

stupňa rozhodol vo veci rozsudkom predtým, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti,
vznesenej navrhovateľom, zaťažil konanie vadou, ktorú nie je možné odstrániť v odvolacom konaní.
K tomuto záveru dospel odvolací súd výkladom vyššie uvedených ustanovení O.s.p.. V posudzovanej
veci vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava III, ktorúsúd prvého stupňa predložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. Krajský súd v Bratislave rozhodol
o námietke navrhovateľa uznesením, ktoré nebolo účastníkom vyhlásené. Nutnosť doručenia tohto
uznesenia účastníkom odvolací súd vyvodil z ust. § 168 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd doručí

uznesenie účastníkom vtedy, ak je to pre vedenie konania potrebné. Odvolací súd zastáva názor,
že rozhodnutie nadriadeného súdu o vznesenej námietke zaujatosti je vždy potrebné doručiť tomu,
kto námietku zaujatosti podal, a v prípade, že bol na jej základe konajúci sudca, z prejednávania a
rozhodovania veci vylúčený, i ostatným účastníkom konania. Tento názor zaujal aj s poukazom na ust. §
16 ods. 2 O.s.p., ktoré vymenúva dôvody, pre ktoré nie je potrebné vec predkladať nadriadenému súdu

na rozhodnutie o účastníkom vznesenej námietke zaujatosti voči sudcovi, a ktoré výslovne uvádza, že
o dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý
námietku uplatnil. Z uvedeného je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo zakotviť v právnej norme právo
účastníka dozvedieť sa v každom prípade o tom, ako sa súd s obsahom a dôvodom ním vznesenej
námietky zaujatosti vysporiadal, prípadne ako bolo o nej rozhodnuté.

So zreteľom na vyššie uvedený právny názor odvolací súd konštatuje, že o námietke zaujatosti,
vznesenej navrhovateľom, nebolo v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku právoplatne rozhodnuté,
a preto je rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, vydaný pred týmto momentom, nelegitímny.
Daný procesný stav, keď vo veci meritórne rozhodol sudca, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté
ohľadom jeho vylúčenia alebo nevylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci pre možnosť existencie

vzťahu k veci alebo účastníkom konania, je neprípustný a nezákonný. Na tomto závere nič nemení ani
skutočnosť, že v súčasnosti je už uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým rozhodol o námietke
zaujatosti, právoplatné, keďže bolo spolu s písomným vyhotovením rozsudku účastníkom doručené.
Týmtoprocesnýmpostupomsúdprvéhostupňaodňalnavrhovateľoviprávonaspravodlivýsúdnyproces
a na rozhodovanie nestranným a nezávislým sudcom, čo je vždy dôvod na zrušenie napadnutého

rozsudku odvolacím súdom.

Ako nesprávny vyhodnotil odvolací súd tiež postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o zamietnutí
návrhu navrhovateľa vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania za stavu, keď skutkový
stav ustálil z ním zabezpečeného a nevykonaného dôkazu (exekučného spisu), a nie z dôkazov,

predložených účastníkmi konania.. Súd prvého stupňa tiež nepoučil účastníkov konania podľa ust. §
120 ods. 4 O.s.p..

Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
niejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmu,aakmožnovovecirozhodnúťlennazákladelistinných

dôkazov, predložených účastníkmi, a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah, to neplatí, ak vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa oboznámil s obsahom
exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/1046/2003 a na jeho obsahu založil
aj svoje skutkové zistenia., na dôkaze listinou (oboznámením sa s obsahom exekučného spisu),
zabezpečenou do konania samotným súdom, nebolo vydané po dodržaní zákonného procesného

postupu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie síce
nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch (nie potrebné ani splnenie predpokladov, uvedených v
ust. § 115a ods. 1 O.s.p.), ide však o ustanovenie fakultatívne, a je na zvážení samotného súdu, či jev konkrétnej veci možné vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania, alebo je nevyhnutné vykonať
ústne pojednávanie za prítomnosti účastníkov.

Nakoľko v Občianskom súdnom poriadku úplne absentuje úprava procesného postupu vykonávania a
hodnotenia dôkazov pre prípad, ak súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 115a ods.
2 O.s.p., a podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani možné, tak ako podľa ods. 1 tohto ustanovenia,
bez ich vykonania rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi (nakoľko ust. §
115a ods. 2 O.s.p. súdu takúto možnosť nedáva), má odvolací súd za to, že rozhodnutie bez nariadenia

pojednávania a zároveň vykonania akéhokoľvek dokazovania by odporovalo viacerým ustanoveniam
Občianskeho súdneho poriadku, a bez opory v zákone pre takýto postup, teda pre výslovné obmedzenie
procesných práv účastníkov konania zákonom, by porušovalo ich základné práva (napr. hodnotenie
dôkazu bez toho, aby bol vykonaný porušuje čl. 6 Dohovoru). Súd totiž rozhoduje na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.). I keď ust. § 115a ods. 2 O.s.p. predpokladá,
že skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci je zrejmý z obsahu listinných dôkazov, priložených

navrhovateľom k návrhu na začatie konania, a odporcom k vyjadreniu k návrhu (resp. následných replík
a doložených dôkazov), keďže v danom prípade ani žiadne iné dôkazy neprichádzajú do úvahy, a súd
žiadne ďalšie dokazovanie nevykonáva, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné predmetné listinné
dôkazy vykonať v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. tak, že súd v takomto prípade zistí tvrdené a
preukazované skutočnosti z listín spôsobom, že sa s nimi oboznámi na pojednávaní bez predvolania

účastníkov, čo môže urobiť bezprostredne pred vyhlásením rozsudku, čo uvedie v zápisnici, a výsledok
tohto postupu vyhodnotí v odôvodnení rozsudku. Súd totiž nemôže založiť rozhodnutie na hodnotení
dôkazov, ktoré neboli vôbec vykonané.
Podľa ust. § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ktoré v danej veci nariadené
nebolo, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z dikcie

uvedeného procesného ustanovenia je, ako už bolo uvedené vyššie, nepochybné, že pre prípad
rozhodnutia vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania, súd vykonáva len dôkazy priložené k návrhu
na začatie konania a k vyjadreniu odporcu, o ktorých majú účastníci vedomosť, nakoľko v opačnom
prípade by došlo k porušeniu ust. § 123 O.s.p., podľa ktorého majú účastníci právo vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Preto dospel odvolací súd k záveru, že ak bolo

vo veci potrebné vykonať listinný dôkaz exekučným spisom, musí súd z dôvodu zachovania základných
práv účastníkov, ich rovnosti, a kontradiktórnosti konania, nariadiť ústne pojednávanie, na ktorom tento
dôkaz vykoná, a umožní účastníkom konania sa k nemu vyjadriť. Keďže v posudzovanej veci z obsahu
spisu nevyplýva vykonanie dôkazu oboznámením s obsahom na vec sa vzťahujúceho exekučného
spisu, nemá potom odôvodnenie napadnutého rozsudku o tom, že súd prvého stupňa skutkový stav zistil

práve oboznámením sa s jeho obsahom, oporu vo vykonanom dokazovaní.

Čo sa týka pochybenia súdu prvého stupňa, keď účastníkov konania nepoučil podľa ust. § 120 ods.
4 O.s.p., čo navrhovateľ v odvolaní namietal s tým, že mienil predložiť ďalšie dôkazy, odvolací súd
uvádza, že nesplnením si tejto poučovanej povinnosti odňal súd prvého stupňa navrhovateľovi (ale aj

odporcovi) možnosť konať pred súdom. Súd je totiž pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania
povinný poučiť účastníkov o čase, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, a o
dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, teda o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy súd
neprihliadne. Občiansky súdny poriadok vyžaduje splnenie si tejto poučovacej povinnosti, keďže ide o
poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, ktoré by mohli priniesť skutkové

poznatky nevyhnutné pre úspech návrhu, alebo pre účinnú obranu proti nemu.
Súd prvého stupňa tiež nerozhodol o návrhu odporcu na spojenie vecí.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§226O.s.p.),anajskôrdoručírozhodnutieKrajskéhosúduvBratislaveonámietkezaujatosti,vznesenej
navrhovateľom, účastníkom konania, rozhodne o návrhu odporcu na spojenie vecí, účastníkov poučí
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom účastníkov oboznámi
s obsahom exekučného spisu, a vykoná potrebné dokazovanie. Následne po vyhodnotení dôkazov

opätovne vo veci rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3
O.s.p.).Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.