Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244613
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111244613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

RomanaBolebruchaaJUDr.AlexandryHanusovejvprávnejvecižalobkyne:G.M.,U.XX,U.,zastúpenej
FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody 5.490,02 eura s
prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/193/2011-243, zo
dňa 26.2.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhalazaplateniasumy5.490,02eurasprísl.predstavujúcejnáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“ alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s CP“). Návrh žalobkyne na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 19C
56/2011 zamietol a rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej

otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh žalobkyne na prerušenie konania
zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods.
1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), keď z obsahu skutkových tvrdení uvedených žalobkyňou v
žalobe mal za zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha náhrady škody titulom zodpovednosti

štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len „úrad“) rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil
družstvu Prospekt investície, pri ktorom družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným
úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad PDSI v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil
o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze družstva zo
dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože

hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu
žiadosti úrad PDSI upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponukymajetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo družstvo s obchodníkom

s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia
klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a

finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške
8 % ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, Národná banka Slovenska (ďalej len
„NBS“) na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,-
Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada
Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo
dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne

NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu,
a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7
písm.b)zákonač.566/2001Z.z.NBSrozhodnutímzodňa22.4.2008,č.OPK-2744-5/2007-PLP,zmenila
podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných
služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného poskytovanie investičnej služby

podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením
podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších
služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 družstvo
požiadalo listom zo dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu

na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa PDSI dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s
CP zabezpečoval pre družstvo odbyt výrobkov, družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských
vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre
vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných
peňažných súm prijatých od svojich členov. PDSI poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú

zdá sa obchodník s CP spôsobil družstvu pri plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie
dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo družstvo NBS
o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s CP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti
voči družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia
finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou

zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva družstva a aj družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti
s oznámením PDSI zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa za rok 2009 bola uverejnená
na internetovej stránke, NBS upozornila družstvo listom zo dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa
za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné

upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude
v zmysle rozhodnutia predstavenstva družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo
PDSI zo dňa 30.7.2010, pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo družstva za
rok 2009, nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke družstva ku
dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala

byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor
modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

3. Súd prvej inštancie vychádzal tiež zo zistenia, že NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o
predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004

Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s
majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia
klientov, najmä družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s
CP. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov

podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods.
2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o
rozkladeBankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa1.3.2011,č.GUV-274/2011.NBS
oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutímzo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť PDSI o schválenie
dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie
nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila

BankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa7.12.2010,č.GUV-1744/2010.Uvedeným
rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o
schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície,
pričomrozhodnutímzodňa10.5.2010,č.k.OPK-5664/1-2/2010,NBSprerušilakonaniepodľa§21ods.1
písm.a)zákonač.747/2004Z.z.odohľadenadfinančnýmtrhom.Ďalšímrozhodnutímzodňa30.5.2011,

č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v
Prospekte investície družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u družstva
nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a PDSI neurobilo žiadne kroky k

náprave a k tomu, aby stav družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na
svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011.
Listom zo dňa 26.4.2007 požiadala NBS v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. družstvo o predloženie a)
všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva a kto aktíva spravuje, b) štruktúry

majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky
na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov družstva, c) zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť
reagovalo PDSI listom zo dňa 9.5.2008, pričom spolu s listom zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú

správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 2.6.2008 i na žiadosť
o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 8.9.2008 vo vzťahu k
polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo
dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre družstva zistila, že majetok vložený
do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 %

podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, podiel ktorého emitenta CI HOLDING,
a.s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a PDSI sa

zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie
splnomocnený zástupca družstva Mgr. S. F. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany družstva
nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo
rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje
jedného emitenta. V rámci systému fungovania družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej

spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne družstvo listom zo dňa 29.1.2008 informovalo
NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych
subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v
rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

4. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na CD nosiči súd prvej inštancie zistil, že sa v nich
nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských
schôdzí družstva za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/
zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze PDSI zo dňa 3.3.2009, ktorej predmetom bolo, okrem

iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie
zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej
schôdze družstva zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a
plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii družstva ku dňu 31.12.2009, 5/
oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti

s oznámením zo dňa 21.10.2009 NBS listom zo dňa 27.10.2009 informovala PDSI, že oznámenie spĺňa
požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129
ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o
odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakovskutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a
trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. b)
Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.7.2010,

ktorým družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s CP ohľadne okolností výpovede zmluvy o
riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s CP, z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil,
že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 PDSI vo vyjadrení zo dňa
19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník s CP riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom

podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s CP na
predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v
súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 družstvo oznámilo obchodníkovi
s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo
za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a
súčasne obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj

nahradil. Listom zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s CP
na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho
i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou
portfólia družstva. Listom zo dňa 18.5.2010 PDSI vyzvalo obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene
vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál

2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 percentnú
úroveň a bolo vo výraznej strate. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 19C/56/2011 zistil, že
v tejto právnej veci žalobcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti žalovanej SR
- Národná banka Slovenska, je predmetom konania náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eura s
príslušenstvom, spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

Ten mal spočívať v tom, že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s CP pri výkone dohľadu
nad jeho činnosťou NBS nemala urobiť riadne a včas úkony potrebné pre nápravu nedostatkov a ani na
ich zamedzenie do budúcna, b/ potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku družstva,
najmä že ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s CP, c/ nezasiahla včas
a účinne voči obchodníkovi s CP na základe podnetu družstva zo dňa 15.4.2010, ani nereagovala na

jeho list zo dňa 26.4.2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s CP za neschopného plniť
svoje záväzky voči klientom, čím mala spôsobiť, že obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom
konaní na ujmu PDSI a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok
u garančného fondu investícií, a napokon d/ inými zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou NBS
spôsobila, že neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby obchodník s CP nemohol

nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky družstva. Škoda, ktorej
úhrady sa družstvo domáhalo v sume 63.163.426,03 eura predstavovala skutočnú škodu v sume
26.575.807,88 eura a ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eura, z toho skutočná škoda pozostávala 1/
zo sumy 19.649.001,52 eura, ktorú obchodník s CP prijal od družstva ako klienta a zodpovedala
základnému imaniu družstva, 2/ zo sumy 1.571.920,12 eura ako zhodnotenia 8 % p.a. zo sumy

19.649.001,52 eura, 3/ zo sumy 4.958.228 eur ako peňažných prostriedkov zverených obchodníkovi
s CP za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky a 4/ zo sumy 396.658,24 eura ako zhodnotenia 8
% p.a. zo sumy 4.958.228 eura. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené. Ďalej súd prvej
inštancie konštatoval, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásený konkurz na

majetok družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. J. S., ktorý podal dňa 24.8.2011
správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej
činnosti PDSI v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by
sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že družstvo samo nakupovalo
cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s CP, ktorý

potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet PDSI. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho
činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia
ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré
však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu

vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa,
že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva.
Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom
prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze dodružstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve
Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010
zo dňa 20.8.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne

200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na
úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej
banke Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu,
voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj obchodníkovi s

CP. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu
nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že členstvo žalobkyne
v družstve vzniklo dňa 28.6.2007 a ku dňu 20.4.2010 hodnota jeho členského podielu predstavovala

sumu 2.129,16 eura. Družstvo vystavilo žalobkyni dňa 14.3.2010 zmenku znejúcu na sumu 3.319,39
eura. Samotná škoda pozostáva z peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyňa vložila do družstva, t.j.
z 1/ členského podielu v družstve v sume 2.129,16 eura, 2/ zo zmenky vystavenej PDSI znejúcej
na sumu 3.319,39 eura spolu s 6 % zákonným úrokom zo zmenky za obdobie od 15.3.2011 do
18.4.2011 vrátane, v sume 41,47 eura. Žalobkyňa požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody a jej nárok nebol ani čiastočne uspokojený. Mal tiež za preukázané, že žalobkyňa
ako veriteľ si prihlásila svoju pohľadávku voči družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 vo výške 3.360,86 eura, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej
podstaty v celom rozsahu popretá a žalobkyňa podala incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej
podstaty; konania je vedené pod sp. zn. 3Cbi/473/2011. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle

§ 132 O.s.p. dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Z obsahu
skutkových tvrdení uvedených žalobkyňou v návrhu mal za zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanej
domáhala náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona
č. 514/2003 Z.z. a jej nárok posudzoval v intenciách tohto zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného
nesprávneho úradného postupu - pozn. súdu). Vyslovil, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

rozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupompodľazákonač.514/2003
Z.z. patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát
zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú: existencia majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Nepreukázanie čo len jedného z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu.
Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa stala členom PDSI, vystupovala pod poradovým číslom člena
12656 a vložila do tohto družstva členský vklad; ku dňu 20.4.2010 hodnota jej členského podielu
bola v sume 2.129,16 eura a družstvo jej vystavilo dňa 14.3.2010 zmenku znejúcu na sumu 3.319,39
eura. Žalobkyňa požiadala družstvo žiadosťou zo dňa 24.6.2010 a 16.7.2010 o zrušenie členského

podielu. Mal tiež za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn.
3K/95/2010, bol na majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený
Mgr. J. S. a veritelia družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia
konkurzu. Žalobkyňa si formou prihlášky prihlásila voči družstvu pohľadávku v sume 3.360,86 eura,
ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a žalobkyňa sa obrátila na súd

žalobou na určenie oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 3Cbi/473/2011 a nie je právoplatne skončené. Dospel k záveru, že v danom štádiu konania
žalobkyňa nepreukázala vznik škody. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné,
ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na
náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento

prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal
ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie
sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného uviedol, že žalobkyňa sa ako bývalá členka družstva, s ktorým
bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho

podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, nakoľko PDSI je vo vzťahu k nej
v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná žalobkyni vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa si síce uplatnila formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na majetok
družstva pohľadávku voči družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu (ktorý čas je rozhodujúci pre
posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv. V prvom

rade, oprávnenosť jej nároku uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky voči družstvu je
predmetom konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Cbi/473/2011 (konanie o incidenčnej žalobe
voči správcovi konkurznejpodstaty úpadcu). Zároveň z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu -
družstva zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených
približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na

úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska,
SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni Chartis Europe, členom predstavenstva družstva,
obchodníkovi s CP, a okrem toho, vedie i konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu
nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu, a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými úkonmi. Mal tak za zrejmé, že toho času nie je

možné ustáliť majetok úpadcu - družstva, s ktorým bola žalobkyňa v záväzkovom vzťahu a z ktorého
majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady
škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť,
či a najmä v akej výške vznikla žalobkyni škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej
doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Bol toho názoru,

že ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku žalobkyne na jeho náhradu,
nárok bol uplatnený predčasne. Uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa vo svojom stanovisku zo dňa 11.6.2013
v súvislosti s existenciou vzniku škody odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu, že so zreteľom
i na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty družstva (úpadcu), je zrejmé, že konkurzné konanie nie

je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky žalobkyne ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody. I napriek tomu, že žalobkyňa nepreukázala existenciu škody ako
majetkovej ujmy a ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
dospel tiež k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ani namietaný nesprávny úradný postup žalovanej.

Tento mal spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície,
a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti družstva, 2/ v prijatí
nedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkovpodľa
zápisu zo dňa 24.08.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po
zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný

postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície,
a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti družstva, uviedol,
že dohľad NBS nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol
regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom
v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom

(zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných
povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie
ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009
i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129

ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo
nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne
hodnotenie majetkových hodnôt, malo družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán družstva

nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti družstva. Uviedol, že štatutárny orgán družstva počas celej doby
verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj
schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,

ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS totiž podľa neho
nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy
požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej
situácie,príp.nedostatkyvčinnostiobchodníkasCP.Privýkonedohľadunamiestesamomvdňoch20.4.
do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie

majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako
sa mylne domnievala žalobkyňa), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva
neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných
papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.). NBS vyzvala družstvo na predloženie žiadosti o
schválenie dodatku Prospektu investície a ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č.
OPK-5664/1-5/201, družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však

neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie
ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č.

ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS
konalavrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávny
úradný postup.

7. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd prvej
inštancie uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s CP;
preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie žalobkyni. Žalobkyňa
totiž nebola podľa neho v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s CP. Účastníkom
takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo, a preto z tohto

právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný
zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu
dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade družstvu ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených

povinností. Zákon družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne
krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce
zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v
danom období roka 2007 nemohla uložiť družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt
investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS

ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla
konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v
činnosti PDSI prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa 24.8.2007 a súčasne
dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Mal za to, že NBS v danom období (po 24.8.2007) preto
nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt

za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia
použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

8.Napokonpokiaľideonesprávnyúradnýpostupžalovanejspočívajúcivprijatínedostatočnýchopatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči

družstvu, mal súd prvej inštancie za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
žalobkyne, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na jej
strane. Zároveň poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení
pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007) vo výške 300.000,-
Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s

CP sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými
subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom
konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjektalebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom
na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo
primárne povinnosťou družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP,

aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu. V
tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen družstva
mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady
"práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a
iných práv súvisiacich s družstvom. Súd prvej inštancie na uvedenom základe tak dospel k záveru, že

žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých
zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázala vznik škody, namietaného nesprávneho úradného
postupu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, preto
nárok žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

9. Oboznámením sa s návrhom žalobkyne na prerušenie konania, ako aj s obsahom súdneho spisu
sp. zn. 19C/56/2011 dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na prerušenie konania nie je
v danom štádiu konania dôvodný. Mal za to, že vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a má
k dispozícii dostatok listinných dôkazov na posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného postupu
žalovanej. Uviedol, že predmetom prebiehajúceho konania je výlučne nesprávny úradný postup NBS

vyplývajúci z dohľadu nad družstvom, a nie nad obchodníkom s CP, ktorý je predmetom súdneho
konania sp. zn. 19C/56/2011, a preto dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súdnom konaní
sp. zn. 19C/56/2011 nepredstavuje takú právne relevantnú skutočnosť majúcu význam pre rozhodnutie
súdu o veci. Vzhľadom na právny vzťah medzi žalobkyňou ako členom družstva a družstvom nemá
na preukázanie predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu vplyv prípadné zanedbanie dohľadu

NBS nad obchodníkom s CP, s ktorým bolo v záväzkovom vzťahu iba družstvo. Otázka existencie a
vznikuškodyPDSIjerovnakopreprejednávanúvecbezpredmetná,pretožeúspech,prípadneneúspech
družstva ako sporovej strany v konaní sp. zn. 19C/56/2011 má význam len z hľadiska prebiehajúceho
konkurzného konania, ktoré nie je toho času ukončené a naďalej prebieha. Návrh žalobkyne na
prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I

sp. zn. 19C/56/2011 zamietol s odôvodnením, že sa v ňom nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu o veci.

10.Vnapadnutomrozsudkusúdprvejinštancieďalejzamietolnávrhžalobkynenapodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc,

že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o žalobkyňou položených otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne
rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že v prejednávanej
veci rozhoduje ako súd prvej inštancie; žalobkyňa nežiadala o výklad platnosti právneho aktu Európskej
únie a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať
tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnila a v konaní
jej ani žiadne trovy nevznikli.

11. Proti zamietajúcej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne vo veci samej,
podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť, žalovanej uložiť povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu škody 5.490,02 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadala rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvej inštancie vytkla neúplné
zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie
nezohľadnil, že NBS nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp
právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať
právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými
právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala

z garancie NBS ako orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla
predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho
obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom
investícií nedefinoval. Postup NBS bol preto z jej pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sana ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že
vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa §
135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou posúdila ako úplne

irelevantný, ak nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností
NBS, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Za
obzvlášť nepochopiteľný považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady
"právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať

zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani
zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohla
zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt
k dodržiavaniu zákona. Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č.
566/2001 Z.z. je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré
sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného

v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj
obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v
priebehu celého konania žalovaná tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií,
vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi

s CP. Mala za to, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že
má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť,
vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka
s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda
aj žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. M. H., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri
kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré
bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom
čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od
navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom.

NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio
bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených
spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o.,
pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová
spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom

Ing. S. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov
s CI HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné
sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej
činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch

vo viacerých podstatných ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške
10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné
kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s
CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo
členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a

umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou
vložených prostriedkov do PDSI, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim
kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu
jej banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala
ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a

družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch;
z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011. V odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,

nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006. Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129

ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti).
Mala tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľovi,
ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto
návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav

konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v konkurznom
konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012, sp. zn.
29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty
o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodila, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť
záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od

subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru žalovanej a súdu prvej inštancie) povinný jej dané plnenie vrátiť.
Zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov,
ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom

znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa žalobkyne
znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť, je
subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedla, že z písomného vyjadrenia
správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie
sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych

sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným subjektom a preto
aktuálny stav konkurzu vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Záverom v odvolaní
poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M
Cdo/11/2010anato,žezozápisnícopojednávanípredsúdomprvejinštancievyplýva,ženímvyžiadané
listinné dôkazy, resp. predložené stranami sporu neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods.

1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne

zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené žalobkyňou alebo ním. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav
veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na súde

prvej inštancie už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach.
Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a právne
podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody. K námietke o
riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že súd prvej inštancie oboznámil (vykonal) jednotlivé

dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

13. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25.6.2015, sp. zn. 3Co/579/2014, 3Co/585/2014,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil; žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Cdo 46/2016, 5 Cdo 47/2016, zo dňa

5.4.2017, uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo výrokoch, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania zrušil a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na
ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 a § 453 C.s.p.). Dovolanie v zostávajúcej časti odmietol. Uviedol,
že v preskúmavanej veci bolo potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobkyne (viď č.l. 256 až 262
spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná 28.7.2014 (č.l. 266 až 271 spisu), ale žalobkyňa nemala možnosť

dozvedieť sa o tomto doplnenom vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie
žalobkyne nedoručil. Odvolací súd však na vyjadrenie žalovanej pri rozhodovaní prihliadal. Uzavrel, že
nedoručením vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobkyne odvolateľke došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti žalobkyne konať
pred súdom;

14. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne odvolateľke - žalobkyni
(prevzaté dňa 17.8.2017) a v súlade s § 374 ods. 1 C.s.p. jej ponechal možnosť na zaujatie stanoviska
k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobkyne; odvolací súd následne viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), opätovne preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal
odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.10.2017 (§ 378 ods. 1, § 219
ods. 3 C.s.p.) s tým, že žalobkyni bolo umožnené zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny
a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

16. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný
postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu

pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany

NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie je sporné, že NBS bola
povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,
v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č.
129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú
povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či
družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v
zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127

ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008
Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia,
zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani

družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov,
napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej
úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130 zákona

č. 566/2001 Z.z. Je potrebné poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§
129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona
č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak
si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu žalovanej v zmysle zásady, podľa ktorej

neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu
dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť.17. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je

nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej
(škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa
nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným,

zasahujúcim do základných práv žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup
žalobkyňa vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii
zákonovviacpovinnostíakotých,ktoréjejkonkrétnymspôsobomzozákonavyplývajú.ZobsahuZmluvy
uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za
účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich
s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene

na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III
bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). V danom prípade išlo o služby, ktoré
družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených
operácií nie je zaručená. Žalobkyňa si ako členka družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo

portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť
(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až
do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej
banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako

regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma
nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle
neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči

žalobkyni.

18. Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvej inštancie poznamenáva, že ani prípadný
nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho
konania pre úspech žalobkyne v konaní právne významný, pretože na strane žalobkyne nemohlo dôjsť

k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným
postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a ani podľa
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže žalobkyňa v rozhodnom období nebola
(a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho
úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité.

Napriek uvedenému sa však s námietkou žalobkyne, o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie
je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný
rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo
výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila

obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010,ktorýmodobralaobchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady
škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa
týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu

rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

19. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákon č.
514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.20. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazovala žalobkyňa, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok
sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu

tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja
odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený

rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa
môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok

za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,

2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti

pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej
inštancie i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

21. K námietke žalobkyne, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené

stranami neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym
podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že podľa §
129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní
listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie
konania, následné podania žalobkyne a vyjadrenie sa žalovanej boli vzájomne účastníkom súdom

prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice z
pojednávania nariadeného na deň 26.2.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie strany riadne
oboznámil s obsahom listinných dôkazov, oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov,
listinné doklady doložené účastníkmi v priebehu daného pojednávania, ako aj listinné dôkazy na CD
nosiči predložené súdu v konaní. Uvedené znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenie

súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich
skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a §
453 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok

na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).