Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Miriam Štillová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215349
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716215349.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: S.. K. Š., V.. XX.X.XXXX,

B. P. R. XX/XX, XXX XX T., proti žalovanému: J. Š., V.. X.X.XXXX, B. P. Č. D. XXX/XX, XXX XX T. o
náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 16.12.2016 sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 268 eur. Žalobu odôvodnil tým, že nemajetková ujma sa začala prejavovať
u neho po obdržaní poštou dodanej určovacej žaloby súdom prijatej 2.12.2015 na súde označenej

8C/518/2015, ktorá mu bola doručená 8.3.2016. Od uvedenej doby, od 8.3.2016 mal žalobca problémy
plne sa sústrediť na pokojné, plánovité prežívanie dní a nocí jeho dôchodku. Prvé dni utrpel šok z
prekvapenia. V priebehu ďalších dní a nocí sa jeho myšlienky vracali k citovanej určovacej žaloby.
Bol nútený ako laik zaoberať sa zákonmi, strácať tým jeho čas a súčasne bol pod vplyvom žaloby
obmedzovaný v sústredení sa na jeho duševnú a manuálnu prácu, čo s opakovalo denno-denne
a odpútavalo ho od nej. Po pojednávaní na súde dňa 26.10.2016 sa tento stav maximalizoval
vplyvom nepravdivých výrokov na pojednávaní prednesených žalovaným. Z tejto nemajetkovej ujmy sa

čiastočne žalobca dostal až po vynesení rozsudku, ktorý mu bol doručený poštou 30.11.2016. Tento
stav trval 268 dní a nocí, preto žiada vydať rozhodnutie, v ktorom súd za dobu od dodania určovacej
žaloby z 2.12.2015 označenej 8C/518/2015 doručenej žalobcovi 8.3.2016 do doby vydania rozhodnutia
24.11.2016 doručenej žalobcovi poštou 30.11.2016, čo je spolu 268 dní, nech súd rozhodne, že za každý
deň ujmy bude vyplatené žalobcovi žalovaným za deň 1 euro, čo je spolu 268 x 1, čiže 268 eur.

2. Súd uznesením č. k. 15C/73/2016-17 zo dňa 17.3.2017 vyzval žalobcu na doplnenie a opravenie

svojho podania označeného ako určovacia žaloba. Na základe tohto uznesenia žalobca podaním
doručeným súdu 31.3.2017 súdu doložil listinné lekárske správy, ktoré informujú o tom, ak sa jeho
psychický problém z určovacej žaloby pretavil do dermatologickej oblasti s tým, že jeho problém
pretrváva doteraz. Pokiaľ sa týka šoku, tak ten sa mu už po niekoľkokrát v jeho živote a bez evidencie a
lekárskej pomoci podarilo prežiť. Pri preberaní zásielky z okresného súdu určovacej žaloby 5C/518/2015
jemu došla 8.3.2016, bol žalobca v byte sám a sám sa musel zmieriť a vyrovnať s následným stavom,
čo sa mu za 0,5 hodiny čiastočne podarilo bez lekárskej pomoci, čo sa týka nesústredenia na manuálnu

činnosť, čo sa občas prejavilo chvením rúk pri myšlienke na prevzatú vec. Pri vyčíslení nemajetkovej
ujmy žalobca vychádzal z minimálnej mzdy platnej pre rok 2016, ktorá bola 2,328 eur/hodinu. Hodnotu
nemajetkovej ujmy stanovenú za dobu 268 dní na 268 eur zvýšil za mesiac december o 31 eur, za rok2017, kedy je stanovená výška minimálnej mzdy na 2,50 eur/hodinu. Od 1.1.2017 do 27.3.2017 zvýšil
o 82 eur, t.j., že sa domáha nemajetkovej ujmy celkovo vo výške 381 eur ( č. l. 20).

3. Súd uznesením č. k. 15C/273/2016-27 zo dňa 17.5.2017 podanie žalobcu z dôvodu, že nespĺňal
náležitosti riadneho návrhu na začatie konania ( žaloby ) odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca
odvolanie. Zároveň v tomto odvolaní si zvýšil výšku nemajetkovej ujmy od 27.3. do 24.5.2017 o sumu 56
eur, čiže spolu sa domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 437 eur a zároveň žiadal, aby súd predmetné
uznesenie zrušil. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7Co177/2017-41 zo dňa 28.6.2017 uznesenie

súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa
vyzýval žalobcu na opísanie rozhodujúcich skutočností na základe ktorých si uplatňuje nemajetkovú
ujmu, pričom tieto okolnosti žalobca opísal ako jeho určité osobné problémy v súvislosti s konaním o
určovacej žalobe vedenej pod sp. zn. 8C/518/2015. Ďalej ho vyzval na predloženie dôkazov a uvedenie
na základe čoho dospel k vyčísleniu nemajetkovej ujmy. V tejto časti sa však nejedná o nedostatok, ktorý
by bránil súdu vo veci pokračovať. Ak sporová strana v konaní neunesie dôkazné bremeno, tak nejde o

prípad, kedy je nutné podanie žalobcu odmietnuť a kedy je na mieste žalobu zamietnuť pre neunesenie
dôkaznéhobremena.AkobolokonštatovanévjudikáteR66/2000výzvanapredloženiedôkazovslúžina
to, aby súd riadne pripravil pojednávanie vo veci. Žalobca riadne uviedol, že sa domáha voči žalovanému
zaplatenia nemajetkovej ujmy, kde za konečnú výšku nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha je
možné považovať sumu 437 eur s poukazom na ust. § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku ( ďalej

len „CSP“).

4. Podaním doručením súdu 14.9.2017 sa žalovaný vyjadroval k podanej žalobe ( č. l. 48), kde uviedol,
že podanie žaloby z decembra 2015 je jeho ústavné právo, ktoré mu bolo odopreté priznaním jeho
majetkovej ujmy. Žalovaný namieta výšku škody určenú žalobcom, nakoľko zo žaloby nie je zrejmé,

ako ju žalobca vypočítal a na základe čoho stanovil sumu 1 eur za jeden deň jeho údajného utrpenia.
Žalovaný ďalej namieta príčinnú súvislosť medzi jeho žalobou a tvrdením sporu žalobcu. Žalovaný
popiera vznik akejkoľvek ujmy na strane žalobcu. R.. Š. viedla proti jeho osobe od začiatku zaujatosť.
V prílohe posiela potvrdenie o jeho zdravotnom stave s tým, že by ho mala zastupovať pani J.. Y., ktorej
zaplatil za zastupovanie a nenašiel ju v kancelárii.

Na predmetné vyjadrenie reagoval žalobca, a to podaním doručeným súdu 25.10.2017( č. l. 61), kde
uviedol k meritu veci, že žalovaný nie je právnik, ani psychiater. Nemá na to, aby sa vyjadroval k veci
z oblasti psychiky. Každý občan má inú povahu. Jeden je sangvinik, druhý je cholerik a ďalší imbecil.
Zároveň prepočítal výšku nemajetkovej ujmy k 22.10.2017 na sumu 584 eur.

5. Podaním doručeným súdu 3.11.2017 ( č. l. 72) žalobca rozšíril svoju žalobu a žiadal, aby súd vydal
rozhodnutie v tom znení, že žalovaný svoje písomné nepravdivé obvinenie o napadnutí jeho osoby
žalobcom uvedené v ním nepodpísaných prílohách k žalobe, a to číslo 1. a číslo 2. z 11.9.2017 odvoláva,
nakoľko skutok sa nestal a S.. Š.Q. K. sa ospravedlňuje. Zároveň požiadal o úhradu za spracovanie
žaloby vo výške 50 eur. K uvedenému poukázal na to, že sa so žalovaným za posledné roky stretávali

na súde a na posledné pojednávanie vo veci 21C/164/2016 dňa 14.9.2017 sa nedostavil. Dňa 6.9.2017
o 10.30 hod. sa so žalovaným stretli na jeho parcele č. XXX/X v Sučanoch bez podania rúk, teda žiaden
fyzický kontakt a bez rozhovoru s tým, že žalobca kontroloval vypratanie parcely číslo XXX/X na základe
veci 21C/164/2016. Zároveň súdu doložil uznesenie Policajného zboru Sučany z 13.10.2017, kde na
strane 2 14 - ty riadok žalovaný uvádza, ako si spôsobil zranenie pri neoprávnenom vstupe na parcelu Č.

XXX/X dňa 6.9.2017. Ďalej poukázal na to, že žalovaný si sám robí zdravotné problémy neoprávneným
vstupom na jeho parcelu číslo XXX/X a prekážkou pre neho bol špagát s farebnými motýlikmi, ktoré
vyznačovali hranicu parcely. Asi ich nevidel a do týchto sa pri odstraňovaní bez jeho súhlasu zamotal
tak nešťastne, že si spôsobil popísaný úraz. On konanie žalovaného nemôže ovplyvniť, rieši to polícia.
Žalobca opakuje, že žalovaného posledných 70 rokov fyzicky nenapadol.

6. Súd uznesením č. k. 15C/273/2016-82 zo dňa 26.1.2018 rozhodol o pripustení zmeny žaloby, ktorá
spočívala v rozšírení žaloby o povinnosť nahradiť žalobcovi zo strany žalovaného nemajetkovú ujmu vo
výške 584 eur a povinnosti žalovaného odvolať svoje písomné nepravdivé obvinenia o napadnutí jeho
osoby S.. Š. uvedené v nepopísaných prílohách k žalobe č. 1 a č. 2 z 11.9.2017, nakoľko skutok sa

nestal a za to sa S.. K. Š. ospravedlňuje.

7. Podaním doručeným súdu 13.2.2018 žalobca uviedol, že mal súd pôvodnú žalobu na nemajetkovú
ujmu v uznesení z 26.1.2018 v rozhodnutí bod 2 a v odôvodnení bod 2 rozšíriť o žalobu na nepravdivéobvinenie. Nakoľko toto rozšírenie zavinil žalovaný a žalobca podaním žaloby na nepravdivé obvinenie
žalovaný vyvrátil jeho tvrdenia, čo malo byť potvrdené súdom v uznesení z 26.1.2018 žalobca navrhuje,
aby súd vydal rozhodnutie o vrátení uvedenej sumy 180 eur žalobcovi, ktorý rozšírenie návrhu na začatie

konania nezavinil a žaloba bola zavinená nepravdivým tvrdením žalovaného ( č. l. 89).

8. Podaním doručeným súdu 2.3.2018 ( č. l. 92) žalobca považoval uznesenie z 26.1.2018 za už ako
rozhodnuté vo veci a uviedol, že žalovaný náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 584 eur mu dodnes
neposlal.

9. Podaním doručeným súdu 28.3.2018 ( č. l. 94) opätovne žalobca uviedol, že žalovaný nesplnil
uznesenie súdu a neposlal mu sumu 584 eur. Keďže nesplnil, tak z tohto dôvodu podal návrh na
čiastočné nefinančné vyrovnanie sumy, a to tak, že žalovanému bude zapísané do jeho listu vlastníctva
č. XXXX vecné bremeno s tým, že trovy súdu na zapísanie vecného bremena by mal uhradiť žalovaný.
Na predmetné podania súd reagoval listom, ,ktorý adresoval žalobcovi a uviedol, že v danej veci

nerozhodoval v merite veci uznesením č. k. 15C/273/2016-82 zo dňa 26.1.2018, rozhodol len
o pripustení zmeny žaloby na základe návrhu žalobcu a následne bude rozhodovať o tejto pripustenej
zmene žaloby.

10. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.8.2018 a na tomto pojednávaní vypočul žalobcu a

žalovaného. Žalobca trval na podanom návrhu. Čo sa týka žalovaného žiadal, aby žalobca ho prestal
prenasledovať, nech to zruší s tým, že v rámci svojho prednesu uvádzal aj skutočnosti, ktoré nesúviseli
s predmetnou vecou.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena,
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods.3 OZ výšku náhrady podľa ods.2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Predmetom nároku žalobcu bola úhrada nemajetkovej ujmy v celkovej výške po pripustení zmeny

žaloby 584 eura, ako aj uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi pre písomné
nepravdivé obvinenie o napadnutí osoby žalovaného žalobcom.

13. Žalobca nedal právne posúdenie v danej veci, to znamená, že súd posudzoval predmetný nárok
žalobcu podľa ustanovením § 11 až 13 Občianskeho zákonníka a mal za to, že predmetným žalobným

návrhom sa žalobca domáha ochrany svojej osobnosti najmä práva na telesnú integritu, kde telesná
integrita človeka zahŕňa v sebe ochranu života a zdravia, to znamená, že ustanovenia § 11 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka umožňujú poskytnúť občiansko-právnu ochranu aj proti takému ohrozovaniu
zdravia, ktoré sa zatiaľ neprejavuje vo forme majetkovej ujmy.
Je pravdou, že právo na ochranu osobnosti (§ 11 OZ) prislúcha každej fyzickej osobe. Fyzická

osoba môže uplatniť niektoré z nárokov, uvedených v § 13 Občianskeho zákonníka ak je tu subjekt,
ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do jej osobnosti. V rámci tohto konania ako subjekt, ktorý
by prichádzal do úvahy, že má zodpovedať za neoprávnený zásah do osobnosti bol označený
zo strany žalobcu žalovaný - jeho brat. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia
práva na ochranu osobnosti zavinenie (či už úmyselné alebo z nedbanlivosti) toho, kto sa dopustil

neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti). Občiansko-právna ochrana osobnosti je
založená na objektívnom princípe. To znamená, že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa, či
narušovateľa práva na ochranu osobnosti. Na vznik občiansko-právnej sankcie za nemajetkovú ujmu,spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, však musia byť splnené zákonné
predpoklady. Týmito predpokladmi sú
a/ existencia zásahu, ktorý vyvolal, alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu, spočívajúcu v porušení alebo

ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 OZ;
b/ neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu;
c/existenciapríčinnejsúvislostimedzizásahomavzniknutouujmou.Nenaplneniektoréhokoľvekztýchto
predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ.
Zásadnou podmienkou pre vznik občiansko-právnych sankcií je, aby došlo k zásahu do osobnostnej

sféry fyzickej osoby, ktorá je chránená ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Žalobca za zásah považoval to, že žalovaný, teda jeho brat podal žalobu na súd, kde sa viedlo konanie
sp. zn. 5C/518/2015 (žalobca nesprávne uviedol 8C/518/2015). Išlo o určovaciu žalobu, t. j. o určenie
vlastníckeho práva k pozemku, v ktorej na strane žalobcu vystupoval v tomto konaný žalovaný, a na
strane žalovaného v tomto konaní žalobca ( č. l. 3 až 8). Podanie tejto žaloby, priebeh konania o
nej žalobca považuje za zásah do jeho osobnostných práv, konkrétne uvedené malo mať vplyv na

jeho zdravie, kde mal utrpieť šok z prekvapenia pri doručení žaloby súdom, mal mať dermatologické
problémy, ovplyvnilo to jeho sústredenie sa na duševnú a manuálnu prácu a uvedené malo trvať vlastne
až dovtedy, kým súd vo veci sp. zn. 5C/518/2015 nerozhodol v jeho prospech, teda žalobu žalovaného
zamietol. Je potrebné však povedať, že nie každý zásah do práva na ochranu osobnosti bude objektívne
spôsobilý spĺňať náležitosť, že je spôsobilý teda vyvolať ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození

osobnostných práv.

14. Podľa názoru súdu žalobca v žiadnom smere nepreukázal existenciu zásahu, ktorý vyvolal, alebo
teda bol spôsobilý vyvolať u neho ujmu, spočívajúcu v porušení jeho osobnostných práv, predovšetkým
práva na zdravie. Je potrebné uviesť, ako už uvádzal aj žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe,

je právom žalovaného domáhať sa žalobou ochrany svojich práv, ide o jeho ústavné právo. Z tohto
dôvodu súd mal za to, že nebol splnený predmetný predpoklad. Rovnako neboli splnené ani ďalšie
predpoklady, ktoré je potrebné splniť na vznik občiansko-právnej sankcie za nemajetkovú ujmu,
spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a to teda nebola preukázaná existencia
zásahu, neoprávnený protiprávny charakter tohto zásahu a tým pádom aj existencia príčinnej súvislosti

medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Zároveň súd pre úplnosť uvádza, že aj samotná výška, ktorú si
uplatnil nemajetkovej ujmy nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom zdôvodnená a preukázaná a
nie je zrejmé súdu, prečo si túto takto vyčíslil. Tieto skutkové tvrdenia súdu neozrejmil, ani nedoplnil. Z
tohto dôvodu súd považoval jeho nárok na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 584 eur za nedôvodný.

15. Čo sa týka druhého nároku žalobcu spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému ospravedlniť sa
žalobcovi pre písomné nepravdivé obvinenie o napadnutí osoby žalovaného žalobcom, súd má za to, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že reálne skutočne takéto tvrdenia boli zo strany žalovaného
realizované, žalobca nedostatočne ozrejmil skutkový stav . K týmto tvrdeniam žalobca poukazoval len
nejaký rukou napísaný list ( č. l. 56 súdneho spisu), ktorý však nie je podpísaný žalovaným, a žalovaný

na uvedené nereagoval žiadnym spôsobom. Nie je súdu zrejmé, kedy sa to malo stať, akým spôsobom,
čiže podľa názoru súdu žalobca v žiadnom smere nepreukázal skutkové tvrdenia, ktoré označil v rámci
konania a z tohto dôvodu súd jeho žalobu aj v tejto časti zamietol.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný bol v konaní úspešný vzniklo mu právo na náhradu trov konania,
tieto si však neuplatnil a preto súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd Martin, dňa 15.8.2018

JUDr. Miriam Štillová
sudca

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.