Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223903
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223903.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova ul. č. 4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
sosídlomBratislava,Župnénámestieč.13,41C180/2012onáhraduškody6846,86Euranemajetkovej
ujmy 1 369,37 Eur, 41C 182/2012 o náhradu škody 727,83 Eur a nemajetkovej ujmy 145,57 Eur, 41C
186/2012 o náhradu škody 996,02 Eur a nemajetkovej ujmy 199,20 Eur, 41C 187/2012 o náhradu
škody 4 038,93 Eur a nemajetkovej ujmy 807,79 Eur, 41C 188/2012 o náhradu škody 2 268,98 Eur a

nemajetkovej ujmy 453,80 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobami, doručenými Okresnému súdu Bratislava V dňa 27. 9. 2012, sa navrhovateľ domáhal voči
štátu v konaniach: 41C 180/2012 náhrady škody 6 846,86 Eur a nemajetkovej ujmy 1 369,37 Eur, 41C
182/2012 náhrady škody 727,83 Eur a nemajetkovej ujmy 145,57 Eur, 41C 186/2012 náhrady škody
996,02 Eur a nemajetkovej ujmy 199,20 Eur, 41C 187/2012 náhrady škody 4 038,93 Eur a nemajetkovej

ujmy 807,79 Eur, 41C 188/2012 náhrady škody 2 268,98 Eur a nemajetkovej ujmy 453,80 Eur.

Navrhovateľ svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnené samostatnými
žalobami voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR odôvodnil nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu v exekučných veciach podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom do 31. 12. 2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel

Exekučného poriadku je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti;nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a
žiadostinavykonanieexekúciespĺňalivšetky materiálneaformálnenáležitostipredpokladanézákonom,
rozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Nesprávnyúradnýpostuppodľanavrhovateľajecharakterizovaný:a)nevydanímrozhodnutiavzákonom
stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splneniazákonných podmienok, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnej škody predstavujúcej náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny

a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Ako náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil na základe požiadavky na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základných práv a princípov právneho štátu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j.

hodnoty majetkového práva postihnutého právnou deformáciou.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152
ods.2vetadruházákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(OSP)tak,žeodporcajezodpovedný
za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní

vedenom pre pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 2. 2013 žiadal žalobné návrhy z dôvodu
nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne

neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobné návrhy považuje za zmätočné podania, v ktorých nie sú splnené procesné podmienky.
V niektorých podaniach sú zmätočne označení povinní, odlišné dátumy ich narodenia, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní

súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď.
Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie

spisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostrany
exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) vzhľadom na skutočnosť, že v tomto momente
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody keď navrhovateľ namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietnutie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov konania.

Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Judikatúra Ústavného súdu
SR konkrétne v náleze z 3. 5. 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má
predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Odporca
má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní

súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že
dňa 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27. 9. 2012, boli okresnému súdu doručené
žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam

na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď,
kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode,
doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy/ústavné sťažnosti. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutie o žiadosti

exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na skutočnosť, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov

exekučného konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Asturcom C-40/08 - ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní). Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 1. 6. 2011 (zákon č. 102/2011 Z. z.) zaviedol, že lehota 15 dní na udelenia poverenia neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d), t.j. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z
nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných

konaniach začatých po 1. 6. 2011 nemá oporu v zákone.

Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikovalo na rozhodcovské
rozsudky aj pred 01.06.2011 vzhľadom na to, že tieto sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv (judikatúra Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002 - pri posúdení, či došlo

alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone
(sp. zn. II. ÚS 64/1997, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011

sp. zn. 3Cdo 146/2011 a z 29. 3. 2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný (judikatúra
Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/2002. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S
ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu

nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/2000).

Odporca v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktorým žiadosť o udelenie poverenia zamietol uvádza,
že voči takémuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie a pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu.

V časti uplatnenej materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného odporca

poukazuje na skutočnosť, že pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu
škody, dlžníka a nevymožiteľnosť pohľadávky. Navrhovateľ nepreukázal ani vznik ani výšku škody.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a
tým neuniesol dôkazné bremeno. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou vo výške 20
% z istiny a príslušenstva odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľova požiadavka nie je

podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Odporca považuje za krajne
nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej
škody. Navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením
ani vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala poskytnúť v peniazoch, zo žalobného návrhu
to nevyplýva.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody či
nemajetkovej ujmy.V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou, odporca poukázal na skutočnosť, že otázku či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Podľa názoru

odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov -
neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd
v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr.

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd o náhrade škody by mohol pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade,
ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.

Okresný súd Bratislava V, vzhľadom na námietky odporcu, na nedostatok procesných podmienok v
konaní, ktoré vidí v zmätočných žalobných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na konanie súdu a

nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uvádza nasledovné:

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) - kedykoľvek za konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom

štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za
štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.

12. 2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len
na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd
rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých
odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti
vyplýva aj z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať

tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu
právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce
skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci.
So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti, opísať rozhodujúce
skutočnosti pravdivo, nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v

rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude
požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude
vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom, advokátom.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 1. 1. 20013(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov....
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 1. 1. 2013 došlo k doplneniu § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o nové
odseky 3 a 4 v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade
prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa

ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02). Súdne konanie

nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou
od 1. 1. 2013 a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou
musí aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku

na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom (23. 4. 2012) a na súde (27. 9. 2012), t.j. znenie
ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j. do 31. 12. 2012.
Navrhovateľ uplatnil svojimi žalobami nároky na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona.
Na predmetné konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady
škody, t.j. do 31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nárokoch

navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatnených žalobami
dňa 27. 9. 2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.
12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným

postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.
z.. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez

predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné
prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 27.9.2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012),
doručenom odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 25. 9. 2012, žiadosť o predbežné prerokovanienárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 25. 9. 2012, svoj nárok uplatnil postupom podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prejednania nároku hromadným
podaním žiadostí zo dňa 25. 9. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne príslušnom podľa §

4 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 25. 3. 2013 nárokom navrhovateľa
nevyhovel, navyše vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11. 2. 2013 uviedol, že nárokom
navrhovateľa nemieni vyhovieť, nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým mal súd preukázané
splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o nárokoch na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnených podľa cit. zákona. Skutočnosti uvádzané odporcom

vo vyjadrení, týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov nemá za
následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie
konania navrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať
význam len v prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania
o predbežnom prerokovaní jeho nároku na náhradu škody.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22. 2. 2013, sp.
zn. Spr. 3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov navrhovateľom z
27. 9. 2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v
prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia ani zdôvodnenie v rozhodnutí o veci samej.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.
Skutočnosť, že účastník konania z dôvodov, ktoré on sám subjektívne považuje za opodstatnené

a závažné, podal žalobu proti súdu (alebo aj o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím súdu), na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, sama o sebe
nemôže zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto súdu. Pri aplikácii ustanovenia § 14 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku je potrebné dôsledne rozlišovať medzi súdom (proti ktorému žaloba
smeruje) a sudcom, ktorý na tomto súde vykonáva súdnictvo. Sudca je predstaviteľ súdnej moci.

Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého
vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené zákonom. Za štát v týchto vzťahoch nekoná súd,
na ktorom sudca vykonáva súdnictvo. Súd, na ktorý bol sudca pridelený, je osobným úradom sudcu,
ktorý sa po stránke organizačnej, hospodárskej, finančnej a pod. podieľa na zabezpečení podmienok
pre to, aby sudca mohol riadne vykonávať súdnictvo.

Tento súd nie je oprávnený žiadnym spôsobom zasahovať do rozhodovania sudcov alebo ich akokoľvek
ovplyvňovať. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou
Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskejrepublikyazákonom(viď§2ods.1až3zákonač.385/2000Z.z.osudcochaprísediacichao

zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, Rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Nc 14/2010).

Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava
V z konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na tunajší súd nakoľko nezistil dôvody na

jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: č. k. 5NcC 96/2012 - 19 z 19.
10. 2012, č. k. 3NcC 87/2012 - 18 z 18. 10. 2012, 8NcC 102/2012 - 18 z 19. 10. 2012, 3NcC 103/2012
- 18 z 18. 10. 2012 a č. k. 8NcC 88/2012 - 18 z 19. 10. 2012 o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu
z prejednania predmetných vecí boli sudcovia, ktorým bola vec náhodným výberom pridelená, viazaní
(zákonný sudca - určenie osoby sudcu uskutočnené priamo na základe zákona - odmietnutie sťažností

navrhovateľa voči rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave Ústavným súdom Slovenskej republiky:
Uznesenie IV. ÚS 688/2013 z 12. 12. 2013, II. ÚS 460/2013 z 26. 9. 2013).Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) OSP je
miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod spisovými
značkami 41C 180/2012, 41C 182/2012, 41C 186/2012, 41C 187/2012, 41C 188/2012.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č. k. 41C
180/2012 - 32 z 28. 1. 2013, právoplatným 21. 2. 2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo
spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ustanovením § 112 OSP a to konkrétne veci
vedené pod sp. zn. 41C 180/2012, sp. zn. 41C 182/2012, sp. zn. 41C 186/2012, sp. zn. 41C 187/2012

a sp. zn. 41C 188/2012.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §
120 OSP zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného
exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v
zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na

vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce
z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym
exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k

registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedel
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne
ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým
bolo predvolanie riadne doručené, dokazovanie a to výpisom z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava 1 odd. Sro, vl. č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálmi pripojených príslušných
exekučných spisov Okresného súdu Bratislava V z oddelení registra Er, v ktorých navrhovateľ namietal
nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým žiadosťami

exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, Návrhmi navrhovateľa na vykonanie exekúcií,
Exekučnými titulmi, rozhodnutím súdu o žiadosti exekútora o udelenie poverenia) Sprievodným listom
k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25. 9. 2012, doručeným
odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 25. 9. 2012 založené do registra Okresného súdu Bratislava V
Spr. 3482/2012, samotné žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy v konkrétnych veciach navrhovateľ a ani odporca nepredložili.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/

B právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a vo svojom vyjadrení
odmietol žiadostiam navrhovateľa ako neopodstatneným vyhovieť.

Z pripojených spisov v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V zistil súd v
predmetných konaniach nasledovný skutkový stav:

Sp. zn. 41C180/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. W. J.: EX XXXXX/XX, exekučné konanie vedené

Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 5037/2009:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 6 846,86 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 1 369,37 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty

majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa
podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 27. 10. 2009, (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
1233169, dlžníka/povinného: Q. Michalík, nar. 2. 8. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX XXXXX/XXXX. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu
doručenia žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 16. 8. 2010 (v omeškaní 293 dní)
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 5037/2009 zistil, že súdny
exekútorS..W.J.,EX10941/09nanávrhnavrhovateľa,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouAdvocate
s.r.o., proti povinnému: Q. K., nar. 2. 8. XXXX na vymoženie pohľadávky 1 647,91 Eur s príslušenstvom
na základe zápisnice, spísanej súdnym exekútorom dňa 27. 10. 2009, požiadal listom doručeným
súdu dňa 23. 11. 2009 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu

Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 07236/09 zo dňa 18. 8. 2009, právoplatného dňom 14.
9. 2009, vykonateľný 17. 9. 2009, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny
1 647,91 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 1 424,06
Eur od 25. 12. 2008 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok vznikol zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXX z XX. 9. XXXX, zabezpečeným zmenkou. Okresný súd Bratislava V, Uznesením
zo dňa 23. 6. 2010 č. k. 37Er 5037/2009 - 20 zamietol žiadosť súdneho exekútora S.. W. J. sp. zn. EX

10941/09 (sp. zn. uvádzaná navrhovateľom) na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej
súdu 23. 11. 2009 z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré
sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné. Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 23. 11. 2009 a súd rozhodol po preskúmaní
exekučného titulu Uznesením z 23. 6. 2010 (211 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 15. 11. 2010 (293 dní).

Toto tvrdenie odporcu je aj v rozpore s dátumom podaného odvolania voči uzneseniu súdu, podaného
navrhovateľom, zastúpeným advokátskou kanceláriou dňa 19. 7. 2010. Podaním zo dňa 20. 1. 2011
vzal navrhovateľ späť odvolanie voči uzneseniu č. k. 37Er 5037/2009 - 20 z 23. 6. 2010. Krajský súd
Uznesením č. k. 20CoE 521/2010 - 48 z 16. 2. 2012 odvolacie konanie zastavil.

Exekučnékonaniezačalodňomprijatianávrhunavykonanieexekúciesúdnymexekútorom27.10.2009.
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. (EP), v znení k 27. 10. 2009, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota. V predmetnej veci súd
nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal ani procesnú

deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako
nezákonné zrušené.

Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo zmluvy o úvere predstavovala 1 647,91
Eur. Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje istinu 6 846,86 Eur (čo je

súčet úverovej istiny + príslušenstva, v ktorom je zahrnutý zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy,
vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách), napriek právoplatnému uzneseniu v exekučnom
konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C182/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. W. J.: EX XXXX/XX, exekučné konanie vedené
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 1744/2011:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 727,83 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 145,57 Eur titulom

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20% z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa
podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 1. 3. 2011 (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX, dlžníka/povinného: C. K., nar. XX. 7. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX 4216/11.
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu doručenia
žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 4. 5. 2011 (v omeškaní 64 dní) rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t. j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 1744/2011zistil, že súdny
exekútor JUDr. W. J., EX 4216/11 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., proti povinnému: C. K., nar. XX. 7. XXXX na vymoženie pohľadávky 657,27 Eur

s príslušenstvom, na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 1. 3. 2011, požiadal
listom doručeným súdu dňa 23. 3. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky na základe
exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 12877/10 zo dňa 3. 1. 2011,
právoplatného dňom 17. 1. 2011, vykonateľný 20. 1. 2011, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal
povinného na zaplatenie istiny 657,27 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25
% ročne) zo sumy 722,27 Eur od 18. 8. 2010 do 25. 10. 2010 a zo sumy 657,27 Eur od 26. 10. 2010 do

zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 722,27 Eur od 15. 10. 2010 do 25. 10. 2010
a zo sumy 657,27 Eur od 26. 10. 2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok
vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 29. 1. 2010, zabezpečeným zmenkou zo dňa 29. 1. 2010.
Okresný súd Bratislava V, Uznesením č. k. 37Er 1744/2011 - 12 z 5. 4. 2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora S.. W. J. sp. zn. EX 4216/11 (sp. zn. uvádzaná navrhovateľom) na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie doručenej súdu 23. 3. 2011 z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané
zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd má za to, že dodávateľ
nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na rozhodcovskom súde.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 23. 3. 2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu Uznesením z 5. 4. 2011
(12 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 4. 5. 2011 (64 dní).

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 1. 3. 2011.
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona

č. 233/1995 Z.z. (EP), v znení k 1. 3. 2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010
ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie). V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný

postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp.
nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C186 /2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf J.: EX 8280/2010, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 4644/2010:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 996,02 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 199,20 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa

podalnávrhnavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi,konaniemalozačať29.6.2010(bezuvedenia
mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1233328,
dlžníka/povinného: Eva J., nar. 10. 9. XXXX vedenej exekútorom pod sp. zn. EX 8280/10. Súdny
exekútorpožiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie(bezuvedeniadátumudoručeniažiadostisúdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 31. 1. 2011 (v omeškaní 216 dní) rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 4644/2010 zistil, že súdny
exekútor S.. W. J., EX 8280/10 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate
s.r.o., proti povinnému: E. J., nar. XX. 9. XXXX na vymoženie pohľadávky 514,- Eur s príslušenstvom, na
základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 29. 6. 2010, požiadal listom doručeným súdu dňa
12. 8. 2010 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu Rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02463/10 zo dňa 20. 4. 2010, právoplatného dňom 10. 5. 2010,
vykonateľný 13. 5. 2010, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny 514,-
Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 514,- Eur od 21. 11.
2009dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy514,-Eurod4.2.2010dozaplatenia
anáhradoutrovrozhodcovskéhokonania.Záväzokvznikolzozmluvyoúvereč.XXXXXXXz26.1.2009,
zabezpečeným zmenkou zo dňa 26. 1. 2009. Okresný súd Bratislava V, Uznesením č. k. 37Er 4644/2010

- 9 z 13. 10. 2010, zamietol žiadosť súdneho exekútora S.. W. J. sp. zn. EX 8280/10 (sp.zn. uvádzaná
navrhovateľom) na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu 12. 8. 2010 z dôvodu,
že úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka
neplatné a súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok
z tejto zmenky na rozhodcovskom súde. Exekučný súd nevyhodnotil celý rozhodcovský rozsudok za

nulitný/neexistujúci právny akt, len časť týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 12. 8. 2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 13. 10. 2010 (61
dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 31. 1. 2011 (omeškanie viac ako 216 dní).

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 29. 6. 2010.
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení k 29. 6. 2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010

ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie). V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný
postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp.
nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C187/2012, sp. zn. súdneho exekútora S.. W. Krutý: EX 6646/11, exekučné konanie vedené
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 36Er 3017/2011:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 4038,93 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 807,79 Eur titulom

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa
podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 27. 4. 2011 (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere
č.103800007, dlžníka/povinného: N. J., nar. XX. 2. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX XXXX/

XXXX. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu
doručenia žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 7. 9. 2011 (v omeškaní 133 dní)
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 36Er 3017/2011 zistil, že súdny
exekútor S.. W. J., EX 6646/11na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate
s.r.o., proti povinnému: N. J., nar. XX. 2. XXXX na vymoženie pohľadávky 1 107,13 Eur s príslušenstvom,

na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 27. 4. 2011, požiadal listom doručeným súdu
dňa 8. 6. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 13283/10 zo dňa 3. 2. 2011, právoplatného dňom 14. 3. 2011,
vykonateľný 17. 3. 2011, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny 1
107,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 1 107,13

Eur od 4. 6. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 107,13 Eur od 6.
9. 2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č.
103800007 z 21. 12. 2009, zabezpečeným zmenkou zo dňa 21. 12. 2009. Okresný súd Bratislava V,
Uznesenímč.k.36Er3017/2011-10z3.8.2011zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraS..W.J.sp.zn.EX
6646/2011 (sp.zn. uvádzaná navrhovateľom) na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej
súdu 8. 6. 2011 z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú

podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku
vyplniť a tým si ani uplatniť nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde. Exekučný súd nevyhodnotil celý
rozhodcovský rozsudok za nulitný/neexistujúci právny akt, len časť týkajúcu sa zmenkového úroku vo
výške 91,25 % ročne.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 8. 6. 2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 3. 8. 2011 (55 dní)
a nie ako tvrdí navrhovateľ 7. 9. 2011 (omeškanie viac ako 133 dní).

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 27. 4. 2011.

Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. (EP), v znení k 27. 4. 2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010
ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného

poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie).

V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ
nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C 188/2012, sp. zn. súdneho exekútora S.. W. J.: EX 11023/2011, exekučné konanie vedené
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 4700/2011:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 2 268,98 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá

viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 453,80 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa
podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 9. 6. 2011 (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXX dlžníka/povinného: N. N., nar. XX. 1. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX
11023/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia
dátumudoručeniažiadostisúdu).Súdožiadostimalrozhodnúťaždňa24.10.2011(vomeškaní137dní)
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 4700/2011zistil, že súdny
exekútor S.. Rudol Krutý, EX 11023/11na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou

Advocate s.r.o., proti povinnému: N. N., nar. XX. 1. XXXX na vymoženie pohľadávky 718,57 Eur s
príslušenstvom, na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 9. 6. 2011, požiadal listom
doručeným súdu dňa 11. 8. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe
exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 13588/10 zo dňa 10. 5. 2011,
právoplatného dňom 30. 5. 2011, vykonateľný 2. 6. 2011, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal

povinného na zaplatenie istiny 718,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25
% ročne) zo sumy 718,57 Eur od 8. 9. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo
sumy 718,57 Eur od 29. 10. 2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok
vznikol zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX z 2. 10. 2009, zabezpečeným zmenkou zo dňa 2. 10. 2009.
Okresný súd Bratislava V, Uznesením č. k. 37Er 4700/2011 - 11 z 28. 9. 2011, zamietol žiadosť súdneho
exekútora S.. W. J. sp. zn. EX 11023/11(sp.zn. uvádzaná navrhovateľom) na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie doručenej súdu 11. 8. 2011 z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané
zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné. Exekučný súd nevyhodnotil celý
rozhodcovský rozsudok za nulitný/neexistujúci právny akt, len časť týkajúcu sa zmenkového úroku vo
výške 91,25 % ročne. Uznesenie č. k. 37Er 4700/2011 - 11 z 28. 9. 2011 bolo na základe odvolania
oprávneného rozhodnutím Krajského súdu č. k. 21Co 392/2012 - 33 z 18. 12. 2012, právoplatné 24. 1.

2013 zrušené a dňa 27. 2. 2013 bolo exekučným súdom vydané poverenie pre súdneho exekútora.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 11. 8. 2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 28. 9. 2011 (47
dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 24. 10. 2011 (omeškanie viac ako 137 dní).

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 9. 6. 2011.
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. (EP), v znení k 9. 6. 2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010
ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie). V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný
postup ani zbytočné prieťahy.

Vo všetkých vyššie uvedených veciach navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup v exekučných
veciachjecharakterizovanýa)nevydanímrozhodnutiavzákonomstanovenejlehote15dníoddoručenia
žiadostisúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie,resp.bezzbytočnýchprieťahov,
b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v následku vzniku

materiálnej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152

ods.2vetadruházákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(OSP)tak,žeodporcajezodpovedný
za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konanívedenom pre pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere.

Navrhovateľ vo všetkých uvedených veciach (41C 180/2012, 41C 182/2012, 41C 186/2012, 41C
187/2012, 41C 188/ 2012) uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
navrhovateľovi spôsobená uvedeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v

exekučných konaniach.

Podľa § 9 „Nesprávny úradný postup“ zákona č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012 (1) Štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene

niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú
odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 1. 7. 2004.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa

nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich
existenciamusíbyťvsúdnomkonaníbezpečnepreukázanáanepostačujelenzáveropravdepodobnosti
splnenia niektorej z nich.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25. 4. 2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci
činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto

hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné
vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody

vo vzťahu príčiny a následku (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13. 11. 2012).

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že navrhovateľ podával žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším
počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko- administratívnym zdržaním na

strane všeobecného súdu , ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom.
Preto tunajší súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu
judikatúru tvrdí, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS

66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania

nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Uhrádza sa

skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.....

Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na
majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo

preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže
byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba

fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z. z.
V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp.
jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák.. Súd je
toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom odporcu došlo

k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Treba uviesť, že navrhovateľ v konaní ani
netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná
nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania z pripojených súdnych spisov v exekučnom konaní, vo všetkých
veciach týkajúcich sa spotrebiteľských úverov, exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko zistil rozpor exekučného titulu Rozsudku
rozhodcovského súdu so zákonom, v časti uplatňovaného zmenkového úroku, vo výške 0,25 % denne
z dlžnej sumy, ktorý vzhľadom na jeho výšku, t.j. 91,25 % ročne posúdil ako zjavne neprimeraný, v

dôsledku čoho spotrebiteľské úverové zmluvy obsahovali neprimerané zmluvné podmienky.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (citácia ustanovenia v znení platnom pre konkrétnu
exekúciu je uvedená vyššie), v prípade zistenia rozporu so zákonom a následnom zamietnutí žiadosti
súdnehoexekútorarozhodnutímsúdu,narozhodnutiesúduozamietnutížiadostiprerozporexekučného

titulu so zákonom sa 15 dňová zákonná lehota nevzťahuje. V prejednávaných prípadoch však Okresný
súd nebol viazaný ani lehotou 15 dní na vydanie poverenia exekútorovi. V § 44 ods. 2 Exekučného je
výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom
tejto výnimky - do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010 (rozhodcovské konanie upravoval

pôvodne zákon č. 98/1963 Zb., zrušený zákonom 218/1996 Z. z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský
súd. Zákon č. 218/1996 Z. z. zrušil zákon č. 244/2002 Z. z.) je nutnosť preverenia prípadnej existencie
dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie
exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods.
2 a § 41 ods. 2 písmeno c) a d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 6. 2010 aj Ústavný

súd SR napríklad v jeho rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v
prejednávaných veciach, okrem veci vedenej pod sp. zn. 41C 180/2012 neplatí 15-dňová lehota na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí druhé), odporca súhlasil, aby súd konal
aj v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil. Týmto svojim konaním sa účastníci
ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko

súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní
vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť
a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a OSP) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§

120 ods. 4 OSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Prvé nariadené pojednávanie (11. 11. 2013) bolo odročené z dôvodu procesného návrhu navrhovateľa
na prerušenie tohto konania, podaného súdu dňa 11. 11. 2013 z dôvodu, že v prejednávanej veci
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci

na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Tento procesný návrh navrhovateľa bol tunajším
súdom uznesením č. k. 41C 180/2012 - 74 z 15. 1. 2014 zamietnutý. O odvolaní navrhovateľa voči
tomuto rozhodnutiu odvolací súd uznesením č. k. 9Co 1032/2014 - 95 z 17. 7. 2014 rozhodol tak,
že prvostupňové uznesenie potvrdil. Totožný návrh na prerušenie konania ako bol návrh z 11. 11.
2013, podal navrhovateľ aj pred vykonaním druhého pojednávania v tejto veci, nariadeného na 10.

11. 2014. Z tohto dôvodu žiadal opäť aj o zrušenie nariadeného pojednávania. Vzhľadom na to, že o
procesnom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bolo už súdom právoplatne rozhodnuté, ako
aj na skutočnosť, že Ústavný súd o sťažnostiach navrhovateľa viažucich sa aj k prejednávanej veci
už rozhodol tak, že sťažnosť navrhovateľa pre nedostatok právomoci odmietol, nebol daný dôvod na
opätovné rozhodovanie o totožnom procesnom podaní navrhovateľa.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach tak, ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v
žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom; navrhovateľ nepreukázal či už existenciu nesprávneho
úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným

postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Súd preto návrhy navrhovateľa ako nedôvodné zamietol v
celom rozsahu.

Súdotrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1OSP.Odporcabolvkonanívplnomrozsahuúspešný.
Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom uplatnil, ale zo

spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že odporcovi sa náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.