Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010436
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718010436.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a prísediacich

Anny Pačekovej a Mgr. Dušana Kočlíka v trestnej veci obžalovaného E. F. pre zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.11.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
E. F., nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom U. N. XXX, prechodne bytom Š., L. XX,

j e v i n n ý , ž e

v období od 04.08.2017 do 15.11.2017 v meste A., okres A. pod uvádzaním rôznych fiktívnych
zámienok a ubezpečovaním, že finančné prostriedky vráti v dohodnutej dobe a dohodnutým spôsobom
vylákal formou opakovaných pôžičiek poskytnutých v hotovosti aj poštovými poukazmi od Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., ul. R.. Z.. Q. XXXX/XX finančné prostriedky v celkovej výške 3.990 €, pričom
tak konal s vedomím, že Y. U. uvádza nepravdu o účele pôžičiek a že poskytnuté finančné prostriedky
nikdy nevráti, čím Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. R.. Z.. Q. XXXX/XX uviedol do omylu a spôsobil

mu škodu vo výške 3.990 €,

t e d a

na Š. cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiu škodu a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 49
ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 64 (šesťdesiatštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 11.07.2018 pod č. 1Pv 489/17/6611-27 na
Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovaného E. F. (ďalej len obžalovaný) pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods.
1 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Ďalej uviedol, že už v minulosti mal od poškodeného požičané
peniaze, kedy mu bola súdom v civilnom konaní uložená povinnosť zaplatiť poškodenému sumu cca
11.500 € alebo 11.200 €. Po prepustení z výkonu trestu kontaktoval poškodeného s tým, že peniaze

na splácanie predchádzajúceho dlhu momentálne nemá, ale prisľúbil mu, že bude mať nejaký obchod
v Poľsku a požiadal poškodeného, či by mu nevedel na tento materiál požičať nejaké peniaze, že po
zrealizovaní tohto obchodu mu vráti všetky dlžné peniaze. Poškodenému prisľúbil, že ak by mu tento
obchod aj nevyšiel, že mu peniaze vráti na viac krát. Poškodený mu vtedy požičal sumu 1.700 €. O
aký obchod sa jedná poškodenému nehovoril. Išlo o nákup stavebného náradia z Poľska. Nakoľko mu
tento obchod nevyšiel, pretože tovar, ktorý nakúpil bol len nejaký fejk, išiel osobne o tom poškodeného

informovať a tiež mu povedal, že je ochotný požičané peniaze splácať na 2 alebo 3 krát. Bolo v roku
2017. Peniaze spolu v sume 1.700 € poškodenému vrátil na 2 alebo 3 krát. Okrem tejto sumy si v
žalovanom období inú sumu od poškodeného nepožičal. Poškodený požičal sumu spolu 14.500 alebo
14.600 € jeho družke V. F.. Na doplňujúce otázky prokurátorky uviedol, že poškodeného žiadal o pôžičku
asi 2.000 €, nakoniec sa dohodli na sume 1.700 €. Túto sumu mu poškodený požičal v deň, keď ho

on o peniaze požiadal, bol ich vybrať zo Slovenskej sporiteľne. K dokladom o uskutočnení obchodu v
Poľsku vie predložiť potvrdenky, jedná sa o nákup tovaru z čínskeho trhu vo Varšave, ale či má doma od
neho ešte doklady uviesť nevie, musel by to pozrieť, ale vedel by si to vyžiadať. Nevie označiť žiadneho
obchodného partnera, od ktorého tovar kupoval, nepamätá si ich, je ich strašne veľa. Po prečítaní na
návrh prokurátorky časti jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 16.05.2018 z č.l. 12, kedy uviedol,

že pôžičky prebiehali na viackrát v sumách približne od 100 € do 2.000 €, ktoré mu poškodený dával
v hotovosti, alebo mu ich zaslal poštou na meno jeho družky V. F., nepamätá sa koľko, kedy a v akých
výškach boli jednotlivé pôžičky, za účelom odstránenia rozporov obžalovaný uviedol, že to povedal
na seba preto, lebo jeho družka V. F. odmietla vo veci vypovedať z dôvodu, že je chorá a nevládze
vyprávať. Myslel si, že z toho problém nebude, že ona bude všetko splácať. Následne uviedol, že on

to nevypovedal, nevie prečo je to tam napísané. K predloženej mu na nahliadnutie zápisnice o jeho
výsluchu ako obvineného zo dňa 16.05.2018 z č.l. 12, obžalovaný potvrdil, že podpis na nej je jeho, nevie
čojetamuvedené,nečítalju,niejetojehopovinnosť.Poprečítanínanávrhprokurátorkyďalšejčastijeho
výpovede z prípravného konania zo dňa 16.05.2018 z č.l. 12, kedy uviedol, že od poškodeného si začal
požičiavať peniaze od leta 20117, lebo ich potreboval na biznis, ktorý mu nekonkretizoval, jednalo sa o

biznis v Rakúsku, ktorý nechce bližšie špecifikovať a vedel, že poškodený by bol ochotný mu požičať,
za účelom odstránenia rozporov, obžalovaný ďalej odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať.
Svedok - poškodený Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná asi od roku
2003-2004. Ku skutku ďalej uviedol, že obžalovaný prišiel za ním domov, povedal mu, že ide peniaze,
ktoré mu dlhuje asi od roku 2008 vybaviť do Rakúska za Ď., tieto mu potom vráti a zabezpečí mu aj

vrátenie aspoň časti peňazí, ktoré mal od neho požičané aj p. Ď.. Nakoľko mu obžalovaný vtedy povedal,
že nemá peniaze na cestu, dal mu na cestu asi 100 €. Veril obžalovanému, že mu dlžné peniaze vráti.
Potom obžalovaný znovu prišiel za ním s tým, že predáva rodinný dom v V., že má blokované peniaze v
M. F. a poprosil ho znovu, či by mu nepožičal peniaze. Vzhľadom na odstup času si presne na termíny
a sumy pôžičiek, ktoré poskytol obžalovanému nepamätá, uviedol to vo svojej výpovedi v prípravnom

konaní. Peniaze dával obžalovanému postupne v hotovosti, ako aj poštovými poukazmi aj na meno V. F..
O každej pôžičke spísali potvrdenie a obžalovaný prisľúbil dokedy peniaze vráti. V priebehu roku 2017
mu obžalovaný nevrátil žiadnu sumu, až v januári 2018 sa ozval, že chce dohodnúť splátkový kalendár,
ktorýdohodliažvmáji2018.V.F.,družkaobžalovanéhomudnessplácapo150€mesačneaobžalovaný
mu zaplatil 1.700 € na 3 krát. Obžalovaný ho pri ich prvej návšteve u neho v roku 2017 presvedčil, aby

požičal jeho družke V. peniaze, že majú exekúciu aj dlhy na sociálnej poisťovni. Asi v roku 2008 požičal
obžalovanému peniaze, lebo ho tento presvedčil, on je dôverčivý, obžalovaný mu tieto peniaze doposiaľ
nevrátil. Poškodený po nahliadnutí do listinných dôkazov - čestných prehlásení z č.l. 35-36 potvrdil, že
tietovyhotovilonapodpísalichajobžalovanýazáznamydopísanérukounač.l.36súpotvrdenia,ktorési
s obžalovaným vystavili za ďalšie pôžičky. Tiež potvrdil, že na poštových poukážkach na č.l. 37-38 spisu

sú sumy, ktoré zaslal. Už si nespomína, či ho o sumy adresované na meno V. F. žiadal obžalovaný alebo
jeho družka. Peniaze od neho pýtala aj V. F. sama telefonicky, ale aj keď bola u neho s obžalovaným.
S touto sa stretol asi 11 krát vždy v prítomnosti obžalovaného. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že
aj jej požičal peniaze. Požičal jej minimálne 3.000 €. On využil situáciu, keď bol obžalovaný u nehoa napísal čestné prehlásenie, ktoré dal obžalovanému podpísať, v tomto uviedol sumu, ktorú dovtedy
požičal obom spolu. On si pôvodne myslel, že obžalovaný a V. F. sú manželia, obžalovaný ju vždy volal
moja žena, až neskôr zistil, že sú druh a družka a majú spolu dve deti. Obžalovaný vysvetlil, že má trvalé

bydlisko U. N. a v Š. býva. Potvrdil, že peniaze poskytol aj cez elektroobchod W. a tiež si zobral za týmto
účelom pôžičku z nebankovky Z.. Už si nie je istý, či niekedy peniaze pre obžalovaného posielal na meno
V. F.. Obžalovaný mu povedal, že sa živí obchodmi v Rakúsku, nevie akými. Obžalovaný mu spomínal
aj nejaký obchod v Poľsku, už si nie je istý, či to bolo v súvislosti s týmito pôžičkami. Od obžalovaného
nežiadal za požičané peniaze žiaden úrok ani odplatu, uspokojoval sa len tým, že má od obžalovaného

podpísané čestné vyhlásenie a že mu obžalovaný peniaze vráti. V ďalšej výpovedi poškodený potvrdil,
že ho ešte pred podaním trestného oznámenia obžalovaný zobral do M. v I. X. vo A., kde mu doniesol
nejaký žltý doklad od pracovníčky banky pri priehradke a tvrdil mu, že toto je doklad o tom, že mu má byť
poukázaná suma 40.000 € za predaj domu. On nemal vtedy so sebou okuliare, obsah tohto dokladu si
poriadne neprehliadol. Peniaze posielal obžalovanému a jeho družke aj po podaní trestného oznámenia
z dôvodu, že títo ho vždy presvedčili, že mu peniaze vrátia, že si ich vybavia z Rakúska a on im veril.

V decembri 2017 oznámil obžalovanému, že na neho podal trestné oznámenie a tento sa mu ozval v
januári 2018, že sa chce dohodnúť na splátkovom kalendári. Potom obžalovaný prišiel za ním osobne
až v máji 2018, kedy aj spísali splátkový kalendár.
Obžalovaný k výpovedi poškodeného potvrdil, že bol v M., kde si bol overiť, či si môže zobrať účet, lebo
jeho družka V. F. mala na svoje meno exekúcie v celkovej sume 40.000 € a v tom čase mali v úmysle

v Rakúsku o poskytnutie úveru družke v sume 40.000 €, ktorý by jej následne poslali na účet, ktorý by
zriadili v banke na Slovensku. Tiež je pravdou, že si tam vtedy zobral aj nejaké tlačivo možno bolo žlté,
v úmysle zriadiť si účet v M., nič sa ale vtedy nezriadilo. V banke bol sám, poškodený ho čakal pred
bankou. On poškodenému hneď na začiatku povedal, že mu chce peniaze ak mu to výjde vrátiť z úveru,
ktorý si vybavovala družka v C.. Už vtedy povedal poškodenému, že ak by mu to nevyšlo, splatí mu

peniaze v splátkach.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa V. F., družka obžalovaného, uviedla, že s obžalovaným
žijú vo vzťahu 10 rokov. Na adrese VX. N. XXX má obžalovaný trvalý pobyt, ale žijú a aj v roku 2017 žili
spolu Š., L. XX. O poškodenom sa dozvedela v čase, keď bol obžalovaný vo výkone trestu. V roku 2017

bola u poškodeného s obžalovaným raz a potom veľakrát aj sama. Obžalovaný mal od poškodeného
požičané peniaze, tento sa s ním išiel porozprávať, vtedy si od neho peniaze nepožičal. Obžalovaný mal
už dlh voči poškodenému z minulosti splatený, alebo mu ho splácal. Potom išla za poškodeným sama,
kedy prvý krát si už nespomína. Povedala mu, že si ide vybaviť pôžičku do C. a požiadala ho, či jej na
vybavenie tejto pôžičky požičia peniaze, akú sumu si už nepamätá. Poškodený jej vtedy žiadne peniaze

do ruky nedal, už si nepamätá prečo, dohodli sa, že jej ich pošle poštou. Obžalovaný nevedel o tom,
že bola vtedy za poškodeným, bol vtedy doma. Ona predtým 4 alebo 5 krát poškodenému volala, že za
ním príde, ale dôvod svojej návštevy mu nepovedala. Peniaze z pôžičky v C. chcela minúť na vlastnú
potrebu. Peniaze od poškodeného jej prišli do týždňa, dvoch, prvý krát 400 €. Telefonicky viackrát žiadala
poškodeného, že potrebuje peniaze v súvislosti s vybavovaním toho úveru. Sľúbila mu, že mu tieto

peniaze vráti. On súhlasil a peniaze jej posielal poštovou poukážkou domov. Ona išla s týmito peniazmi
do C. riešiť ten úver. Peniaze od poškodeného minula na cestovné, na ubytovanie v C. a na výdavky
spojené s vybavovaním toho úveru. Úver vybavovala v meste, ktorého presný názov už teraz nevie.
Bola to nejaká banka, jej názov uviesť nevie a už nevie uviesť ani od koho sa o tejto banke dozvedela.
Táto pôžička jej však nevyšla, oklamali ju tam, čo oznámila poškodenému pri ich osobnom stretnutí.

PoškodenéhonavštevovalaajpočasvybavovaniapôžičkyvC..Potomsiužodnehopeniazenepožičala.
Nepamätá si koľko si spolu od poškodeného požičala. Obžalovaný nevedel o tom, že jej poškodený
posiela peniaze poštou, ona mu to povedala až po tom, čo pôžičku nedostala. Od poškodeného vie, že
obžalovaný si od neho po návrate z výkonu trestu odňatia slobody požičal 1.700 €, nevie však kedy,
túto sumu už vrátil osobne poškodenému na 3 krát. Nevie na čo si obžalovaný požičal tieto peniaze od

poškodeného. S poškodeným neboli dohodnutí dokedy mu má ona vrátiť peniaze. Mala mu vrátiť koľko
on povedal, že bude splácať, je to napísané na tom papieri. Pôžička v C. mala byť vo výške 10.000 až
15.000 €. Z tejto chcela vrátiť poškodenému požičané peniaze. V tom čase mala aj nejaké dlhy, napr.
v Sociálnej poisťovni, nebola zamestnaná, ani evidovaná na úrade práce, má invalidný dôchodok kvôli
epilepsii. Ani obžalovaný nebol vtedy zamestnaný, peniaze mu dával jeho otec. Nevie o tom, že by

obžalovaný robil v roku 2017 nejaké obchody. Nepamätá si, či tento aj niekedy v roku 2017 cestoval do
zahraničia. Ona poškodenému nepodpisovala žiadny papier o tom, že mu dlhuje nejaké peniaze. Nevie,
či mu niečo podpisoval obžalovaný. O vybavovaní pôžičky už nemá žiadne doklady.Poškodený k výpovedi svedkyne uviedol, že so svedkyňou sa stretol osobne sám len raz, ináč sa stretli
len vždy v prítomnosti obžalovaného. Potvrdil, že svedkyňa mu hovorila o vybavovaní pôžičky asi v
Rakúsku, ale on od nich vedel, že peniaze potrebuje a tieto od neho žiadala najmä na splácanie exekúcii,

dokonca keď raz od neho prišli pýtať peniaze, telefonovali pred ním s nejakým exekútorom na východné
Slovensko, ktorého mu aj dali k telefónu a tento mu potvrdil, že svedkyňa má exekúcie, povedal mu
aj ich výšku, aj voči komu, myslí, že to boli voči Sociálnej poisťovni. Bolo to ešte pred podaním jeho
trestného oznámenia.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním aj listinných dôkazov podľa § 269 Tr.
poriadku, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení Y. U. zo dňa 27.09.2017 spísanej na OR PZ,
OKP Zvolen na E. F., nar. XX.XX.XXXX pre podozrenie z trestného činu podvodu, v ktorom opísal
konanie obžalovaného voči jeho osobe odo dňa 04.08.2017 a spôsob vylákania finančných prostriedkov
na rôzne účely s prísľubom ich vrátenia, pričom finančné prostriedky mu uvádzajúc rôzne zámienky
v dohodnutej dobe nevrátil (č.l. 1-2); fotokópií listín predložených poškodeným Y. U., a to čestných

prehlásení o zapožičaní finančných prostriedkov obžalovanému (č.l. 35-36), poštových poukážok o
sumách poukázaných poškodeným Y. U. na meno obžalovaného a jeho družky V. F. (č.l. 37-38),
o realizácii prevodu finančných prostriedkov poškodeným prostredníctvom spoločnosti MoneyGram
Payment Systems, Inc. - NAY, a.s. zo dňa 07.10.2017 a zo dňa 08.10.2017 (č.l. 39-42), dokladov o
pôžičke poskytnutej poškodenému spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. dňa 17.10.2017 (č.l. 43-44);

fotokópií listín predložených obžalovaným, a to dohody o splátkovom kalendári medzi obžalovaným a
poškodenýmzodňa09.05.2018(č.l.45),poštovejpoukážkyoúhradečastidlhu(č.l.46);správbankových
inštitúcií (č.l. 48-75), správy Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky (č.l. 77), správy Geodetického a
kartografického ústavu Bratislava s pripojenou lustráciou (č.l.79-83), oznámenia Okresného súdu Zvolen
(č.l. 85), trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/56/2015-294 zo dňa 19.05.2015 (č.l. 88),

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/18/2015 zo dňa 16.04.2015 (č.l.91-92), výpisu
a odpovede na lustráciu v registri priestupkov MV SR na obžalovaného (č.l. 100-102, 128-129), odpisu
z registra trestov obžalovaného (č.l. 130-132), ako aj obsahu ostatného spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov v zmysle § 2 ods. 12

Tr. poriadku a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného z konania uvedeného
v upravenej skutkovej vete rozsudku tak, ako ho prokurátorka modifikovala v záverečnej reči vo vzťahu
k výške spôsobenej škody poškodenému Y. U., za nepochybne preukázanú. Súd pri určení výšky
škody aplikoval ustanovenie § 124 Tr. zákona, ktoré škodu na účely Tr. zákona definuje ako ujmu na
majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, ale jeho inú ujmu, ktorá je v

príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom a z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo,
že následkom protiprávneho konania obžalovaného došlo konaním obžalovaného k ujme na majetku
poškodeného Y. U. v sume 3.990 €.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v
prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel, pričom na hlavnom pojednávaní sa

obhajoval tým, že nakoľko mal záujem poškodenému splatiť dlh z minulosti, peniaze na jeho splácanie
však nemal, preto prisľúbil poškodenému vrátiť peniaze po zrealizovaní obchodu v Poľsku, ktorý mu
bližšie nešpecifikoval a aby tento obchod mohol zrealizovať, požiadal ho o požičanie peňazí na nákup
materiálu. Poškodenému vtedy prisľúbil, že ak by tento obchod nebol úspešný, peniaze mu vráti na viac
krát. Poškodený mu vtedy požičal len sumu 1.700 €. Tento obchod - nákup stavebného náradia z Poľska

mu nevyšiel, preto požičané peniaze v sume 1.700 € poškodenému vrátil v dvoch alebo troch splátkach.
Sumu spolu 14.500 € alebo 14.600 € poškodený požičal jeho družke V. F..
Súd však takto postavenú obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní považoval za účelovú so
snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý mu hrozil, nakoľko skutok
kladený mu za vinu mal spáchať v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, keď obžalovaný v prípravnom konaní priznal, že pôžičky od poškodeného prebiehali na viackrát
v sumách približne od 100 € do 2.000 €, a to za účelom realizácie obchodu v Rakúsku, ktorý odmietol
bližšie konkretizovať s tým, že pôžičky mu boli poskytnuté v hotovosti, ako aj prostredníctvom pošty aj na
menojehodružkyV.F.,pričomsinepamätalpočetpôžičiek,kedyaanivakýchvýškachmubolijednotlivé
pôžičky poškodenýmposkytnuté. Obžalovaný zistené rozpory v jeho výpovediach v prípravnom konaní a

na hlavnom pojednávaní nedokázal dôveryhodne vysvetliť, následne uvádzal, že to nevypovedal, nevie
prečo je to tam napísané aj keď podpis na zápisnici je jeho a ďalej odmietol na hlavnom pojednávaní
vypovedať. Žiadne doklady týkajúce sa ním zrealizovaného obchodu, ktorý mal spočívať v nákupe
materiálu nepredložil, nevedel uviesť meno žiadneho obchodného partnera.Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou svedka - poškodeného Y. U., ktorý popísal konanie
obžalovaného, účel na aký obžalovaný od neho žiadal finančné prostriedky a za akým účelom mu tieto
požičal s tým, že obžalovaný mu prisľúbil aj vrátenie peňazí, ktoré požičal v minulosti obžalovanému a

p. Ď.. Tento ho tiež presvedčil, aby požičal peniaze aj jeho družke V. F. za účelom uhradenia exekúcie aj
dlhov na sociálnej poisťovni, ktorú skutočnosť mu telefonicky potvrdila osoba, o ktorej mu obžalovaný s
družkoutvrdili,žejetosúdnyexekútor.Obžalovanýmutvrdil,žepredávarodinnýdomvV.,máblokované
peniaze v banke a prosil ho o požičanie peňazí na odblokovanie účtu. Obžalovaný ho tiež zobral do
Tatrabanky v OC Európa vo A., kde mu doniesol nejaký žltý doklad od pracovníčky banky a tvrdil mu,

že mu má byť poukázaná suma 40.000 € za predaj domu. Peniaze na obžalovaným tvrdený účel, dával
obžalovanému postupne v hotovosti, ako aj poštovými poukazmi, ako aj prostredníctvom spoločnosti
MoneyGram Payment Systems, Inc. - NAY, a.s. aj na meno V. F., ktorá ho tiež žiadala o peniaze. Za týmto
účelom si zobral aj pôžičku od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Peniaze posielal obžalovanému
a jeho družke aj po podaní trestného oznámenia z dôvodu, že títo ho vždy presvedčili, že mu peniaze
vrátia a on im veril. Obžalovaný aj napriek tomu, že mu podpísal čestné prehlásenie a prisľúbil vrátenie

peňazí, tieto mu v roku 2017 nevrátil. Až po tom, čo v mesiaci december 2017 oznámil obžalovanému,
že podal trestné oznámenie, v mesiaci január 2018 obžalovaný prejavil záujem
dohodnúť splátkový kalendár, ktorý dohodli až v máji 2018. Obžalovaný mu zaplatil na 3 krát sumu 1.700
€ a družka obžalovaného V.N. F. mu v súčasnosti spláca po 150 € mesačne.
V neprospech obžalovaného svedčia aj listinné dôkazy, a to najmä fotokópie čestných prehlásení (na

č.l. 35-36 spisu) o zapožičaní si obžalovaným od poškodeného Y. U. v období od 04.08. do 25.08.2017
celkovo sumy 5.100 €, ktoré mal vrátiť po uvoľnení účtu vo VÚB a.s. za predaj domu aj s pôvodnou
dlžobou11.250€+úroky. Dňa02.10.zapožičanádodatočnesuma1.750€, celkovádlžnásuma6.850€.
Z fotokópií poštových poukážok (na č.l. 37-38 spisu) z fotokópie o realizácii prevodu finančných
prostriedkov poškodeným prostredníctvom spoločnosti MoneyGram Payment Systems, Inc. - NAY, a.s.

zodňa07.10.2017azodňa08.10.2017(č.l.39-42)malsúdzapreukázané,žepoškodenýY.U.poukázal
poštovou poukážkou na meno obžalovaného dňa 06.11.2017 sumu 1.000 € a 500 €, dňa 09.11.2017
sumu 340 €, dňa 15.11.2017 sumu 400 € a na meno družky obžalovaného V. F. dňa 08.09.2017 sumu
100 €, dňa 02.10.2017 sumu 800 €, dňa 12.10.2017 sumu 400 € a 500 €, dňa 13.10.2017 sumu 400
€, dňa 30.10.2017 sumu 700 € a 1.500 €, dňa 31.10.2017 sumu 600 € a dňa 02.11.2017 sumu 450

€. Dňa 07.10.2017 poškodený poukázal sumu 250 € a dňa 08.10.2017 sumu 420 € na meno družky
obžalovaného V. F. prostredníctvom spoločnosti MoneyGram Payment Systems, Inc. - NAY, a.s.
Podľa lustrácie Úradu geodézie, kartografie katastra SR zo dňa 04.12.2017 (na č.l. 80-83 spisu)
obžalovaný a ani jeho družka neboli od roku 2011 do roku 2017 vlastníkmi žiadnych nehnuteľností.
Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 20.12.2017 (č.l. 77 spisu) mal súd za

preukázané, že obžalovaný nebol v roku 2017 evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, od 01.07.2017
do 20.12.2017 nepoberal dávky sociálneho poistenia, jeho družka V. F. poberala dôchodkové dávky.
Podľa správy Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19.12.2017 neboli od 01.07.2017 do 19.12.2017
neboli voči obžalovanému a ani voči jeho družke V. F. vedené žiadne exekučné konania. Podľa správ

bankových inštitúcií - spoločností VÚB a.s., ČSOB, a.s., Slovenskej sporiteľne, a.s., UniCredit bank
Slovakia, a.s., Tatra banky, a.s. a OTP banky, a.s (na č.l. 50-75 spisu), obžalovaný a jeho družka V.
F. neboli v čase skutku majiteľmi bankového účtu. Zo správy spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. a
pripojených výpisov z účtov za obdobie od 01.07.2017 do 06.12.2017 bol poškodený Y. U. v čase skutku
majiteľom osobného účtu a dvoch sporiacich účtov. Poškodený dokonca dňa 17.10.2017 uzavrel zmluvu

o úvere č. 471002364 s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 79,82 € k 10. dňu v mesiaci a s
dohodnutou 1. splátkou dňa 15.12.2017.
Čo sa týka svedkyne V. F., družky obžalovaného a jej vedomosti o pôžičkách poškodeného pre
obžalovaného v roku 2017, táto tvrdila, že nebola svedkom poskytnutia pôžičky poškodeným pre
obžalovaného s tým, že ona bola v roku 2017 s obžalovaným u poškodeného len raz a len od

poškodenéhosadozvedela,žeobžalovanýsiodnehoponávratezvýkonutrestuodňatiaslobodypožičal
1.700 €, ona nevie však kedy a ani za akým účelom, pričom túto sumu už vrátil osobne poškodenému
na 3 krát. Obžalovaný bol v roku 2017 nezamestnaný, peniaze mu dával jeho otec. Nemá vedomosť
o tom, že by obžalovaný v roku 2017 robil nejaké obchody a nepamätá si, či niekedy v roku 2017
cestoval do zahraničia. Ona si požičiavala peniaze od poškodeného bez vedomia obžalovaného za

účelom vybavenia pôžičky vo výške 10.000 až 15.000 € v Rakúsku, z ktorej mu chcela vrátiť požičané
peniaze a zvyšok minúť na vlastnú potrebu, mala dlhy aj na Sociálnej poisťovni, pričom výšku celkovo
jej požičaných finančných prostriedkov poškodeným uviesť nevedela. O vybavovaní pôžičky v Rakúsku
už nemá žiadne doklady. Výpoveď svedkyne je v rozpore s výpoveďou samotného obžalovaného najmäz prípravného konania, kedy sám obžalovaný uvádzal, že poškodený mu zasielal peniaze aj na meno
družky V. F..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný
ako trestnoprávne zodpovedná osoba vedomá si svojho konania, narušil záujem spoločnosti na ochrane
cudzieho majetku, keď na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a spáchal taký čin na chránenej osobe.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Väčšou
škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, t. j. najmenej 2.660,- Eur.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona chránenou osobu sa rozumie osoba vyššieho veku. Podľa § 127
ods. 3 Tr. zákona sa osobou vyššieho veku na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat
rokov.
Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Obžalovaný svojim podvodným konaním predstieral

okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci a poškodeného uviedol do omylu alebo využil
jeho omyl, keď poškodeného využijúc jeho dôveru a zníženú obozretnosť zavádzal uvádzaním rôznych
fiktívnych zámienok za účelom vylákania finančných prostriedkov a tieto poškodenému nevrátiť, pričom
poškodený týmto nepravdivým skutočnostiam uveril a požadované finančné prostriedky obžalovanému
na tvrdený účel odovzdal v presvedčení, že tento mu požičané finančné prostriedky vráti a zabezpečí

vrátenie aj predchádzajúceho dlhu. Obžalovaný sa konania voči poškodenému dopustil ako voči osobe
chránenej - osobe vyššieho veku, keď tento mal vedomosť o veku poškodeného minimálne z konania
vedeného proti nemu Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 5T/56/2015 za totožnú trestnú činnosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v žalovanom období obžalovaný ani jeho družka
neboli vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti, ani žiadneho účtu v bankovej inštitúcii a neboli voči nim vedené

ani žiadne exekučné konania. Pri právnej kvalifikácii súd zohľadnil na základe vykonaného dokazovania
obžalovaným od poškodeného vylákaných finančných prostriedkov v celkovej sume 3.990,- €, ktorá
suma pozostáva zo sumy 1.750 € poskytnutej obžalovanému v hotovosti dňa 02.10.2017 (č.l. 36 spisu)
a zo sumy 2.240 € zaslanej na meno obžalovaného cestou pošty (č.l. 37), ktorá suma zodpovedá výške
väčšej škody podľa Trestného zákona. Obžalovaný prejavil ochotu splácať dlh voči poškodenému až

po oboznámení poškodeným o podanom trestnom oznámení a po následnom vznesení mu obvinenia
a doručení uznesenia o vznesení obvinenia, pričom prvú splátku v sume 150 € poukázal poškodenému
poštou dňa 22.05.2018 (č.l. 46 spisu), keď z jeho výpovede, ako aj z výpovede poškodeného zhodne
vyplýva, že doposiaľ uhradil poškodenému spolu sumu 1.700 €.
Zavinenie obžalovaného je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona,

nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Tr. zákonom.

Obžalovaný bol podľa lustrácie v registri priestupkov MV SR od 19.06.2018 doposiaľ 6 krát postihnutý
za priestupky, z toho 2 krát aj za priestupky proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný
bol na území SR 9 krát súdne trestaný, z toho v troch prípadoch na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/56/2015-294
zo dňa 19.05.2015, právoplatným dňa 16.06.2015, ktorým bol uznaný vinným z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého konania sa dopustil v roku 2009 práve proti poškodenému Y.

U., a ktorým bolo podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr.
zákona vzhľadom na jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/146/2013 zo
dňa 04.09.2014. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení

§ 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho
nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nebola zistená žiadna v prospech obžalovaného

svedčiaca poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. V jeho neprospech bola zistená priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, a to že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený.Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre určenie druhu a výmery trestu, po dôslednom
vyhodnotení osoby obžalovaného a vyhodnotení všetkých okolností prípadu, keď obžalovaný trestný
čin spáchal aj napriek predchádzajúcim opakovaným odsúdeniam aj na nepodmienečný trest odňatia

slobody, a to aj pre majetkovú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil aj proti poškodenému Y. U., a tento
čin spáchal, hoci bol z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 3T/12/2014 zo dňa 13.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 2To/18/2015 zo dňa 16.04.2015 podmienečne prepustený Okresným súdom Trnava sp. zn.
7Pp/248/2015 zo dňa 11.01.2016, s určením skúšobnej doby na 4 roky, ktorá plynie do 11.01.2020,

teda žalovaný skutok spáchal aj napriek tomu, že počas skúšobnej doby bol povinný viesť riadny život,
nedopúšťať sa žiadneho protiprávneho konania. Súd preto uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 4 Tr.
zákona (trestná sadzba 3 roky až 10 rokov) s prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností podľa §
37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o ?-inu,
t. j. z 3 rokov na 64 mesiacov) a s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia
slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere 64 mesiacov, na výkon ktorého ho

podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný trestný čin.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania v súlade

s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Nakoľko v adhéznom konaní si poškodený Y. U. nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto súd o
náhrade škody nerozhodoval.

S poukazom na zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.