Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010214

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3617010214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci proti
obžalovanému X. K., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

X. K., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom mesto B.,
prechodne B., I. XXX/XX, nezamestnaný, slobodný,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 01.05.2017 v čase asi o 13:30 hod. v Partizánskom na ulici Š. prevzal od kuriéra zásielkovej
spoločnosti ,,zavolajsikuriéra.sk" zásielku č. XXXXXXXXXXXXX obsahujúcu stolový počítač zn.

EVOLVEO SA02 a LCD monitor zn. Asus VS247, určenú príjemcovi F. O., kedy kuriérovi uviedol, že je
oprávnený zásielku prevziať, čo však nebola pravda a následne počítač aj monitor predal tretej osobe,
čím uviedol kuriéra do omylu a spôsobil poškodenej F. O. škodu vo výške 867,14 €,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l :

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. n/, § 37 písm. m/, § 49 ods. 2
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 16.10.2017 na tunajšom súde obžalobu na
X. K. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Partizánske pod č.k. 1T/84/2017-53 dňa 16.01.2018 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým
obžalovanému podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. l/, § 37 písm. m/, § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
na výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.

Vo veci samosudca nariadil termín hlavného pojednávania na deň 14.03.2018, na ktorom obžalovaný
po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je
vinný zo skutku uvedeného v obžalobe a svojho konania ľutuje. Následne samosudca postupom podľa

§ 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/
Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako prečin podvodu.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), samosudca po
predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a
dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných
dôkazov, a to trestný rozkaz z č.l. 53, odpor z č.l. 55, lustrácia v registri priestupkov z č.l. 60-61, lustrácia
v CDB z č.l. 62-63, odpis z registra trestov z č.l. 64 a oboznámením podstatnej časti pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 2T/86/2013.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. V
jeho konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, bezdetný, bez pracovného pomeru,
doposiaľbol5krátsúdnetrestanýpremajetkovútrestnúčinnosť(najmäkrádeže)atoinepodmienečným
trestom odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2T/86/2013-856 zo
dňa 23.03.2016, právoplatným dňa 08.04.2016, pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 212 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, kedy mu bol uložený
súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov podmienečne, so skúšobnou dobou v
trvaní 18 mesiacov; skúšobná doba uplynula dňa 15.09.2017. Obžalovaný bol do súčasnosti 8 krát
postihnutý za spáchanie priestupku.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.Pri ukladaní trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona
(napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m/ Trestného zákona. Súd obžalovanému nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36

písm. l/ Trestného zákona, nakoľko táto predpokladá okrem priznania sa aj istú formu sebareflexie v
podobe úprimného oľutovania svojho konania, čo v danom prípade splnené nebolo, keď súd prednesené
slová obžalovaného, že svoje konanie ľutuje, považoval len za formálny prejav, bez prítomnosti vyššie
zmienenej zložky sebareflexie. Postupujúc v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona za vyrovnaného stavu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1-1) a pri zistení skutočnosti, že obžalovaný spáchal skutok v

čase plynutia skúšobnej doby za inú jeho trestnú činnosť, súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody v dolnej časti trestnej sadzby podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 49 ods. 2
Trestného zákona vo výmere 6 mesiacov, keď v danom prípade mal za to, že takýto trest je postačujúci
na nápravu páchateľa a jeho prevýchovu a zároveň mal zato, že niektorý z alternatívnych trestov k trestu
odňatia slobody by svoj účel nesplnil, keďže obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v čase,

kedy mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za inú jeho trestnú činnosť, a to i majetkovej
povahy, pričom ani toto neodradilo páchateľa od opätovného spáchania trestného činu proti majetku.
Za danej situácie možno jednoznačne konštatovať, že iný, ako nepodmienečný trest odňatia slobody by
svoj účel nesplnil. Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine

nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).