Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200062
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu X. D., nar.
XX. S.O. XXXX, trvale bytom N. námestie č. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpený JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2, proti žalovanému Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru Prešov, okresný dopravný inšpektorát, Vajanského č. 32, Prešov, v konaní o správnej
žalobeopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaapostupužalovanéhoč.p.:ORPZ-PO-V.-XXX-XXX/XXXX
zo dňa 22.septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. septembra 2015 Č.b.: V.-PO-V.-XXX-XXX/XXXX a

vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Žalovaný ako správny orgán príslušný podľa § 141 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal podľa § 30 ods. 1 písm.

j) zákona č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 zákona č. 145/1995 Z.z.
o Správnych poplatkoch rozhodnutie, ktorým zastavil konanie vo veci dočasného vyradenia vozidla O.
O L E.Č.: N.XXX-BK, nakoľko X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., ul. N. R. č. XX (ďalej len ako
„účastník konania“) na výzvu správneho orgánu v určenej lehote nezaplatil správny poplatok a zároveň
bol o možnosti zastavenia konania poučený.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že Okresný Dopravný inšpektorát OR PZ v N.

dňa 23.04.2014 obdržal podanie účastníka konania, ktorým žiadal o dočasné vyradenie vozidla O. O L
na X rok do XX.XX.XXXX. Uvedené vozidlo bolo dočasne vyradené z evidencie od 17.03.2010. Účastník
konania požiadal znovu o dočasné vyradenie uvedeného vozidla z evidencie dňa 23.04.2014 bez toho,
aby v čase od 11.04.2014 do 23.04.2014 požiadal o uvedenie vozidla do cestnej premávky a vrátenie
evidenčnýchčísieladokladovodvozidla.Nazákladevyššieuvedenéhoorgánpolicajnéhozboružiadalv
deň podania žiadosti o dočasné vyradenie uvedeného vozidla od účastníka konania správny poplatok vo
výške 70 Eur v zmysle položky 73 poznámky 2, položky 73a písm. a) bodu 4 zákona NR SR č. 145/1995

Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V uvedenom prípade za začiatok lehoty
sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, t. j.
17.03.2010, kedy bolo vydané rozhodnutie pod č. k.: XX/XXXX/XXXXX s dátumom začiatku dočasného
vyradenia 17.03.2010. Ako vyplýva stanovený poplatok v zmysle uvedenej položky odmietol účastníkkonania zaplatiť s odôvodnením, že on nežiada o predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie,
nakoľko už predchádzajúce dočasné vyradenie skončilo 11.04.2014 tak, ako je uvedené v rozhodnutí
obvodného úradu. Menovaný uviedol, že žiada o nové dočasné vyradenie vozidla z evidencie na 1 rok

a že evidenčný úkon podlieha správnemu poplatku 5 Eur. Ďalej menovaný mal za to, že žiaden zákon
mu neukladá po dočasnom vyradení uviesť vozidlo do premávky pozemných komunikáciách.

3. Žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 119a ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov podľa ktorého, ak bolo vozidlo dočasne vyradené od 17.03.2010 do

11.04.2014, pričom držiteľ vozidla nepožiadal o opätovne zaradenie vozidla do evidencie a vrátenie
dokladov a tabuliek s evidenčným číslom vozidlo nemožno používať v cestnej premávke a je stále
považované za dočasne vyradené, nakoľko nemá vydané doklady, ani tabuľky s evidenčným číslom.
Z toho dôvodu za začiatok lehoty sa počíta dátum začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla z
evidencie t. j. 17.03.2010.
Zároveň žalovaný poukázal na to, že vyberanie správnych poplatkov pri dočasnom vyradení vozidla z

evidencie, ako i pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie je upravené v zákone č. 145/1995
Z.z. o správnych poplatkoch. Citoval príslušné ustanovenie § 73a Zákona o správnych poplatkoch, podľa
ktorého pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok vyberie
podľa písm. a), pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla
z evidencie vozidiel. Na základe uvedeného na to, aby sa jednalo o ďalšie vyradenie z evidencie je

potrebné opätovne zaradiť vozidlo do evidencie, o čo môže držiteľ požiadať a následne môže požiadať aj
oďalšiedočasnévyradenie.Vtakomtoprípadenebudesadobadočasnéhozaradeniazrátavaťanebude
sa jednať o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie v zmysle § 119a ods. 8 zákona o
premávke. Na základe získaných stanovísk z nadriadených súčastí k vyššie uvedenému postupu orgán
policajného zboru zaslal 23.04.2015 účastníkovi výzvu č. p.: V.XXX-XX/XXXX na zaplatenie správneho

poplatku vo výške 70 Eur za dočasné vyradenie vozidla značky O. O L ev.č. PO-XXX-BK. Vzhľadom
k tomu, že účastník konania uvedený správny poplatok neuhradil, pričom generálna prokuratúra v
uvedenej veci zaujala stanovisko, bolo potrebné zo strany žalovaného rozhodnúť tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia a konanie zastaviť.

II.
Žalobné dôvody

4. Rozhodnutie žalovaného napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý argumentoval tým, že
rozhodnutie zo dňa 22.09.2015 pod č. V.-PO-V.-XXX-XXX/XXXX, ktorým bolo zastavené konanie

považuje za nezákonné, pretože mu neumožňovalo odvolanie. Žalobca v správnom konaní vyčerpal
riadny inštančný postup a využil všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii proti
prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu nemohol podať odvolanie a žalovaný tak resp. jeho
správny orgán bez právnej subjektivity Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove ODI v Prešove rozhodol v
jeho neprospech. Poukázal v žalobe na to, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č.

8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ako aj v rozpore so zákonom č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch
a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalovaný svojim rozhodnutím a procesným postupom
ho ukrátil na jeho právach v intenciách ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., preto žiada súd, aby podľa
§ 244 a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal zákonnosť rozhodnutia a procesného postupu žalovaného.
Žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v hmotnoprávnej a procesnoprávnej

rovine. Konaním žalovaného došlo k hrubému porušeniu Zákona o správnom konaní.

5. Konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného uviedol žalobca v jednotlivých ďalších
bodoch. Poukázal na to, že rozhodnutie zo dňa 22.09.2015 č.p.. V.-PO-V.-XXX-XXX/XXXX je totožné
označenie ako označenie rozhodnutia o zastavení konania voči fyzickej osobe s oprávnením na

podnikanie X. D. - X., IČO: 329 377 76, miesto podnikania N., N. námestie XX. Toto procesné
pochybenie správneho orgánu, ktorý vydal jedno rozhodnutie tak pre fyzickú osobu, ako aj fyzickú osobu
s oprávnením na podnikanie pod tým istým číslom hovorí o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca
konštatoval, že procesne správny orgán pochybil a toto rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

6. Ďalej žalobca namietal nevysporiadanie sa s vlastným rozhodnutím žalovaného podľa § 29 ods. 1
Zákona o správnom konaní o prerušení konania zo dňa 22.06.2015, pričom správny orgán v danom
prerušení konania sa vyjadril, že nemá zodpovedané konkrétne čiastkové otázky týkajúce sa predmetu
konania, ktoré podmieňujú rozhodnutie vo veci a ktoré sú predmetom správneho konania. Žalobcapoužil otázky, na ktoré žiadal odpovede správne orgány v opakovanom proteste prokurátora. Žiadal, aby
prokuratúra vykonala úkon preskúmania zákonných stanovísk Prezídia Policajného zboru Bratislava,
na základe ktorých Okresný dopravný inšpektorát v Prešove v jeho prípade postupoval. Na danú

otázku žalobcovi nebola daná odpoveď, rozhodnutie o podnete na podozrenie z trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia neznámym páchateľom bolo podľa žalobcu jedným z bodov rozhodnutia
žalovaného o prerušení konania z 22.06.2015.

7. Žalobca ďalej argumentoval tým, že správny orgán OR PZ v Prešove ODI nepokračoval v konaní,

čím porušil § 29 ods. 4 Zákona o správnom konaní. Správny orgán sa stotožnil v rozhodnutí s
podnetom prokuratúry, aby vykonala preskúmanie zákonných stanovísk Policajného zboru v Bratislave
pod jednotlivými číslami, tieto preskúmania do rozhodnutia správneho orgánu neboli ukončené a preto
podľa žalobcu správny orgán sa nemohol vysporiadať s danými otázkami v štýle vlastného úsudku, lebo
mu v tom bráni ustanovenie zákona 73/1998 Z.z. - § 47 služobná disciplína.

8. Podľa žalobcu výroková časť rozhodnutia z 22.09.2015 neodzrkadľuje skutočný beh udalostí,
pričom vo výroku správny orgán tvrdí, že na výzvu správneho orgánu v určenej lehote nezaplatil
správny poplatok a zároveň bol o možnosti zastavenia konania poučený. Toto tvrdenie správneho
orgánu je diametrálne odlišné s úkonmi vykonávanými v správnom konaní, z ktorého vzišlo rozhodnutie
z 22.09.2015. Podľa žalobcu bolo potrebné vychádzať z výzvy na zaplatenie správneho poplatku za

dočasné vyradenie zo dňa 23.04.2015, pričom žalobca na základe uvedenej výzvy podal žiadosť o
prerušenie konania zo dňa 27.05.2015 a žalovaný vydal na základe podanej žiadosti žalobcom o
prerušenie konania rozhodnutie zo dňa 22.06.2015. Bez toho, aby obnovil konanie podľa § 29 ods. 4
Zákona o správnom konaní žalovaný nemal zodpovedané predbežné otázky a vydal rozhodnutie zo dňa
22.09.2015, voči ktorému smeruje žaloba žalobcu.

9. Žalobca ďalej tvrdil, že nie je pravda, že pred rozhodnutím bola vydaná výzva správnym orgánom o
zaplatení správneho poplatku a už vôbec nebolo vykonané poučenie o možnosti zastavenia konania. Je
treba obzvlášť pripomenúť podľa názoru žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia bolo konanie prerušené.
Žalovaný priamo pristúpil z prerušenia konania k rozhodnutiu tak, ako to už bolo konštatované a

neumožnil žalobcovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia, ani k
spôsobu jeho zistenia a uplatniť návrhy na doplnenie v súlade s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Zákona o
správnom konaní, poprípade, ak by bol poplatok za dočasné vyradenie vozidla vyrubený v súlade so
zákonom a umožnené v lehote vykonať úhradu.

10. Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 22.09.2015, ktoré neodzrkadľuje
priebeh konania, položené otázky a ako sa s nimi správny orgán vysporiadal v podstate odôvodnenie
obsahuje len stanovisko Prezídia policajného zboru. Žalobca ďalej argumentoval tým, že žalovaný tvrdí,
že vozidlo bolo vyradené z evidencie od 17.03.2010, čo sa podľa žalobcu nezakladá na pravde a
o tejto skutočnosti žalovaný bol informovaný pri opätovnej žiadosti na dočasné vyradenie vozidla O.

O L, ktorej žiadosti bolo aj posledné dočasné vyradenie vozidla č.k.: XX/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa
12.04.2013. V rozhodnutí zo dňa 22.09.2015 sa žalovaný nezaoberal ani marením výkonu úradného
rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, pričom dané marenie úradného rozhodnutia sa prejavilo
svojvoľnou zmenou výroku úradného rozhodnutia. Výrok úradného rozhodnutia obvodného úradu pre
cestnú dopravu jasne definoval, že ide o dočasné vyradenie vozidla do 11.04.2014. Zo strany žalobcu

nebola prejavená vôľa o predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Podľa žalobcu svojvôľa zmeny jeho
žiadosti o dočasné vyradenie zo dňa 23.04.2014 arbitrárnym rozhodnutím okresného dopravného
inšpektorátu na predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Arbitrárnosť vidí žalobca v nasledujúcom
postupeORPZ,ktorýdňa23.04.2014t.j.12dnípoukončeníplatnostiúradnéhorozhodnutiaObvodného
úradu pre cestnú dopravu v Prešove z 12.04.2013, kedy podal žiadosť na ODI o dočasné vyradenie

vozidla z cestnej premávky na dobu 1 roka v súlade s § 119a ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. ODI
neakceptoval jeho žiadosť o dočasné vyradenie z 23.04.2014, hoci boli splnené podmienky z jeho strany.
Všetky náležitosti vyžadované uvedeným paragrafom zákona č. 8/2009 Z.z. neakceptoval a svojvoľne
ju zmenil na žiadosť o predĺženie dočasného vyradenia.

11. Ďalej žalobca poukázal na to, že aj keď nepožiadal o predĺženie dočasného vyradenia podľa ods. 8
§ 119a zákona č. 8/2009 Z.z. nepodal ani písomnú žiadosť, v rozhodnutí z 22.09.2015 odvodzuje ODI
poplatok od lehoty 07.06.2013 z dôvodu jej plynutia od predchádzajúceho vyradenia vozidla obvodným
úradomprecestnúdopravu.Opätovneargumentovalobsahomustanovenia§119aods.6,podľaktoréhoje uložená povinnosť orgánom polície zaradiť do evidencie vozidlo. To, či si majiteľ alebo prevádzkovateľ
motorového vozidla vyzdvihne tabuľky s evidenčnými číslami je na jeho slobodnej vôli a to na základe
Ústavy SR, konkrétne čl. 2 ods. 3. V danom prípade bol ukrátený žalobca na svojich právach, ktoré mu

garantuje ústava. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak vychádza z ustanovenia § 119a ods. 8 zákona č.
8/2009 Z.z., právo na predĺženie dočasného vyradenia je dané vlastníkovi alebo držiteľovi vozidla a to
podaním písomnej žiadosti. Z danej právnej úpravy je viac ako zrejmé, že ODI a ani iný orgán polície
nie je oprávnený rozhodnúť o predĺžení dočasného vyradenia vozidla, jeho úloha je čisto evidenčná.

12. V závere žaloby žalobca argumentoval tým, že nesprávne vyčíslenie správneho poplatku kde vo
výzve z 23.04.2015 bola mu vyčíslená suma na hodnotu 35 Eur, ktorá je úmerná k predĺženiu dočasného
vyradeniavozidla.Jehožiadosťz23.04.2014bolanadočasnévyradenievozidlaajenaobdobiejedného
roka, takže ak sa vychádza zo zákona č. 145/1995 Z.z. položky 73 ods. a), položka 1, správny poplatok
je 5 Eur. Podľa neho ODI v Prešove konal svojvoľne a arbitrárne bez akejkoľvek opory v zákone, keď
vo výzve začiatok lehoty počítal s predĺžením dočasného vyradenia od predchádzajúceho vyradenia t.

j. od 17.03.2013 a nie tak, ako požadoval žalobca na jeden rok. Zároveň je zaujímavé odvodenie, prečo
ODI rátal predĺženie dočasného vyradenia vozidla od 17.03.2010, dôvodom je, že disponuje posledným
rozhodnutím zo dňa 17.03.2010 s dátumom začiatku dočasného vyradenia 17.03.2010. Žalobca však
pripomenul, že to, či ODI disponuje aktuálnym rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie v Prešove zo dňa 12.0.42013 bolo na komunikácii medzi žalovaným a ním,

žalovaným a evidenciou na strane ODI. Ako je zvykom pochybenia jednotlivých štátnych orgánov sa
podľa žalobcu naložia na plecia občana, dokonca si ODI dá za to zaplatiť, ako to uviedlo vo svojej výzve.
Zároveň ODI nesprávne označil položku, na základe ktorej vykonal výpočet poplatku podľa zákona č.
145/1995 Z.z. danou položkou podľa žalobcu je položka 73a, ktorú Zákon o správnych poplatkoch ani
neobsahuje.

13. Žalobca dôvodil aj tým, že žalovaný odignoroval opravný prostriedok podaný žalobcom dňa
27.07.2015 doručený do podateľne OR PZ 28.07.2015 proti neprávoplatnému rozhodnutiu vo veci
evidenčného úkonu dočasného vyradenia vozidla č.k.: V.-PO-V.-XXX-XX/XXXX, ktorého súčasťou bol
aj návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia. Žalovaný nevyčkal do rozhodnutia krajského súdu a

konal svojvoľne, dokonca vyhrotil svoje nezákonné konanie do extrému a to tým, že aj keď súčasťou
opravného prostriedku bol aj návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia, nevyčkal do rozhodnutia
súdu a vydal nezákonné rozhodnutie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 06.02.2016 vyjadril žalovaný, pričom poukázal
na konkrétne dôvody rozhodnutia o zastavení konania, na ktorých zotrval a navrhol súdu žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Závery správneho súdu

15. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

16. Správny súd postupom podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení Správneho súdneho poriadku
preskúmal rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného a zistil z
administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný tento skutkový stav.

17. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Prešove, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii s územnou
pôsobnosťou v okresoch Prešov a Sabinov dňa 12.04.2013 pod č.k.: XX/XXXX/XXXXX-XXX vydal
rozhodnutie, ktorým v súlade s ustanovením § 24a ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi
vozidla X. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N., F. XX/XXXX, dočasne vyraďuje vozidlo z

premávky na pozemných komunikáciách a to konkrétne nákladné vozidlo O. O L, druh karosérie BA C.,
dátum prvej evidencie 01.01.1984, ev. č. PO-XXX-BK, dátum začiatku dočasného vyradenia 12.04.2013,
dátum skončenia dočasného vyradenia 11.04.2014. Uvedeným rozhodnutím argumentoval aj žalobcav žalobe, pričom považoval toto rozhodnutie za smerodajné pri určení poplatku za dočasné vyradenie
vozidla.

18. Z obsahu administratívneho spisu bolo rovnako nesporné, že žalobca žiadosťou zo dňa 23.04.2014
o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla ev.č.: PO-XXX-BK značky O., držiteľ vozidla X.
D., N. R. č. XX, požiadal o dočasné vyradenie vozidla na jeden rok do 24.04.2015, pričom žiadosť
o vykonanie zmeny je datovaná a podaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, ODI v Prešove
23.04.2014. Zaevidovaná pod č. OR PZ-PO-ODI-XXX/XXXX.

19. Súd mal za preukázané, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove
vydaldňa17.03.2010podč.k.:XX/XXXX/XXXXXrozhodnutie,ktorýmvsúladesustanovením§24aods.
3 zákona č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi vozidla X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydlisko N., F. XX/
XXXX, dočasne vyradil vozidlo z premávky na pozemných komunikáciách, druh vozidla nákladné vozidlo
O., typ. O L, dátum prvej evidencie vozidla 01.01.1984, ev.č. PO-XXX-BK, dátum začiatku dočasného

vyradenia 17.03.2010, dátum skončenia dočasného vyradenia 17.03.2011.

20. Súd mal za preukázané, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove
vydaldňa17.03.2010podč.k.:XX/XXXX/XXXXXrozhodnutie,ktorýmvsúladesustanovením§24aods.
3 zákona č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi vozidla X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydlisko N., F. XX/

XXXX, dočasne vyradil vozidlo z premávky na pozemných komunikáciách, druh vozidla nákladné vozidlo
O., typ. O L, dátum prvej evidencie vozidla 01.01.1984, ev.č. PO-XXX-BK, dátum začiatku dočasného
vyradenia 17.03.2010, dátum skončenia dočasného vyradenia 17.03.2011.

21. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania mal súd za preukázané,

že žalobca nepožiadal policajný orgán o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel postupom
v zmysle § 119a zákona č. 8/2009 Z.z. Žalobca síce tvrdí, že žalovaný svojvoľne jeho žiadosť o
dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky označil za predĺženie lehoty na dočasné vyradenie,
neboli mu doručené žiadne výzvy na zaplatenie správneho poplatku a ani nebol poučený o
následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Uvedené tvrdenia žalobcu však vyvracia samotný obsah

administratívneho spisu, ktorý bol predložený súdu, z ktorého vyplýva, že listom zo dňa 23.05.2014
adresovaným žalobcovi vo veci vyradenia vozidla z cestnej premávky zn. O. O L, ev.č. PO-XXX-BK bol
mu správnym orgánom jasne vysvetlený postup podľa ustanovenia § 119a ods. 5 a ods. 6 zákona č.
8/2009 Z.z., pričom bol poučený aj o povinnosti výberu správnych poplatkov pri dočasnom vyradení
vozidla z evidencie, ktoré je upravené zákonom č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch. Uvedený list

bol doručený žalobcovi 14.06.2014 čo potvrdil svojim podpisom. Na uvedený list reagoval písomným
podaním, ktoré bolo doručené Okresnému riaditeľstvu PZ v Prešove, ODI dňa 20.06.2014.

22. Ohľadom námietky žalobcu o nepoučení vo výzve na zaplatenie správneho poplatku, súd
argumentoval opätovne obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že výzva na zaplatenie

správneho poplatku zo dňa 23.04.2015 pod č. V.-PO-V.-XXX-XX/XXXX bola doručená žalobcovi dňa
15.05.2015, pričom z jej obsahu vyplýva, že podľa položky 73a zákona NR SR č. 145/1995 Z.z.
o správnych poplatkoch bol žalobca vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku 70 Eur, nakoľko za
začiatok lehoty dočasného vyradenia z evidencie vozidiel u O. O L, ev. č. PO-XXX-BK sa počíta
dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách t. j. 17.03.2010,

ktorý dátum jednoznačne vyplýva z rozhodnutia č.k.: XX/XXXX/XXXXX s dátumom začiatku dočasného
vyradenia 17.03.2010. V uvedenej výzve správny orgán vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy podľa § 8 citovaného zákona poštou zaslal alebo osobne doručil doklad o zaplatení
správnehopoplatkuvsume70Eurkvyššieuvedenémučíslupísomnosti.Zároveňbolpoučený,žepodľa
ustanovenia § 8 tohto zákona ak nebudú zaplatené správne poplatky, správny orgán úkon nevykoná a

konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.
V lehote 15 dní odo dňa doručenia t. j. do 30.05.2015 správny poplatok vo výške 70 Eur žalobcom
zaplatený nebol.

23. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 27.05.2015, ktorým žiadal

prerušenie konania v súlade s § 29 ods. 1 Zákona o správnom konaní z dôvodov, že podal opakovaný
podnet na podanie protestu prokurátora podľa § 69 Správneho poriadku, ako aj preto, že do dňa
27.05.2015 nebolo rozhodnuté o podnete na podozrenie z trestného činu marenia výkonu úradnéhorozhodnutia neznámym páchateľom, ktoré bolo jedným z bodov žiadosti žalobcu o prerušenie konania
zo dňa 23.01.2015.
Správny orgán prerušil rozhodnutím zo dňa 27.02.2015 konanie o priestupku vo veci evidenčného

úkonu dočasného vyradenia vozidla O. O L ev.č. PO-XXX-D. a následne po žiadosti zo dňa 27.05.2015
rozhodnutím zo dňa 22.06.2015 pod č.p.: V.-PO-V.-XXX-XXX/XXXX rozhodol o prerušení konania o
priestupku správny orgán opätovne, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem toho, že podal
žalobca opakovaný protest prokurátorovi dňa 27.05.2015, v ktorom okrem iného žiadal prokuratúru v
rámci svojich kompetencií v súlade so zákonom č. 153/2001 Z.z., aby vykonala prieskum zákonnosti

stanovísk Prezídia policajného zboru v Bratislave, na základe ktorých ODI v Prešove v jeho prípade
postupoval.

24. Správny súd argumentoval, že vo veci dočasného vyradenia vozidla PO-XXX- D. na základe žiadosti
ovykonaniezmenyzodňa23.04.2014pôvodnesprávnyorgánrozhodoldňa23.09.2014podč.V.-PO-V.-
XXX-XXX/XXXXtak,žežiadostiovykonaniezmenyvevidenciivozidielpodanejX.D.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom N. R. č. XXXX/XX sa podľa § 119a ods. 5, 8 v spojení s § 141 ods. 1 Zákona o premávke
nevyhovuje a evidenčný úkon dopravný inšpektorát nevykoná.

25. Predmetné rozhodnutie napadol opravným prostriedkom - odvolaním zo dňa 23.10.2014 žalobca,
pričom uviedol, že dopravný inšpektorát nie je oprávnený ako orgán, ktorý eviduje mariť výkon úradného

rozhodnutia č.k.: XX/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 12.04.2014, ktorým bolo dočasne vyradené vozidlo
O. PO-XXX- D. do 11.04.2014 a zároveň poukázal v odvolaní na to, že v súlade so zákonom 8/2009
Z.z. dokonca Dopravný inšpektorát v Prešove nie je oprávnený svojvoľne zmeniť žiadosť z dočasne
vyradeného vozidla na predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Jeho úloha je podľa žalobcu čisto
evidenčná. Právo rozhodnúť o predĺžení dočasného vyradenia má jedine vlastník alebo prevádzkovateľ

vozidla na základe svojej vôle, ktorú prejaví podaním žiadosti v súlade s ods. 8 § 119a zákona č. 8/2009
Z.z. V odvolaní ďalej poukázal na obsah ustanovenia § 119 ods. 6 a § 119a ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z.

26.NazákladeodvolaniažalobcurozhodolakoodvolacíorgánKrajskériaditeľstvoPZvPrešove,Krajský
dopravný inšpektorát Prešov dňa 18.12.2014 pod č.p.: J.-PO-J podľa § 59 ods. 3 Zákona o správnom

konaní tak, že rozhodnutie o nevykovaní evidenčného úkonu vydané ODI OR PZ v Prešove pod č.p.:
V.-PO-ODI-XXX-XXX/XXXX zo dňa 23.09.2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Poukázal pritom na rozhodnutie, ako aj na postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ako aj na dôvody
odvolania žalobcu a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán ODI v Prešove pri vydávaní
rozhodnutia o nevykonaní evidenčného úkonu nepostupoval v súlade s § 3 a § 46 Zákona o správnom

konaní a vydal nezákonné rozhodnutie.

27. V uvedenom prípade X. D. podal na ODI v predpísanom tlačive žiadosť o vykonanie zmeny v
evidencii vozidiel odhlásenie vozidla žiadosť o dočasné vyradenie vozila zn. O. O L ev.č. PO-XXX-D.
z evidencie v lehote na 1 rok, pričom spolu so žiadosťou predložil aj rozhodnutie obvodného úradu o

dočasnom vyradení vozidla. Pred vykonaním evidenčného úkonu ODI v Prešove preskúmal predložené
doklady a zistil, že uvedené vozidlo je dočasne vyradené, pričom doba dočasného vyradenia podľa
rozhodnutiaObvodnéhoúraduPrešovje11.04.2014.Nazákladevyššieuvedenéhobolvzmyslepoložky
73 bodu 2 poznámky Zákona o správnych poplatkoch zo strany ODI Prešov od držiteľa vyžiadaný
správny poplatok vo výške 20 Eur, menovaný odmietol tento poplatok zaplatiť s odôvodnením, že

on nežiadal o predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie, nakoľko predchádzajúce dočasné
vyradenie skončilo 11.04.2014 tak, ako je uvedené v rozhodnutí obvodného úradu, ale žiadal o nové
dočasné vyradenie vozidla z evidencie na 1 rok, pričom tento evidenčný úkon podlieha správnemu
poplatku vo výške 5 Eur.

28. Krajské riaditeľstvo PZ pritom citovalo obsah ustanovení § 119a ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o cestnej
premávke a zároveň poukázal na ustanovenie § 141 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Vyberanie
správnych poplatkov pri dočasnom vyradení vozidiel z evidencie, ako aj pri predložení dočasného
vyradenia vozidiel z evidencie je upravené v Zákone o správnych poplatkoch v položke 73a tohto
zákona. V odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o

správnych poplatkoch poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri
podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu, alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách
sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok
zaplatený pri podaní, alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvysprávneho orgánu na jeho zaplatenie. V zmysle ustanovenia § 9 citovaného zákona, ak poplatky splatné
podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví.

29. V uvedenom konkrétnom prípade ODI v Prešove ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 119a
Zákona o cestnej premávke potom, čo dňa 23.04.2014 obdržal od účastníka konania X. D. žiadosť
o dočasné vyradenie vozidla zn. O. O L, ev.č.: N. z evidencie vozidiel v lehote na 1 rok bol povinný
postupovať v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 Zákona o správnych poplatkoch. Správny orgán tak
mal vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie v prípade, ak menovaný X.. D. nezaplatil ním vyčíslený

správny poplatok priamo pri podaní, tohto písomne vyzvať na jeho zaplatenie v lehote 15 dní odo dňa
jehodoručeniapísomnejvýzvynajehozaplateniespoučením,ževprípade,aksprávnypoplatoknebude
zaplatený v uvedenej lehote orgán PZ úkon nevykoná a konanie zastaví. S poukazom na uvedené preto
rozhodol odvolací orgán tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia zo dňa 18.12.2014.
Akovyplývaďalejzadministratívnehospisuďalšímpostupomsprávnehoorgánubolivydanérozhodnutia
o prerušení konania o priestupku s poukazom na jednotlivé žiadosti žalobcu, ktoré však ako vyplýva z

vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, ako aj stanoviska Generálnej prokuratúry SR v
danom prípade prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Zákona o správnom konaní nebolo v tomto konaní
o dočasnom vyradení vozidla O. O L ev.č. N. potrebné.

30. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 15.12.2015 žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou

bolo začaté konanie v predmetnej veci a žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného pod č.p.: ORPZ-
PO-V.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 22. septembra 2015.

31. Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016 v
ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v

neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba.

33. Z ustanovenia § 2 ods. 1 S.s.p. vyplýva v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam, alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa § 177 ods. 1, 2 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať iba prokurátor, alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

36. Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného V. v Prešove pod č.p. V.-PO-ODI-XXX-
XXX/XXXX zo dňa 22.09.2015 bol povinný vyriešiť základnú otázku, či žalovaný správny orgán bol
oprávnený konanie vo veci žiadosti žalobcu o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky zastaviť
pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku.

37. Z ustanovenia § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
vyplývalo, že ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.

38. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 119a ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplývalo, že ak bolo vozidlo dočasne vyradené od
12.04.2013 do 11.04.2014, pričom držiteľ vozidla o opätovné zaradenie vozidla do evidencie a vráteniedokladov a tabuliek s evidenčným číslom, vozidlo nemožno používať v cestnej premávke a je stále
považované za dočasne vyradené, nakoľko nemá vydané doklady a ani tabuľky s evidenčným číslom.
Následne v zmysle položky 73a zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, pri predĺžení

dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok vyberie podľa písmena a), pričom
za začiatok lehoty sa počíta dátum začiatku bezprostredne predchádzajúceho vyradenia vozidla z
evidencie vozidiel. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že k prvému dočasnému vyradeniu
vozidla došlo rozhodnutím Obvodného úradu, Odbor cestnej premávky Prešov zo dňa 17.03.2010 a
vyradené vozidlo O. O L ev.č. N. bolo dočasne vyradené odo dňa 17.03.2010.

39. Námietku žalobcu o svojvoľnom posúdení jeho žiadosti správnym orgánom zo dňa 23.04.2014 preto
správny súd považoval za nedôvodnú, nakoľko zo Zákona o správnom konaní, konkrétne z ustanovenia
§ 19 ods. 2 bezpochyby vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť
bezpochyby zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo navrhuje žiadateľ; osobitné právne predpisy
môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti (zákon č. 8/2009 Z.z.).

40. Správny súd opätovne argumentoval tým, že aj keď žalobca označil svoju žiadosť z 23.04.2014
za žiadosť o dočasné vyradenie vozidla na jeden rok do 23.04.2015 zo zisteného skutočného stavu
z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že ide o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie
vozidla z cestnej premávky. Uvedenie už viackrát vyradeného vozidla z cestnej premávky naspäť do

cestnej premávky žalobcom, tento nepreukázal a samotnú skutočnosť o tom, že by žiadal uvedené
dočasné vyradené vozidlo naspäť zaevidovať do evidencie vozidiel v cestnej premávke ani napokon
žalobca netvrdí. Tento postup však aj podľa názoru správneho súdu má bezpochyby vplyv na výšku
správneho poplatku za dočasné vyradenie vozidla zn. O. z premávky na pozemných komunikáciách
v sume 70 Eur, pretože začiatok lehoty dočasného vyradenia uvedeného vozidla sa počítal odo

dňa 17.03.2010. Týmto rozhodnutím pod sp. zn. XX/XXXX/XXXXX s dátumom dočasného vyradenia
17.03.2010 správny orgán v čase uvedenej písomnej výzvy na zaplatenie správneho poplatku dňa
23.04.2015 disponoval.

41. Správny súd dôvodil tým, že zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v ustanovení § 8

ods. 1 upravoval, že poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri
podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu, alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách
Sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť, ak nebol poplatok
zaplatený pri podaní, alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy
správneho orgánu na jeho zaplatenie.

Ako vyplýva z ustanovenia § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, ak poplatky splatné
podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. O tejto
skutočnosti musí byť účastník konania poučený. Proti takémuto rozhodnutiu o zastavení konanie pre
nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.

42. V sadzobníku k Zákonu o správnych poplatkoch pod položkou 73a boli upravené podania žiadosti o:
a) dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel a predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie
vozidiel v lehote
1) do jedného roka 5 Eur,
2) od jedného roka do dvoch rokov 20 Eur,

3) od dvoch rokov do štyroch rokov 35 Eur,
4) od štyroch rokov do šiestich rokov 70 Eur, ...

43. Sadzobník k zákonu č. 145/1995 Z.z. obsahoval aj poznámky, pričom podľa bodu 2 pri predĺžení
dočasného vyradenia vozidiel z evidencie sa správny poplatok vyberie podľa písmena a), pričom za

začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie vozidiel.

44. Na základe skutkového stavu, ktorý je obsahom administratívneho spisu mal správny súd
preukázané, že žalovaný správne počítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku
podľa položky 73a písm. a) zákona bod 4 počítajúc lehotu odo dňa prvého vyradenia predmetného

vozidla O.XXX-D. z cestnej premávky, pretože žalobca o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky
nepožiadal.
Správny súd považoval postup žalovaného pri aplikácii ustanovenia § 30 ods. 1 písm. j) Správneho
poriadku za správny, pretože z uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgán konanie zastaví, ak takustanoví osobitný zákon. Osobitným zákonom v tomto prípade je zákon č. 145/1995 Z.z. a konkrétne
ustanovenie § 9.

45.Čosatýkanámietokžalobcu,ženeboloboznámenýspodkladmipredvydanímrozhodnutia,nemohol
sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a toto bolo vydané bez náležite zisteného skutkového stavu,
uvedené námietky považoval súd za nedôvodné, pretože nešlo v danom prípade o žiadnu komplikovanú
vec, ktorá by bola náročná na dokazovanie, išlo o jednoduchú výzvu, v ktorej správny orgán dopodrobna
vysvetlil žalobcovi na základe akých právnych predpisov, aký postup má nasledovať, aby mohol správny

orgán ďalej konať. V prípade, že správny poplatok žalobca nezaplatí, bol poučený aj o následkoch
nezaplatenia správneho poplatku, čo vyústilo v rozhodnutie o zastavení správneho konania podľa § 30
ods. 1 písm. j) Zákona o správnom konaní.

46. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.09.2015 pod č.p.: V.-PO-V.-XXX-
XXX/XXXX o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. j) Zákona o správnom konaní dospel k záveru

v pomere 2:1 členov senátu, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 S.s.p. Jeden
člen senátu mal iný názor, ktorý je vyslovený v zápisnici o hlasovaní a zároveň odlišné stanovisko bolo
súčasťou odôvodnenia tohto rozsudku.

47. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu NS SR rozsudkom sp. zn. 8Sžk/11/2017 zo dňa 12.

decembra 2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/47/2015-89 zo dňa 21.12.2016 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania.
V odôvodnení zrušujúceho rozsudku NS SR dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Prešove bol
vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a preto kasačnej sťažnosti žalobcu vyhovel.

48. Kasačný súd vyslovil v zrušujúcom rozsudku, že súhlasí s názorom v tej časti, v ktorej uvádza,
že podstatou v prejednanej veci bolo ustáliť, či žalovaný orgán verejnej správy bol oprávnený konanie
zastaviť vo veci žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie
vyrubeného správneho poplatku.

49. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o arbitrárnosti posúdenia jeho žiadosti o dočasné vyradenie
vozidla z evidencie vozidiel ako žiadosti o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie vozidla z evidencie
vozidiel podľa názoru kasačného súdu správne krajský súd konštatoval, že v zmysle § 19 ods.
2 Správneho poriadku, t.j. zákona č. 71/1967 Zb. sa pri posudzovaní podania vychádza z jeho
materiálneho chápania. Podanie sa neposudzuje podľa jeho formálneho označenia ale podľa jeho

obsahu (ak napr. niekto označil svoje podania ako sťažnosť ale v skutočnosti ide o odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu, správny orgán nebude postupovať podľa predpisovo prešetrovaní
sťažnosti ale podľa ustanovení Správneho poriadku, ktoré upravuje odvolanie). Z uvedeného vyplýva, že
orgán verejnej správy má zákonnú možnosť vyhodnotiť podanie účastníka konania podľa jeho obsahu
nie podľa jeho samotného názvu.

50. Kasačný súd v prejednávanom prípade však dospel k záveru, že krajský súd pochybil, ak sa
stotožnil s názorom žalovaného, že žiadosť sťažovateľa zo dňa 23.4.2014 o dočasné vyradenie vozidla
z evidencie vozidiel je potrebné chápať ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej
premávky (v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje najmä aj na odlišný právny názor tzv. votum separátum

člena senátu krajského súdu, z ktorého možno vyvodiť, že táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia žalovaného). K uvedenému kasačný súd dodáva, že krajský súd pri formulovaní
právneho záveru vychádzal zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné, a teda, že
sťažovateľ nepožiadal žalovaného o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel postupom podľa
§ 119a zákona o cestnej premávke. Krajský súd konštatoval, že v sťažovateľovom prípade sa reálne

jedná o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, preto vyhodnotil, že žalovaný
správne počítal lehotu a správne vypočítal výšku správneho poplatku, a to odo dňa prvého vyradenia
vozidla z cestnej premávky, pretože sťažovateľ o zaradenie vozidla do cestnej premávky nepožiadal, čo
sa odrazilo na výške správneho poplatku.

51. Názor kasačného súdu sa však odlišuje od názoru krajského súdu. S poukazom na zákon o cestnej
premávke č. 8/2009 Z.z. v čase podania žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla z evidencie
vozidiel - dňa 23.4.2014, nemohol kasačný súd inak ako konštatovať, že z ustanovenia § 119a zákona
č. 8/2009 Z.z. nevyplývala povinnosť sťažovateľa potom čo uplynula doba dočasného vyradenia vozidlaz cestnej premávky, avšak skôr, ako bolo vozidlo opätovne dočasne vyradené z evidencie vozidiel,
požiadať o jeho znovu zaradenie do evidencie. Rovnako zo znenia zákona nevyplývala skutočnosť, že
po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla z cestnej premávky sa toto stále považuje za dočasne

vyradené až do podania žiadosti o opätovné zaradenie predmetného vozidla do evidencie vozidiel.

52. V súvislosti s uvedeným kasačný súd dáva do pozornosti, že nedostatky právnej úpravy, kedy zákon
o cestnej premávke neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie
po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla, odstránil zákonodarca až novelou zákona o cestnej

premávke - zákonom č. 430/2015 Z.z. a súčasné znenie zákona o cestnej premávke v ustanovení § 119a
ods. 8 tak ukladá vlastníkovi vozidla, resp. držiteľovi vozidla dočasne vyradeného z evidencie povinnosť
najneskôr do 30 dní od uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán policajného
zboru o opätovné zaradenie vozidla do evidencie; predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie;
vyradenie vozidla z evidencie; prevod držby vozidla na inú osobu; zmenu vlastníckeho práva k vozidlu
alebo zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.

53. Výklad zákona o cestnej premávke aplikovaný žalovaným v súvislosti s vybavovaním žiadosti
sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla zo dňa 23.4.2014, ktoré bolo dočasne vyradené z evidencie
vozidiel do dňa 17.3.2010, resp. do dňa 11.4.2014, viedlo k vyrubeniu správneho poplatku za
požadovaný úkon vo výške 70 € podľa položky 73a písm. a/ bod 4 Sadzobníka správnych poplatkov.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku, bol poučený o možnosti
zastavenia konania, avšak nedošlo k zaplateniu správneho poplatku, žalovaný správne konanie zastavil.

54. Vo svetle vyššie uvedeného názoru kasačného súdu o nesprávnosti postupu krajského súdu,
ktorý vyhodnotil postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa za súladný zo zákonom,

dospel kasačný súd k záveru, že rovnako pri určovaní výšky správneho poplatku došlo k nesprávnemu
ustáleniu, že výška správneho poplatku bola stanovená v zákonnej sume. Sám krajský súd uviedol,
že určenie predmetu poplatku má vplyv na výšku správneho poplatku. Preto ak žalovaný vychádzal z
mylného vyhodnotenia úkonu - žiadosti sťažovateľa zo dňa 23.4.2014 podľa obsahu, odrazilo sa to aj
na výške správneho poplatku, ktorý bol v dôsledku pochybenia žalovaného stanovený v sume vyššej

ako mala byť určená.

55. V súvislosti s uvedeným poukázal kasačný súd na právo jednotlivca na dobrú správu. Princípy dobrej
verejnej správy Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo
odporúčaní Výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov dobrej správy sa

zásadným spôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti ESĽP, avšak
nepriamo, čo je dané charakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca na dobrú
správu, podobne ako napr. právo na azyl, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo uznané
Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy
(princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov

v členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva.

56. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1.12.2009 sa stala právne záväznou Charta. čl. 41
Charty síce definuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám
Únie. Podľa čl. 41 do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä:

- právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia,
ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;
-právokaždéhonaprístupkspisu,ktorýsahotýka,zapredpokladurešpektovaniaoprávnenýchzáujmov
dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;
- povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

57. Ďalej má podľa čl. 41 ods. 3 Charty každý právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo
zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne
poriadky členských štátov. Odsek 4 napokon ustanovuje právo obrátiť sa na inštitúcie Únie v jednom z
jazykov zmlúv a zároveň dostať odpoveď v rovnakom jazyku. Poslaním Charty je najmä zabezpečiť, aby

inštitúcie EÚ rešpektovali základné práva pri príprave nových európskych právnych predpisov. Komisia
nielen zaručuje, že jej návrhy sú v súlade s Chartou, ale zabezpečuje aj to, aby sa Charta dodržiavala
aj vtedy, keď právne predpisy EÚ uplatňujú členské štáty.58. Ústava Slovenskej republiky podporuje presadzovanie princípov dobrej verejnej správy (Princíp
viazanosti právom, Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, Princíp nestrannosti a objektivity, Princíp
proporcionality, Princíp právnej istoty, Princíp konania v primeranej lehote, Princíp spoluúčasti, Princíp

rešpektovania súkromia, Princíp transparentnosti) aj v situácii, keď chýba ich zákonná úprava alebo táto
je nedostatočná.

59. Pod vplyvom európskej súdnej judikatúry, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
dochádza k tomu, že sa čoraz viac v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňuje,

že Slovenská republika ako právny štát a člen Rady Európy a Európskej únie presadzuje súladnosť
správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách či. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj s princípmi dobrej správy. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(správneho kolégia) vyplýva, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé
rozhodnutie musí byť náležíte odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.

60. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné
pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva
predovšetkým ústava (najmä čí. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych
spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným
spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému,

v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a
činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good
Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch
najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.

61. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom krajského
súdu, že v prípade žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla išlo o predĺženie lehoty na
vyradenie vozidla z cestnej premávky. Skutočnosť, že zákon o cestnej premávke v čase podania žiadosti
neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie po uplynutí doby
dočasného vyradenia vozidla nemohol žalovaný vyložiť tak, že vozidlo je stále považované za dočasne

vyradené a v zmysle uvedeného následne posúdiť žiadosť sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla ako
žiadosť o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie, na základe čoho žalovaný vyrubil
správny poplatok v nesprávnej výške, pre nezaplatenie ktorého zastavil konanie. Nedostatky právnej
úpravy v čase podanie žiadosti dňa 23.4.2014 odstránil zákonodarca až novou právnou úpravou, v
ktorej vlastníkovi vozidla ukladá povinnosti súvisiace s uplynutím lehoty dočasného vyradenia vozidla

z evidencie. Nakoľko nedostatky právnej úpravy nemôžu byť na ťarchu sťažovateľa ako poplatníka,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

62. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti tak kasačný súd konštatoval, že námietky v nej
obsiahnuté sú dôvodné a zároveň spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu,

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnuté rozhodnutie krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

63.Pozapísanívecipodnovúsp.zn.2S/16/2019správnysúdopätovnepreskúmalpostuparozhodnutie
žalovaného po zrušení pôvodného rozsudku vo veci sp. zn. 2S/47/2015-89 z 21. decembra 2016 a

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. septembra 2015
č.V.-PO-V.-XXX-XXX/XXXX avecvrátilžalovanémunaďalšiekonaniezdôvodunesprávnehoprávneho
posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.. Správny súd bol pritom viazaný právnym názorom
vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozsudku NS SR 8Sžk/11/2017 zo dňa 12. decembra 2018
(§ 469 S.s.p.).

64. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

65. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1

v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom.