Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216037
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717216037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého E. X. P. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov otca X. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. č. XXX a matky Y. P.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce z 15.6.2018 č.k. 15P 192/2017-55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. E. X. P. naposledy určené
rozsudkomOkresnéhosúduMichalovcezo7.9.2012č.k.10P2/2012-43zosumy30%životnéhominima

na 100 € mesačne od 24.11.2017, ktoré výživné je otec povinný prispievať k rukám maky vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 24.11.2017 do 30.6.2018 v sume 532,07
€ povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 35,47 € splatných spolu s bežným výživným pod
následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňom nasledujúceho mesiaca od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že momentálne je

nezamestnaný, nemá stály finančný príjem, a preto nebude mať z čoho platiť.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že
má vedomosti z okolia blízkeho otcovi dieťaťa, že tento pracuje, nakoľko je už približne po dobu
pol roka odcestovaný za prácou v okolí Bratislavy. Pravdepodobne je jeho príjem neoficiálny, ťažko
preukázateľný. Má však vedomosti, že by mal pracovať v oblasti stavebníctva pri výstavbe rodinných
domov pri Bratislave. Nie je teda pravdou jeho vyjadrenie, že nemá príjem. Aj v predchádzajúcom období

pracoval „načierno“ a príjem mal, pričom na výživu mal. E. ničím neprispieval. Od podania návrhu sa
jej zvýšili výdaje na mal. E., pretože od začiatku školského roka 2018/2019 nastúpil do ľudovej hudby
súboru Zemplínik, kde je potrebné polročne uhrádzať poplatok vo výške 55 €. Všetky ďalšie výdaje už
uviedla v návrhu, ako aj na pojednávaní.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým,
že trvá na písomnom vyjadrení z 21.5.2018, ako aj na vyjadrení z pojednávania 15.6.2018.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdením o jeho finančnom príjme
načierno.Jeevidovanýakoživnostník,avšakvsúčasnostijebezpríjmu.Prehlasuje,ženemákdispozícii
dostatočné finančné prostriedky. Taktiež došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo mu bráni vovykonávaní práce, kvôli čomu v krátkom čase zvažuje zrušenie živnosti. Nebráni sa plateniu, avšak
aktuálne nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci
rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s

jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena
pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia

o výživnom, pričom aj pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú
rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených
zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj

možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré
patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova aj šatstvo, bielizeň, obuv, náklady
na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ustanovenie

§ 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a
majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality
má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým
schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký
príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s

ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti a podobne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike
nezakotvuje povinnosť pracovať ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená, prípadne pracovať na pozícii alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám povinného
rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, a teda usmerňovať

svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.

11. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom zjavne zaoberal v rámci zisťovania skutočného stavu potrebného pre rozhodnutie o
zvýšení výživného a dospel k správnemu záveru, že výživné v rozsahu 100 € mesačne zodpovedá

potencionálnym možnostiam a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť, i keď je potrebné
podotknúť, že v celom rozsahu nepokrýva odôvodnené potreby dieťaťa spolu s podielom matky na
uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa, avšak vzhľadom na to, že uspokojovanie odôvodnených
potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov, bolo jeho rozhodnutie vecne
správne. Ďalej je potrebné uviesť, že otec nepreukázal, že by počas celého svojho aktívneho veku

vyvíjal adekvátnu snahu o zabezpečenie si zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu, pričom sa snaží súd presvedčiť o svojich nedostatočných možnostiach plniť si
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu s poukazom na nezamestnanosť, resp. zrušenie živnosti v dôsledku
nedostatku zákaziek a v odvolacom konaní aj na zhoršenie zdravotného stavu bez toho, aby naverifikáciu svojich tvrdení predložil akýkoľvek dôkaz. Uvedeným tvrdeniam však nie je možné uveriť
vzhľadom na oblasť, v ktorej otec preukázateľne vyvíja činnosť, keďže oblasť stavebníctva je minimálne
v období posledných piatich rokov lukratívna, ako je všeobecne známe, pričom stavebné firmy dlhodobo

trpia nedostatkom zamestnancov. Na druhej strane je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa sa od roku 2012 podstatným spôsobom zvýšili nielen v dôsledku veku, školskej dochádzky, ale aj
záujmovejčinnostiazhoršenéhozdravotnéhostavu.Odôvodnenépotrebymaloletéhovšakzabezpečuje
len matka dieťaťa, a to aj na úkor svojho životného minima a uspokojuje tieto potreby spontánne, tak ako
postupne vznikajú, pričom aj otec dieťaťa má rovnakú povinnosť primerane sa podieľať na uspokojovaní

týchto zvýšených potrieb dieťaťa aspoň určeným výživným 100 € mesačne. Ponechanie výživného na
doterajšej úrovni (minimálneho výživného) by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca
za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu na hranicu svojich možností, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine,
morálkou aj spravodlivosťou.

12. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).