Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Martina Petríková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/217/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316210120
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4316210120.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľky: R.
P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X, G., zast.: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokátka, so sídlom Štúrova
19, Levice, proti manželovi: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zast.: ČIBRIK & BLAŽEK advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Halvná 14, Šaľa, o určenie výživného na manželku, takto
r o z h o d o l :
I. Manžel je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 € mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred, počnúc dňom 09.06.2016.
II. Zaostalé výživné za obdobie od 09.06.2016 do 18.04.2018 vo výške 1080 € je manžel p o v i n
n ý uhrádzať navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 50 € popri bežnom výživnom počnúc
právoplatnosťou rozsudku.
III. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka v návrhu podanom dňa 9.6.2016 žiadala, aby súd určil manželovi povinnosť prispievať
na jej výživu sumou 260 € mesačne od podania návrhu z dôvodu, že manžel sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval a žije v mimomanželskom vzťahu s inou ženou a životná úroveň manželky výrazne poklesla.
Ako uviedla, s manželom uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX v Klasove. a prežili v usporiadanom
zväzku 30 rokov. Od roku 1989 žili s manželom a dvomi synmi v rodinnom dome v G., ktorý s manželom
nadobudli do BSM kúpou. Rodinný dom má súpisné číslo XXX a je vedený na LV č. XXX. Synovia sú
6C/217/2016
v súčasnosti plnoletí, jeden žije s navrhovateľkou, druhý pracuje v zahraničí. V roku 2009 sa manžel
zo spoločnej domácnosti odsťahoval a žije v mimomanželskom vzťahu s inou ženou v obci Z. XXX.
Pri odsťahovaní odniesol z ich domácnosti veľa hodnotných vecí, najmä stroje a zariadenia na
hospodárenie. Do času, kým bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok, pracovala a aj s pomocou
synov zvládala starostlivosť o svoje živobytie. Avšak dňom 25.10.2015 jej bol Sociálnou poisťovňou
priznaný dôchodok vo výške 112,60 €, čím nie je schopná zabezpečiť si adekvátnu životnú úroveň a
starostlivosť o domácnosť a spoločnú nehnuteľnosť, hoci jej je čiastočne nápomocný aj plnoletý syn,
ktorý s ňou žije v ich rodinnom dome. Podľa vedomostí navrhovateľky manžel má priznaný dôchodok
vo výške 642 € a jeho životná úroveň je tak niekoľko násobne vyššia. Bežné mesačné výdavky
navrhovateľky predstavujú náklady na elektrinu 67,44 €, plyn 89 €, RTVS 4,64 €, strava, hygiena a
ošatenie 100 € a vodu 73,88 € štvrťročne.2. Manžel sa vyjadril k návrhu písomne dňa 15.7.2016, kde poukázal na to, že zo spoločnej domácnosti
sa odsťahoval už v roku 2004 a nie ako uvádza žalobkyňa v roku 2009. Dôvodom opustenia spoločnej
domácnosti bola skutočnosť, že medzi ním a navrhovateľkou dochádzalo k častým konfliktom, ktoré
plynuli zo správania navrhovateľky, jej vulgárnosti, častej nadmernej konzumácie alkoholu, neschopnosti
a neochoty udržať si zamestnanie, či inak prispievať na chod domácnosti. Jej správanie vyvolalo ďalšie
spory ohľadom hospodárenia s finančnými prostriedkami. K rozhodnutiu opustiť spoločnú domácnosť
dospel v roku 2004 po tom čo vážne ochorel, pričom navrhovateľka o jeho potreby a zdravotný stav
nejavila žiadny záujem, počas choroby mu neposkytla žiadnu starostlivosť a pomoc, nebola mu oporou,
počasdvojtýždňovejhospitalizáciehonavštívilaibaraz.Keďženechcelžiťvstresujúcomprostredí,ktoré
navrhovateľka spôsobovala, rozhodol sa opustiť spoločnú domácnosť a odsťahoval sa do rodičovského
domu. Nie je pravdou, že si odniesol množstvo hodnotných vecí. Okrem osobných vecí si vzal len dve
konské brány, sejačku, pluh a svojpomocne zhotovený malotraktor. Ak by si ich nezobral, skončili by v
kovoštrote tak, ako aj ostatné poľnohospodárske náradie, ktoré v dome ostalo. Všetok ostatný spoločný
majetok, cennosti ako aj zlato, zostali v spoločnej nehnuteľnosti a teda k dispozícii navrhovateľky.
Po svojom odchode uhradil všetky dlhy, ktoré bez jeho vedomia navrhovateľke a ich deťom vznikli.
Navrhovateľku teda zanechal v ich spoločnom rodinnom dome, bez dlhov a riadne zabezpečenú. V tom
čase deti boli plnoleté a schopné samé sa živiť a teda schopné podieľať sa na úhradách spojených s
užívanímdomu.Ďalejuviedol,žežalobkyňanežijevdomeibasjednýmsynom,predmetnúnehnuteľnosť
obývajú obaja ich synovia aj s partnerkami, ako aj dcéra žalobkyne. Všetky tieto osoby by sa mali
podieľať na nákladoch domácnosti a bývania. On je poberateľom invalidného dôchodku, z ktorého si
musí hradiť všetky svoje nevyhnutné náklady - elektrina 70 €, TV 14,89 €, mobil 21 €, lieky 100 €,
pôžičky 97 € a 70 €, drevo na kúrenie 50 € (600 € ročne), ako aj stravu a oblečenie. Okrem toho má
nepravidelné náklady na pohonné hmoty, poistky, vývoz smetí, starostlivosť o nehnuteľnosť a podobne.
Určená suma výživného 150 e mesačne je podstatným zásahom do jeho rozpočtu. Záverom uviedol,
že žiadosť žalobkyne o výživné považuje za odporujúce dobrým mravom s poukazom na § 75 ods. 2
Zákona o rodine.
3. Súd na pojednávaní vypočul účastníkov, svedkyňu X. Z. (spolužijúcu družku manžela) a K. G. (blízku
priateľku navrhovateľky) a spolu s listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:
6C/217/2016
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na písomnom návrhu. Vypovedala, že o dôchodok požiadala,
keď som mala 59 rokov, predtým pracovala, avšak 4 roky pred dôchodkom opatrovala svojho svokra a
poberala na neho opatrovateľský príspevok. Po tom, ako manžel odišiel, jej pravidelne mesačne posielal
sumu 200 €. Býva v súčasnosti v rodinnom dome, kde s ňou býva dcéra z prvého manželstva so svojím
priateľom, obidvaja pracujú, tak isto spoločný syn, ktorý je tak isto zamestnaný, má priateľku, avšak tá
pracuje v V.. Všetci sa podieľajú na úhrade výdavkov, ktoré sú na domácnosť. Nájomné v súčasnosti
platia 400 € a to 200 € navrhovateľka so synom a 200 € dcéra s priateľom. Rodinný dom, v ktorom
bývajú, už nie je vo vlastníctve účastníkov, nakoľko nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom a
bola vykonaná dražba, ktorou vlastníčkou sa stala Z. Z., priateľka syna manželov. Keď jeho otec ochorel,
nemali ho kde dať, do starobinca ho dať nechceli, lebo by o všetko prišli, preto sa dohodli, že ho
doopatruje navrhovateľka, u doktorky Košťálovej svokor napísal závet, podľa ktorého mal jeho majetok
nadobudnúť ten, kto ho doopatruje, keď mu však bolo už lepšie, zobrali ho k inej notárke, kde závet
prepísal a navrhovateľka nedostala nič. Poprela, že by mala frajerov a požívanie alkoholu nadmieru.
Svokra opatrovala od roku 1996 do 2000, potom zamestnaná nikde nebola, pracovala len brigádnicky,
doma mala ešte deti, tak sa musela starať o ne, manžel chodieval na týždňovky, tak všetko ostalo na
navrhovateľke.
4. Manžel rovnako zotrval na písomnom podaní. Vypovedal, že pracoval v Mochovciach, kde robil
mechanika turbín, bolo to do roku 2004, kedy vážne ochorel. Manželka sa vtedy starala o jeho otca,
ktorý zomrel asi 5-7 rokov predtým, po odchode z Mochoviec dostal odstupné, ktoré celé investovali do
prerobenia rodinného domu, v ktorom manželka býva. Odísť zo spoločnej domácnosti sa rozhodol preto,
lebo si ľúbila vypiť. O tom, že má rakovinu, sám nevedel, povedala mu to až priateľka po spomínanej
operácii v nemocnici ho aj navštevovala. Robila tak isto v Mochovciach, zvykla ho nosiť do roboty,
manželka o tom vedela a manžel je presvedčený, že vedela aj o tom, že ma priateľka v nemocnici
navštevuje, raz sa tam aj stretli a potom manželka za ním ani neprišla. Po návrate z nemocnice sa zdomu odsťahoval asi do 2 mesiacov, odišiel do rodičovského domu, nakoľko priateľka bývala vtedy v
podnájme a neskôr sa odsťahoval k nej. Invalidný dôchodok má v súčasnosti vo výške 650 €, zvyknú si
vypomáhať chovom prasiat, sliepok a pod. Tak isto by si mohla prilepšiť aj manželka, nakoľko v takom
veľkom dvore voľakedy chovali aj býky, ale to by tam niekto musel chcieť robiť. Po tom, čo odišiel
zo spoločnej domácnosti manželke dával najprv v hotovosti po 200 € mesačne, neskôr začal posielať
peniaze poštovým poukazom. Priznal sa, že manželke bol neverný a bolo to ešte predtým, ako vážne
ochorel a musel byť hospitalizovaný, ale tvrdí že mu neverná bola aj ona, viackrát ich naháňal. Chovali 2
prasce, 4 býkov, kurence a kačice, pri dome mali zeleninovú záhradu asi tak do 4 árov. Nakoľko pracoval
na týždňovky, o domácnosť a hospodárstvo sa starala navrhovateľka, rovnako o deti a o všetko sa
starala riadne.
5. V súlade so skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou vypovedala svedkyňa G., rovnako tak
v súlade so skutočnosťami uvádzanými manželom vypovedala svedkyňa Z.. Keďže ide o osoby s
blízkym vzťahom k účastníkom, logicky vypovedali v ich prospech, z ktorého dôvodu dôveryhodnosť ich
výpovede je znížená.
6. Z čestného vyhlásenia Z. P. ml., syna účastníkov, ako aj z jeho výpovede v rozvodovom konaní
účastníkov vyplýva, že navrhovateľka sa o domácnosť
6C/217/2016
a hospodárstvo starala vždy riadne. Z práce si ťažkú hlavu nerobila, viac bola nezamestnaná ako
zamestnaná. Pre otca zas bola prednejšia práca, zarobil toľko, aby dokázal zabezpečiť rodinu.
7. Navrhovateľ predložil čestné vyhlásenie O. M., bývalej priateľky Z. P. ml., podľa ktorého bola
navrhovateľka veľmi vulgárna osoba, jej denným režimom bola krčma, alkohol a chlapi. Podľa nej
navrhovateľka aj so synom Z. robili veľa špinavostí. Práve z dôvodu, že sa so synom účastníkov rozišla,
jej vyhlásenie súd považuje za zaujaté.
8. Rozsudkom Okresného súdu Levice pod č.k. 11C/205/2016-56 zo dňa 20.4.2017 bolo manželstvo
účastníkov rozvedené, proti rozsudku však podala odvolanie navrhovateľka. I keď spolužitie s manželom
obnoviť nechce a neprichádza to do úvahy, chce, aby jej naďalej ostal status manželky, pričom
poukázal na to, že počas celej mladosti pri ňom stála, vychovávala mu deti, starala sa o domácnosť
a hospodárstvo, umožnila mu, aby dobre zarábal, čím získal aj veľmi dobrý dôchodok a ona si zaslúži
starobu, v ktorej jej manžel bude nápomocný aj financiami prostredníctvom nároku na výživné.
9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.
11. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
9. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
10. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
12. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že manželia síce spolu nežijúod roku 2009, ale
naďalej majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Manžel s podaným návrhom nesúhlasil jednak z dôvodu,že na výživné nemá financie, do istého času manželke prispieval sumou 200 € a jednak poukazoval na
dobré mravy, ktoré navrhovateľka porušila tým, že mu neposkytla potrebnú pomoc a podporu v chorobe,
nenavštívila ho v nemocnici. Na druhej strane však práve manžel bol ten, ktorý porušil manželskú
vernosť, navrhovateľke bol neverný nie raz, čo sám doznal, rovnako tak doznal, že neverný jej bol aj v
čase predtým, ako ho hospitalizovali a zistili vážne ochorenie. Čiže práve on bol ten, ktorý sa zachoval
v rozpore s dobrými mravmi. Napokon tvrdenie navrhovateľky, že v nemocnici sa jeho priateľka
6C/217/2016
predstavila ako manželka, nepoprel ani manžel ani svedkyňa Z.. Je prinajmenšom zvláštne, požadovať
starostlivosť od manželky, keď manžel žije v mimomanželskom zväzku s inou ženou. Naopak, tvrdenia
manžela o alkoholizme a nevere navrhovateľky neboli žiadnym spôsobom preukázané. V súčasnosti
obajamanželiapoberajúdôchodok,navrhovateľkavovýške112,60€amanželvovýške700,30€,zčoho
je zrejmé, že životná úroveň manžela je nepochybne oveľa vyššia ako životná úroveň navrhovateľky,
pričom životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká. Navrhovateľka sa počas manželstva starala
o domácnosť a značné hospodárstvo a robila to starostlivo a riadne, preto jej nemožno zazlievať, že
v tej dobe nepracovala, keď to manželom tak vyhovovalo. Neskôr sa síce zamestnať mohla, čím by
si zvýšila šance na vyšší dôchodok, ale ten by zrejme výšku dôchodku manžela za odpracované roky
nedosiahla. Vzhľadom na uvedené súd určil manželovi povinnosť prispievať manželke len sumou 80
€ mesačne, ktorú považuje za primeranú s prihliadnutím aj na jeho vážny zdravotný stav, ktorý si
vyžaduje neustále návštevy lekárov a zvýšené náklady na lieky. Výživné súd priznal od podania návrhu,
čo predstavuje zaostalosť za 13,5 mesiaca v sume 1080 €, ktoré súd manželovi umožnil uhrádzať
v mesačných splátkach. Vyživovacia povinnosť manžela trvá do právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účastníkov.
13. Súd pri rozhodovaní o trovách konania nezistil dôvody na postup podľa § 55 CMP ako navrhla
navrhovateľka, pretože obaja účastníci boli úspešní čiastočne.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6C/217/2016
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.