Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204945
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814204945.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. Č..XXX, XXX XX V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13,
811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.295,80 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.686,40 eur, úrok z omeškania za obdobie od
21.06.2011 do 06.08.2011 v sume 30,99 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

1.686,40 eur od 07.08.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 66,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 595,00 eur, a to všetko v mesačných
splátkach po 40 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na
adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
zaplatenia.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.295,80 eur spolu
s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 06.08.2011 vo výške 32,46 eur, ročným
úrokom z omeškania 9% zo sumy 2.295,80 eur od 07.08.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.06.2011 medzi postupcom H. H., N..H.. a

žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili
dňa 30.09.2004 Zmluvu č. 561248014, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy H. H., N..H.., poskytla žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že
zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.203,54 eur, ktorá
pozostávala z istiny 3.972,35 eur, riadneho úroku 0,00 eur, úroku z omeškania 231,19 eur a ostatného
príslušenstva v sume 0,00 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémoma predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 231,19 eur prestavujúcu úrok
z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanej úver 3.319,39 eur,
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,15 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si

uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.09.2014 v počte 52 a celkovej výške 2.295,80 eur.
Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.09.2014 sa stali splatnými dňa 06.08.2011 kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach,
ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 06.08.2013 si žalobca

uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Uplatňovaná suma pozostáva z 52 neuhradených splátok
úveru v celkovej výške 2.295,80 eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých
mesačných platieb započítaných na tieto splátky) a zo splatných splátok úveru a na základe uhradených
platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania a zo sumy 2.295,80 eur si uplatňuje úrok z omeškania
od 07.08.2011 do zaplatenia.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 08.09.2014 na ochranu a podporu práv žalovanej,
pričom vzniesol námietku premlčania celého práva, ako aj každej splátky, ktorej splatnosť nastala viac
ako 3 roky pred podaním návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomnými podaniami právneho
zástupcu žalobcu, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, písomným podaním vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pôvodne od H. H., N..H.., zobrala pôžičku, nakoľko chcela
pomôcť dcére. Dostali sa do finančných problémov a stalo sa to, že prestala splácať splátky. Nevie, koľko
splátok zaplatila, v akej výške. Ide o dlhšie časové obdobie, niekoľko rokov, prakticky skoro 10 rokov, čo
zobrala pôžičku a ani nemá prehľad o tom, koľko a začo zaplatila. Vie, že nejaké splátky zaplatila, keď
ešte nemala finančné problémy. Takisto jej prišli aj nejaké papiere zo sporiteľne, nejaké upozornenia,

ale čo to konkrétne bolo, uviesť nevedela. Je dôchodkyňa a žije z dôchodku v sume 370 eur mesačne.
Keď si spočíta všetky náklade, ktoré má na zabezpečenie svojich životných potrieb, tak by bola schopná
platiť mesačné splátky na úrovni 20 eur mesačne.

Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, ktorú vzniesol

vedľajší účastník, tak ide o hmotno - právny úkon a vedľajší účastník na takýto úkon nie je oprávnený.
Takúto námietku môže vzniesť len účastník konania.

Písomným podaním zo dňa 22.12.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, čo tvorí
žalovanú sumu spolu so zaslaním platobnej histórie. Dňa 30.09.2004 pôvodný veriteľ uzatvoril so

žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo
výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk). Dňa 18.06.2011 pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa uvedenú
pohľadávku v celkovej výške 4.203,54 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.972,35 eur a z úroku
z omeškania vo výške 231,19 eur. Istina vo výške 3.972,35 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z
poplatkov a zo zmluvných úrokov; žalovaná dňa 30.09.2004 čerpala peňažné prostriedky v celkovej

výške 3.319,39 eur. Uhradila z poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 1.936,79 eur. Z úhrad
žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 1.781,95 eur, na poplatky bola započítaná suma
vo výške 66,39 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 8,45 eur. Podľa zmluvy
postupca poskytoval žalovanej úver, ktorý mal byť splácaný vo výške 44,15 eur vždy k 20.dňu v mesiaci.
Žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2011 do 20.09.2014 v počte 52 a celkovej výške

2.295,80 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.09.2014 sa stali splatnými dňa 06.08.2011,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatňuje. Žalobca
zároveň uviedol, že nesúhlasil s navrhovaným splátkovým kalendárom, čo však žalovanej nebráni, aby
dobrovoľne vykonávala úhrady, čim sa dlžná suma bude ponižovať.

Dňa 06.02.2015 bola tunajšiemu súdu doručená zo strany právneho zástupcu žalobcu, námietka
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Súd uznesením, č. k. 3C/107/2014 - 68 dňa 11.06.2015,
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.01.2016.Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2014 vzniesol námietku premlčania celého práva,
ako aj každej splátky. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Postupca, ktorému bola pohľadávka

postúpená bankou, je v zmysle uvedeného povinná tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
splatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknedokázanie
aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia
na žalobcu existovala, teda , že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté, a že bola

spôsobila na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 183/2001 Z.z. . V dôsledku toho nemožno
považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči
žalovanému uplatňovať pred súdom.

Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní uviedol, že žalobca má za to, že pohľadávka v návrhu
na začatie konania nie je premlčaná, nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje neuhradené a

nepremlčané splátky úveru splatné 20.06.2010 do 20.09.2014. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011
do 20.09.2014 sa stali splatnými dňa 06.08.2011 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanej o
postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní uviedol, že e trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu,
pričom poukazujú na všetky doterajšie písomné a ústne vyjadrenia. Poukazuje predovšetkým na
čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 07.09.2015, v zmysle ktorého žiadajú, aby súd zaviazal žalovanú na
úhradu istiny vo výške 3528 eur spolu s príslušenstvom v zmysle tohto čiastočného späťvzatia.

H. H., N..H.. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 30.09.2004 zmluvu o splátkovom úvere č.
0561248014 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 100.000 Sk

(3.319,39eur),ktorýsažalovanázaviazalaakodlžníksplácaťvmesačnýchsplátkachpo1.330Sk(44,15
eur), a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola
určenánadeň20.10.2004akonečnásplatnosťúverunadeň20.09.2014,úrokovásadzbapredstavovala
ku dňu podpisu zmluvy 9,30% ročne.

Podľa čl. V. bod 2 zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a
súhlasí s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané
veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002.

Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy, všetky právne vzťahy výslovne neupravené v úverovej zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 4. článku V. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa

§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ), tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti

s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).Podľa bodu 7. VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ

zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej
mene a do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po

splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach

zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu klient a
banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď
neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené

prečerpania a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP, pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok
úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,
pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do
dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok

klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Klient je povinný platiť banke poplatky za služby poskytované bankou podľa Sadzobníka platného v deň
uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve ( bod 16.1.1 VOP).

Oznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa18.07.2011adresovanýmžalovanejspoločnosťH.H.,N..H..

ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu ako postupníka.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 09.05.2014 adresovaným
žalovanej ju vyzval na splnenie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 5.919,70 eur najneskôr do
12.05.2014.

H. H., N..H.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28.06.2011 Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0915/2011/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných stráno odplatnom postúpení pohľadávok, a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv
a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, splatnosť úveru zo dňa 28.06.2011, zostatok pohľadávky

predstavoval sumu 4.203,54 eur a istina celkom sumu 3.972,35 eur, istina do spl. sumu 3.972,35 eur a
po spl. 0,00 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 1195 a dátum poslednej úhrady 28.05.2009.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základezmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa

osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je
nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - H. H., N..H.. ako bankou
a žalovanou ako dlžníkom zo dňa 30.09.2004, na základe ktorej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver

v sume 3.319,39 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť za v zmluve dojednaných podmienok.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiťpodľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Vzhľadom na uvedené je súd povinný nielen vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ale aj z
úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide

o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.09.2014. Začiatok
plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo

dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 05.06.2011, žaloba bola podaná dňa 05.06.2011. Keďže v danom prípade bola

splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.06.2011, teda 40 splátok.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej

právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanej poskytnutý pri úrokovej sadzbe 9,30% ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (september 2004, spotrebiteľský
úver nad 5 rokov ) činila úrok 9,08% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru

poskytovanú peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.
Potomsplátkaistinyaúrokuzúverupoodpočítanípoplatkuzasprávuúveruvsume1,99eurpredstavuje
sumu 42,16 eur ( výška splátky 44,15 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže súd priznal žalobcovi nárok na

40 splátok, pričom nepremlčanými boli splátky, ktorých splatnosť nastala po 05.06.2011 každá v sume
42,16 eur, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.686,40 eur (40 x 42,16 eur) a čo do zvyšku
žalobu zamietol a to čo do nároku na poplatok za správu úveru spolu v sume 79,60 eur ( 40 x 1,99 eur ),
ktorým sa bude zaoberať nižšie.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.06.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových

účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania

o poplatku za správu úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaná ako
klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinná platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru.Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaná bola povinná platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď

žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako
spotrebiteľ ktorá predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovanú ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku

za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

Čosatýkaúrokuzomeškania,žalobcasiuplatniljednakkapitalizovanýúrokzomeškaniavovýške32,46
eur zo splátok splatných od 21.06.2010 do 06.08.2011, ktorý si pri výške úroku z omeškania 9% ročne,
ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Keďže
súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatok za správu úveru, z ktorej sumy bol taktiež úrok z omeškania

vypočítaný, ako je to zrejmé zo žalobného návrhu, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v sume
31,00 eur, ktorý vyčíslil za jednotlivé obdobia a pri žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania tak
ako žalobca, no zo sumy splátky 42,16 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej 2.295,90 eur od 07.08.2011 do

zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s
Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy
1.686,40 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nároku na zvyšných 13 splátok, ktoré sú podľa
súdu premlčané a po nepriznaní nároku na poplatok za správu úveru, a to odo dňa 07.08.2011 tak
ako žiadal žalobca, a čo do zvyšku, teda v časti zamietnutia sumy 573,95 eur (premlčané splátky) a

nepriznania nároku na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej poplatky za správu úveru žalobu v
tejto časti zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 1.686,40
eur, ale aj v časti úrokov z omeškania zo splátok, a to za obdobie od 21.06.2010 do 06.08.2011. Žalobca

mal úspech v sume o zaplatenie 1.686,40 eur, čo predstavuje 74% a neúspech 26%, čo predstavuje
úspech žalovanej, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovanej
vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 48%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 91,29 eur.

Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za deväť úkonov - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby, vyjadrenie zo dňa 22.11.2014, odpoveď na výzvu zo dňa 11.12.2014, účasť na pojednávaní dňa

17.12.2014, odpoveď na výzvu zo dňa 18.12.2014, odvolanie zo dňa 06.07.2015, vyjadrenie zo dňa
14.03.2016, účasť na pojednávaní dňa 21.03.2016, podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda
spolu odmena v sume 821,61 eur + DPH (164,32 eur) = spolu 985,93 eur; nárok na režijný paušál za 6
úkony v roku 2014 po 8,04 eur a 1 úkon v roku 2015 po 8,39 eur a 2 úkony v roku 2016 po 8,58 eur, v
zmysle § 16 ods. 3 vyhl., teda spolu 73,79 eur + DPH (14,76 eur) = spolu 88,55 eur.

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 5 začatých polhodín ( jedna polhodina 13,40 eur ) na ceste
Košice - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 17.12.2014 a za 5 začatých
polhodín (jedna polhodina 14,30 eur) na ceste Košice - Vranov nad Topľou, a späť - spolu vo výške67,00 eur + DPH (13,40 eur) = spolu vo výške 80,40 eur; za účasť na pojednávaní dňa 21.03.2016, a to
v sume 71,50 eur + DPH (14,30 eur) = spolu vo výške 85,80 eur, pričom si žalobca z dôvodu účasti na
pojednávaní dňa 21.03.2016 na tunajšom súde aj na ďalšom pojednávaní uplatňuje 1 náhrady za stratu

času, teda sumu 42,90. Spolu si teda uplatnil náhradu za stratu času vo výške 123,30 eur.

Ďalej si uplatnil aj cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 17.12.2014 a dňa 21.03.2016
motorovýmvozidlom-Košice -VranovnadTopľouaspäťpripočte2x96kilometrov,priemernejspotrebe
5,0 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,27 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur, výpočet:(0,183x96)+

(0,05x96x1,27) = 23,67 eur + DPH (4,73 eur) a pri priemernej spotrebe 5,0 l/100 km a cene pohonných
hmôt 1,00 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur, výpočet:(0,183x96)+ (0,05x96x1,00) = 22,37 eur + DPH
(4,47 eur), pričom si žalobca z dôvodu účasti na pojednávaní dňa 21.03.2016 na tunajšom súde aj na
ďalšom pojednávaní uplatňuje 1 náhrady z cestovných náhrad v sume 13,42 eur. Spolu si teda uplatnil
cestovné náhrady vo výške 41,82 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 985,93 eur, režijného paušálu 88,55 eur, náhrady cestovného v sume 41,82 eur a náhrady za
stratučasuvsume123,30eur(zahrnutéajDPHvovýške20%zodmeny, režijného paušálu,cestovného
a náhrady za stratu času, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18
ods. 3 cit. vyhl.). Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.239,60 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere48%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 595,00 eur
(48% zo sumy 1.239,60 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie
konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 137,50 eur, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov

v sume 66,00 eur (48% zo sumy 137,50 eur ).

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil mu súd v súlade s ust. § 160
ods. 1 druhá veta, Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej bol
zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalovaná žiadala zaplatiť dlh v splátkach vo výške 20 eur mesačne. Súd je však toho názoru, že ňou
navrhnutá výška je príliš nízka, žalovaná by splácala dlh voči žalobcovi pri takejto sume viac ako 84

mesiacov (viac ako 7 rokov), čo je veľmi dlhá doba, a preto súd rozhodol, že výška mesačnej splátky je
40 eur. Tým sa splácanie dlhu voči spoločnosti upraví na dobu zhruba 42 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.