Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 1, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711218496
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7711218496.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci oprávneného Union zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava, Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému F. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, Q., v konaní o vymoženie 127,07 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 6Er 687/2011-19 zo dňa 28.05.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,67 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie udelil dňa
04.01.2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že u povinného boli vykonané
opakované lustrácie a bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok postihnuteľný výkonom

exekúcie.

4. Následne súd citoval ust. § 243h ods. 1, ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a
po preskúmaní kompletného spisového mal preukázané, že povinný nedisponuje na území Slovenskej
republiky žiadnym nehnuteľným majetkom, nemá vedený účet v banke, sú voči nemú vedené ďalšie 3
exekúcie, nie je zamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Z tohto dôvodu súd exekúciu zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. §196 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
ust. § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a oprávneného zaviazal
na náhradu trov exekúcie vo výške 43,67 Eur.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Zastavenie exekúcie

považoval za predčasné a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016.
Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti nadobudne
majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej
právnej skutočnosti. Bol toho názoru, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že povinný je nemajetný bez akejkoľvek
konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže

vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak
uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinnývlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Podotkol, že v prípade
zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že u povinného bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, čo vyplýva z Centrálneho registra exekúcii. Lustráciami bola preukázaná
nemajetnosť povinného a ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE 56/2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn.

1CoE 41/2012 a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že pre zastavenie exekúcie
je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý,

prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný je fyzická osoba
v produktívnom veku a je teda predpoklad, že v budúcnosti nadobudne majetok. Podotkol, že počet
exekúcii vedených proti povinnému nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým
majetkom povinný disponuje.

10. Povinný ani súdny exekútor sa k vyjadreniu oprávneného nevyjadrili.

11. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

15. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie

exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či
sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu

trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery
povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný
súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor
viazaný.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21.12.2011
na základe rozhodnutia oprávneného - výkazu nedoplatkov č. 1110041931 zo dňa 25.10.2011.
Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 04.01.2012. Podaním zo dňa
16.10.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený

žiaden majetok povinného postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil.Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie
presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 CSP) a dodáva, že v danom
prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že súdny exekútor vykonal
za účelom zistenia majetku povinného všetky potrebné úkony, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že
exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011 a počas 8 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene
u povinného. Za účelom zistenia majetku povinného súdny exekútor vykonal lustráciu v bankách,
Sociálnej poisťovni, na dopravnom inšpektoráte, a zistil, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani

nehnuteľného majetku a nemá žiaden príjem, pričom voči povinnému sú vedené ďalšie 3 exekučné
konania. Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho
exekútora je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto
situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich
realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp
procesnej ekonómie). Rozhodujúca je v danom prípade skutočnosť, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný
stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti
došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Akékoľvek úvahy oprávneného o budúcom
možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov,
nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

19. Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdpovažuje dôvody,prektorésúdzastavilexekúciuzadostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(ust. § 428 CSP).