Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 4, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Er/819/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208000
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417208000.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekučného konania oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava v konaní právne zast. Advocate s.r.o., advokátska
kancelária, IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: S. Q., R..
XX.XX. XXXX, D. J. D. XX, XXX XX J. D., vedenej pod sp. zn. EX 8942/17 súdnym exekútorom JUDr.
Rudolf Krutý PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 na vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 54,83 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 22.06.2017 požiadal súdny exekútor o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri asociácii pre arbitráž zo dňa

27.05. 2016. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojil aj fotokópiu Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 603100067 zo dňa 23.09.2013 vrátane Všeobecných obchodných podmienok a fotokópiu
rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 23.09.2013.

2. Oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 23.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.603100067,nazákladektorejoprávnenýposkytolpovinnémubezúčelovýspotrebiteľskýúvervovýške

300,00 €. Povinný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 588,00 €. Povinný je v zmluve označený
ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu.
Povinný zároveň v ten istý deň uzavrel s oprávneným rozhodcovskú zmluvu.

3. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž v
konaní pod sp. zn. SRSAspA 00855/16 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému úrok

v sume 54,83 €, úrok z omeškania v sume 0,39 €, poplatok v sume 166,55 €, zmluvnú pokutu vo výške
33,00 €, poplatok za upomienku 10,00 € a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 92,18 €.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP) v znení účinnom od 01.04. 2017, ak
tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

5. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") v ustanovení § 44 ods. 2 upravil procesný postup exekučného
súdu po podaní žiadosti o udelenie poverenia, a to tak, že súd preskúma žiadosť o udelenie povereniana vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

6. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom. Súd
najmä skúmal v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (uznesenia so sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3Cdo/74/2012 zo
dňa 10.01.2013 a 5Cdo/232/2012 zo dňa 27.02.2013), či bola právomoc rozhodcovského súdu založená
na platne uzavretej rozhodcovskej doložke.

7. Za týmto účelom súd preskúmal listiny predložené oprávneným, pričom zistil, že oprávnený a povinný
uzatvorili dňa 23.09.2013 zmluvu č. 603100067. Oprávnený s povinným zároveň uzavrel rozhodcovskú
zmluvu, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 603100067, budú riešené
v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným súdom

Slovenskej republiky.

8. Zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
(ďalej len "OZ") v § 52 ods. 1 zakotvuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V odseku 3 toho istého paragrafu definuje

dodávateľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odsek 4 definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ďalej je v odseku 2 zakotvené, že
za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ považujú najmä ustanovenia,

ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Súd zmluvu č. 603100067 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným považuje za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve vystupuje oprávnený
ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, naopak, povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti,
ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená menom, priezviskom a rodným číslom,

číslom občianskeho preukazu. Súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne
dojednaná. V zmysle § 53 ods. 3 OZ ťaží v tomto prípade dôkazné bremeno dodávateľa (oprávneného).
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 53 ods. 2 OZ nepovažuje také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Súd z predloženej rozhodcovskej zmluvy zistil, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o

spotrebiteľskom úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári,
do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje (číslo rozhodcovskej zmluvy totožné s číslom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, označenie dlžníka, dátum a miesto podpisu rozhodcovskej zmluvy). Povinný v
tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť,
že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či

povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétneznamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Preto súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za
individuálne dojednanú, nakoľko povinný jednoznačne nemohol ovplyvniť jej obsah a zároveň ani

oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní opaku.

10. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu, jej praktickým dôsledkom je, že napriek jej
formálnemu zneniu je spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva,
že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom

konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (povinnej), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera
požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať
v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy
dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú

dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa,
keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť
iniciovania sporu z uzavretých zmlúv zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to,
že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou
doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku výberu medzi

viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonaného dodávateľom ako silnejšou
stranou spotrebiteľského vzťahu. V prípade podania žaloby oprávneným na rozhodcovskom súde, ako
tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom.

11. Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis), a preto súd vyhodnotil uzavretú
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku.

12. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluváchabsolútneneplatné.Vzmyslecitovanéhoustanovenia§39OZje absolútneneplatnýajprávny
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), teda nie je

potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinná) dovolával. Na základe vyššie uvedeného dospel
súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona
o neprijateľných zmluvných podmienkach.

13. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej

aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny
akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22.04.2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone a dokonca v
tomto spore rozhodoval rozhodcovský súd, ktorého právomoc na rozhodovanie v konaní vôbec nie je
založená rozhodcovskou zmluvou, tak exekučný súd dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v

rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

14. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku o
zastavení a trovách exekučného konania.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to
písomne v 2 vyhotoveniach § 362 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.).V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).