Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200332
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8211200332.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcov v 1.

rade T.. T. N., bytom L. XX, B., právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom
advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, v 2. rade I.. L. Z., bytom P. XXX, U. X, Č. D., právne
zastúpenej JUDr. Jánom Fečkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 61, proti žalovaným
v 1. rade I.. T. E., bytom P. XX, Q. a v 2. rade J. E., bytom P. XX, Q., obaja právne zastúpení JUDr.
Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, Garbiarska 20,
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 984,11 Eur s úrokom z omeškania vo

výške 17,6 % od 1. 7. 1996 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX. X. XXXX a upravenou na pojednávaní
konanom dňa 5. 10. 2000 voči žalovaným domáhal náhrady škody vo výške 3.319,39 Eur spolu s 19,5 %
úrokom z omeškania ročne od 1. 7. 1996 do zaplatenia, ušlého zisku vo výške 3.319,39 Eur spolu so 17

% úrokom z omeškania ročne od 1. 7. 1996 a 30 % zo škody, ktorá bude zistená na základe znaleckého
posudku, ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaní sa na základe schvaľovacích rozhodnutí ObÚŽP v Bardejove
o umiestnení stavby, stavebného povolenia, o odstránení stavby stali 20.4.1995 stavebníkmi na
susednej nehnuteľnosti na adrese P. XX, Q.. Žalovaní počas doby výstavby poškodili stavebnými
zásahmi nehnuteľnosť a spôsobili škodu na stavebnotechnickom stave a vybavení nehnuteľnosti.

Uvedené zásahy mali za následok: a) popraskanie obvodových stien od ulice a od dvora vymedzenom
prasklinami, popraskaním, vydutím, zavlhnutím, plesňou spoločnej steny, b) prelomením kachličkovej
podlahy po celej dĺžke spojovacej chodby, jej vydutie a uvoľnenie osadenej dlažby, c) deformácii 2
kusov vchodových zárubní a dverí, d) neprepojení existujúcich zvodov dažďovej vody po novostavbu,
e) neosadení snehových zábran v zadnej spojovacej strechy, f) v poškodení záhrady a pozemku
pracovníkmi dodávateľa stavebných prác skládkou materiálu, samotnými stavebnými prácami a
využívaním sociálneho vybavenia pozemku k osobnej hygiene, g) v odstránení strechy nad vchodom do

pivnice letného domčeka, h) v potrhaní 7 ks panelových radiátorov, 2 ks radiátor. ventilov a poškodení
plynového kotla.Rozsah škody žalovaní uznali, ale tieto neodstránili v lehote a možnom rozsahu. Žalovaní neodstránili
škodové následky dojednané dohodou zo dňa 27. 1. 1996, preto sa žalovaní domáhali uvedenia
nehnuteľnosti do pôvodného stavu v rozsahu vymedzenom dohodou zo dňa 27. 1. 1996.

Žalovaní vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 25. 3. 1997 uviedli, že neuznávajú nárok žalobcov a
zodpovednosťzaškodu,ktorámalavzniknúťvsúvislostisvýstavbouichdomu.Poukázalinaskutočnosť,
že v rozhodnutí o odstránení stavby zo dňa X. X. XXXX G.-XXX/XXXX-B. v Q. pod bodom 8 je uvedené,
že za škody spôsobené na susedných nehnuteľnostiach zodpovedá prevádzateľ búracích prác, pričom

týmto bola spoločnosť Biľ Hertník. Zároveň podotkli, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcov,
že v čase podania žaloby sú vlastníkmi nehnuteľnosti, keďže kúpnou zmluvou zo dňa XX. X. XXXX
nehnuteľnosť odpredali. Žalovaní na základe uvedeného žiadali žalobu zamietnuť.

Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX žalobu zamietol a
uložil žalobcom nahradiť žalovaným trovy konania. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. XCo/XXX/

XXXX-XX zo R. XX. XX. XXXX zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd poukázal na nesprávny právny názor v otázke pasívnej
legitimácie žalovaných, keďže podľa názoru odvolacieho súdu sú v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka zodpovednými za škodu aj žalovaní. Zároveň uviedol, že je na žalobcoch, u
koho si predmetnú škodu uplatnia a uložil prvostupňovému súdu v ďalšom konaní zisťovať výšku škody,

ktorá vznikla žalobcom s tým, že bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, kde znalec ustáli výšku
škody.

Následne Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X. XX. XXXX žalobu
zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. V odôvodnení uviedol, že

žalovaní navrhli pripustenie zmeny návrhu na pojednávaní konanom dňa 5. 10. 2010. Žalovaní s
týmto návrhom nesúhlasili z dôvodu, že žalobcovia rodinný dom predali dňa 16. 8. 1996 firme a táto
nepožadovala odstránenie závad uvedených v dohode zo dňa 27. 1. 1996, pretože dom mieni zbúrať.
Rodinný dom bol predaný firme MARVEL, s.r.o., Bardejov. Napriek tejto skutočnosti žalovaní odstránili
závady uvedené v bodoch c), d), e) f), g) dohody. Ďalej v odôvodnení uviedol, že podľa názoru súdu

stavebnými prácami prevádzanými na stavbe rodinného domu žalovaných vznikla škoda na rodinnom
dome žalobcov. Predajom rodinného domu žalobcov za cenu podstatne vyššiu (990.000,- Sk) než
bola podľa pôvodného znaleckého posudku (189.939,- Sk), bola škoda žalobcom uhradená. Nebolo
preukázané, žeby žalobcovia dostali za dom ešte vyššiu cenu, keby nebol poškodený, než akú dostali
od kupujúceho. Kupujúcemu nezáležalo na technickom stave domu, lebo na tomto chcel previesť najprv

rozsiahlu rekonštrukciu a nakoniec sa rozhodol zbúrať ho. Vzhľadom na to, že nový vlastník chcel
dom zbúrať, bolo by proti dobrým mravom žiadať, aby žalovaní dom uviedli do pôvodného stavu jeho
opravami, alebo uhradili zmluvnú pokutu. Žalobcovia neutrpeli ďalšiu škodu 100.000,- Sk z dôvodu, že
o to bola znížená trhová cena nehnuteľnosti, pretože dom predali za oveľa vyššiu cenu ako bola cena
určená znalcom. Z uvedených dôvodov podľa prvostupňového súdu nebol dôvod na pribratie znalca do

konania, ktorý by určil výšku škody.

Uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. X. XXXX Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok
Okresného súdu Bardejov č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X. XX. XXXX a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd nerešpektoval právny názor

odvolacieho súdu v predchádzajúcom uznesení zo dňa XX. XX. XXXX č.k. XCo/XXX/XX-
XX a nezisťoval výšku škody, ktorá vznikla žalobcom v zmysle dohody zo dňa 27. 1. 1996 (z porušenia
zmluvy) a vo veci nenariadil znalecké dokazovanie, v ktorom by znalec ustálil výšku škody. Uložil súdu
prvého stupňa zisťovať výšku škody, ktorá vznikla žalobcom z porušenia zmluvy zo dňa 27. 1. 1996, za
tým účelom nariadiť znalecké dokazovanie, kde znalec ustáli výšku škody, ako aj skúmať, či žalobcovi

vznikla aj iná škoda, ktorá by sa rovnala prípadnému rozdielu ceny v čase predaja, ak by bolo došlo k
oprave domu včas a ceny v čase poškodenia, v obidvoch prípadoch ide o trhovú cenu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadrením žalovaných, vyjadreniami žalobcov, dožiadanými
výsluchmi svedkov Ing. C., Ing. Arch. Č., Ing. T. P., A. D., C. K., F. Y., T. Š., JUDr. Q., Ing. U., výsluchmi

svedkov Ing. N., Ing. N., znaleckými posudkami znalcov Ing. Mandulovej, Ing. Štenka, výsluchmi oboch
znalcov Ing. Mandulovej a Ing. Štenka, dohodou zo dňa 27. 1. 1996 a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:Podľa usmernení odvolacieho súdu v zrušujúcich uzneseniach tunajší súd uznesením sp. zn. XC/XXX/
XX-XXX pribral do konania znalca Ing. Petra Štenka a uložil mu po ohliadke na mieste samom zistiť
výšku škody, ktorá vznikla žalobcom porušením zmluvy zo dňa 27. 1. 1996 zo strany žalovaných

na rodinnom dome č. XX na P. ulici v Q., ktorá vznikla stavebnými prácami na susednom dome č. XX, a
ktorú v uvedenej zmluve žalovaní uznali a zároveň zodpovedať na otázku, či žalobcom vznikla aj ďalšia
škoda, ktorá by sa rovnala prípadnému rozdielu trhovej ceny v čase predaja rodinného domu č. XX, ak
by žalovaní včas opravili dom podľa zmluvy a ceny v čase poškodenia domu.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX podaného znalcom z odboru Stavebníctvo
odvetvie Pozemné stavby a oceňovanie stavebných prác Ing. Petrom Štenkom súd zistil, že na základe
skutočností zistených z predložených podkladov, výpočtov a skutočností uvedených v posudkovej a
prílohovej časti dospel k záveru, že výška škody, ktorá vznikla žalobcom porušením zmluvy zo dňa 27.
1. 1996 zo strany žalovaných na rodinnom dome č. XX na P. ulici v Q., ktorá vznikla stavebnými prácami
na susednom dome č. XX a ktorú v uvedenej zmluve žalovaní uznali sa rovná nákladom na uvedenie

rodinného domu žalobcu do pôvodného stavu, aký bol pred poškodením a to v cenovej úrovni r. 1995 je
28.063,- Sk s DPH. Na základe skutočností zistených z predložených podkladov, výpočtov a skutočností
uvedených v posudkovej a prílohovej časti dospel k záveru, že rozdiel VŠH hodnôt rodinného domu v
čase pred a po poškodení v cenovej úrovni r. 1995 je 17.355,- Sk s DPH. Pri tomto ohodnotení neboli
zohľadnené náklady na uvedenie do pôvodného stavu.

Na pojednávaní konanom dňa 27. 5. 2004 a podaním zo dňa 9. 2. 2005 žalobca v 1. rade rozporoval
závery znaleckého posudku a navrhol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

Na pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2010 žalobca v 1. rade uviedol, že navrhuje, aby súd vypočul

svedkov, ktorých iniciály súdu v lehote 10 dní predloží a žiadal, aby títo svedkovia boli vypočutí ohľadom
toho, v akom stave bol dom žalobcov v roku 1995 v čase generálnej rekonštrukcie a následne v roku
1996 po poškodení. Bližšie otázky na svedkov vyplynú z ich výpovede a budú súčasťou ich výsluchu.
Poukázal na to, že v roku 1995 v čase konania Bardejovských trhov, čo je posledný víkend v auguste,
bola v Bardejove veľmi silná prietrž mračien, kedy bol prítomný na týchto trhoch a bol v jeho dome s

Dr. Q. a jeho synom L.. Nahromadenie tejto dažďovej vody zo šikmého podlažia rozostavaného domu
žalovaných spôsobilo vytečenie celého množstva vody, jednalo sa o zvod dažďovej vody, ktorá stekala
po šikmom druhom nadzemnom podlaží rozostavaného domu žalovaného do diletačnej špáry medzi ich
domami, ktorú vytvoril žalovaný. Pôvodne tam táto diletačná špára nebola, domy boli spojené pevne.
Táto voda zničila múr jeho starého domu a vyplavila základy. Došlo k zlomeniu jeho starého domu.

Následne si volal odborníkov na statiku a tí videli v akom stave sa jeho dom nachádzal. Nechcel predať
tento dom, pretože nebol nútený z ekonomického hľadiska a mal k tomuto domu veľmi blízky citový
vzťah, keďže v ňom prežil detstvo. Keď však odborníci povedali, koľko bude stáť rekonštrukcia a oprava
tohto domu a on to porovnal s ponukou, ktorú mu dal záujemca Ing. C., ktorá činila asi dvojnásobok
iných ponúk, tak sa rozhodol predať tento dom a vzdal sa pamiatky po svojich predkoch. Poukázal, že

sa tak stalo až po uplynutí lehoty, ktorú si so žalovaným dohodli dňa 27. 1. 2006. Následne zistil, že
dom nebude môcť opraviť, tak ho predal. Žalovaný nedodržal dohodu, tak ďalej netrval na uvedení do
pôvodného stavu. Poukázal na statický posudok, ktorý tvorí súčasť spisového materiálu. 25. 1. 1996
mu volala jeho teta, že má zamrznuté okná zvnútra domu. Nikdy v zime nekúril v dome, ani nemusel
temperovať, pretože dom bol postavený tak, že to nebolo potrebné. Bez ohľadu na akúkoľvek vonkajšiu

teplotu bolo v dome plus päť stupňov. Prišiel do Bardejova pozrieť, čo sa stalo. Zistil, že zatečením
rodinného domu došlo k zmene vlhkostných parametrov v dome a boli potrhané rozvody v dome, ako aj
radiátory. Vrátil sa do Košíc a na druhý deň sa vrátil s pánom Q. a vykúrili dom prostredníctvom kachlí
a šporákom v kuchyni. V rovnaký deň 26. 1. 1996 podpísal dohodu so žalovaným.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2010 uviedol, že je pravdou, že dňa
26. 1. 1996 bola uzavretá dohoda medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade. Bolo presne dohodnuté a
vyšpecifikované, čo sa má opraviť. Poukázal na to, že žalovaní vykonali a realizovali práce uvedené
pod bodmi C, D, E, G dohody. Na pojednávaní žalobca v 1. rade uviedol nové skutočnosti, s ktorými
bol konfrontovaný po prvýkrát, pričom spor trvá už 14 rokov. Dovtedy to uvedené nebolo. Má za to a

bolo to už v konaní niekoľkokrát deklarované, že praskliny obvodových stien, vzhľadom na charakter
pôdorysu domu žalobcu,
ako aj žalovaného znamená, že tieto praskliny nespôsobil žalovaný, pretože tu už boli predtým. Rovnako
na dome žalovaného sa nachádzali tieto praskliny. Poukazujem na znalecký posudok Ing. Lieskovskéhoa Ing. Štenka. Dom bol postavený v roku 1912. Zároveň pri miestnom šetrení za účelom vypracovania
znaleckého posudku Ing. Štenka boli prítomní len žalobcovia. Poukázal na to, že časť múrov bola
postavená z hlinených tehál. Rovnako aj na časovú súslednosť jednotlivých krokov žalobcu v 1. rade,

pričom má za to, že jeho vyjadrenie, že nechcel predať dom je účelové, pretože z posudku zo dňa 5. 4.
1996 vyplýva, že je vyhotovený za účelom predaja. Poukázal na to, že v znaleckom posudku Ing. Štenka,
ktorý ocenil práce, sú zahrnuté aj tie práce, ktoré medzitým žalovaný vykonal. Tvoria teda súčasť ceny.
Zároveň poukázal na to, že zo strany žalobcu sa uvádzajú iné rozhodujúce skutočnosti, než tomu bolo
pôvodne v žalobe. Súhlasil s čiastočným späťvzatím.

Podaním zo dňa 11. 11. 2010 vzali žalobcovia svoj návrh v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške
3.319,39 Eur späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. S uvedeným žalovaní súhlasili, preto Okresný
súdBardejovuznesenímč.k.XC/XXX/XXXX-XXXkonanievčastinárokužalobcovozaplatenie3.319,39
Eur zastavil a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté
aj o trovách tohto konania.

Svedok Ing. T. P. na pojednávaní konanom dňa 1. 2. 2012 uviedol, že bol v Bardejove, kedy sa staval
dom žalovaných. Bolo to v štádiu rozostavania domu po prvú deku, teda prvé podlažie nad úrovňou
zeme. V tom čase žiadne zmeny na dome žalobcu v 1. rade nevidel. Pri druhej návšteve počas stavby
domu žalovaných, neboli devastačné zmeny ako mu neskôr spomínal žalobca v 1. rade. Na návštevách

u žalobcu bol v rozmedzí rokov 1992,1993 až 1995, posledná návšteva bola na jar roku 1995. Nevšimol
si praskliny zvonku alebo zvnútra domu.

Svedok Ing. arch. L. Č. pri výsluchu na Okresnom súde Košice II dňa XX. X. XXXX uviedol, že po 35-
ročnej praxi si myslí, že objekt bol poškodený stavebnou činnosťou suseda. Bol oboznámený s dohodou

medzi žalobcami a žalovanými. Nezistil, že boli odstránené a urobené veci, ktoré boli dohodnuté v čase
zadania rozpočtu ani neskôr. V rozpočte posúdil stanovené stavebné činnosti, ktoré sa mali vykonať
v cenovej úrovni v roku 1996 na cenu 190.000,- Sk a toto by podľa jeho názoru bola cena všetkých
potrebných prác dodávateľským spôsobom a na úplnú obnovu poškodenej chodbovej časti.

Svedok T. Š. pri výsluchu pred dožiadaným súdom, Okresným súdom Košice I, dňa X. X. XXXX uviedol,
že žalobca v 1. rade je jeho bývalým švagrom, žalobkyňa v 2. rade je jeho bývalá manželka. Dodnes sú v
dobrom vzťahu. Uviedol, že išlo o kvalitnú stavbu, nemala žiadne závady. Menila sa tam elektroinštalácia
a rozvody staré olovené za nové, nové omietky vonkajšie, vnútorné, okná a kúrenie. Išlo o bežnú
údržbu a aj zhodnotenie domu, jeho modernizáciu. Vedľajší susedný dom, teda majitelia tohto domu,

pri nejakých stavebných prácach, keďže nedodržali určité zabezpečenie, tak zrejme vplyvom vody,
mechanického namáhania došlo k takému poškodeniu domu žalobcu, že sa porušila statika základnej
konštrukcie domu, dochádzalo k jeho zavlhnutiu. Naposledy videl dom v roku 1996, stále tam boli
viditeľné poškodenia, nemal pocit, že by preukázateľne boli škody odstránené.

Svedok F. Y.Ľ. pri výsluchu pred dožiadaným súdom, Okresným súdom Košice II, dňa XX. X.
XXXX uviedol, že pomáhal s rekonštrukciou domu žalobcov koncom osemdesiatych a začiatkom
deväťdesiatych rokov. Dom bol funkčný, obývateľný, vybavený nábytkom. Dom mal kuchyňu, kúpeľňu s
obkladmi, bol skoro nadštandardne zariadený, mal záujem o jeho kúpu.
Svedok Ing. T. P. pred dožiadaným súdom, Okresným súdom Košice I, dňa XX. X. XXXX uviedol že

pomáhal žalobcom s rekonštrukciou domu začiatkom deväťdesiatych rokov. Pomáhal s vývozom sutín,
sekaním stien na potrubie a neodbornými pomocnými prácami. Po ukončení stavebných prác priamo
na dome nebol, dom videl z vonku. Približne v roku 1995-1996 videl, že dom bol napadnutý vlhkosťou,
vo vnútri nebol.

Svedok C. K. pred dožiadaným súdom, Okresným súdom Košice II, dňa XX. X. XXXX uviedol, že otvoril
si stavebnú firmu na rekonštrukcie nehnuteľností a kontaktoval sa so žalobcom, ktorému realizoval
rekonštrukciu omietok. Rekonštrukčné práce osobne nevykonával, mal na to pracovníkov. So žalobcom
konzultoval rozsah a postup vhodných prác. Dom bol spôsobilý na riadne užívanie, vlhkosť nebola,
ani statické poruchy nevidel. Dom bol zariadený a plne funkčný. Na dome bol znova po popraskaní

radiátorov,dombolzavlhčený,okolodveríbolipraskliny,tiemuakoprvéutkvelivpamäti.Nastrechebolo
lešenie, ktoré tam nemalo čo robiť bez podloženia. Praskliny boli v jednotlivých izbách. Pred vchodom do
domubolrozkopanýchodník.Vtakomstavebolproblémdomužívaťabolapotrebnáoprava,odvlhčenie,
odvodnenie, riešiť statiku, opravy omietok. Odporučil odstránenie vád, ktoré boli spôsobené stavebnoučinnosťou suseda, hlavne odvodnenie, odstránenie statických porúch, vady mali byť odstránené po
dohode. Na dome boli aj iní odborníci, Ing. Arch. Č., ktorý je odborníkom na historické budovy a bol tam
aj statik, pričom títo žalobcovi radili. Rozkopaný chodník pred domom žalobcu bol zvodom, po ktorom

stekala dažďová voda pod dom do základov. Stena styku so susedom bola veľmi mokrá skoro po vrch,
čo bolo zapríčinené zatekaním.

SvedkyňaJUDr.J.Q.privýsluchupreddožiadanýmsúdom,OkresnýmsúdomKošiceI,dňaXX.X.XXXX
uviedla, že v dome žalobcu bola v rokoch 1994-1995, 1996, presne si pre odstup času nepamätala.

Poslednýkrát bola v uvedenom rodinnom dome so žalobkyňou v 2. rade. Izby a kuchyňa boli obývateľné,
v zodpovedajúcom stave, v akom bol dom užívaný. Bola tam pri príležitosti vypratania domu po uzavretí
kúpnej zmluvy na jeho predaj. Bola poškodená stena s domom žalovaného. Pracovala so žalobcom v 1.
rade v kancelárii až do roku 2007, takže vedela o žalobe na žalovaných. Nepamätala si, či pri uzatváraní
dohody mohla byť prítomná. Ak bola, tak na obsah dohody si pre odstup času nepamätala. Poškodená
bola spoločná stena od vstupných dverí do domu až po východ na dvor. Okrem steny dlažby pri východe

na dvor, vstupné dvere pri východe z ulice boli skrivené. Celá spoločná stena bola mokrá.

Svedok Ing. I. U. pred dožiadaným súdom, Okresným súdom Košice I, dňa X. XX. XXXX uviedol, že
poskytoval konzultácie žalobcovi v období roku 1994. Doporučil mu statika Ing. R.. Poznal dom od roku
1988. Dom bol v poriadku, nebolo vidieť žiadne statické poškodenia. Bol obývateľný, zvonku nevyzeral

nadštandardne, ale vnútri bol pekne, vkusne zariadený a vybavený. Po poškodení domu videl praskliny
na priečelí budovy od ulice, okolo vchodových dverí a prasklina v dlažbe na chodbe, ktorá susedila so
susedným objektom. Praskliny boli nevratnou deformáciou. Dali sa len stabilizovať základy, zainjektovať
základové murivo obvodového plášťa a potom riešiť sanáciu prasklín injektážou. Ostatné porušenia
vplyvom búrky, zamočené murivo, vyplavená hlinená vrstva, stopy zatečenia objektu, neboli nevratné

poškodenia. Podľa jeho názoru by sa suma 360.000,- Sk týkala zastabilizovania základu.

Svedok A. D. na pojednávaní konanom dňa 29. 4. 2013 uviedol, že videl nehnuteľnosť, aká bola v
pôvodnom stave. Nespájal si ju so stavebnou činnosťou, ktorá bola robená na vedľajšej nehnuteľnosti,
a až potom ako mu ukázal žalobca, čo sa mu stalo, tak všimol si praskliny na fasáde, v prednej a zadnej

časti a ukázal mu, že je podopretá jedna stena. Praskliny boli na fasáde a ťahali sa od venca smerom
dole. Boli aj zvonku aj zvnútra. Viac si nepamätal. Radiátory boli v dome popraskané v zime roku 1995.
Nevedel uviesť z akého materiálu boli steny v dome.

Svedok Ing. L. C. na pojednávaní konanom dňa 16. 7. 2013 uviedol, že s vecou bol oboznámený.

So žalovaným v 1. rade sa stretol a on ho požiadal, aby išiel o veci vypovedať, pričom vyšpecifikoval
3 body týkajúce sa škody, ktorá vznikla na majetku JUDr. N. a že v tejto dohode je, že sa zaviazal
pán Ing. E., že tieto dohody odstráni a že neboli úplne odstránené k spokojnosti JUDr. N.. Je autorom
tohto projektu a bral účasť aj pri výstavbe, pretože takýmto procesom ako išla táto stavba, sa konajú
aj iné stavby v oblasti pamiatkových rezervácií. Pri tejto stavbe, keď sa to začínalo stavať, bol prvý

problém, že následkom nerobenia vodných prieskumov na tejto stavbe, kde by sa zisťovala skutočnosť
rôznych väzieb konštrukcií, bolo možné niektoré posúdiť, až keď prišlo k asanácii pôvodnej stavby,
ktorá po asanácii uvoľnila pozemok a na tomto pozemku bola postavená stavba rodinného domu Ing.
E.. Už pri základoch bolo dôležité riešiť moment súvisiaci s riešením našich predkov, že následkom
rôznych požiarov v Bardejove, vplyvom živlov, oni v minulosti riešili spoločné múry. Na tejto stavbe

sme zistili, že do výšky od terénu do 1/3, stavba bola previazaná s asanovanou stavbou. Zvyšná časť
2/3 sa nedotýkala asanovanej stavby. Riešili základy tak, že boli oddelené od stavby JUDr. N. a bola
vytvorená medzera minimálne 5 cm medzi oboma múrmi, aby dvojpodlažná stavba Ing. E. svojou
váhou a ťažkou strechou nestrhávala za sebou stavbu JUDr. N.. Pri ďalšej výstavbe, ako autor projektu,
v podstate spolupracoval pri riešení rôznych detailov, ktoré vytvárali čo najmenej možností na vznik

porúch na stavbe JUDr. N.. Stavba JUDr. N. bola postavená v podstate ako prízemná s trámovým
stropom bez obvodového venca a sedlovej strechy s hrebeňom rovnobežne s ulicou P.. Tým táto stavba
rokmi stratila určitú stabilitu následkom rôznych živlov, ktoré na tieto budovy pôsobili v Bardejove. Ešte
aj dnes je požiadavka pamiatkarov na zohľadnenie pohybov na stavbách, ktoré majú taký stav, že
nemajú veľmi pevnú statickú konštrukciu. O to viac, že keď sa zasanovala pôvodná stavba uvoľňujúca

pozemok, tak v podstate bol dom JUDr. N. z troch strán uvoľnený. Výstavbou domu Ing. E. sa mu vracala
určitá stabilita naspäť. Komunikácia P. v minulosti nemala betónový podklad, iba štrkový a následkom
tejto nestability komunikácie a jazdením rôznych ťažkých vozidiel pre zásobovanie zadných traktov,
dochádzalo k otrasom, ktoré sa odrazili aj na novom dome Ing. E.. Takéto všelijaké praskliny na týchstavbách sa dajú hodnotiť ako statické poruchy a zároveň ako vrásky staroby príslušného domu. Je
pravdou, že následkom počasia, nadmerných zrážok, ako aj polievanie samotnej deky po zabetónovaní,
došlo k tomu, že tá voda sa neudržala na tej deke a došlo k zaliatiu škáry a ohrozilo to majetok aj JUDr.

N., ale aj E.. Pokiaľ si pamätá, tak robilo sa všetko preto, aby sa minimalizovali tieto momenty, pretože
bol upozorňovaný dodávateľ stavby, aby sa škára chránila, aby do nej čo najmenej vody zatekalo. Vie,
že pod základy, ktoré boli šírky 70 cm, dávali 20 cm štrkové lôžko, do ktorého sa vložil flexibil 2 x 80,
aby možná voda podzemná pri tých všelijakých zrážkach, kedy kulminuje hore - dole, aby čo najmenej
poškodzovala i jeden i druhý dom a odtekala do príslušnej kanalizácie, ktorá v ulici P. pri jednej aj druhej

stavbe bola v nižšej úrovni ako je prízemie domu. Je pravdou aj taká vec, že v príslušnej stavbe Ing. E.
bola trasovaná elektrická prípojka. Je to jav, kedy právomoc majú elektrikári, ktorí ten kábel mali uložiť.
Jama ostala vykopaná, prišli zrážky. Je to moment, kedy táto voda vytvorila škodu na majetku JUDr. N.
a teraz je otázka, kto je vinný, že táto skutočnosť vznikla. Po tejto komunikácii, keď to bolo vykopané,
sa pohybovali ďalej nákladné autá, boli uvoľnené statické sily základov JUDr. N., takže tá voda ľahko
prenikla do základov, dlho tam ostala, prišli mrazy a deformovali podlahu v chodbe, kde sa v tom zápise

píše, že treba vymeniť doslova celú podlahu. Žalovaný v 1. rade mu zavolal, keď sa asanoval dom
kupujúcim, ktorý kúpil dom od žalobcu v 1. rade. Všetko, čo povedal, mu potvrdilo, že naše prostredie je
najdrsnejšie pre investičnú výstavbu z jedného dôvodu, že v letných mesiacoch plus tridsať stupňov a
v zimných mínus tridsať stupňov. V rozpätí šesťdesiat stupňov my chceme, aby všetky materiály, ktoré
sme dali do stavieb nám splnili všetko, čo chceme. Aj v súčasnej dobe sú materiály, ktoré sa človeku

ani neprisnijú, čo všetko spĺňajú, ale aj tak sú dôsledky na stavbách vyúsťujúce na zvýšenú údržbu.

Z dohody uzavretej medzi žalobcami a žalovanými dňa 27. 1. 1996 súd zistil, že títo sa dohodli
na vyporiadaní škodových a kompenzačných nárokov spojených so stavebným konaním a prácami
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Q., ul. P. XX a XX stavebníkom. Poškodení požadujú

náhradu škody a kompenzáciu spôsobenú stavebnou činnosťou odhalením základov nehnuteľnosti
- rodinného domu v Q., P. XX, bez primeraného zabezpečenia základov nehnuteľnosti, zatečením
vody zo stropnej dosky II. nadzemného podlažia, využívaním dvora, vodného zdroja a sociálneho
zariadenia ako zariadenia staveniska k prospechu dodávateľa stavebných prác. Poškodenie a jeho
rozsah spočíva a) v popraskaní obvodových stien od ulice a od dvora vymedzenom prasklinami,

popraskaním, vydutím, zavlhnutím, plesňou spoločnej steny, b) v prelomení kachličkovej podlahy po
celej dĺžke spojovacej chodby, jej vydutie a uvoľnenie osadenej dlažby, c) v následnej deformácii 2 ks
vchodových zárubní a dverí predných a zadných, d) v nedostatočne vyhovujúcom a netesnom prepojení
plechovej krytiny domu s dodatočnou výplňou, ktoré preteká a nezodpovedá dohodnutému riešeniu,
e) v neprepojení existujúcich zvodov dažďovej vody po novostavbu, f) v neosadení snehových zábran

v zadnej spojovacej strechy, g) v poškodení záhrady a pozemku pracovníkmi dodávateľa stavebných
prác skládkou materiálu, samotnými stavebnými prácami a využívaním sociálneho vybavenia pozemku
k osobnej hygiene, h) v odstránení strechy nad vchodom do pivnice letného domčeka. Zároveň sa strany
dohodli, že rozsah opráv bude vykonaný žalovanými do 30.6.1996.

Na pojednávaní konanom dňa 15. 2. 2005 znalec Ing. Štenko uviedol, že pri vypracovávaní posudku
vychádzal z dohody medzi účastníkmi, tak ako to bolo uvedené v otázke súdu. Znalec nemal podklady
k vypočítaniu škôd uvedených v bode 1 námietok, pretože tieto neboli súčasťou dohody účastníkov.
Podľa jeho názoru nie je možné oceniť práce a rekonštrukcie po 8 rokoch, keďže už bol dom asanovaný.
Ocenil všetky konštrukcie a práce, ktoré sú podrobne opísané v znaleckom posudku. V dohode medzi

účastníkmi neboli spomínané žiadne tesárske konštrukcie. K oprave a zrezaniu dverí dospel z fotografií,
ktoré mal k dispozícii. Konštrukciu striešky do pivnice tiež vychádzal z fotografií, ktoré mal k dispozícii.
Ide o konštrukcie kovové, doplnkové, stavebné konštrukcie, ktoré ohodnotil podľa vtedy platných cien z
roku 1996. Dlažby nie sú v podhodnotenej výmere, podľa výmery rozlohy domu na strane 31 znaleckého
posudku podľa cien z roku 1996. Nátery strešnej krytiny boli prevedené na základe priložených fotografií.

Komín bol už starý zvetraný
a na základe fotografií znalec uznal len špárovanie komína. Životnosť vypočítal analytickou metódou,
ktorá sa používa na vypočítanie životnosti starších stavieb a prestárlych stavieb. Dom bol 83-ročný podľa
predložených dokladov.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa X. X. XXXX znalkyne z odboru Ing. Márie Mandulovej
vyplýva, že náklady na opravu sú vyčíslené za použitia oceňovacích podkladov, ktoré sa viažu k II.Q.
2000, pretože staršie oceňovacie materiály už nemala znalkyňa k dispozícii. Z dôvodu, že boli na iných
nosičoch a taktiež z dôvodu, že povinnosť archivovať materiály je 10 rokov. Keďže k tejto cenovejúrovni sa neviaže stanovenie nákladov na opravu, upravujem náklady takto vyčíslené do cenovej úrovne
priemeru roka 1995, kedy vzniklo ku škode, koeficientom z CÚ II.Q. 2000 na CÚ II.Q. 1995 v zmysle
indexov vydaných v Cenových správach pre stavebníctvo z júla 2000 pre JKSO 803 Budovy pre bývanie.

Náklad v CÚ II.Q. 1995, ktorý sa viaže termínu vzniku škody je 984,11 Eur s DPH. Objekt svojim
vyhotovením, vybavením aj vekom by nebol predmetom záujmu o kúpu ani v stave pred poškodením ani
po jeho oprave. Je presvedčená, že svojou existenciou už len znižoval hodnotu pozemku. Jeho celkovú
objektívnu životnosť, by vo vzťahu k jeho materiálovému a konštrukčnému vyhotoveniu, neuvažovala
viac ako 90 rokov. Náklady na jeho odstránenie sa v čase predaja šplhajú nad úroveň jeho všeobecnej

hodnoty.Ajtútoskutočnosťdeklarujevýpočtomsúvisiacimsodstránenímstavbyvpríloheč.15nastrane
73 - 76 znaleckého posudku. V prvom rade sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Zároveň sa uvádza, že škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a
ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu. Stav objektu nezodpovedal
spôsobu náhrady škody - naturálnou reštitúciou svojím vyhotovením, vekom a v spojení s jeho ďalšou
existenciou. Výška škody stanovená v prípade naturálnej reštitúcie je 500,- Eur s DPH.

Žalobca v 1. rade v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 15. 4. 2016 uviedol, že obaja znalci dospeli
k nesprávnemu záveru, že na odstránenie vzniknutých škôd postačovala suma necelých 1.000,- Eur a
žiadal vypočuť znalkyňu Ing. Mandulovú na nariadenom pojednávaní.

Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 19. 4. 2016, teda po 20-tich rokoch, pred súdom navrhli nové
dôkazy na preukázanie ich tvrdení, a to výsluch svedka Ing. R. N., nové porovnanie nákladov na opravu
spracované Ing. L. N., výsluchom svedkyne Ing. L. N..

Žalovanívovyjadrenízodňa22.4.2016kvyjadreniamžalobcovpredloženýchnapojednávaníkonanom

dňa 19. 4. 2016 uviedli, že k predmetnému vyjadreniu uvádzajú, že nie je im zrejmé, prečo žalobcovia
po vyše 20-tich rokoch trvania súdneho sporu predkladajú súdu rozpočet Ing. N., ktorý má údajne
oceniť dohodu so žalovaným. Takýto rozpočet je vyhotovený na žiadosť žalobcov a tento pokladajú
za účelový s cieľom ohodnotiť nevykonané práce čo najvyššie. Zároveň uviedli, že tento im nikdy
nebol doručený a bolo im doručené iba porovnanie nákladov na opravu rodinného domu Bardejov, v

ktorom žalobcovia porovnávajú náklady priznaných ZP č. XX/XXXX s nacenením nákladov na náhradu z
Dohodyovyporiadaníškodovýchakompenzačnýchzastavebnejčinnostizodňa27.1.1996.Predmetné
porovnaniejenepresnévzhľadomnaskutočnosť,ževriadkuč.1(základy),riadkuč.4(úpravypovrchov)
a riadku č. 8 (konštr. klampiarske) majú byť správne uvedené iné rozdiely súm ako reálne žalobcovia
uvádzajú. Zároveň žalovaným nie je zrejmé, prečo Ing. N. nadcenila aj práce, ktoré žalovanými reálne

vykonanéboli.Natakétoporovnanienemôžesúdprihliadaťivzhľadomnatúskutočnosť,žeIng.N.nemá
odbornú spôsobilosť na nacenenie nákladov na náhradu z Dohody, ktoré v predmetnej veci vykonala.
Na pojednávaní dňa 19. 4. 2016 bolo právnemu zástupcovi žalovaným zároveň predložené Krycie listy
v SKK vyhotovené Ing. R. N. zo dňa 12. 6. 2000. K predloženým krycím listom uviedli, že sú vyhotovené
Ing. R. N., teda opätovne osobou, ktorá nedisponuje odbornou spôsobilosťou, ktorá by ju oprávňovala

na ocenenie nákladov na náhradu z Dohody a to je hlavným dôvodom, prečo tieto krycie listy pokladajú
za účelové a pre toto súdne konanie z hľadiska hodnovernosti dôkazov absolútne nepoužiteľné.

Svedok Ing. R. N., ktorý robil stavebný dozor na stavbe vedľa stavby žalovaného a ktorý pomáhal
žalobcovi už od počiatku ako vznikla škoda s radami ohľadom riešenia vzniknutej škody a s posudkami

predkladanými súdu na pojednávaní konanom dňa 19. 4. 2016 uviedol, že v spísanej dohode medzi
žalobcami a žalovanými možno neboli obsiahnuté všetky veci. Podľa svedka súdom ustanovení znalci
nepodali kvalifikované znalecké posudky, keďže nezohľadnili všetky práce, ktoré boli realizované. Ku
krycím listom predloženým súdu s jeho podpisom uviedol, že sú to orientačné ceny, do roku 1998
sa to spracovávalo ručne a teraz to dali do počítačovej podoby, aby to štábnu kultúru. Krycí list aj

prehľad rozpočtových nákladov vyhotovoval až v roku 2000. Súkromne vypracoval žalobcovi vyjadrenie
k znaleckému posudku Ing. Štenka.

Svedkyňa Ing. L. N., bez špecializácie na oceňovanie stavebných prác, vo výpovedi na pojednávaní
konanom dňa 3. 5. 2016 uviedla, že cenová úroveň uvedená znalkyňou je v poriadku. V takých

výškach sa uvedená cenová úroveň pohybovala. Rozdiel je medzi prácami a poškodením objektu, ktoré
spracovala znalkyňa a ňou uvedenými prácami. Podstata výpočtu bola iná. Vychádzala z toho, že ak
má byť dom funkčný, musia sa vykonať práce tak ako uviedla vo svojom prepočte nákladov s tým, že
znalkyňa podľa nej urobila len kozmetické úpravy.Na pojednávaní konanom dňa 3. 5. 2016 bola na návrh žalobcov, okrem iného aj k neformálne
spracovaného porovnaniu nákladov Ing. N., vypočutá znalkyňa Ing. Mandulová, ktorá uviedla, že na

strane 4 posudku spomenula, že bolo dohodnuté, že vzniknuté škody budú odstránené formou uvedenia
do pôvodného stavu. Časť z nich bola urobená a časť nie. Všetky náklady, ktoré by boli spojené
s uvedením do pôvodného stavu v zmysle dohody medzi stranami, sú uvedené dole na strane 4
posudku. Žalobcami predložený dôkaz na predchádzajúcom pojednávaní sa nemôže viazať k roku 1996,
takéto programy nefungovali, tlačilo sa ihličkovou tlačiarňou. Celkové náklady, ktoré boli zrealizované

sú 1.258,20 Eur a náklady, ktoré neboli zrealizované sú 984,11 Eur. Uviedla, že pracovala v zmysle
cenníkov, ktoré boli dostupné a platné v roku 2000 a za použitia indexov cien stavebných prác na cenovú
úroveň, ku ktorému sa viaže vznik škody, teda k druhému kvartálu 1995. Konštatovala, že „Indexy cien
stavebných prác“ sa bežne používajú pri rôznych investičných aktivitách aj vo verejnom sektore, kde
prechádzali rôzne investičné akcie cez rôzne obdobia a zmluvy boli uzatvorené k nejakému obdobiu a
v období piatich rokov aj tam sa dohadovalo, že sa úprava k nárastu v tomto prípade dohodla v zmysle

štatistických informácií cien stavebných prác. Určite sa nerobili nové obstarávania alebo nové výberové
konania.Vysvetlilismesi,prečobolaaplikovanátátodohoda,tojejedenzmomentov.Druhýzmomentov
sme si povedali, že znalecký posudok, ktorý bol k dispozícii a ktorý má mať výpovednú hodnotu, má
vypovedať o stave objektu a po tretie, bol tu ešte nejaký statický posudok, ktorý vypracoval Ing. Durbák
v roku 1996, odborne spôsobilý statik, ktorý popísal stav objektu a nejakým opisom stanovil, že čo by

bolo vhodné urobiť. Veľa vecí sa dá nasimulovať, ale nie všetko. V tomto prípade to nepovažuje za
vhodné. Na str. 23-32 je statický znalecký posudok Ing. Durbáka, kde popisuje skutkový stav, zvislé
nosné konštrukcie sú prevažne z kameňa zmiešaného s tehlami a z hlinených válkov. Predmetná stena,
ktorá bola v kontakte s objektom, ktorý bol stavaný, bola úplne z válkov a teda bola len v rohoch
previazaná nejakým kamenným murivom. Ako uviedla v znaleckom posudku, ten objekt aj na základe

hodnotenia pána Ing. Durbáka nebol v havarijnom stave, čo aj skonštatovala, že vo svojom stave, teda
odstránením tých závad, ktoré boli popísané, by dožil vo svojom stave ďalšie obdobie a vlastne určite
by nebol ani v budúcnosti predmetom záujmu rekonštrukcie. Po prvé, bol založený na základoch z
kameňa, základy objektu sú pásové realizované z kameňa na bližšie neurčenú maltu. Len v mieste,
kde bola dodatočne zrealizovaná pivnica malých rozmerov, sú základy betónové. Ako je uvedené v stati

zvislých nosných konštrukcii následkom podkopania, následne podmočenia zatekaním povrchovej vody
a premrznutia, došlo k ich porušeniu najviac v časti susediacej s novorealizovaným objektom (str.26). Vo
výpočte predloženom Ing. N., kdesi medzi búracími prácami, je búranie základov z betónu. Uviedla, že
si nevie predstaviť ako, keď v tomto kontakte bola aj pivnica. Aj simulovaný výpočet má niečo vypovedať
a má mať spojitosť so skutkovým stavom. Ďalej na str. 27 bod 3.4 Základy Ing. Durbák konštatuje, že

je problematická únosnosť premočenej základovej zeminy pod južným obvodovým múrom. Prístavbou
vedľajšieho suterénu došlo k porušeniu jej kompaktnosti a dať to do vyhovujúceho stavu na to je
potrebné dlhodobé meranie, ktoré buď preukáže pohyb základov alebo jeho stabilizáciu. Rekonštrukcia
narušených základových pásov je možná, buď klasickou metódou, a to podbetonovaním po úsekoch
do potrebnej hĺbky, alebo preinjektovaním podložia pomocou vtláčania cementovo bentonitovej zmesi

pod vysokým tlakom. Strany to nemali v zmysle svojej dohody zakomponované, bolo to niečo, čo bolo
vyprodukované neskôr. Podľa § 442 ods. 2 škoda sa uhrádza v peniazoch, avšak ak o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu. Nie je účelné ísť
do takýchto investícií, takáto investícia nie je účelná, pretože objekt je na hranici svojej životnosti a
investovať do opravy nad rámec jeho všeobecnej hodnoty, aj na to je stanovená výška škody, potom

rozdiel týchto všeobecných hodnôt. Vedela by dopočítať fiktívne náklady, ale nie je to účelné. Nie je
tu problém stanoviť cenu, ale k tomuto obdobiu by znovu bola riešená len týmto istým spôsobom.
Záver Ing. Durbáka je ten, že popísané poruchy zapríčinené výstavbou susedného objektu je potrebné
odstrániť spôsobmi vyššie uvedenými. Ich charakter nie je havarijný. Znižujú úžitkovú hodnotu objektu.
Je však potrebné pristúpiť k ich odstráneniu najmä v časti zvislých nosných konštrukcii a základov.

Ponechaním tohto stavu na dlhšie časové obdobie by mohlo spôsobiť zhoršenie technického stavu
nosných konštrukcii. To je záver Ing. Durbáka, nie iba ako jedna veta vytrhnutá z tohto záveru. Je
potrebné pristúpiť k odstráneniu týchto porúch, nie k odstráneniu základov a zvislých konštrukcií. To nie
je, že ich treba odstrániť, základy sú popísané, že buď sa podbetónujú alebo sa vyinjektujú.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa tohto ustanovenia škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Takáto naturálna reštitúcia je
prípustná len vtedy, ak sú súčasne splnené obidve zákonom stanovené podmienky, t. j. že o to výslovne
požiada poškodený v podanej žalobe, ako aj za podmienky, že uvedenie do pôvodného stavu je fyzicky
možné a je aj účelné. Podmienky možnosti a účelnosti naturálnej reštitúcie zákon bližšie neurčuje.

Možnosť tejto formy náhrady škody sa dá vyložiť prostredníctvom ustanovení § 37 ods. 2 a §
575 Občianskeho zákonníka, ktoré ponúkajú postup pri posudzovaní nemožnosti plnenia (neplatnosť
právneho úkonu, resp. zánik povinnosti dlžníka plniť). Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno
uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (§ 575 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Účelnosť sa posudzuje z hľadiska hospodárnosti a možnosť z hľadiska

objektívnosti, ktorá vylučuje uvedenie do predošlého stavu tam, kde tomu bráni prekážka objektívnej
povahy.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnú škodu možno
vymedziť, ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu,

v resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení, či inom znehodnotení už existujúceho
majetku poškodeného (jeho veci či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú
pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci
do pôvodného stavu.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalovaní sa žalobcom zaviazali
uhradiť škodu vzniknutú pri stavebných prácach. Žalovaní neodstránili všetky škodové následky
dojednané dohodou zo dňa 27. 1. 1996, preto sa žalovaní domáhali ocenenia prác a plnení, resp.
nákladov na opravu rodinného domu na základe uvedenej dohody.

Vykonanými výsluchmi Ing. Arch. Č., Ing. T. P., F. Y., Ing. Š., Ing. U., A. D., statickým posudkom Ing.
Durbáka a ďalšími v konaní vypočutými svedkami mal súd potvrdenú skutočnosť, že žalobcom vznikla
škoda, ktorá je uvedená v dohode zo dňa 27. 1. 1996. Na zistenie jej výšky, ohľadom nerealizovaných
opráv z dohody, však bolo potrebné podľa úvah odvolacieho súdu nariadiť znalecké dokazovanie.
Pridržiavajúc sa teda záverov oboch rozhodnutí odvolacieho súdu sa súd zaoberal výškou škody, ktorá

vznikla žalobcom vychádzajúc zo zmluvy zo dňa 27. 1. 1996. Ustanovil znalca Ing Štenku,
ktorý vypočítal výšku škody, ktorá vznikla stavebnými prácami, a ktorú uznali žalovaní v zmluve na sumu
28.063,- Sk s DPH. Znalec zároveň uviedol, že rozdiel hodnôt VŠH rodinného domu v čase pred a po
poškodení v cenovej úrovni r. 1995 je 17.355,- Sk s DPH.

Následne súd, keďže žalobcovia rozporovali znalcom vypočítanú výšku škody, vyhovel ich návrhu
na ustanovenie ďalšieho znalca za účelom podania kontrolného znaleckého posudku a ustanovil
znalkyňu z odboru Stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad
hodnoty stavebných prác Ing. Máriu Mandulovú. Táto vypracovala znalecký posudok, pričom v záveroch
svojho znaleckého posudku uviedla, že náklady na stavebné práce v zmysle vzájomnej dohody, ktoré

neboli zrealizované v CÚ II. Q. 1995, ktorý sa viaže k termínu škody sú vo výške 984,11 Eur s DPH.
Taktiež v znaleckom posudku uviedla, že z realizovaného výpočtu vyplýva, že náklady na odstránenie
objektu prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu v čase predaja. Objekt svojím vyhotovením, vybavením
a vekom by nebol predmetom záujmu ani v stave pred poškodením ani po jeho oprave. Stav objektu
nezodpovedal spôsobu náhrady škody, naturálnou reštitúciou, svojím vyhotovením, vekom v spojení s

jeho ďalšou existenciou. Výška škody v prípade naturálnej reštitúcie je 500,- Eur s DPH.

Uvedením do predošlého stavu sa má vytvoriť stav, aký tu bol pred spôsobením škody. O naturálnu
reštitúciu ide predovšetkým vtedy, ak došlo k zničeniu alebo strate druhovo určenej veci, ktorá môžebyť nahradená vecou rovnakého druhu a akosti. Naturálna reštitúcia spočíva spravidla v tom, že škodca
odstráni poškodenie na veci, opraví poškodenú vec alebo doplní úbytok na poškodenej veci o to, čo
sa poškodením z veci stratilo, zničilo alebo poskytne náhradu za poškodenú vec v podobe novej alebo

rovnakej veci, ako bola poškodená vec tak, aby mal majetok poškodeného rovnakú hodnotu, akú mal
pred vznikom škody. Typickým príkladom, kedy podľa súdnej praxe je uvedenie do predošlého stavu
neúčelné a nemožné, je prípad poškodenia (zbúrania a odstránenia) domu, keď poškodený žiada,
ako náhradu škody navrátenie do pôvodného stavu vykonaním stavebných prác, ktoré sú potrebné
na odstránenie škody na dome, ktorá vznikla pri stavebných prácach v blízkosti domu poškodeného.

V danom prípade, ako už súd konštatoval, stav objektu nezodpovedal náhrade škody naturálnou
reštitúciou. Dokonca náklady na jeho odstránenie v čase predaja presahovali úroveň jeho všeobecnej
hodnoty (viď str. 5 znaleckého posudku znalkyne Ing. Mandulovej, č.l. 274 spisu).

Z dôvodu, že v danom prípade, vzhľadom na stav objektu, jeho vek a vyhotovenie s poukazom aj na
závery znalkyne, ktorá konštatovala, že stav objektu nezodpovedal možnosti spôsobu náhrady škody

naturálnou reštitúciou, keďže náklady na odstránenie tohto objektu by prevyšovali jeho všeobecnú
hodnotu v čase predaja, preto nebolo dôvodným nahrádzať škodu uvedeným spôsobom, uvedením
nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Podporne túto skutočnosť potvrdzuje aj následný fakt, že po prevode
nehnuteľnosti v krátkej dobe došlo k jej zbúraniu.

Súd skúmal, či žalobcom vznikla aj iná škoda, ktorá by sa rovnala rozdielu ceny v čase predaja, ak by
došlo k oprave domu včas a ceny v čase poškodenia veci a zistil vychádzajúc aj zo záverov znalcov,
že objekt svojím vyhotovením, vybavením a vekom by nebol predmetom záujmu o kúpu ani v stave
pred poškodením ani po jeho oprave, preto podľa názoru súdu žalobcom vychádzajúc z realizovaného
dokazovania nevznikla ďalšia iná škoda. Znalkyňa zároveň vyvrátila tvrdenia svedkyne Ing. N. a

presvedčivo vysvetlila spôsob, akým vychádzala pri výpočte výšky škody aj zo znaleckého posudku
Ing. Durbáka, keď v ňom popísané poruchy zapríčinené výstavbou susedného objektu bolo potrebné
odstrániť, čo najskôr, lebo v dlhšom časovom období by to mohlo spôsobiť zhoršenie technického stavu
nosných konštrukcií a základov. Charakter popísaných porúch podľa posudku Ing. Durbáka nie je
havarijný, avšak je potrebné, čo najskôr poruchy odstrániť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj výsluchmi navrhovaných svedkov Ing. N. a Ing. N. s tým, že pri
voľnom hodnotení dôkazov pri posudzovaní a vyhodnocovaní vierohodnosti ich výpovedí v konfrontácii
so závermi znaleckých posudkov Ing. Štenka a Ing. Mandulovej postupoval v súlade s doktrínou
RAVEN predovšetkým s prihliadnutím na kritérium „vested interest“ (osobného záujmu), teda vloženia

sa do prípadu, „experise“ (znalosti), teda skutočnosti, že majú odborné vzdelanie iného druhu ako
je oceňovanie stavebných prác a predovšetkým „neutrality“ (neutrality), teda emocionálneho vzťahu
svedkov k účastníkom konania, kde jednak svedok Ing. N. je známym žalobcu v 1. rade a zároveň
obaja svedkovia od počiatku sporu vypomáhali žalobcom s predkladaním dôkazov. Pri tomto hodnotení
nemožno prehliadnuť, že svedkovia Ing. N. a Ing. N. od počiatku boli zainteresovaní do sporu tým,

že vypomáhali žalobcom pri spracovávaní podkladov pri uplatňovaní nároku a zároveň svedkyňa Ing.
N. rozporne uvádzala na pojednávaní konanom dňa 3. 5. 2016 skutočnosti týkajúce sa návštevy
predmetného domu pred a po vzniku škody, resp. realizovala spracovanie dokumentov, ako sama
uviedla, nepoznajúc dostatočne obsah spisu (výpovede jednotlivých svedkov nevidela), mala len
doklady predložené žalobcami.

Na margo zamietnutia navrhovaných dôkazov (kontrolným znaleckým posudkom, výsluchom svedkov
Ing. R., Ing. Č., Ing. Š.), predovšetkým Ing. R., ktorého žiadali žalobcovia vypočuť, súd poznamenáva,
že obsah jeho posudku a konzekventné závery z neho boli súdu známe, pričom z hľadiska výšky škody
bol pre súd smerodajný posudok znalcov, odborníkov na oceňovanie stavebných prác, pričom znalci

realizujúci prepočet výšky škody závery uvedeného posudku Ing. Durbáka zreteľne vysvetlili a zohľadnili
pri svojich výpočtoch, čo znalkyňa Ing. Mandulová potvrdila aj pri výsluchu na pojednávaní. Vzhľadom
na uvedené, teda zistenú výšku škody znaleckými posudkami s pripomienkou, že uvedené dokazovanie
bolo realizované práve na návrh žalobcov, ďalšie navrhované dôkazy (ďalší kontrolný znalecký posudok,
výsluch svedkov) by z hľadiska záverov odvolacieho súdu o zistení výšky škody, ktorými sa bol povinný

prvostupňový súd riadiť, boli nadbytočnými, nehospodárnymi. Naviac treba pripomenúť, že svedok Ing.
arch. Č. bol vypočutý pred dožiadaným súdom (Okresným súdom Košice II (č.l. 58-60 spisu)) zaprítomnosti žalobcu v 1. rade (resp. právneho zástupcu žalobkyne v 2. rade), svedok Šuták pred
dožiadaným súdom (Okresným súdom Košice I (č.l. 70-72 spisu) za prítomnosti žalobcu v 1. rade(resp.
právneho zástupcu žalobkyne v 2. rade).

Podstatným a smerodajným v danom prípade bol záver odvolacieho súdu, ktorým sa bol povinný súd
riadiť. V uvedenom smere, teda bolo potrebné, aby sa súd zaoberal predovšetkým výškou škody,
ktorá žalobcom vznikla. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o otázku vyžadujúcu
odborné znalosti, v konaní bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Štenka a po namietaní záverov tohto

znaleckéhoposudkužalobcamiajkontrolnýznaleckýposudokznalkyňouIng.Mandulovou.Keďžeznalci
podľa súdu relevantným spôsobom zodpovedali kladené otázky a vypočítali výšku škody, ktorá mala
žalobcom vzniknúť porušením povinností žalovaných, t.j. vypočítali výšku nákladov nerealizovaných
prác z dohody zo dňa 27. 1. 1996, súd sa takýmto výpočtom riadil. Pri priznávaní nároku žalobcov
vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Mandulovej. Zároveň zo záverov znaleckého posudku
vyplynulo, že náklady na odstránenie objektu prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu v čase predaja a stav

objektu nezodpovedal spôsobu náhrady škody, naturálnou reštitúciou s tým, že náklady na odstránenie
objektu by prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu v čase predaja a v konečnom dôsledku by došlo k
obohateniu sa žalobcov, preto takáto náhrada ani podľa súdu nepripadala v úvahu.

Súd teda priznal žalobcom nárok na zaplatenie sumy 984,11 Eur s DPH, ktorá predstavuje náklady

na nerealizované stavebné práce v zmysle dohody uzavretej medzi žalobcami a žalovanými dňa 27.
1. 1996, vypočítané podľa indexu cien stavebných prác v cenovej úrovni II. Q. 1995, ktorý sa viaže k
termínu vzniku škody a ktorej výšku mal vypočítanú znaleckým posudkom znalkyne Ing. Mandulovej. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Vzhľadom na zložitosť prípadu o trovách konania súd rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.