Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219010008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3219010008.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému D. T., nar. XX.XX.XXXX v W., okres
W., trvale bytom mesto U. Q. U., okres U. Q. U., t. č. vo výkone väzby v C. na výkon väzby Ilava, pre
trestný čin prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3T/3/2019 zo dňa 13.

februára 2019, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 09. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného D. T. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3T/3/2019 zo dňa 13. februára
2019 bol obžalovaný D. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu útoku na verejného

činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že „v presne nezistenom
čase po 19.35 hod. dňa 13.9.2018 v U. nad U. na ulici T. XXX/XX v budove Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, kam bol predvedený hliadkou Mestskej polície Bánovce
nad Bebravou za účelom zistenia jeho totožnosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej
polícii, kde sa na chodbe pred pracoviskom stálej služby správal agresívne, hliadku mestskej polície
verbálne osočoval, neuposlúchol opakované výzvy na zotrvanie sedieť, neustále vstával a z jeho prejavu

bolozrejmé,žebysamoholpokúsiťoútek,ktoréagresívnesprávanievyvrcholilotým,ževstalzostoličky
a člena hliadky mestskej polície poškodeného mladšieho strážnika špecialistu T. I., služobné číslo XXX
kopol pravou nohou do rozkroku“.

Za to bol odsúdený podľa § 323 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 3, § 36 písm. l), písm.
n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov

nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný D. T. do výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu, ktoré odôvodnil prostredníctvom
obhajcu tým, že trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený považuje za neprimerane prísny. V tejto

súvislosti poukázal na prevažujúce poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, čomu
tak nebolo ešte v čase vydania trestného rozkazu, kde mu bol uložený zhodný trest odňatia slobody
ako v napadnutom rozsudku. Ďalej tiež poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 zo Zbierky
stanovísk NS SR, podľa ktorého je možné uložiť aj v jeho prípade trest odňatia slobody analogicky
pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona. Preto
navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste

a spôsobe jeho výkonu zrušil a aby mu podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám uložil miernejší trest
odňatia slobody.Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sa k písomným dôvodom odvolania
obžalovanéhovyjadriltak,ženapadnutýrozsudokvovšetkýchjehovýrokochpovažujezavecnesprávny

a zákonný a navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokurátorky v konečnom návrhu
uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný a navrhla odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca v rámci konečného návrhu uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania
s tým, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku a
obžalovanému uložil miernejší trest odňatia slobody za použitia mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú
zákonnú hranicu trestnej sadzby analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona,

prípadne na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, vo výmere jeden rok.

Obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s konečným návrhom obhajcu. Spáchanú trestnú činnosť, ktorou
si skomplikoval sám život, už oľutoval.

Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadok ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade
so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek
1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z trestného činu

prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, pretože tento svojim
konaním popísaným v žalovanom skutku naplnil všetky zákonné (formálne a súčasne aj materiálny
korektív) znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine a ani v postupe prvostupňového súdu tomuto predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o

uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní trestu súd prvého stupňa prihliadol na všetky dôležité skutočnosti
a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. O osobe obžalovaného

bolo zistené, že ide o páchateľa so zreteľnými sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, keď bol doteraz
celkovo osemnásťkrát súdne trestaný za spáchanie rôznej trestnej činnosti, prevažne majetkového
charakteru (z toho dvakrát cudzozemským súdom v rámci Európskej únie a v dvoch prípadoch ide už
o zahladené odsúdenia). Jedenkrát bol priestupkovo postihovaný za priestupok taktiež majetkového
charakteru. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani viacnásobné trestnoprávne i priestupkové postihy,

ani absolvované výkony trestu odňatia slobody nemali významnejší pozitívny výchovný účinok na
obžalovaného. Prvostupňový súd správne identifikoval tak poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti,
ktorých počet je vyrovnaný. Obžalovaný trestnú činnosť priznal a úprimne oľutoval, čomu bolo možné
uveriť a preto priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.
Obžalovaný tiež urobil vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré súd

aj prijal, a keďže prvostupňový súd u obžalovaného pri výmere trestu neaplikoval inštitút mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 Tr. zákona, správne potom priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, pretože urobeným a súdom prijatým takýmto vyhlásením obžalovaný
významným spôsobom napomohol žalobcovi (prokurátorovi) v konaní pred súdom a prispel i k
hospodárnosti trestného konania. Takýto postup je v súlade s judikatúrou, na ktorú poukazoval i

obžalovaný v dôvodoch odvolania aj s už ustálenou súdnou praxou. Na strane druhej okresný súd tiež
správne zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda,
že za spáchanie trestného činu už bol viackrát odsúdený. So zreteľom na konštatované skutočnosti,
že u obžalovaného je náprava významnejšie sťažená, prvostupňovým súdom uložený pätnásťmesačnýtrest spojený s jeho bezprostredným výkonom nie je v rámci zákonnej sadzby podľa § 323 odsek 1
Tr. zákona (1 rok až 34 mesiacov), so znížením jej hornej hranice o 1/3 podľa § 38 odsek 3 a odsek
8 Tr. zákona v žiadnom smere trestom neprimeraným a nezákonným. Práve naopak, takto vymeraný

a uložený trest je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným a zákonne konformným,
s naplnením cieľov, ktoré vyplývajú z predpokladaného účelu trestu tak, ako je tento upravený v
ustanovení § 34 Tr. zákona. Odvolací súd nezistil žiaden relevantný dôvod na zmiernenie uloženého
trestu obžalovanému a odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere považoval za nedôvodné.
Napokon aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do prísnejšieho ústavu

na výkon trestu, t. j. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písm.
b) Tr. zákona je vecne správne a zákonné, pretože obžalovaný bol pred spáchaním žalovaných skutkov
v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu a iné zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona aj podľa
názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné.

Z uvedených dôvodov odvolanie obžalovaného D. T. odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku

zamietol, pretože nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.