Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210088
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118210088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: N. J., G..

XX.XX.XXXX, E. K. C. XX, XXX XX I. právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a. s., so sídlom Mlynské
Nivy1,82990Bratislava,IČO:31320155,právnezastúpená:ČERNEJOVÁ&HRBEK,s.r.o.,sosídlom
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.083,75 eur a neprijateľnosť
zml. podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.083,75 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,% ročne z tejto sumy od 25.9.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. k Žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Žolík č. 21897793,
z 8.11.2007, v časti V., Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 25., v znení: ,,Obdržané platby je Banka
oprávnená priradiť k záväzkom Klienta v poradí Poplatky, úroky a istina. Klient s takouto postupnosťou

priraďovania súhlasí. V prospech Kartového účtu Banka zaúčtuje aj sumu akéhokoľvek poistného
plnenia, ktoré Banka obdrží v mene Klienta v súvislosti s Poistením.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.8.2018, doručenou súdu 7.9.2018 domáhala voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.083,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne z tejto sumy od dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 8.11.2007 zmluvu č. 21897793 -
Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík, pričom žalovaný jej na základe tejto zmluvy poskytol úverový
rámec vo výške 398,33 eur (12.000 Sk) s mesačnou splátkou 13,28 eur (400 Sk). Dôvodil, že v
zmluve absentujú povinné údaje podľa § 4 ods. 2 písm. a), g) zákona č. 258/2001 Z. z., preto je úver

bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona. Žalobkyňa vyčerpala 398,33 eur a
uhradila žalovanému 1.482,08 eur, preto žalovala o vyplatenie rozdielu t. j. 1.083,75 Eur podľa § 451
Občianskeho zákonníka. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sa
žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 15.8.2018.3. Zároveň žalobkyňa v žalobe žiadala aj určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v znení,
že ,,Obdržané platby je Banka oprávnená priradiť k záväzkom Klienta v poradí Poplatky, úroky a istina.

Klient s takouto postupnosťou priraďovania súhlasí. V prospech Kartového účtu Banka zaúčtuje aj sumu
akéhokoľvekpoistnéhoplnenia,ktoréBankaobdržívmeneKlientavsúvislostisPoistením.“zdôvodu,že
poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať platby na iný účel, akým je splatenie
istiny tohto úveru, bez ohľadu na vôľu dlžníka. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným, pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje

žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie platieb sa pre spotrebiteľa stáva
netransparentné.

4. Žalovaný písomným podaním zo dňa 9.10.2018 so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Dôvodil,
že žalobou uplatnená suma je premlčaná ako v 2-ročnej subjektívnej tak aj v 3-ročnej objektívnej
premlčacej lehote. Tvrdil, že v zmluve o úvere sa nachádzajú všetky zákonom požadované náležitosti.

Konštatoval, že úlohou klienta - žalobkyne je celú zmluvnú dokumentáciu si prečítať (naštudovať a v
prípade záujmu ju podpísať a zaslať naspäť. Oboma stranami podpísaná zmluva o úvere je teda po
právnej stránke tvorená samotnou žiadosťou, obchodnými podmienkami, cenníkom a potvrdzujúcim
listom, ktoré sú právnou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok.
V súvislosti s absenciou údajov o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

konštatoval, že v časovo správne (účinnosť od 1.1.2008) účinnom zákone č. 258/2001 Z. z. takúto
náležitosť pre bezúročnosť nemožno odvodiť. K absencii RPMN uviedol, že priamo v žiadosti sa
nachádza jej tzv. indikatívny výpočet, čo pri revolvingu postačuje. K neprijateľnej zmluvnej podmienke
uviedol, že plnenie bolo dohodnuté v splátkach, nie plnenie čiastkové, teda sa neaplikuje § 566 ods. 2
OZ. Namietal, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.12.2018
vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že predmetná zmluva
obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Čo sa týka subjektívnej a objektívnej premlčacej doby,
argumentovala, že je potrebné vychádzať zo skutočnej nie predpokladanej vedomosti oprávneného o

tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že sa o tom, že sa žalovaný
bezdôvodne obohacuje sa dozvedela od Združenia HOOS dňa 15.8.2018, o čom predložila prehlásenie
z 10.12.2018. K objektívnej desaťročnej premlčacej dobe uviedla, že žalovaný dlhodobo a opakovane
poskytuje spotrebiteľské úvery, čo vylučuje inú možnosť, ako tú, že žalovaný sa obohacuje na úkor
spotrebiteľov úmyselne. Tvrdila, že obchodník vie, čo mu zákon ukladá, napriek tomu uzatvára zmluvy,

ktoré nemajú náležitosti, pričom sa natíska otázka, prečo by to robil, keď riskuje, že to spotrebiteľ
napadne. Konštatovala, že v nových zmluvách to už obchodníci nerobia, teda sa to týka starších zmlúv,
keď sa spotrebiteľské právo len začalo vyvíjať. Poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov
na podporu svojich tvrdení. Navrhla žalobe vyhovieť.

6. K tomuto vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním doručeným súdu dňa 7.2.2019 (po vyhlásení
rozsudku) vyjadril žalovaný, ktorý v podstate uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné
náležitosti. V ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom podaní, pričom opätovne
namietal premlčanie žalovanej sumy. Dôvodil, že plynutie subjektívnej premlčacej doby sa neviaže na
posúdenie zmluvy o úvere združením na ochranu spotrebiteľov. Tvrdenia žalobkyne ohľadom údajného

úmyslunastranežalovanéhotýkajúcehosabezdôvodnéhoobohateniapovažovalzaničímnepodložené
a nepreukázané. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podporujúce jeho argumentáciu
týkajúcu sa negácie úmyselného obohatenia. Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa

nachádza samotná žaloba, na č. l. 7 sa nachádza žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík, na č. l. 8 je
schválenie žiadosti o pôžičkovú kartu Žolík, potvrdzujúci list, na č. l. 9 je výpis z pôžičkovej karty Žolík,
na č. l. 26 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 38 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovaného, na č. l. 40 sa nachádza prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo
vzťahu k žalobkyni, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Zo žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Žolík vyplýva, že žalobkyňa dňa 8.11.2007 požiadala
žalovaného o vydanie Pôžičkovej karty Žolík s úverovým rámcom vo výške 3.385,78 eur (102.000 Sk),
s mesačnou splátkou 112,86 eur (3.400 Sk) a štandardnou úrokovou sadzbou 22,68 % p. a..9. V žiadosti nie je uvedená suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako v
žiadosti absentuje aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Zo schválenia žiadosti o Pôžičkovú kartu Žolík (č. l. 8 spisu) vyplýva, že schválený úverový rámec
bol vo výške 398,33 eur s mesačnou splátkou 13,28 eur (400 Sk) a aktuálnou úverovou sadzbou 1,90
% (pre vyplatený dlh 0 % na 6 mesiacov).

11. Z predložených výpisov z Pôžičkovej karty Žolík vyplýva, že žalobkyňa z kreditnej karty doposiaľ
reálne vyčerpala sumu 398,33 eur a celkovo žalovanému uhradila sumu 1.482,08 eur, čo nebolo
žalovanou stranou spochybnené.

12. Na pojednávaní konanom 7.2.2019 bez účasti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil,
právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe tak ako bolo v písomnom podobe

doručená súdu. Konštatoval, že sa domáhajú v prvom rade vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.083,75 eur, pričom ide o rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca vyčerpal a sumou, ktorú zaplatil
na splátky. Konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle spotrebiteľského práva preto je
potrebné považovať takýto úverový vzťah za bezúročný a bez poplatkov, pričom odkázal na písomné
znenie návrhu. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej podmienky dôvodil, že sa v celom rozsahu pridržiava

písomného vyhotovenia žaloby. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorá bola vznesená žalovanou
stranou k tejto uviedol, že je nedôvodná, nakoľko žalobkyňa sa až 15.8.2018 dozvedela od Združenia
na ochranu práv spotrebiteľa HOOS o tom, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, teda subjektívna
lehota na podanie žaloby neuplynula a potrebné je rovnako aplikovať aj 10ročnú objektívnu premlčaciu
lehotu o čom už boli vydané viaceré rozhodnutia odvolacieho súdu a sú právoplatné. Navrhol žalobe v

celomrozsahuvyhovieť.Navrholžalobevcelomrozsahuvyhovieť,vprípadeúspechusiuplatnilnáhradu
trov konania a konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

14. Predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom k 8.11.2007), preto súd vzhľadom na vyššie zistený
skutkový stav právne uzatvára:

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

16. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 40 ods. 3 prvá veta OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

25. Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

26. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi je uvedená

pod písm. a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
pod písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

31. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve bezpochyby absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov, pričom uvedenú náležitosť možno považovať za esenciálnu časť akejkoľvek úverovej zmluvy.
Ide pritom o zákonom jasne predpokladanú obligatórnu náležitosť zmluvy. Neobstojí pritom tvrdenie
žalovaného, že zmluvu o úvere netvorila len samotná žiadosť, ale všetky komponenty zmluvy o úvere
- konkrétne žiadosť, obchodné podmienky, cenník, nakoľko obligatórne zmluvné náležitosti podľa
predpokladu určeného v zákone majú byť uvedené priamo v zmluve.

32. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) a celkových nákladov
spotrebiteľa je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje náklady, ktoré musí
spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnostiúveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom
vzťahu teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (nie
komponentov zmluvy), ktoré v zákone č. 258/2001 Z. z. sú vyjadrené aj týmto údajom, ktorého absencia

spôsobuje, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

33. Už len z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť.

34.Podľa§5ods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavýrobca,predávajúci,dovozcaalebo

dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné,
nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o
nákupných podmienkach.

35. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

36. Len na margo k nekalosti správania sa žalovaného v žiadosti vydanie Pôžičkovej karty Žolík, ktorú
podpísala žalobkyňa dňa 8.11.2007 je časť týkajúca sa indikatívneho výpočtu RPPMN a neuvedenej
priemernejRPMNvypísanádrobnýmnenápadnýmpísmomodtextuvýrazneoznačeného.Ibanaukážku
súd prvej inštancie prirovnáva text v žiadosti (č. l. 7 spisu vzadu) k štandardnej veľkosti písma v
nadpisoch tejto žiadosti (čl. I. až VII na č. l. 7 spisu ):

37. „Osobné údaje o klientovi, Údaje o zamestnaní, Štandardná mesačná splátka a úverový rámec,
Údaje k používaniu karty, Žiadosť o vyplatenie dlhu, Úverové poistenie, Vyhlásenie klienta“

38. „Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.“

39. Myšlienka, že by predtlačenú šablónovitú zmluvu a obchodné podmienky obchodníka chcel
spotrebiteľ pripomienkovať a modifikovať možno v bežnej praxi považovať za čistú utópiu. Práve malá
nečitateľná veľkosť písma predstavuje veľké ťažkosti pre spotrebiteľov a teda ju môžeme považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a rovnako za klamlivú obchodnú praktiku,

ktoré nabádajú spotrebiteľa k podpisu spotrebiteľskej zmluvy napriek tomu, že z dôvodu príliš malej
veľkosti písma nemal možnosť sa so zmluvou riadne oboznámiť. Pritom takýmto miniatúrnym písmom
bola u vedená aj už spomenutá esenciálna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je či už úroková
sadzba alebo RPMN.

40. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

41. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho

pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

42. Následne sa súd prvej inštancie musel zaoberať aj námietkou premlčania.

43. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

44. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

45. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

46. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na
uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k
subjektívnej lehote žalobkyňa uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v auguste 2018,

pričom v konaní nebolo preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre absenciu akéhokoľvek
dôkazu opaku tak súd nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej
lehoty za dôvodnú. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak súd má za to, že žalovaný ako bankový
subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských
úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o úvere) sú formulované žalovaným

ako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými
ustanoveniami právnych predpisov. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako
nedôvodnú.

47. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plnila viac ako podľa zákona mala, čo preukázala prehlásením

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, až v auguste 2018, a teda dvojročná subjektívna
premlčacia lehota jej uplynie až v auguste 2020. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku
bezdôvodného obohatenia t. j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd však zastáva
názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž
v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy

vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ
v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované
v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od
žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou
uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže

posledné úhrady boli vykonané v roku 2015 (potvrdenie na č. l. 9 a nasl. spisu), desaťročná premlčacia
lehota uplynie až v r. 2025. Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých
súdnych rozhodnutiach v typovo obdobných sporoch napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo
dňa 21.1.2013, sp. zn. 5Co 134/2012 zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo dňa 8.2.2012, alebo

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 648/2013 zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 17Co 301/2011 zo dňa 4.7.2012, napokon aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17
Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017.

48. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

49. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

51. Žalobkyňa teda mala žalovanému zaplatiť len sumu 398,33 Eur, ktorú reálne ako úver vyčerpala

a keďže mu zaplatila až 1.482,08 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 1.083,75
Eur predstavujúcu jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka.

52. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

53. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.54.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému, t. j. od 25.9.2018. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5 % p.
a., preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

56. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

57. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

58. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

59. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

60. Súd prvej inštancie preto vyhlásil v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení zmluvnú
podmienku uvedenú vo výroku II. tohto rozsudku za neprijateľnú, pretože dlžník - žalovaný nemal nijakú

možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom je faktom, že ide o ľubovôľu dodávateľa, na aký
účel si započíta platbu, čo spôsobuje obrovskú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu a úplnú nadvládu
dodávateľa nad spotrebiteľom. Ak by si aj dlžník - spotrebiteľ chcel platbou veriteľovi - dodávateľovi
ponížiť istinu, dodávateľ má v zmysle vyššie uvedenej zmluvnej podmienky vykonať zápočet tejto platby
na ľubovoľnú časť pohľadávky, resp. v dodávateľom stanovenom poradí na poplatky, úrok z úveru a až

nakoniec splátka istiny úveru.

61. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalovanej ako spotrebiteľa na určení

neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalovaná musela tento naliehavý právny záujem
na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo zo zákonných ustanovení
(najmä z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Napokon naliehavý právny záujem
na určení a vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo zákona, pričom súd prvej
inštancie sa v celom rozsahu pridržiava rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22 Co 79/2017 zo

dňa 22.3.2018.

62. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

63. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

66. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má vočineúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.