Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200426
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7016200426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavol Naď a členov senátu

JUDr. Jozef Kuruc a JUDr. Dana Bystrianská, v právnej veci žalobcu: OLŠANKA, s.r.o., Košické Olšany
305, 044 42 Košické Olšany, IČO: 317 277 27, právne zastúpeného: GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova
14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 313092/2016 zo dňa 22.03.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach 14.4.2016 žiadal preskúmať

a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice /ďalej aj
správny orgán prvého stupňa, alebo správca dane/, č. 1781554/2015 zo dňa 16.12.2015, vec vrátiť na
ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania (viď č.l.10 zo žaloby).

2. Správca dane označeným rozhodnutím zo 16.12.2015 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z o
správe daní /ďalej aj daňového poriadku/ vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel
dane v sume 58.409,80 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2011.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na
oslobodenieoddanepridodanítovarudoinéhočlenskéhoštátupodľa§43ods.1a5zákonač.222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty, keď nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno vo veci
dodania vo faktúre deklarovaného tovaru a to repky olejnej. Konštatoval potom, že keďže nie sú splnené
zákonné podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, tovar podlieha
zdaneniu, ako keby bol predaný v tuzemsku, t.j. podľa § 43 ods. 8 zákona o dane z pridanej hodnoty a

žalobcovi vyrubil rozdiel dane / 20 % zo sumy 322.699,15 Eur/. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie
rozhodnutia správcu dane bolo jeho zistenie, že žalobca nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných
podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle ustanovení §
43 ods. 1 a 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné
bremenovovecipreukázaniaprepravyrepky.Správcadanezistil,žežalobcavdaňovompriznanínadani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 vykázal dodanie tovaru a služieb s oslobodením od
dane v sume 484 509,50 eura (dôkaz č. 72). Podľa predložených dokladov išlo o faktúru číslo 201107016

zo dňa 29.07.2011 vystavenú žalobcom pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. za predaj
10 200,20 q repky v celkovej sume bez DPH 484 509,50 eura (dôkaz č. 73). Správca dane preveril
deklarované dodanie repky a vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva
10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba vmnožstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura. V odôvodnení rozhodnutia č. 1781554/2015 zo dňa
16.12.2015 (dôkaz č. 67 - str. 6-12) správca dane detailne potom uviedol 27 dodávok (zo 45), v ktorých
nebola potvrdená preprava a s tým súvisiace dôkazy. Podľa predložených dokladov ide o faktúru číslo

201107016 zo dňa 29.07.2011 vystavenú žalobcom pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. za
predaj 10 200,20 q repky v celkovej sume bez DPH 484 509,50 eura (dôkaz č. 73). Správca dane preveril
deklarované dodanie repky a vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva
10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v
množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura.

4. Žalovaný rozhodnutím z 22.3.2015 zamietol odvolanie žalobcu a zmenil rozhodnutie správcu dane.
Znížil vyrubený rozdiel na DPH na 48.674,80 Eur a ostatné výroky ponechal nezmenené. Žalovaný
v odôvodnení konštatoval, že správca dane preskúmal doklady a dôkazy označené a predložené
žalobcom,ktorými deklarovalapreukazovalsplneniepodmienokprenadmernýodpočetdanezpridanej
hodnoty žalobcom označených obchodov realizovaných v mesiaci júl 2011. Skúmal okolnosti žalobcov

označených obchodných vzťahov, pohybu tovaru, a realizácie jeho prepravy, pravdivosť a správnosť
prepravovaných dokladov a to aj prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú pomoc a prostredníctvom
dožiadania vypočul bývalého štatutárneho zástupcu spoločnosti ECCONOVA sp. Z o.o., a všetky
dôkazy pre svoje závery vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Osobitne sa venoval spôsobu
realizácie prepravy tovaru - repky, vychádzajúc z označených prepravovaných CMR dokladov skúmal

reálnosť a skutočnú realizáciu žalobcov označených obchodov a dodania tovaru odberateľovi do iného
členského štátu. Žalovaný konštatoval, že zistenia správcu dane sú založené na dostatočne vykonanom
dokazovaní a zistení skutkového stavu, z ktorého pri právnom posúdení veci vychádzal a v odôvodnení
konštatoval, že žalobca predložil faktúry, ktoré vystavil poľskému odberateľovi, CMR doklady, výdajky
zo skladu, potvrdenie, že odberateľ je osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty v Poľsku a

jeho prehlásenie, že tovar prevzal. Pre odôvodnené pochybnosti, či došlo k preprave tovaru správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie na preverenie skutočnosti, že či žalobca skutočne dodal do Poľska
spoločnosti ECCONOVA tovar a či údaje uvedené na faktúre o prepravovanom tovare odrážajú realitu.
Správca dane dospel k záveru, že nebola splnená podmienka § 43 ods.1 zákona lebo iba 27 prepráv zo
45 fakturovaných prepráv tovaru nebolo bolo v skutočnosti realizovaných a tovar prostredníctvom týchto

prepravený z tuzemska do iného členského štátu.

5. Žalovaný potom vychádzal zo zistení správcu dane a uviedol to v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Správca dane u uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na adrese odberateľa - spol.
ECCONOVA Sp. Z o.o., v Poľskej republike registrovanej a uvedenej na faktúre č. 201107016, neboli

zistené žiadne znaky predbiehajúcej ekonomickej činnosti. Poľský správca dane v spoločnosti nemohol
vykonať daňovú kontrolu na zistenie skutočností dotazovaných správcom dane. Bolo tiež zistené, že
označenej spoločnosti bola zrušená registrácia DPH a bolo tiež zrušené sídlo spoločnosti. Uzavrel, že
dodávky tovaru nebola uskutočnená.

6. Správca dani pri preverovaní prepravy repky zistil, že túto mali zabezpečovať traja prepravcovia
(slovenský prepravca INTRASPEDITION s.r.o., Kľušov a Poľskí prepravcovia O. Z. a S. O. J.). Bývalý
štatutár spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. C. S. pri ústnom pojednávaní označil podľa predložených CMR
dokladov za zodpovedných majiteľov dopravných spoločností a vodičov kamiónov. V písomnom
vyjadrení uviedol, že títo potvrdili realizáciu prepravy na základe objednávky od spol. ECCONOVA Sp. Z

o.o. Z družstva Olšanky do Tarnowa v Poľsku kde sídlila odberateľská spoločnosť spol. ECCONOVA Sp.
Z o.o..Správca dane uzavrel, že bolo zistené, že preverované motorové vozidlá boli síce zaregistrované
v Elektronickom mýtnom systéme v mesiaci júl 2011, ale porovnaním údajov z detailných výpisov o
mýtnych transakciách zistil, že konkrétne vozidlá v dňoch uvedených na výdajkách a na prepravných
dokladov CMR, neuskutočnili prepravu do Poľska, ani do Hažlína pri Bardejove, kde sa mala repka čistiť.

7. Konateľ spoločnosti Olšanka spol. s.r.o. p. C. R. pri ústnom pojednávaní dňa 20.02.2013 správcovi
dane uviedol, že repka bola prečistená a uskladnená v sklade v Košických Olšanoch, zo skladu bola
vydaná tak, ako je uvedené na výdajkách tovaru. Hoci bola naložená v dňoch uvedených na CMR
dokladoch, prepravu nezabezpečoval žalobca. C.R. R. v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2013 k

samotnému predaju repky uviedol, že repka nebola vyčistená, prepravca ju priebežne previezol do
Hažlína pri Bardejove, kde došlo k jej vyčisteniu. Toto vyčistenie realizoval Poľnonákup Bardejov s.r.o.,
a po jej vyčíslení si spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. túto repku vyviezla presne podľa dodaných CMR.8. Nájomnú zmluvu so spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. na čističku prepravovaného obilia
uzatvoril nájomca C. S. ako fyzická osoba. Tento fakt bol zistený z výpovede konateľa spoločnosti
Poľnonákup Bardejov s.r.o. , ktorý tiež uviedol, že spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. v roku 2011

neuzavrela žiaden obchod so spoločnosťou spol. ECCONOVA Sp. Z o.o.. a čistička bola na základe
zmluvy prenajatá C. S., ako fyzickej osobe, ktorý ju používal na čistenie repky.C. S. bol registrovaný
ako predseda predstavenstva spol. ECCONOVA Sp. Z o.o.. od 14.10.2010 do 23.12.2011. V čase
preverovaných obchodných vzťahov bol štatutárom tejto spoločnosti. Obchodný vzťah s so žalobcom
C. S. potvrdil a uviedol, že označená poľská spoločnosť nemala skladové priestory v sídle spoločnosti,

ale ich mala v Rzeszowe, resp. v Tarnowe,, spoločnosť nemala zamestnancov, iba externú účtovníčku
a podľa jeho vyjadrenia, pretože repka nespĺňa normu kvality/nevyčistená/, bola čistená v čističke v
Hažlíne.

9. Žalovaný konštatoval, že správca dane vyhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a jednotlivo a najmä
z detailných záznamov pohyb vozidiel získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, ako aj z vyjadrenia

svedka C. S. o tom, že preprava sa uskutočnila z Košických Olšan do Hažlína a následne z Hažlína do
Poľska dospel k preukázanému záveru, že z vyfakturovaného množstva bola preprava zo Slovenska
do Poľska uskutočnená iba v množstve v sume 192.460,50 Eur. Nad tento rámec námietky žalobcu
považoval za nedôvodné.

10. Žalovaný dôvodil k námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, že
tento nevypočul C. S. konateľa spoločnosti odberateľa spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. a nepreveril jej
ekonomickú činnosť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí preto uviedol, že svedok bol vypočutý, ako to
vyplýva z priebehu vyrubovacieho konania dňa 28.7.2015. C. S. sa vyjadril o prepravovaných zásielkach
a obchodných vzťahoch. Žalobca mal možnosť klásť svedkovi otázky, oznámeného výsluchu sa však

zástupca žalobcu nezúčastnil. Správca dane uviedol, že výsluchy svedkov vodičov kamiónov nevykonal,
pretože mal za to, že trasy pohybu ich automobilov vyplývajú z predložených CMR dokladov. Vo
vyrubovacom konaní vychádzal aj z výsledkov preverovania označených motorových vozidiel a uzavrel,
žepohybvozidiel,nepreukázalprepravutovarrepky/doinéhočlenskéhoštátu/aniektoréúdajeuvedené
na CMR dokladoch nezodpovedajú skutočnosti. Potom dôvodil, že žalobca ako daňový subjekt, je

zaťažený dôkazným bremenom a žalobca ale nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by vyvrátili
jeho pochybnosti, že tovar bol skutočne dodaný Poľskej republiky označenej spoločnosti /do iného
členského štátu/ a zákonný dôvod na oslobodenie od dane nebol preukázaný. Žalobca podľa správcu
dane a žalovaného, ktorý si osvojil jeho závery neuniesol dôkazné bremeno o tejto skutočnosti.

11. Žalovaný mal za to, že správca dane správne hodnotil skutočnosti a závery o tom, že žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia, čo bolo jeho povinnosťou a nenavrhol dôkazy, ktoré by smerovali k
preukázaniu hore uvedeného, t.j kľúčovej otázky dovozu tovaru z tuzemska do iného členského štátu,
preto žalobcom uplatnené oslobodenie od povinnosti platiť DPH podľa § 43 zákona je nedôvodné. Pri
hodnotení zákonnosti rozhodnutia správcu dane a dodržiavania procesných ustanovení daňového

poriadku konštatoval, že správca dane nepochybil pri vykonávaní dokazovania a dodržal všetky svoje
povinnosti a rešpektoval práva a oprávnené záujmy žalobcu v daňovom konaní. Konštatoval, že žalobca
bol povinný viesť evidenciu o svojich obchodoch a svojich obchodných partneroch tak, aby vedel
preukázať svoju obchodnú činnosť, svoje obchodné vzťahy a bol schopný predložil všetky potrebné
podklady, preukazujúce jeho tvrdenia, ak uplatňuje nárok na odpočítanie DPH. Pre nepreukázanie

prepravy tovaru, ktorý bol dodávkou žalobcu z tuzemska do iného členského štátu, žalovaný pokladal
za neopodstatnené odvolacie námietky žalobcu.

12. Žalobca namietal s odkazom na svoje odvolanie, že proti rozhodnutiu správcu dane podal za
nesprávne zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, ktoré je v rozpore s obsahom spisov. Správca

dane podľa žalobcu nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, ktoré mali potenciál, aby preukázal
reálnosť jeho obchodov a dodanie tovaru do Poľskej republiky, ako iného členského štátu z tuzemska.
Žalobca preto neakceptoval a nesúhlasil so závermi daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2011, ani s tým, že žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a jeho
právnymi závermi. Mal za to, že v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH došlo k dodaniu tovaru ktorý sa

fyzicky prepravil do iného členského štátu (v tomto prípade odberateľovi tovaru, ktorým bol subjekt spol.
ECCONOVA Sp. Z o.o., z Poľska) a ten bol v čase tovaru identifikovaný pre daň v inom členkom štáte.13. Žalobca v správnej žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného označil za nezákonné, ak
nerešpektoval jeho odvolacie námietky smerujúce proti rozhodnutiu správcu dane, preto ho ako
nezákonné žiadal zrušiť. Žalobca opakovane tvrdil, že preukázal, že došlo k dodaniu tovaru

dodávateľom, ktorý je registrovaný v tuzemsku. Jeho odberateľ je identickou osobou v inom členskom
štáte. Tovar sa fyzicky prepravoval a obchodnoprávny vzťah mal odplatný charakter. Poukázal na
doklady, ktoré správnym orgánom predložil - kúpnu zmluvu, faktúru, úhradu v plnej výške od poľského
odberateľa a mal za to, že preukázal všetko, čo zákon vyžaduje na to, aby po prevoze tovaru do iného
členského štátu z tuzemska mohol uplatniť oslobodenie od dane za dodávku tejto komodity, zaplatenú

poľským odberateľom žalobcovi. Správne orgány podľa neho vychádzali z faktov uvedených v protokole
z daňovej kontroly a zistení správcu dane, ktorý konštatoval, že preverením dopravy dodávaného tovaru
žalobcom do poľskej republiky u Národnej diaľničnej spoločnosti zistil, že k preprave údajne dodávaného
tovaru z Košických Olšian a k preprave z Hažlína pri Bardejove do Poľska nedošlo. Tvrdil, že správne
orgány konštatovali, že Národná diaľničná spoločnosť nezaregistrovala jazdy vozidiel prepravujúcich
tovar /repku/, tak, ako boli uvedené v medzinárodnom nákladnom liste. Tento fakt vysvetľoval tým, že

niektorídopravcovia,abysavyhlipoplatkomnacestevypnúpalubnújednotku,týmniesúregistrovaní,čo
neznamená, že neriadia motorové vozidlo a neprepravujú tovar. Podľa žalobcu ani z výpovedí svedkov
nie je možné vyvodiť záver , že k preprave ním označených komodít nedošlo. Napokon tvrdil, že čistenie
repky v Poľnonákupe Bardejov, s.r.o., tento subjekt potvrdil, a bol vystavený aj doklad o nájme čističky
C. S., ktorý vystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti ECCONOVA.

14. Podľa žalobcu správca dane mal v tomto prípade skúmať a stotožniť miesto vykládky tovaru podľa
vyjadrení prepravcov, lebo práve tam malo dôjsť k ekonomickej činnosti spol. ECCONOVA Sp. Z o.o., pre
ktorú sa tovar -repka dodávala a dopravovala a to do Ladna v blízkosti Tarnova v Poľsku. Nepovažoval
fakt, že poľska spoločnosť spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. nevykonáva ekonomickú činnosť v mieste,

kde je registrované jej sídlo. Spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. mohla vykonávať ekonomickú činnosť v inom
mieste, v tomto prípade v Ladne pri Tarnowe v Poľsku, a toto správca dane neskúmal.

15. Správcovi dane žalobca vytýkal v odvolaní nevykonanie výsluchu svedka zástupcu spol.
ECCONOVA Sp. Z o.o. (odberateľ) p. C. S., ktorý je v súčasnej dobe jediným spoločníkom a konateľom

spol. INTRASPEDITION, s.r.o. so sídlom Objekt RDP Kľušov 086 22. Táto spoločnosť je zapísaná v
obchodnom registri Okresného súdu Prešov, Oddiel Sro, Vložka č. 24046/V. Výsluch konateľa spol.
ECCONOVA Sp bol podstatný pre objasnenie všetkých skutočností súvisiacich s nákupom, predajom a
prepravou tovaru (repky) na základe zmluvných dojednaní a vystavenej fakturácie medzi dodávateľom
spol. Olšanka spol. s.r.o. a odberateľom spol. ECCONOVA Sp. Z o. . Ten písomne potvrdil 14.03.2013,

že repku uvedená spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. vozila v mesiaci júl 2011 zo spol. Olšanka spol. s.r.o.
KošickéOlšany305,doHažlínapriBardejove,načistenieanáslednevyvezenádoPoľskanajejnáklady.

16. Správca dane tiež na návrh žalobcu nepreskúmal a nevykonal dokazovanie, ktoré má podstatný
vplyv na závery daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu Olšanka spol. s.r.o. za zdaňovacie

obdobie júl 2011 a to najmä nevykonal:
-výsluchykonkrétnychosôb(šoférov),ktorévykonaliprepravtovaruajasnepoloženýmiotázkami,najmä
vo veci prepravy tovaru z Košických Olšan do Hažlína pri Bardejove a následne do Ladna pri Tarnove
v Poľsku
- neprevenie ekonomickej činnosti spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. v mieste kde mal byť tovar aj podľa

vyjadrení prepravcov dopravený, t.j. Ladno pri Tarnove v Poľsku.
- nepožiadal Národnú diaľničnú spoločnosť o preverenie, či v mesiaci júl 2011 mýtnym systémom bola
evidovaná jazda motorovými vozidlami D. a D.., avšak správca dane pri svojej požiadavke Národnej
diaľničnej spoločnosti uviedol nesprávne evidenčné čísla motorových vozidiel. /správca dane uviedol
EČV: D. a D., pričom vozidlá, ktoré vykonávali prepravu repky mali evidenčné čísla D. a D./.

- žalobca uviedol, že zo stretnutia konateľov spoločnosti žalobcu a odberateľa bola spísaná zápisnica
zo dňa 19.09.2013, potvrdzujúca tvrdenia daňového subjektu, lebo konateľ C. S. spol. ECCONOVA
Sp. Z o.o. potvrdil, že repku od spol. Olšanka spol. s.r.o. skutočne nakúpila, repka bola do Bardejova
vyvezená z Košických Olšan do obce Hažlín pri Bardejove, za účelom jej prečistenia, za týmto účelom p.
S. uzavrel Nájomnú zmluvu na čističku obilia s prenajímateľom Poľnonákup Bardejov s.r.o., Duklianska

38, Bardejov. Po vyčistení repky táto bola prepravená do Poľska, mesta Tarnow, v Tarnowe bola repka
uskladnená a následne predaná spoločnosti Zaklady Tluczowe w Bodazowe Sp. 200.17. Žalobca v žalobe poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora k otázke oslobodenia dodania
tovaru v rámci spoločenstva, poukázal na § 43 ods.1, zákona o dani z pridanej hodnoty podľa ktorého
oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného

členskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovaru,alebonaichúčet,aknadobúdateľjeosobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ustanovenia § 43 ods.5 zákona platiteľ je povinný
preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods.1 a 4 a to: a/kópiou faktúry,
dokladom o odoslaní tovaru... o preprave tovaru, inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru,
dodacím listom, b/dokladom o prijatí platby za tovar, doklady o preprave tovaru, čo žalobca urobil.

18. K doručenej žalobe sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 26.5.2017. Žalovaný posúdením
celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že
posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení citovaných ustanovení zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s
príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj

žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a námietky
žalobcu uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené.
19. Uviedol v ňom skutočnosti uvedené v rozhodnutí správcu dane, označil z akého protokolu vychádzal
a čo mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané. Konštatoval, že dodržal procesnoprávne
predpisy, protokol doručil a správca dane so žalobcom spísal aj zápisnicu o ústnom pojednávaní.

Na základe argumentácie žalobcu pôvodne vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie júl 2011
65.539,82 Eur. V odvolacom konaní žalovaný už rozhodnutím z 9.12.2013 zrušil prvotný platobný výmer
vydaný správcom dane pre nedostatočne zistený skutkový stav. Po tomto postupe správca dane vo
vyrubovacom konaní oboznámil opätovne žalobcu na ústnom pojednávaní 16.12.2015 so stavom veci a
vyrubil rozdiel 58.409,80 Eur. Žalobca proti jeho rozhodnutiu podal odvolanie. V posudzovanej veci ide o

opakované rozhodnutie správcu dane, ktoré napokon žalovaný zmenil tak, že vyrubený rozdiel DPH zo
sumy 58.409,80 Eur, znížilo na 48.674,80 Eur. K žalobným bodom žalobcu, ktorý sa domáhal zrušenia
oboch rozhodnutí finančných úradov na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorí vychádzali
zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom administratívnych spisov a na tomto založili svoje
rozhodnutie, žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane

bolo jeho zistenie, že žalobca nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od
dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004
Z. z., keď nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania prepravy repky.
Správca dane zistil, že žalobca v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
júl 2011 vykázal dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane v sume 484 509,50 eura (dôkaz č. 72).

Podľa predložených dokladov ide o faktúru číslo 201107016 zo dňa 29.07.2011 vystavenú žalobcom pre
poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. za predaj 10 200,20 q repky v celkovej sume bez DPH 484
509,50 eura (dôkaz č. 73). Správca dane preveril deklarované dodanie repky a vyhodnotením dôkazov
dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola
preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50

eura. V odôvodnení rozhodnutia č. 1781554/2015 zo dňa 16.12.2015 (dôkaz č. 67 - str. 6-12) správca
danedetailneuviedol27dodávok(zo45),vktorýchnebolapotvrdenáprepravaastýmsúvisiacedôkazy.

20. Podľa žalovaného dôvodne správca dane konštatoval, že ak nie sú splnené všetky zákonné
podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, predaj musí byť zdanený

tak, ako keby bol tovar predaný v tuzemsku, t.j. podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi vyrubil
rozdiel dane v sume 58 409,80 eura, vo výške 20 % zo sumy 292 049,00 eur. Žalovaný v súlade s § 74
ods. 2 Daňového poriadku opravil chybu vo výpočte rozdielu dane, keď postupoval v súlade s § 22 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo
tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie

tovaru alebo služby, zníženú o daň (292 049,00 eur x sadzba DPH /(100 + sadzba DPH ), t.j. 292 049,00
x 20 /120 = 48 674,80 eura). Skutkový stav, ako aj zistenia a závery v danej veci sú podrobne uvedené
v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správcu dane.

21. Podľa žalovaného jeho rozhodnutie nie je nezákonné, ako to uvádza žalobca, pretože žalovaný v

súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí
sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní - o čom svedčí odôvodnenie
rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s ustanoveniami §63 Daňového poriadku, a v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy,
ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako

to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

22. Žalovaný uviedol, že žalobné dôvody sú zamerané na spochybnenie dôkazov týkajúcich sa prepravy
tovaru, ale z rozsiahleho dokazovania správcu dane je zrejmé, že správca dane preveroval všetky
predložené dôkazy k deklarovanému oslobodeniu od dane (faktúra, prepravné doklady, výdajky zo

skladu, bilanciu vážení, potvrdenie a prehlásenie odberateľa) a prepravné doklady správca dane
dôkladne preveroval aj v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. a vypracoval podrobnú
analýzu jednotlivých dodávok - prepráv vyplývajúcich z faktúry č. 201107016. Z tejto analýzy je zrejmé,
že správca dane nevylúčil možnosť, že preverované vozidlá mohli jazdiť aj po nespoplatnených úsekoch
cesty, ale vyhodnotením podkladov od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. správca dane zistil, že
- niektoré z vozidiel, ktoré mali prepravovať repku, boli registrované v Elektronickom mýtnom systéme,

ale neuskutočnili prepravy v dňoch uvedených na výdajkách a na prepravných dokladoch,
- podľa prepravných dokladov, v niektorých prípadoch mala byť repka prepravená do čističky v Hažlíne
neskôr, ako mala byť prepravená z Hažlína do Poľska,
- vozidlá, ktoré mali prepraviť repku do Poľska, jazdili po území Slovenska po iných trasách, resp.
nesmerovali do Poľska;

-vozidlá mali podľa prepravných dokladov uskutočniť v daný deň viac prepráv, ale v mýtnom systéme
je zaznamenaná iba jedna z deklarovaných prepráv po území Slovenska, a v niektorých prípadoch len
po území Slovenska, bez smerovania do Poľska;
-vozidlá podľa prepravných dokladov mali smerovať do Hažlína pri Bardejove, ale podľa podkladov z
mýtneho systému smerovali do Trhovišťa pri Michalovciach.

23. Na predložených medzinárodných nákladných listoch CMR, na ktorých je ako prepravca uvedená
spoločnosť INTRASPEDITION s.r.o. alebo S. O. J., nie je v časti 24 uvedený dátum, podpis a pečiatka
príjemcu tovaru. Uvedené zistenia preukázali, že pochybnosti správcu dane o vierohodnosti, úplnosti a
pravdivosti predložených prepravných dokladov boli odôvodnené.

24. K žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú čistenia repky, žalovaný uvádza, že konateľ spoločnosti
Olšanka spol. s r.o. C. R. pri ústnom pojednávaní dňa 20.02.2013 (dôkaz č. 20) správcovi dane uviedol,
že repka bola prečistená a uskladnená v sklade v Košických Olšanoch, zo skladu bola vydaná tak,
ako je uvedené na výdajkách tovaru, naložená bola v dňoch uvedených na CMR dokladoch, prepravu

nezabezpečovala spoločnosť Olšanka spol. s r.o., spoločnosť nesledovala miesto vykládky. Následne
C. R. v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2013 (dôkaz č. 21) k samotnému predaju repky uviedol, že
repka nebola vyčistená, preto ju prepravca priebežne previezol do Hažlína pri Bardejove, kde došlo k
jej vyčisteniu, čo realizoval Poľnonákup Bardejov s.r.o. a po jej vyčistení si spoločnosť ECCONOVA Sp.
z o.o. túto repku vyviezla presne podľa dodaných CMR. Z odpovede miestne príslušného správcu dane

spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. (dôkaz č. 28) vyplynulo, že konateľ spoločnosti Poľnonákup
Bardejov s.r.o. nepozná spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o., spoločnosť v roku 2011 neuzavrela žiaden
obchod so spoločnosťou ECCONOVA Sp. z o.o. Čistička bola na základe zmluvy prenajatá C. S., ako
fyzickej osobe, ktorý ju používal na čistenie repky spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. Nájomnú zmluvu
na čističku obilia s prenajímateľom Poľnonákup Bardejov s.r.o. uzatvoril nájomca C. S. ako fyzická

osoba, nie ako štatutár spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. Správca dane zistil, že C. S. bol v čase
preverovaných obchodných vzťahov štatutárom - predsedom predstavenstva spoločnosti ECCONOVA
Sp. z o.o. C. S. potvrdil obchodný vzťah s daňovým subjektom Olšanka spol. s r.o. a uviedol, že
spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o. nemala skladové priestory v sídle spoločnosti, mala ich v Rzeszowe,
resp. v Tarnowe, spoločnosť nemala zamestnancov, mala iba externú účtovníčku. Podľa jeho vyjadrenia,

repka nespĺňala normu kvality, nebola vyčistená, preto bola čistená v čističke v Hažlíne (dôkaz č. 62).

25. Správca dane pri vyvodení záverov v danej veci prihliadal na uvedené zistenia, ako aj na všetky
predložené a zaobstarané dôkazy o okolnostiach deklarovaných dodaní, pri ktorých žalobca uplatnil
oslobodenie od dane. Žalovaný k dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú hodnotenia dôkazov uviedol, že

správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie splnenia podmienok oslobodenia
od dane z preverovanej faktúry, pričom postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa
ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovaciehokonania získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, skúmal jednotlivé skutočnosti a vyjadrenia
jednotlivých osôb a tieto následne vyhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyšlo najavo a jeho hodnotenia

zodpovedajú zásadám logického myslenia.

26. Žalovaný poukázal nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého
daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné
doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom

možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku),
a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

27. V procese dokazovania v daňovom konaní dochádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi

správcom dane a daňovým subjektom. V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia
predložených dokladov, podľa žalovaného správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť,
pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení
§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V danom prípade žalobca ani počas
výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom a v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by

preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu repky poľskej spoločnosti deklarovanej faktúrou č. 201107016
skutočne došlo tak, ako je na nej uvedené. Predložené prepravné doklady nepreukázali, že tovar
tak, ako bol fakturovaný, bol prepravený do iného členského štátu, čím nebolo preukázané splnenie
podmienok oslobodenia od dane v zmysle ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Keď žalobca - daňový subjekt preukazuje prepravu tovaru z tuzemska

CMR dokladmi, zodpovedá aj za ich správnosť, pretože ide o dôkaz, ktorým preukazuje oslobodenie
od dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh
a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktorými by
preukázal opodstatnenosť fakturácie s oslobodením od dane, pretože nepreukázal, že fakturovaný
tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno

a neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane na faktúre pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp.
z o.o. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať
svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovaru tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Je to
daňový subjekt, ktorý je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o dodaní tovaru podľa
predloženej faktúry a v zmysle platných právnych predpisov. Splnenie podmienky prepravy tovaru z

tuzemska do iného členského štátu je povinný preukázať platiteľ, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane
podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a preto je v jeho záujme, aby si
overil pravdivosť údajov na dokladoch, ktorými preukazuje podmienky oslobodenia od dane. Je vo
vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov zachovávať náležitú mieru
obozretnosti a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od

dane. Dôkazy, ktoré žalobca predložil k preverovanému oslobodeniu od dane neboli schopné osvedčiť
splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.

28. Žalobca sa nevyjadril k doručenému vyjadreniu žalovaného.

29. Správny súd verejne vyhlásil rozsudok 31.1.2019. Po preskúmaní v správnej žalobe uvedených
žalobných dôvodov, v zmysle podmienok upravených v Správnom súdnom poriadku preskúmal
rozhodnutia oboch finančných orgánov napadnutých správnou žalobou, obsah ich administratívnych
spisov u dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 ods.1 SSP zamietol.

30. Žalobca namietal, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako vyplýva z jej obsahu pre
žalobné dôvody uvedené v ust. §191 ods. 1 c/,e/,f/,g/, SSP. Podľa správneho súdu žalobca nedôvodne
nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, ktorý podľa neho vykonal riadne dokazovanie, aby
mohol urobiť svoje právne závery. Podľa žalobcu bolo potrebne doplniť na jeho návrh správcovi danedokazovanie a na jeho návrh vykonať vyslúchnuť C. S. a šoférov vykonávajúcich prepravu komodít,
lebo správca dane toto zisťoval u Národnej diaľničnej spoločnosti a dospel k nesprávnym záverom pre
zámenu evidenčných čísel motorových vozidiel. Ten navrhol s odôvodnením, že ak repku prepravovala

z Hažlína pri Bardejove do Poľska spoločnosť INTRASPEDITION a prepravu zabezpečoval odberateľ,
bolo potrebné vychádzať aj zo zistení, že pán C. S. predal spoločnosť ECCONOVA inému občanovi
v Miškolci, ktorý mohol mať doklady, ktoré on nevedel poskytnúť. Správca dane sa podľa odvolateľa
dopustil pochybení aj v tom, že skúmal v mýtnom systéme jazdu motorových vozidiel, na ktoré Národná
diaľničná spoločnosť neodpovedala a napriek tomu uzavrel, že prepravy neboli uskutočnené v časoch

ako sú na CMR dokladoch a urobil nezákonný a predčasný záver, že preprava do iného členského štátu
obchodnej komodity nebola vykonaná.

31. Správny súd konštatuje, že žalovaný, ako to vyplýva z odvolania rozhodol prvotne už 9.12.2013, na
základe záverov daňovej kontroly vyústiacej do prerokovaného protokolu o finančnej kontrole žalobcu
v konkrétnom období. Žalovaný na základe prezentovaných záverov správcu dane jeho pôvodné

rozhodnutie z 9 . 12 . 2013 zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Podľa záverov uvedených v jeho
rozhodnutí z 9 . 12 . 2013 podkladom pre zrušenie rozhodnutia správcu dane bolo nevykonanie
niektorých úkonov v rámci dokazovania, keď správca dane uzavrel, že existovala preprava, avšak
samotná existencia tovaru nebola spochybnená. Pri posúdení činnosti odberateľa v Poľsku vychádzal
iba z informácií, že táto spoločnosť je nečinná, že za ňu konal spoločník, ktorého nebolo možné

vypočuť. Pokiaľ ide o nedodanie tovaru /repky/ žalovaný v naposledy označenom rozhodnutí vo
vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu správcu dane z 9 . 12 . 2013 nesúhlasil z jeho predčasnými závermi.
Správcovi dane uložil, aby zistil všetko potrebné aj v prospech žalobcu, a dôkazy vyhodnotil vo
vzájomnej súvislosti s inými zisteniami. Konštatoval nutnosť využitia nástrojov umožňujúcich vykonať
dokazovanie na preukázanie splnenia podmienok upravených v daňovom poriadku a v zákone o dani

z pridanej hodnoty. Napokon uložil správcovi v ďalšom konaní zabezpečiť dostatok dôkazov pre čo
najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci so zameraním na doplnenie konania vo veci dodania
a dopravy fakturovaného tovaru odberateľovi ECCONOVA Sp. z o.o. na konkrétne miesto o ďalšie
skutočnosti vo vyššie naznačenom smere, ktoré zistí u všetkých zainteresovaných osôb a o preverenie
a dôsledné vyhodnotenie všetkých súvislostí, ktoré vyplývajú zo všetkých doterajších zistení správcu

dane týkajúcich sa porušenia ust. § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správcovi dane uložil vykonať
dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny
záver vo veci, t.j. aby bolo zrejmé, či tovar, ktorý spoločnosť Olšanka spol. s r.o. fakturovala poľskej
spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o., skutočne existoval, na základe akých zmlúv, dohôd, objednávok
bola faktúra č. 201107016 vystavená, akým spôsobom bola faktúra uhradená, či bol fakturovaný tovar

skutočne dodaný do Poľska, za akých okolností malo dôjsť k dodaniu fakturovaného tovaru, aký bol
skutočný pohyb tovaru, jeho vyskladnenie, a následne, či daňový subjekt Olšanka, spol. s r.o. splnil a
preukázal všetky podmienky pre oslobodenie od dane vyplývajúce z ust. § 43 zákona o dani z pridanej
hodnoty, resp. že v danom prípade daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Správca
dane mal preveriť aj postavenie C. S. v spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o v čase deklarovaných

obchodných vzťahov. Správca dane po vyhodnotení podkladov z Národnej diaľničnej spoločnosti,
a.s., ktoré sa týkajú jednotlivých motorových vozidiel v súvislosti s podkladmi, ktoré predložil daňový
subjekt (CMR doklady, výdajky a Bilancia vážení), zváži vypočutie vodičov predmetných motorových
vozidiel. Správcovi dane uložil žalovaný doplniť dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo jednoznačne
zistené, preukázané a odôvodnené porušenie konkrétnych ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty,

s uvedením všetkých konkrétnych dôkazov, vyjadrení zainteresovaných osôb a šetrení vykonaných
správcom dane. Správcovi dane uložil vo vyrubovacom konaní oboznámiť daňový subjekt s vykonanými
dôkazmi, ktoré budú podkladom pre rozhodnutie a umožní daňovému subjektu vyjadriť sa k novým
zisteniam, tvrdeniam a záverom, ktoré vyplynú z doplneného konania. Je nevyhnutné, aby odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré vydá v ďalšom konaní obsahovalo všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre

vydanie rozhodnutia, spôsob ako sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, všetky úkony, ktoré
vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli
k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých sa rozhodovalo.
V odôvodnení správca dane uvedie opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre
rozhodnutie, vysporiada sa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania,

rozpormi v jednotlivých dôkazoch, a následne uvedie závery o tom, ktoré skutočnosti považuje za
nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu.32. Správny súd v predchádzajúcom odseku zámerne uviedol, podstatné povinnosti správcu dane, ktoré
mu po vykonaní daňovej kontroly a prerokovaní protokolu o jej záveroch vo vzťahu k jeho rozhodnutiu z
9 . 12 . 2013 uložil žalovaný svojim prvotným rozhodnutím, zo 17. 9. 2013, ktorým prvotné rozhodnutie

správcu dane zrušil. V tomto konaní správny súd preskúmava správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a správcu dane voči ktorým, žalobca opakovane vznáša rovnaké výhrady, napriek tomu,
že v konaní pred správcom dane, sa tento s návrhmi žalobcu už vysporiadal správca dane v rozhodnutí
zo 16 . 12 . 2015 a sám žalovaný vo svojom rozhodnutí, jeho postup a vykonané dokazovanie skutkové
závery a právne posúdenie hodnotil vo svetle úplne nového rozhodnutia zo dňa 22.03.2016.

33. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potom posudzoval odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
správcu dane, ktorý bol zviazaný právnym názorom žalovaného vyjadreného v jeho rozhodnutí z
9.12.2013, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.9.2013 Žalovaný vo svojom rozhodnutí
22.3.2016, zmenil vyrubený rozdiel a znížil zo sumy 58.409,80 Eur na sumu 48.674,80 Eur.

34. Žalovaný mal za preukázané, že správca dane z podkladov od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.
a z výpovedí prepravcov zistil, že k preprave tovaru z Košických Olšian do Hažlína pri Bardejove, ani do
Poľska nedošlo, o čom svedčia detailné výpisy o mýtnych transakciách za motorové vozidlá uvedené
v konkrétnych dňoch na CMR dokladoch a na výdajkách daňového subjektu. Správca dane na základe

týchto zistení konštatoval, že daňový subjekt Olšanka spol. s r.o. nesplnil podmienky pre oslobodenie
oddane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, nepreukázal svoje tvrdenia, neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že k preprave repky došlo.

35. Správny súd má za to, že nemožno mať výhrady k postupu správcu dane, pokiaľ ide o rešpektovanie

právneho názoru jeho odvolacieho orgánu, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí rešpektoval. Vo
vyrubovacom konaní správca dane zaslal potom výzvy Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (č.
9801404/5/437408/2014/Balá zo dňa 04.02.2014 + odpoveď č. 17601/20101/2014 zo dňa 03.03.2014,
výzva č. 9801404/5/325180/2015 zo dňa 11.02.2015 + odpoveď č. 8307/45142/20101/2015 zo dňa
02.03.2015 týkajúce sa registrácie jázd motorovými vozidlami D., D., D., D., D., D. v júli 2011), zaslal

žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií poľskej finančnej správe (č. 9801404/5/434229/2014 +
urgencia + odpoveď VAT_SK_32638/14/PETP_PL_425449_ 20140424 G RI R + doplnenie odpovede
z 23.01.2015), vypočul svedka C.W. S. za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu
(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1227420/2015 zo dňa 28.07.2015), oboznámil daňový subjekt s
dôkazmi získanými vo vyrubovacom konaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1493334/2015 zo dňa

01.10.2015). Správca dane zistil tieto skutočnosti:C. S. bol registrovaný ako predseda predstavenstva
spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. od 14.10.2010 do 23.12.2011, teda v čase preverovaných
obchodných vzťahov bol štatutárom tejto spoločnosti. Správca dane dňa 28.07.2015 vypočul C. S. ako
svedka a z jeho vyjadrení vyplynulo, že k uzatvoreniu obchodu s daňovým subjektom Olšanka spol. s r.o.
došlo na základe Kúpnej zmluvy č. 2011/07/01/01, po oslovení konateľom daňového subjektu Olšanka

spol. s r.o. Spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o. odoberala od daňového subjektu repku olejnú postupne
v júli a v auguste 2011. Podľa vyjadrenia C. S., spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o. nemala skladové
priestory v sídle spoločnosti, mala ich v Rzeszowe, spoločnosť nemala zamestnancov, mala iba externú
účtovníčku. (Svedok neskôr písomne doplnil, že skladové priestory sa nenachádzali v Rzeszowe, ale
v meste Tarnow, kde sa nachádza farma na hydinu. V meste Rzeszow bolo miesto vykládky inej

komodity, nie repky olejnej.) Spoločnosť obchodovala aj s inými dodávateľmi zo Slovenska, ale svedok
ich nevedel uviesť. Podľa jeho vyjadrenia, repka nespĺňala normu kvality, nebola vyčistená, preto bola
čistená v Hažlíne v čističke. Spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. nechcela uzavrieť nájomnú zmluvu
s poľskou spoločnosťou, preto bola uzatvorená s C. S., ako fyzickou osobou. Prenajatá čistička bola
použitá aj pri iných dodávkach repky, resp. iných komoditách od iných dodávateľov. Podľa tvrdenia C.

S., prepravu repky zabezpečovala iba spoločnosť INTRASPEDITION s.r.o. na trase Košické Oľšany
- Hažlín a Hažlín - Tarnow. Poľské prepravné spoločnosti U.T.T. O. Z. a F.H.U. ADPOL S. O. J.
vykonávali prepravu v subdodávke - prepravu fakturovala výhradne spoločnosť INTRASPEDITION s.r.o.
Splnomocnený zástupca daňového subjektu využil možnosť a položil svedkovi doplňujúce otázky, ktoré
sa týkali nájomnej zmluvy na čističku a vodičov kamiónov, ktorí prepravovali repku.

36. Podľa správneho súdu správca dane vyhodnotil dôkazy získané počas daňovej kontroly a vo
vyrubovacom konaní - vychádzal z údajov uvedených na dodacích listoch, CMR dokladoch, Bilancii
vážení, ktoré mu predložil daňový subjekt, z detailných záznamov o pohybe vozidiel získaných odNárodnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ako aj z vyjadrení svedka a z vyjadrení daňového subjektu, že
preprava repky sa uskutočnila z Košických Olšan do Hažlína a následne z Hažlína do Poľska. Správca
dane dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola

preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50
eura.Vodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozhodnutiasprávcadanedetailneuviedoltiedodávky(27),
v ktorých preprava potvrdená nebola a súvisiace dôkazy. Splnomocnený zástupca daňového subjektu
navrhol správcovi dane zabezpečenie ďalších dôkazov. Správca dane ale nevypočul svedkov šoférov
motorových vozidiel vykonávajúcich prepravu repky z dôvodu, že z detailných záznamoch o pohybe

vozidiel získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. zistil, po akej trase skutočne jazdili motorové
vozidlá a výpovede šoférov by nemohli zmeniť trasu zaznamenanú v mýtnom systéme. Nevykonal ani
výsluch svedkov zamestnancov daňového subjektu Olšanka spol. s r.o., ktorí boli prítomní pri vážení
a nakladaní repky a ktorí svojím podpisom potvrdili, že repka bola v Košických Oľšanoch vážená
a naložená na motorové vozidlá z dôvodu, že pri vyhodnotení prepravy vychádzal z dôkazov, ktoré
predložil daňový subjekt, t.j. z údajov uvedených na dodacích listoch, CMR dokladoch, v Bilancii vážení,

ako aj z vyjadrení daňového subjektu, že preprava repky sa uskutočnila z Košických Oľšian do Hažlína
pri Bardejove a následne z Hažlína do Poľska, čo potvrdil aj svedok C. S..

37. Správny súd dospel k záveru, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy získané počas daňovej
kontroly a vo vyrubovacom konaní - vychádzal z údajov uvedených na dodacích listoch, CMR dokladoch,

Bilancii vážení, ktoré mu predložil daňový subjekt, z detailných záznamov o pohybe vozidiel získaných
od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ako aj z vyjadrení svedka C. S.. Z vyjadrení daňového subjektu,
že preprava repky sa uskutočnila z Košických Olšan do Hažlína a následne z Hažlína do Poľska správne
správca dane dospel k dostatočne preukázanému záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20
q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve

4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura. Preprava v množstve 6 148,40 q v sume 292 049,00 eur
nebola potvrdená. Námietky žalobcu sú neopodstatnené.

38. Preto sú aj podľa správneho súdu nedôvodné a neopodstatnené námietky, že žalovaný rozhodol
nezákonne ak správca dane nevypočul svedka C. S. a že nepreveril ekonomickú činnosť spoločnosti

ECCONOVA Sp. z o.o., Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého
spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul uvedeného svedka
dňa 28.07.2015 za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu, ktorý využil aj možnosť klásť
svedkovi otázky (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1227420/2015). C. S. sa vyjadril aj k spoločnosti
ECCONOVA Sp. z o.o. a k jej činnosti v čase preverovaných obchodných vzťahov. Neopodstatnené

sú aj námietky týkajúce sa výsluchov šoférov, pretože správca dane zabezpečil jednoznačné a
nespochybniteľné dôkazy o trasách automobilov, ktoré boli uvedené na CMR dokladoch a vyjadrenia
šoférov, by na tieto trasy nemali vplyv.

39. Podľa správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neoprávnene uplatnil oslobodenie

od dane na faktúre pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. Žalobca je nositeľom povinnosti
tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o dodaní tovaru podľa predloženej faktúry a v zmysle platných
právnych predpisov. Splnenie podmienky prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu je
povinný preukázať platiteľ, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej
hodnoty a preto je v jeho záujme, aby si overil pravdivosť údajov na dokladoch, ktorými preukazuje

podmienky oslobodenia od dane.

40. Správny súd konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 3, § 24 a §
63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s
ustanovením § 24 Daňového poriadku dospel k záveru o nesplnení a nepreukázaní splnenia podmienok

pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov pri fakturácii dodávok tovaru poľskej spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. Dôkazná povinnosť
je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre
daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že
nepredložil také konkrétne a preveriteľné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach

uvedených na preverovanej faktúre. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať
svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej
situáciimaldostatočnépodkladypreto,abyriadnepreukázalexistenciu,resp.vzniknárokovapovinnostív zmysle daňových zákonov. Predložením uvedených dôkazov, ktoré sa po ich preverení správcom dane
ukázali ako nepravdivé, daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť fakturácie s oslobodením od dane.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že námietky uvedené v
správnej žalobe sú neopodstatnené. V súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku v rámci
odvolacieho konania pre plynulosť konania vo veci odstránil chybu konania, spočívajúcu v porušení
ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru
alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia

alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň, nesprávne vyrubeného rozdielu dane a
mení vyrubený rozdiel dane, ktorý správca dane vypočítal z hodnoty tovaru zdaneného tak, ako keby bol
predaný v tuzemsku, lebo neboli splnené a preukázané zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie
od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, zo sumy 58 409,80 eura na sumu 48 674,80 eura.
Rozdiel dane vyčíslený správcom dane sa týmto znižuje o 9 735,00 eur, zo sumy 58 409,80 eura na
sumu 48 674,80 eura.

42.Predmetompreskúmavaciehokonaniavdanejvecibolorozhodnutieapostupžalovanéhosprávneho
orgánu, ktorý rozhodol vyplývajúc zo správnej žaloby t.j., že žalovaný vec nesprávne právne posúdil,
pokiaľ ide o otázku rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a žalobcu. Lebo žalobca
uviedol, ako mala byt' podľa neho posúdená sporná právna otázka týkajúca sa vzniku nároku žalobcu

po vykonanom intrakomunitárnom obchode /uskutočnenom vývoze do inej členskej krajiny EÚ/ a v čom
bolo právne posúdenie žalovaného nesprávne, a naplnil zrejme požiadavky na formuláciu žalobného
dôvodu podľa 191 ods. 1 písm./ c/,e/,f/,g/ zákona č. 162/2015 Z.z o správnom súdnom poriadku /SSP/
s akcentom na dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci v uvedených súvislostiach.

43. Správny súd pripomína, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné
splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry,
prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované
plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú
reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v

zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť
si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf/26/2014).

44. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu k problematike daní plynie, že správa daní vo vzťahu
k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva

upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať
ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných
dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a
zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme
za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné

skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie DPH (porovnaj napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/75/2014).

45. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. 11
ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007. sp.zn. 6 Sžo 98/2008,

sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone
správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich
postupov a rozhodnutí, teda to či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

46. Zásadne nie je úlohou správneho (krajského) súdu, aby zisťoval alebo ustaľoval skutkový stav či
nanovo vyhodnocoval dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou naopak je posúdiť okrem iného
to, či správca dane. resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom,
nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Práve
pri tomto prieskume do popredia často vystupuje, a tak je tomu i v tomto prípade, právna otázka

dôkazného bremena. teda ktoré tvrdenia či domnienky je povinný preukazovať daňový subjekt, a čo
naopak dokazovať nemusí - v takom prípade dôkaz o opaku zaťažuje správcu dane.47. Správny súd ďalej poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je v daňovom konaní
protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy
vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe

musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy
daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového (správneho) konania. ktorý je povinný
preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a§ 49 ods. 2 písm. a) zák.
č. 222/2004 Z.z. je takou skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako
dodávateľ vystavil.

48. Faktúra a doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne sú

dôkaznýmiprostriedkami,ktorépodporujútvrdeniedaňovéhosubjektuObvykleideopísomnosti,ktoréje
možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou
ichvystaviteľa,ktorýichspravidlapodpisuje,aleajpodnikateľskýmzázemímaminulosťoudodávateľa.V
prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú)
uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či

rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy
spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so
zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších
dôkazov. Takým dôkazom môže byt' všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi

predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané aké dôkazy je potrebné
predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočnosti.

49. Právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového
subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr .

v rozsudku sp . zn . 8Sžf/ 36 /2010 z 28 . 04 . 2011 : „Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry
nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať

platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“

50. Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21 . 09.2011 : „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o
DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si Žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná
podmienkaje,abyišlootovary,ktorémunaozajbolidodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcu

dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen
z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje
materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v
skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo
tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.

51. Dôležitou pre prejednávanú vec je tak dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný
v daňovom konaní preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Takouto skutočnosťou je pri
uplatnení odpočtu DPH aj fakt, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny platiteľ, ktorý vyhotovil
dodávateľskú faktúru. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov

preukazujúcichuskutočnenieplneniadeklarovanéhopredloženoufaktúrou,akoajto.žeplnenieposkytol
dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa
riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mat' za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH.
Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. Takéto dôkazné prostriedky
žalobca nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného

plnenia do iného členského štátu. Zároveň kasačný súd poznamenáva, že v zásade správca dane
nemôže daňovému subjektu priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený.
Ak napríklad stavebník nemá stavebný denník, nemalo by to bez ďalšieho viesť k záveru, že mu nebudevo vzťahu k dodávke stavebných prác priznané právo na odpočet, ale nepochybne to znižuje jeho
schopnosť preukázať spôsob dodania služby.

52. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne
pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale
v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť
faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Príkladmo sa poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3
Sžfk/40/2017, 4Sžik/3 8/201 7, 1 Sžfk/ 1 /201 7, 6 Sžfk/43/201 7, 1 Sžf/82/201 6, ako aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017.

53. Správny súd poznamenáva, že pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena však postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní do iného

členského štátu. Pre rozhodnutie nebola dôležitá otázka, aké boli konkrétne právne vzťahy medzi
dodávateľom a odberateľom, ale či dodávateľ naozaj (a nielen „na papieri") vykonal dodávku do iného
členského štátu, ktoráje predpokladom uplatnenia postupu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

54.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeúčastníkomkonanianepriznalprávonanáhradutrovkonania,

postupujúc podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca v konaní nemal úspech.

55. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dni od jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).