Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225507
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1407225507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV, Polianky č. 9, Bratislava, zastúpený JUDr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou,
Račianska 62, Bratislava, proti žalovanej: W.. K. E., bytom M. XX, J., o zaplatenie 912,86 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.3.2016,
č.k. 9C/231/2009-205, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 813,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 813,26 eur

od 15.7.2007 do zaplatenia p o t v r d z u j e.

Vo výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
813,26 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 813,26 eur od 15.7.2007 do zaplatenia,
trovy konania 48,50 eur a trovy právneho zastúpenia 869,29 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu
vedeného v Sberbank Slovensko, a.s., č.ú. D., všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 8b, § 10 ods.1,3,6, § 14 ods.1,4,6 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej „zákon o vlastníctve bytov„), § 100 ods.1, § 517 ods.2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„) a vecne tým, že po vykonanom
dokazovaní a skutkovom a právnom vyhodnotení veci dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby.
Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom

dome súp. č. XXXX na M. ul. XX v J., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX. Námietku premlčania
nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania za rok 2005 vo výške 12 321,-Sk vznesenú
žalovanou posúdil ako nedôvodnú, pretože splatnosť predmetného nedoplatku z vyúčtovania za rok
2005 nastala dňa 6.8.2006 (vyúčtovanie bolo doručené dňa 6.7.2006 a následných 30 dní na zaplatenie
nedoplatku), trojročná premlčacia doba začala plynúť 7.8.2006 a uplynula 11.8.2009, pričom žaloba
bola podaná na súde dňa 19.10.2007, teda včas. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie
preukázané, že náklady na byt žalovanej boli v roku 2006 vo výške 26 399,40,-Sk, platby žalovanej boli v

sume 20 220,-Sk, nedoplatok žalovanej tak predstavoval sumu 6 179,40,-Sk. Po pripočítaní nedoplatku
žalovanej za rok 2005 v sume 12 321,-Sk, celkový nedoplatok žalovanej predstavuje sumu 24 500,40,-
Sk, a to vrátane sumy 6 000,-Sk (príspevku do fondu údržby a opráv). Príspevok do fondu údržby a
opráv v uvedenej výške považoval súd prvej inštancie za oprávnený, keď navýšenie tohto príspevkuod 1.7.2006 o sumu 1 000,-Sk mesačne na jeden byt odsúhlasili vlastníci bytov a nebytových priestorov
na Schôdzi vlastníkov bytového domu na M.Í. ul. XX v Bratislave konanej dňa 6.6.2006 uznesením č.
6. Žalovaná ako vlastníčka bytu svoje právo podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. v zákonom

stanovených lehotách nevyužila. Pretože zaplatenie predmetného nedoplatku vo výške 813,26 eur ( 24
500,40,-Sk)vkonanípreukázanénebolo,súd prvejinštanciežalobevtejtočastivyhovelavprevyšujúcej
časti nad určený prísudok žalobu v časti o zaplatenie istiny s príslušenstvom zamietol.

3. Keďže žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, žalobcovi súd prvej inštancie

priznal z priznanej istiny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, výšku ktorých určil v súlade s
nariadenímvládySRč.87/1995Zb.prizohľadnení,že vyúčtovaniezarok2006boložalovanejdoručené
14.6.2007 (fikcia náhradného doručenia dňa 14.6.2007) a plynutia následnej lehoty 30 dní na zaplatenie
nedoplatku. Následne dospel k záveru, že od 15.7.2007 je žalovaná so zaplatením nedoplatku z
vyúčtovania za rok 2006 v omeškaní.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/ 1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti
priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku v sume 48,50 eur a trov jeho právneho zastúpenia advokátkou podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v celkovej sume

869,29 eur za 16 úkonov právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd
zo dňa 19.10.2007,31.1.2014, rokovanie so znalcom dňa 22.1.2015, 19.8.2015, 24.9.2015, 9.10.2015
a za účasť na pojednávaní dňa 19.1.2010, 30.9.2010 (odročenom), 30.11.2010, 15.2.2012, 14.5.2013,
24.9.2013 (odročenom pojednávaní), 13.12.2013, 16.2.2016, 22.3.2016, pri hodnote jedného úkonu
právnej služby 51,45 eur, plus 2x režijný paušál po 178,-Sk, 3x 7,21 eur, 1x 7,63 eur, 3x 7,81 eur, 1x

8,04 eur, 4x 8,39 eur, a 2x 8,58 eur. Odmenu advokátky súd určil.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľka uviedla, že Okresný súd
Bratislava IV v rozhodnutí zo dňa 25. 1. 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z

14.4.2010 určil, že uznesenia schválené na Zhromaždení delegátov SBD Bratislava IV dňa 25. 1.
2007 sú neplatné. Nové predstavenstvo bolo zvolené až v máji 2010. Podľa uvedeného SBD Bratislava
IV v období od januára 2007 do mája 2010 nemalo právoplatne zvolené orgány z čoho vyplýva,
že všetky právne úkony vykonané v uvedenom období (vrátane podpisu dokladov, v tomto prípade
zmluva o výkone správy, splnomocnenie a podanie na platobný príkaz) podpísali k tomu neoprávnené

osoby. Zvýšenie príspevku do fondov opráv vo výške 6 000 Sk bolo schválené na schôdzi vlastníkov
v rozpore s vtedy platnými predpismi, čo je uvedené v znaleckom posudku p. Q., ktorý je priložený
v spise. Odvolateľka uviedla, že dňa 23. 11. 2015 uhradila na účet Sberbank 600 eur za výmenu
stúpačiek, ostatní vlastníci si šetrili po 25 eur mesačne a ona to po ukončení prác zaplatila jednorazovo.
Tvrdenie, že zvýšenie do fondu opráv neplatila nie je pravdivé, keď na zateplenie pravidelne platila 4

roky do Volksbanky trvalým príkazom. Pri realizácii prác mailovou poštou dňa 21. 2. 2011 reklamovala
kvalitu projektu, pričom k reklamácií nebolo do dnešného dňa podané vyjadrenie. Povereným osobám
sprístupnila odpočet a výmeru vodomerov. Žalovaná uviedla, že nedoplatok vo výške 12 321 Sk sa
netýka iba roku 2005, ale aj predchádzajúcich, a tie sú premlčané. Odvolateľka napokon konštatovala,
že nesúhlasí s výškou trov právneho zastúpenia vo výške 869,29 eur.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods.
1, § 470 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len vo vzťahu k výroku o trovách
prvoinštnčného konania.

8. Ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní
a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), prihliadajúcpri posudzovaní správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie na ustanovenia v danom
čase platiaceho procesného predpisu, t.j. Občianskeho súdneho poriadku. Predmetom odvolacieho
prieskumu je (vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalovanou) iba prisudzujúci výrok súdu prvej

inštancie a závislý výrok o trovách konania.

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku, v ktorom uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 813,26 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 813,26 eur od 15.7.2007
do zaplatenia, v ktorom prvoinštančný súd dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.),
ktoré odvolateľka zopakovala v podanom odvolaní. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie v uvedenej časti a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací

súd udáva nasledovné.

10. Predmetom daného konania je nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania nákladov za
užívanie bytu a služieb s tým spojených na M. Č.. XX v J. za obdobie do 31.12.2006 v celkovej výške
27 501,- Sk (912,86 eur ). Obrana žalovanej spočívala v tom, že žalobca jej nepredložil vyúčtovanie

nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2005, ani za rok 2006, vyúčtovanie naviac, nie je správne,
keďže v správe o hospodárení za rok 2006 je predposlednom riadku uvedená suma 12 321,-Sk, ktorú
žalobca nijako nezdôvodnil , účtoval jej abnormálne kvantum vody, nebral do úvahy stav vodomerov,
vyúčtovanie za rok 2005 na schôdzi vlastníkov síce prevzala, ale hneď to aj oľutovala, pretože nebolo
urobené riadne. Mala za nereálne, aby spotrebovala napr. 22 kubíkov teplej vody a vyslovila podozrenie

o vadnosti vodomeru. Vyúčtovanie za rok 2006 nereklamovala, pretože keď nemala k dispozícii
vyúčtovanie za rok 2005 nemala možnosť potrebné porovnať. Vo vyúčtovaní za rok 2006 namietla
nesprávne uvedenie sumy 6 000,-Sk, keďže takáto výška príspevku do fondu opráv je neadekvátna
výmere jej bytu. Žalobkyňa neuznávala ani revíziu plynu, keď od roku 2004 plyn v byte nemá, nebolo
preto potrebné robiť žiadnu revíziu. Zo skutkového odôvodnenia žaloby a prednesov žalobcu vyplýva,

že uplatnený nárok pozostával z nedoplatku z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým
spojených za rok 2005 vo výške 12 321,- Sk a z nedoplatku vyúčtovania nákladov za užívanie bytu
a služieb s tým spojených za rok 2006 vo výške 15 180,- Sk.

11. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. vyplývajúcemu

z obsahu odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajúvykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191C.s.p.,ato

vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také
skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o
situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd
v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie nemožno vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi (vrátane
skutočností, ktoré vyplynuli z výsluchov v konaní vypočutých svedkov) preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z v čase vyhlásenia rozhodnutia platných ustanovení

§ 133 až § 135 O.s.p., alebo , že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie správne pri posudzovaní
dôvodnosti námietok odvolateľky smerujúcich k správnosti niektorých položiek nedoplatku vyúčtovania
nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2006, nariadil uznesením zo dňa 9.6.2014,č.k. 9C/231/2006-146 znalecké dokazovanie znalcom z odboru Energetika, odvetvie tepelná energetika
a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia k odbornému posúdeniu, či žalovanou rozporované položky ,
zaznamenané v zápisnici z pojednávania zo dňa 13.12.2013 a uvedené vo vyjadrení žalovanej z

13.1.2014 (okrem položky 2 - Príspevok do fondu údržby a opráv vo výške 6 000,- Sk) , zodpovedajú
reálnym nákladom za byt žalovanej v rozhodnom období od 1.1.2006 do 31.12.2006. Závery znaleckého
dokazovania prijaté vo vzťahu k týmto reálnym nákladom za byt žalovanej v období od 1.1.2006
do 31.12.2006 následne správne zohľadnil pri úvahe o výške nedoplatku žalovanej z vyúčtovania
nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2006 (str. 6 prvý odsek napadnutého

rozhodnutia).

12. K námietke odvolateľky vyplývajúcej z obsahu odvolania, že rozsudok prvoinštančného súdu v
prisudzujúcom výroku o veci samej, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1
písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávneprávnezávery.Vposudzovanomprípade,vktoromkonajúci súdprvejinštancie zosprávnych
skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k uvedenému nároku správne právne závery a aplikoval správny

právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

13. Odvolací súd vo vzťahu k sume 6 000,- Sk uvedenej vo vyúčtovaní nákladov za užívanie
bytu a služieb s tým spojených na M. Č.. XX za rok 2006 ako prvoradé zdôrazňuje, že uvedená
suma predstavuje nedoplatok príspevku do fondu údržby a opráv, ktorého navýšenie si od 1.7.2006

o sumu 1 000,-Sk mesačne na jeden byt odsúhlasili vlastníci bytov a nebytových priestorov na schôdzi
vlastníkov bytového domu na M. A.. XX E. J. konanej dňa 6.6.2006 uznesením č. 6. Vo vzťahu k
súdom prvej inštancie použitému ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov dáva do pozornosti, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a
zároveň povinnosť zúčastňovať sa na správe domu formou účasti na schôdzi vlastníkov a hlasovaním

rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, ako aj spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, keď
práve hlasovaním na schôdzi vlastníkov dáva najavo svoj názor. Prehlasovaný vlastník, teda ten, ktorý
nesúhlasí s prijatým rozhodnutím, má možnosť podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. obrátiť
sa na súd, a to v 15 dňovej prekluzívnej lehote od oznámenia o výsledku hlasovania, inak jeho právo

zaniká. Ak v prejednávnom prípade žalovaná v súvislosti s uznesením č.6 prijatým dňa 6.6.2006 na
zhromaždení vlastníkov ( ktorým si odsúhlasilo zvýšenie príspevku do fondu údržby a opráv) nepodala
v určenej prekluzívnej lehote žalobu na súd (túto skutočnosť netvrdila a nepreukázala, že nedoplatok v
tejto časti uhradila), je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto časti nedoplatku z vyúčtovania
nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2006 právne správne a vychádzajúce zo

správne zistených skutkových okolností. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne nezohľadnil
námietku odvolateľky (zopakovanú odvolateľkou v odvolaní) o tom, že zvýšenie príspevku do fondov
opráv vo výške 6 000 Sk bolo schválené na schôdzi vlastníkov v rozpore s vtedy platnými predpismi .
Za právne správny považuje aj názor súdu prvej inštancie uvedený v napadnutom rozhodnutí vzťahujúci
sa k prísudku vo výške 12 321,- Sk (vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených

za rok 2005) pri vyporiadavaní sa so žalovanou vznesenou námietkou premlčania, na ktorého závery
v plnej miere odkazuje.

14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní s poukázaním na nekonkretizované rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 25.1.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.4.2010

namieta, že žalobca od januára 2007 do mája 2010 nemal právoplatne zvolené orgány a že
všetky právne úkony podpisované v uvedenom období podpisovali k tomu neoprávnené osoby,
odvolací súd konštatuje, že námietky v tomto smere žalovaná produkovala už v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie (pojednávanie nariadené na deň 30.11.2010, vyjadrenie z 13.1.2014 ).
Pokiaľ však k preukázaniu týchto skutočností nepredložila do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené (§ 120 ods.4 O.s.p.) listinné dôkazy a ani
nenavrhla v tomto smere doplniť dokazovanie, súd prvej inštancie správne na túto námietku neprihliadal
a osobitne sa s ňou nevysporiadaval. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej
veci podpisovala podanú žalobu právna zástupkyňa, ktorej žalobca dňa 28.9.2007 udelil písomnéplnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní a ktoré je podpísané predsedom predstavenstva (C.. I.
D.) a členkou predstavenstva (Y. T.). Zo záznamov verejne prístupného Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I však nevyplývajú nedostatky do spisu doloženého písomného plnomocenstva zo

dňa 28.9.2007, a to ani vo vzťahu k podpisovaniu právnych úkonov za žalobcu, pre ktoré bola v
danom čase predpísaná písomná forma (dvaja členovia predstavenstva) a ani k osobe predsedu a člena
predstavenstva, ktorí písomnosť za žalobcu podpísali.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým

bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 813,26 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 813,26 eur od 15.7.2007 do zaplatenia podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a
právne správny potvrdil.

16. Za dôvodné však odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovanej vzťahujúce sa k výroku o
trovách prvoinštančného konania.

17. Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

18. Podľa § 142 ods.2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

19. Podľa § 142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

20. Podľa citovaných ustanovení účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pri rozhodovaní o
trovách konania mal súd vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Kritériom
priznania nároku na náhradu trov konania bola miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťovala tak u žalobcu,

ako aj u žalovaného a ktorá závisela od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Podľa
miery úspechu mohol súd o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že priznal náhradu všetkých účelne
vynaložených trov tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech (§ 142 ods.1 O.s.p.), mohol náhradu
trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo, ak mal účastník úspech len čiastočný (§ 142 ods.2 O.s.p.) alebo mohol priznať plnú náhradu trov

konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia závisela
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods.3 O.s.p.).

21. V prejednávanom prípade je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania a jeho odôvodnení arbitrárne, pretože súd nijako neodôvodnil, prečo v konaní, v ktorom mal

žalobca nepochybne čiastočný úspech, nezodpovedajúci však definícii neúspechu v nepatrnej časti (v
žalobe požadoval priznať sumu 912,86 eur s príslušenstvom, v rozsudku o veci samej bol úspešný v
časti o zaplatenie sumy 813,26 eur s úrokom z omeškania), o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods.3 O.s.p. a žalobcovi „majúcemu neúspech len v pomerne nepatrnej časti„ priznal plnú náhradu trov
konania. Citované ustanovenie je možné totiž použiť len v prípadoch, ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysvetlil,
prečo v danom sporovom konaní, vyčíslenie výšky nedoplatku nákladov za užívanie bytu a služieb s
tým spojených považoval za závislé od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, keď iba za takéhoto
stavu by bolo možné jeho rozhodnutie o trovách konania čo do právnej správnosti použitých procesných
ustanovení posúdiť.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
trovách konania podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia podľa § 391
ods.1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
opätovne rozhodnúť o trovách konania pri zohľadnení procesnej úpravy platnej od 1.7.2016 (Civilný

sporový poriadok) a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby stranám bolo zrejmé, na základe
ktorého ustanovenia zákona a z akých dôvodov súd vo veci rozhodol, prečo a ako sa vyporiadal s
účelnosťou poskytnutých úkonov právnej služby, pričom prihliadne na všetky do úvahy pripadajúceustanovenia Civilného sporového poriadku. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).