Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201204
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3615201204.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: MAPAT STAV s.r.o., so
sídlom Martinčekova 26, Bratislava, IČO: 50 467 271, právne zastúpeného: AS Legal, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Hlučínska 1/11, IČO: 36 857 688, proti žalovanému: Creatív spol. s.r.o.,
so sídlom Partizánske, Malá Okružná 1456, IČO: 31 420 249, právne zastúpenému: TOMANÍČEK &

PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 47 239 000, v spore
o zaplatenie 243.253,79 Eur s príslušenstvom, v časti o zaplatenie 77.048,67 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Partizánske zo
dňa 6. februára 2018, č. k. 3Cb/19/2015-322, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 77.048,67 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 77.048,67 Eur od 08.07.2012
od zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa
žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 243.253,79 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady
trov konania za v celosti neuhradené faktúry

č. 58/2012, vyst. dňa 30.06.2012, splatnej dňa 07.07.2012 na sumu 173.472,67 Eur a faktúry č.
59/2012, vyst. dňa 15.07.2012, splatnej dňa 31.07.2012 na sumu 182.979,89 Eur. Na nariadenom
pojednávaní dňa 27.09.2016 žalovaný uznal nárok žalobcu v časti zaplatenia istiny 77.048,67 Eur.
Podaním doručeným súdu dňa 02.02.2018 žalobca navrhol, aby súd
o nároku žalobcu v časti istiny 77.048,67 Eur s príslušenstvom rozhodol čiastočným rozsudkom pre
uznanie. Za aplikácie ust § 213 CSP, § 282 CSP, § 285 CSP, súd prvej inštancie na návrh žalobcu

rozhodol čiastočným rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko
v tejto časti sa stal nárok žalobcu v priebehu konania nesporným. Zároveň priznal žalobcovi aj zákonný
úrok z omeškania, stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd
prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko o trovách bude rozhodnuté
v rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o celom procesnom nároku uplatnenom žalobcom.

2. Proti tomuto čiastočnému rozsudku pre uznanie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodov, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku podľa ust. § 282 CSP. Odvolanie odôvodnil
ust. § 365 písm. a) CSP. Uviedol, že žalobca navrhol vydanie čiastočného rozsudku pre uznanie na
tom základe, že žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 27.09.2016 - či
uznáva, že keď písal odpoveď z 23.07.2013 bol dlžný žalobcovi 77.048,67 Eur, žalovaný odpovedal -
áno. Žalovaný namietal, že sa nejednalo o prejav žalovaného, ktorým by uznal akúkoľvek časť žalobou

uplatneného nároku. Otázku právneho zástupcu žalobcu považoval za sugestívnu. V danom prípade je
zrejmé, že otázka v vzťahu k rozsahu dlhu smerovala do minulosti s tým, že z ďalšej obrany žalovanéhoje zrejmé, že po uvedenom dni nastali skutočnosti, ktoré mali vplyv na existenciu dlhu ako i jeho
rozsah. Žalovaný preto existenciu dlhu a jeho rozsah v konaní rozporoval. Rovnako z výroku žalovaného
nevyplýva jeho vôľa - nárok žalobcu podľa listu zo dňa 23.07.2013 uspokojiť. Zároveň namietal, že

zápisnica z uvedeného pojednávania nebola podpísaná stranami sporu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky
pre vydanie rozsudku pre uznanie v zmysle § 282 CSP s týmto nesúhlasil a mal za to, že tak z

hľadiska formálneho ako i obsahového uznanie nároku v časti urobené žalovaným na pojednávaní
dňa 27.09.2016 je splnením podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku. Z výsluchu žalovaného na
pojednávaní bolo zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o existencii listu zo dňa 23.07.2013 ako aj to z čoho
pozostáva suma 77.048,67 Eur. Z jeho prejavu bolo zrejmé, že štatutárny zástupca žalovaného uznal
dlh v predmetnej výške, pričom naviac následne žiadnym úkonom žalovaný nenamietal uskutočnené
uznanie dlhu. V konaní boli predložené doklady o čiastočnej úhrade faktúry č. 58/2012 čím došlo k

uznaniu dlhu v zmysle ust. § 323 a § 407 ods. 2, 3 Obch. zák.. Záver žalovaného, že uznanie dlhu
nie je relevantné pre absenciu podpisu žalovaného v uvedenej zápisnici z pojednávania považoval za
nesprávny.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zotrval na svojich predchádzajúcich

tvrdeniach. Poprel, že by odpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného na otázku právneho zástupcu
žalobcu predstavovala uznávací prejav k žalovanému nároku. Jeho odpoveď smerovala k časovému
momentu v minulosti - t. j. k 23.07.2013 vrátane okolností existujúcich k uvedenému dátumu. Ak by
odpoveď žalovaného mala byť chápaná ako uznávací prejav muselo by ísť o odpoveď na otázku
smerujúcu nie k okolnostiam existujúcim v čase dňa 23.07.2013, ale k okolnostiam v čase vyslovenia

odpovede žalovaným t. j. k momentu konania výsluchu štatutárneho orgánu žalovaného dňa 27.09.2016
a nie k okolnostiam minulým. Uznávací prejav žalovaného musí zahŕňať aktuálny stav veci a k týmto
okolnostiam musí smerovať aj jeho vôľa. Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 31.03.2016 sp. zn.
2Cdo/76/2015, podľa ktorého základom rozsudku pre uznanie nie je ani tak zistený skutkový stav veci,
ani skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré by sa pokladali za nesporné, ale uznanie žalovaného ako procesný

úkon žalovaného určený súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok, ktorý
bol voči nemu uplatnený v žalobe a v akom rozsahu. V ďalšom odkázal na uznesenie NS SR zo dňa
25.03.2010 sp. zn. 3Obo/38/2009, v zmysle ktorého súd rozhodne rozsudkom na základe uznania a
vzdania sa nároku, ak je zrejmé, že uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného z obsahu ktorého
jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe. V danom prípade bola predmetná odpoveď

štatutárneho zástupcu žalovaného urobená počas vykonávania dokazovania a takýto prejav nemožno
považovať za prejav vo vzťahu k súdu, ale len o interakciu v rámci dokazovania s právnym zástupcom.
Požiadavka smerovania prejavu k súdu vyplýva z etablovanej praxe súdov. Odpoveď štatutárneho
orgánu žalovaného tak možno považovať ako dôkazný prostriedok v rámci voľného hodnotenia dôkazov,
nie však ako uznanie nároku ako podklad pre vydanie príslušného rozhodnutia.

5. Žalobca na doručené vyjadrenie žalovaného písomne nereagoval.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, v prvom skúmal, či je voči napadnutému čiastočnému
rozsudku pre uznanie odvolanie prípustné v zmysle ust. § 356 písm. a) CSP, či odvolanie podala v

zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a
§ 262 ods. 1 CSP, či spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP a vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v súdenej

veci proti napadnutému rozsudku je prípustné, nakoľko sa žalovaný domáhal jeho zrušenia z dôvodu, že
neboli splnené podmienky pre vydanie čiastočného rozsudku pre uznanie podľa ust. § 282 CSP. Zároveň
odvolací súd konštatoval, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bol rozsudok vydaný,
bolo podané v zákonnej lehote na podanie odvolania a spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti.

8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods.1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodnéa napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne nesprávne v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP
zrušiť z týchto dôvodov :

9. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v §
389 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom zistil, že v záhlaví napadnutého uznesenia je ako žalobca uvedená
spoločnosť MAPAT, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jilemnického 379/4, IČO: 31 436 188, pričom súd
prvej inštancie priamo v záhlaví napadnutého rozsudku uviedol, že táto spoločnosť bola vymazaná
z Obchodného registra SR dňa 25.01.2018. Odvolací súd zistil, že táto spoločnosť bola skutočne

vymazaná z obchodného registra dňom 25.01.2018 (teda pred vynesením odvolaním napadnutého
rozsudku zo dňa 06.02.2018) dobrovoľným výmazom, kedy zanikla zlúčením so spoločnosťou Remord
s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A Bratislava, IČO: 47 957 239. Naviac uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 05.02.2018 č.k. 3Cb/19/2015-309 právoplatným dňa 12.02.2018 súd prvej inštancie
vyhovel návrhu na zámenu strán sporu na strane žalobcu zo dňa 29.10.2017, aby namiesto doterajšieho
žalobcu spoločnosti MAPAT, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jilemnického 379/4,

IČO: 31 436 188 vstúpil nový žalobca MAPAT STAV s.r.o., so sídlom Martinčekova 26, Bratislava, IČO:
50467271.

10. Odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu uzavrel, že súd prvej inštancie nemal
v čase rozhodovania splnené základné procesné podmienky - a to ustálený okruh strán sporu na

strane žalobcu a plnenie priznal pôvodnému žalobcovi - v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
neexistujúcej spoločnosti vymazanej z obchodného registra. Naviac v čase jeho rozhodovania ešte
nebolo právoplatné uznesenie, ktorým povolil zámenu strán sporu na strane žalobcu.

11. Odvolací súd skúmal postup súdu prvej inštancie aj v tom smere, či jeho postupom nebolo

znemožnenéstranesporu,abyuskutočňovalajejpatriaceprávavtakejmiere,žedošlokporušeniupráva
na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu
prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v §
389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

12. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného
jeho argumentáciu, že neboli splnené podmienky pre vydanie čiastočného rozsudku pre uznanie,

nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k relevantnému prejavu vôle, ktorým by čiastočne uznal žalobou
uplatnený nárok. Túto argumentáciu žalovaného považoval odvolací sú za dôvodnú. Z obsahu spisu
jednoznačnevyplýva,žežalovanýsaaktívnebránizaplateniužalovanejsumyrozporovanímjednotlivých
položiek, uvedených vo faktúrach, ktoré sú predmetom žaloby. Prejav žalovaného, na základe ktorého
podal žalobca návrh na vydanie čiastočného rozsudku pre uznanie, je zaznamenaný

v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.09.2016 na čl 93 spisu, kedy žalovaný na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či uznáva, že keď písal odpoveď z 23.07.2013, bol dlžný žalobcovi 77.048,67 Eur,
žalovaný odpovedal - áno. Z tejto odpovede, ani z listu zo dňa 23.07.2013 (čl 100 spisu) nevyplýva
konkrétny právny dôvod, ani výpočet tejto sumy a nie je ani zrejmé, či sa jedná výlučne o nárok zo
žalovaných faktúr. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie 12.03.2015. Z priložených výpočtov,

ktoré boli oboznámené na pojednávaní a založené v spise na čl. 101-104 naopak vyplýva, že uvedená
suma 77.048,67 Eur sa týka viacerých vzájomných nárokov zmluvných strán z viacerých faktúr,
nielen tých, ktoré sú predmetom žaloby. Možno preto prisvedčiť argumentácii žalovaného, že na
uvedenom pojednávaní skutočne došlo ku konštatovaniu žalovaného, že k určitému dňu má určitý
záväzok voči žalobcovi, rozhodne však tento úkon nemožno považovať za procesný úkon žalovaného

smerujúci k čiastočnému uznaniu dlhu žalobou uplatneného nároku v konaní pred súdom, na základe
ktorého by bolo možné vydať rozsudok pre čiastočné uznanie nároku. Rovnako už v zmysle ustálenej
judikatúry neobstoja tvrdenia žalobcu, že čiastočným plnením žalovaných faktúr došlo k uznaniu celého
záväzku, nakoľko žalovaný v konaní aktívne rozporuje neuhradený zostatok žalovaných faktúr, ani
že koncoročným odsúhlasením účtovných zostatkov dochádza k uznaniu dlhu. Na základe týchto

skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v konaní neboli splnené predpoklady ust. § 282 CSP aby
mohlo byť rozhodnuté rozsudkom pre čiastočné uznanie nároku žalovaným.13. Odvolací súd je povinný prihliadať na procesné pochybenia v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.
a) CSP ex offo, v dôsledku čoho je nútený konštatovať, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania
nemal splnené procesné podmienky (podmienky konania) platné pre každé súdne konanie a to aktívnu

legitimáciu žalobcu v spore. Zároveň odvolací súd uzavrel, že neboli splnené podmienky pre vydanie
čiastočného rozsudku pre uznanie aj z dôvodu absencie riadneho čiastočného uznávacieho prejavu
žalovaného vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Porušením procesného postupu v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo spoločnosti žalovaného naviac znemožnené uskutočňovanie procesných
práv závažným a neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý

proces, ktorý nedostatok nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je daný ďalší
dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia
rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v
ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

14. Pretože čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie nie je z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. a), b) CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP čiastočný rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1 CSP.

15. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie,
tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni v konaní o novom
rozhodnutí vo veci. Súd prvej inštancie vo veci opätovne nariadi pojednávanie, na ktoré riadne predvolá
strany sporu a bude postupovať v zmysle procesných predpisov. Na nariadenom pojednávaní vykoná
stranami navrhnuté dokazovanie, vysporiada sa s argumentáciou strán sporu a následne vo veci

rozhodne.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).