Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809208391
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7809208391.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne H. G., nar. 5. XX. XXXX, bytom
B., P. XX, zastúp. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Šafárikova 71, proti
žalovanému O.M.D. KOVO, spol. s r.o. Rožňava, Krátka 569, Brzotín, IČO: 17080941, zastúp. JUDr.
Jurajom Dubovským, advokátom, so sídlom Rožňava, Akademika Hronca 9, o zaplatenie 54.438,16 € s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 4C 125/2009-1058 z 21.11.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zaplatení sumy 55.586,22 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výške priznaných úrokov z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.983,27 € za obdobie od 23.10.2007 do 20.2.2009,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.966,56 € za obdobie od 23.10.2007 do 20.2.2009,
úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 7.487,39 € za obdobie od 21.2.2009 do 6.4.2009, úrok z
omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 6.923,39 € za obdobie od 7.4.2009 do 18.5.2009, úrok z omeškania
vo výške 6 % ročne zo sumy 6.641,39 € za obdobie 19.5.2009 do 15.6.2009, úrok z omeškania vo výške

6 % ročne zo sumy 6.359,39 € za obdobie od 16.6.2009 do 14.7.2009, úrok z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 6.077,39 € za obdobie od 15.7.2009 do 28.8.2009, úrok z omeškania vo výške 6 % ročne
zo sumy 5.795,39 € za obdobie od 29.8.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo
sumy 7.966,56 € od 1.1.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 7.966,56
€ od 1.1.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 7.966,56 € za obdobie
od 1.1.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 7.966,56 € za obdobie od
1.1.2012 do zaplatenia , úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 7.966,56 e za obdobie od
1.1.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7.966,56 € za obdobie od

1.1.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.991,63 € za obdobie od
1.1.2015 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni priznáva náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 55.586,22
€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.983,27 € od 23.10.2007 do 20.2.2009, zo
sumy 7.966,56 € od 23.10.2007 do 20.2.2009, zo sumy 7.487,39 € od 21.2.2009 do 6.4.2009, zo

sumy 6.923,39 € od 7.4.2009 do 18.5.2009, zo sumy 6.641,39 € od 19.5.2009 do 15.6.2009, zo sumy
6.359,39 € od 16.6.2009 do 14.7.2009, zo sumy 6.077,39 € od 15.7.2009 do 28.8.2009, zo sumy
5.795,39 € od 29.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 € od 1.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56
€ od 1.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 € od 1.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 €od 1.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 € od 1.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 7.966,56 € od
1.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.991,63 € od 1.1.2015 do zaplatenia všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov

konaniaažalovanéhozaviazalzaplatiťnaúčetOkresnéhosúduRožňavatrovykonaniavsume1.046,30
€, ktoré preddavkovo platil štát v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak v poradí tretím rozsudkom o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala od
žalovaného zaplatenia 15.269,20 € (460.000,-Sk) s 9 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od

18.4.2007 do zaplatenia a mesačného nájomného vo výške 663,88 € (20.000,-Sk), splatného vždy do
15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom jún 2007. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že jej ako oprávnenej
osobe v rámci reštitučného konania, bolo rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, odboru PPLH,
č. s. 2003/00025, ev. č. 2003/006657 zo 4.2.2003, právoplatným dňa 23.6.2005, priznané vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam - zastavaným plochám a dvojpodlažnej budove, v k. ú. E., zapísaných na
LV č. XXXX, vedenom Správou katastra B., a to parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX - zastavaná

plocha (dvor), parc. č. XXXX/X o výmere XXXX mX - zastavaná plocha (dvor), parc. č. XXXX o výmere
XXX mX - zastavaná plocha budova s. č. XXX. L. nehnuteľnosti užíval žalovaný, ktorý o priznaní
vlastníckeho práva žalobkyni od začiatku vedel, a s ktorým sa mimosúdne nevedela dohodnúť ani na
uzavretí kúpnej ani na nájomnej zmluve. P. v mimosúdnom konaní predložila žalovanému nájomnú
zmluvu, v ktorej uplatnila finančnú čiastku paušálnou sumou za užívanie pozemkov a dvojpodlažnej

budovy, ktorú žalovaný užíva, a to mesačne za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere 2.257 m2, v
sume 20.000,-Sk od právoplatného priznania vlastníckeho práva k reštituovaným nehnuteľnostiam, t. j.
od 23.6.2005, ale žalovaný jej nároky neuznal. Žalobkyňa preto v konaní uplatnila sumu zodpovedajúcu
užívaniu pozemkov za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere 2.257 m2, za obdobie od 1.7.2005 ku dňu
podania žaloby, vrátane mesiaca máj 2007, t. j. za 23 mesiacov, 20 000,-Sk x 23 = 460.000,-Sk, žiadala

priznať aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka od 18.4.2007 do zaplatenia. Zároveň žiadala zaviazať žalovaného aj na mesačné nájomné
do budúcnosti počnúc mesiacom jún 2007, splatného vždy do 15. dňa v mesiaci.

3. Žalovaný uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva vo februári 1993 ich vkladom

do základného imania spoločnosti Ing. B. Z.. Uvedené nehnuteľnosti nerušene užíval, zhodnocoval a od
roku XXXX postupne rekonštruoval dom s. č. XXX na parc.č. XXXX, k. ú. E.. Investície, ktoré žalovaný
vynaložil do zhodnotenia uvedenej stavby, v tom čase ako do vlastnej, sa priznaním vlastníctva žalobkyni
stali jej bezdôvodným obohatením v sume 791.000,- Sk. Uviedol, že suma 20.000,-Sk mesačne za
užívanie nehnuteľností je neprimeraná. Má však záujem usporiadať vzájomné vzťahy so žalobkyňou

odkúpením jej nehnuteľností, resp. ich nájmom, prirodzene však len za primeranú cenu. Žalobkyňa sa
domáha nájomného evidentne neopodstatnene, pretože žiadna nájomná zmluva medzi nimi nebola.

4.Vpriebehukonania(podanímdoručenýmsúdu25.6.2009)žalobkyňauviedla,žezostranyžalovaného
došlo k plneniu istiny: dňa 20.2.2009 uhradil časť istiny 12.429 € (374.436,-Sk), dňa 6.4.2009 uhradil

564 € (16.991,-Sk), dňa 18.5.2009 zaplatil 282 € (8. 495,53 Sk), spolu 13.275 € (399. 922,53 Sk) a v
tomto rozsahu vzala žalobu späť. Trvala na zaplatení prevyšujúcej časti istiny 1.994,20 € s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 18.4.2007 do zaplatenia, úroku z omeškania z už zaplatenej sumy vyčísleného
vo výške 2. 211,20 €, mesačnom nájomnom vo výške 20.000,-Sk, splatnom vždy do 15. dňa v mesiaci,
počínajúc mesiacom jún 2007 s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa

mesačných splátok do zaplatenia a na zaplatení trov konania. Uznesením 4C 14/2007-225 z 13.7.2009
súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 13.275 € a v prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné
konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté aj o trovách konania. Žalobkyňa s odôvodnením, že zo strany
žalovaného došlo k ďalšiemu plneniu v mesiacoch jún, júl, august 2009 po 282 €, vzala žalobu späť v
časti 846 €, žiadala zaplatiť 1.148,20 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.4.2007 do zaplatenia,

úrok z omeškania z už zaplatenej sumy vo výške 2.211,20 € a mesačné nájomné vo výške 663,88 €,
splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom jún 2007 s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok do zaplatenia a tiež úrokov z omeškania zo sumy
zaplatenej žalovaným za mesiace jún, júl, august 2009. Uznesením 4C 91/2009-8 zo 17.9.2009 súd
konanie zastavil v časti o zaplatenie 846 € a v prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné konanie.

5.SúdomustanovenýznalecQ..E.L.vznaleckomposudkuč.54/2008určilvšeobecnúhodnoturočného
nájmu za budovu č. s. XXX vo výške XXX.XXX,- Sk a všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemky
(par. č. XXXX/X, XXXX/X) vo výške 89. 463,55 Sk, spolu vo výške zaokrúhlene 257.364,- Sk za rok(8. 542,92 €). Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania, súd rozsudkom 4C/125/2009-106 z
9.12.2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.148,20 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od
18.4.2007 do zaplatenia, 2.382,53 € ako sumu úrokov z už zaplatenej sumy a uložil mu povinnosť

platiť mesačne 663,88 € splatných do konca toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom máj 2007 do
právoplatnosti rozsudku s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa
mesačných splátok do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Po odvolaní sa žalovaného proti tomuto rozsudku, ktorý namietal okrem iného aj správnosť

znaleckého posudku pokiaľ ide o vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia, Krajský súd v Košiciach
uznesením 4Co 39/2011-168 z 23.8.2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie stupňa a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne zistil výšku bezdôvodného
obohatenia, ktoré nepochybne vzniklo, že rozhodol aj o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby a že sa
nezaoberal námietkou žalovaného o čiastočnom užívaní nehnuteľností spoločnosťou Galvanokov s.r.o.

7. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach, vyzval znalca na doplnenie znaleckého
posudku a vzhľadom na opakované námietky proti znaleckému posudku nariadil vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku znalcom Ing. L. J., ktorý v znaleckom posudku č. 61/2012 určil
všeobecnú hodnotu ročného nájmu za budovu č. s. XXX vo výške X.XXX,XX € a všeobecnú hodnotu
ročného nájmu za pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X vo výške 2.505,80 €. K tvrdeniu žalovaného,

že vôbec neužíva parcelu č. XXXX/X a ani časť parc. č. XXXX/X vo výmere 500 m2 konštatoval, že
k tomuto neboli v spise podklady (napr. geometrický plán k vyčleneniu časti parcely, zmluva a pod.),
preto túto informáciu nemohol vyhodnotiť. Uviedol, že pri určení všeobecnej hodnoty pozemku a výšky
nájmu pozemkov podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. "obce a lokality v okolí miest so zvýšeným
záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu

do 70 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem" avšak jednotková
východisková hodnota pozemku vzhľadom na dostupnú vzdialenosť a vplyv zvýšeného záujmu o kúpu
od obyvateľov mesta Rožňava (19.130 obyvateľov), t.j. 9,96 €/m2, je volená v súlade s ustanovením
prílohy č. 3 vyhlášky ods. D 3.3. na úrovni 50 % z jednotkovej východiskovej hodnoty 9,96 € za m2, tzn.
4,98 €/m2, ak je pozemok určený na zastavanie. V čase ohliadky nezistil iné zvyšujúce, resp. znižujúce

faktory, ktoré by mohli vplývať na hodnotu posudzovaných pozemkov. V takých prípadoch sa koeficient
polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem, to znamená, že koeficient
všeobecnej situácie, koeficient intenzity využitia a koeficient technickej infraštruktúry sa vzťahuje na
obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že predmetné pozemky sa
nachádzajú cca 150 m od hranice katastrálneho územia Mesta Rožňava, ktorá zároveň tvorí aj hranicu

intravilánu okresného mesta Rožňava.

8. Súd o závery znaleckého posudku Q.. J. oprel svoj rozsudok 4C/125/2009-511 z 1.4.2014 a ustálil,
že za užívanie od 23.6.2005 do 31.5.2007 a od 16.11.2008 do 31.8.2009, t. j. 2 roky, 8 mesiacov a
23 dní mal žalovaný podľa znaleckého posudku Ing. J. zaplatiť za kancelárie + ostatné plochy 146,60

m2 x 2,72 rokov x 24,23 €, t. j. 9.661,76 €. Za pozemky - dĺžka užívania a vyčíslenie uvedené v
podaní žalovaného doručené súdu 3.1.2014 a to od 23.6. do 31.5.2007 a od 15.11.2008 do 31.3.2010
užíval celú parcelu 1374/2 o výmere 1756 m2. Náhrada za užívanie pozemku 1,217 €/m2 ročne (viď.
str. 7 ZP Ing. J. - ide o obdobie pred účinnosťou vyhlášky 254/2010 Z. z.) x 1 756 m2 = 2.137,05 €
ročne, teda od 23.6.2005 do 31.5.2007 a od 16.11.2008 do 31.3.2010, t. j. 3 roky, 3 mesiaca a 23 dní

užíval celú parcelu č. XXXX/X o výmere 1756 m2. Za 3,31 rokov x 2 137,05 € je 7.073,47 €, spolu
užívanie nehnuteľností 16.735,23 €. Od 23.6.2005 doteraz zaplatil žalovaný za užívanie nehnuteľností
žalobkyni 13.275 €, teda ostáva mu doplatiť 3.460,23 €, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Po námietke premlčania vznesenej žalovaným, nárok žalobkyne
za obdobie od 1.6.2007 do 15.11.2008 posúdil ako premlčaný z dôvodu, že žalobkyňa uplatnila žalobou

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.6.2005 do 31.5.2007, tak ako je uvedené
v rozsudku z 9.12.2010, a podaním doručeným súdu dňa 16.11.2010 žalobkyňa rozšírila žalobu tak, že
žiadala vydať bezdôvodné obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do 31.10.2010, pričom súd túto zmenu
žaloby pripustil na pojednávaní dňa 25.2.2014. Po odvolaní sa oboch strán sporu proti tomuto rozsudku,
hoodvolacísúdzrušiluznesením11Co/46/2015-887z29.4.2016vktoromvytkolsúduspôsobposúdenia

premlčania, nepreskúmateľnosť rozsudku a uložil súdu doplniť dokazovanie a zistiť obvyklé nájomné
v danej lokalite.9. Po vrátení veci súdu prvej inštancie došlo k zmene v skutkovom stave, pretože žalobkyňa oznámila,
že dňom 4.4.2014 žalovaný prostredníctvom exekučného konania vypratal nehnuteľnosť.
10. Súd vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 5

ods. 1, 2, § 28 zákona č. 229/1991 Zb. a po rozsiahlom dokazovaní vo veci uzavrel, že žalovaný
užíval nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni bez právneho dôvodu, po tom, čo tieto boli vydané
žalobkyni v reštitučnom konaní, že plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah,
ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, že o obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením

dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív
alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností
stalo, že plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec, že v takomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské
oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s
právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať a pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované

plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou. Uviedol, že majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho
dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť
podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním

cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba
veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla konzumentovi zisk. Odkaz na analógiu nárokov z titulu
(neexistujúcej) nájomnej zmluvy tak vedie k záveru o posúdenie nárokov z titulu užívania nehnuteľností
(ako je to v posudzovanej veci) podľa povahy takého zmluvného vzťahu. Ten je z definície („Nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne/v dohodnutej dobe užíval,

alebo z nej bral aj úžitky“) predstavovaný inštitútom dočasného užívania. Pojem dočasnosti je pritom
v práve (pozri ust. § 122 OZ) určený spravidla na dni, týždne, mesiace alebo roky. Niet potom dôvodu
neaplikovať pravidlá o počítaní času neoprávneného užívania veci v závislosti na skutočnostiach
zistených v konkrétnom konaní, a to podľa dní skutočného užívania veci bez právneho dôvodu. V
dôsledku toho je odôvodnený záver, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní

nehnuteľností bez právneho dôvodu, vzniká každým dňom užívania, s dôsledkami pre posúdenie jeho
vzniku, trvania, skončenia a aj pre hodnotenie lehoty k uplatneniu/neuplatneniu takých nárokov (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo 1128/2014). Splatnosť pohľadávky z
bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a ak nie je určená ani dohodou účastníkov,
považuje sa za deň splatnosti deň nasledujúci potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie (§

563 OZ). Konštatoval, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný súhlasili, dokonca sám žalovaný navrhol, aby
súd vychádzal z výšky nájomného stanovenej v znaleckých posudkoch - samozrejme po úprave voľnou
úvahou súdu, zjavne nesprávneho stanovenia nájmu za nekancelárske priestory tak, ako to žalovaný
namietal od počiatku, pričom výška nájmu za pozemky mala ostať v súlade s vyčíslením súdneho znalca,
a to z dôvodu, že obe strany sporu a aj súd má za to, že nie je možné zabezpečiť dôkazy ohľadom

trhovej ceny nehnuteľností v spornom období.

11. K námietkam žalovaného týkajúcim sa obdobia, v ktorom mal nehnuteľnosti užívať, k rozsahu
užívania a k výške vyčíslenej náhrady, súd konštatoval, že je nesporné, že žalovaný tým, že bez
právneho dôvodu a bezodplatne užíval nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni, sa bezdôvodne na

jej úkor obohatil a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. K dobe užívania nehnuteľnosti žalovaným a
teda trvania bezdôvodného obohatenia, súd mal za to, že ide o obdobie od 1.7.2005 (od nasledujúceho
mesiaca po právoplatnom priznaní vlastníckeho práva k reštituovaným nehnuteľnostiam dňa 23. 6.
2005), tak ako v žalobe žiadala žalobkyňa, do 4.4.2014, kedy došlo k odovzdaniu nehnuteľností súdnym
exekútorom oprávnenej žalobkyni. Súd poukázal na exekučné konanie sp. zn. 4Er/461/2009 vo veci

oprávnenej H.Q. proti povinnému O.M.D.KOVO s.r.o. Rožňava, Krátka 567, Brzotín, o vypratanie
nehnuteľnosti, v ktorom bol exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Rožňava 6C/92/2008-67
zo 4.2.2009, právoplatný 10.7.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/127/2007-93 z 26.5.2009, ktorým súd zaviazal žalovaného O.M.D.KOVO s.r.o. Rožňava, Krátka
567, Brzotín vypratať nehnuteľnosti - zastavané plochy a dvojpodlažnú budovu, parc. č. registra "C"

č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, budovu
s. č. XXX, nachádzajúcu sa na parc. č. XXXX, v katastrálnom území W. E., zapísané na LV č. XXXX
vedenom Správou katastra B., v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na základe cit.rozsudku bolo súdom vydané poverenie, v súlade s ktorým vykonával exekúciu súdny exekútor JUDr.
PeterHodermarský.Exekučnékonanie skončilovrátenímpovereniasúdudňa9.4.2014,nakoľkodošlok
vymoženiu pohľadávky. Zo Zápisnice o úkone zo 4.4.2014 vyplýva, že došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti

v celosti oprávnenej, t.j. žalobkyni, ktorá ich prevzala v stave, v akom boli prevzaté od povinného, t.j.
žalovaného za prítomnosti žalovaného. Súd poukázal na to, že v právnej veci 4C/337/2014 vedenej na
Okresnom súde Rožňava, súdny exekútor potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
14.6.2017, že k odovzdaniu nehnuteľnosti v celosti oprávnenej došlo až dňa 4.4.2014 a túto skutočnosť
nevyvrátil ani žalovaný. Súd uviedol, že majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez

právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste
a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
platiťpodľanájomnejzmluvy.Zhľadiskaposúdeniaotázkyzískaniabezdôvodnéhoobohateniaužívaním
cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované, preto je irelevantné
či v čase vydania nehnuteľnosti žalovaný užíval, celú nehnuteľnosť, alebo len jej časť, nesporné ostáva,
že nehnuteľnosť bola žalobkyni vydaná až dňa 4.4.2014 v exekučnom konaní, preto tento dátum súd

považuje za ukončenie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. K užívaniu časti nehnuteľnosti
spoločnosťou Galvanokov, s.r.o. súd uviedol, že ohľadom tých istých nehnuteľností prebiehalo niekoľko
súdnych konaní, v ktorých bol žalovaným a teda užívateľom sporných nehnuteľností označovaný vždy
len žalovaný, ktorý bol aj zaviazaný na ich vypratanie a voči ktorému prebiehalo exekučné konanie.
Žalovaný sám uviedol, že umožnil spoločnosti Galavanokov, s.r.o. užívať predmetnú nehnuteľnosť s jeho

súhlasom, bez uzavretia písomnej či už odplatnej alebo bezodplatnej zmluvy, rovnako opäť len ústne
oznámil spoločnosti Galvanokov, s.r.o. v máji 2005, že už nie je vlastníkom nehnuteľností. Pokiaľ ako
sám žalovaný tvrdí, že predmetná spoločnosť užívala nehnuteľnosť len na základe jeho tichého súhlasu,
táto spoločnosť následne nevystupovala ani v jednom súdnom konaní ohľadom týchto nehnuteľností
ako strana sporu, teda jej nevyplynuli ani žiadne záväzky z prijatých rozhodnutí. Plne zodpovedným

bol výlučne len žalovaný, ktorému nič nebráni aby predmetnú spoločnosť žaloval sám, ak je toho
názoru, že sa nemohol bezdôvodne obohatiť tým, že priestory užívala spoločnosť Galvanokov, s.r.o. K
stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia súd konštatoval, že stranám sporu ani súdu sa nepodarilo
zabezpečiť dôkazy na preukázanie obvyklého (tržného) nájomného správami realitných kancelárií, či
už miestnych alebo Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska v rozhodnom období v danom

mieste, alebo z nájomného dohodnutého v nájomných zmluvách za porovnateľné objekty, nachádzajúce
sa na tom istom území vzhľadom k tomu, že sa jedná o rozhodné obdobie, od ktorého uplynulo viac
ako 10 rokov a žiaden z dotazovaných subjektov nebol schopný podať relevantné stanovisko o výške
obvyklého nájomného predmetných nehnuteľností v rozhodnom období. Pokiaľ ide o návrh žalovaného,
aby súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia použil logickú voľnú úvahu, poukázal súd na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 154/2008 z 31.3.2010, podľa ktorého:
„Odvolací súd rozhodol o výške nároku žalobcu vlastnou úvahou bez toho, aby vyšiel zo základných
skutočností o porovnateľných prípadoch v danom (resp. obdobnom) mieste a v danom čase, ktoré
by mu umožnili kvantitatívne posúdenie potrebné pre jeho úvahu; použitie vlastnej úvahy odvolacím
súdom preto nezodpovedá postupu podľa § 136 O.s.p.“, na základe ktorého súd dospel k záveru, že

ani v tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na postup, ktorý by spočíval v samotnom
určení výšky nároku vlastnou úvahou bez použitia skutkového zistenia o relevantných súvislostiach
- porovnateľných prípadoch výšky náhrad (nájomného), hoci len takýto základ (východisko) by mu
umožnil náležité kvantitatívne posúdenie potrebné pre úvahu. Preto vzhľadom k skutočnosti, že výšku
nájmov za obdobné priestory v r. 2005 - 2010 v obci Brzotín sa zistiť nepodarilo a nepodarilo sa

ani získať relevantné iné údaje od realitných kancelárií, nebolo možné použiť voľnú úvahu súdu
na stanovenie výšky nároku a bolo nevyhnutné pridržiavať sa výsledkov nariadeného znaleckého
dokazovania. Súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vzhľadom aj na stanoviská strán
sporu vychádzal zo znaleckého posudku č. 61/2012 vyhotoveného súdnym znalcom Ing. Ľubomírom
J. z 21.12.2012, ktorý určil všeobecnú hodnotu ročného nájmu za budovu č. s. XXX vo výške

5.572,90 € a všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemky parc. č. XXXX/2 a XXXX/X vo výške
2.505,80 €, čo predstavovalo spolu sumu 8.078,70 € ročne, pričom znalecký posudok zohľadňoval aj
využitie priestorov v budove, s čím sa súd v plnej miere stotožnil. Vzhľadom ku skutočnosti, že takto
vyčíslená výška bezdôvodného obohatenia presahovala výšku bezdôvodného obohatenia uplatneného
žalobkyňou v žalobe, súd vyhovel žalobkyni a priznal jej výšku ňou stanovenú sumou 7.966,56 €

ročne. Výška bezdôvodného obohatenia tak za obdobie od 1.7.2005 do 4.4.2014 predstavovala sumu
69.707,22 €, z ktorej žalovaný v priebehu konania uhradil žalobkyni sumu 14.121€. Preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 55.586,22 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa
dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku v zmysle ustanovenia § 563 OZ kudňu 23.10.2007, t. j. ku dňu kedy mu bola doručená žaloba, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Súd uviedol, že určil a vypočítal úroky z omeškania podľa
jednotlivých rokov, tak ako bola aj samotná výška bezdôvodného obohatenia určená (teda ročne) pričom

zohľadňoval aj výšku jednotlivých úhrad uskutočnených žalovaným v priebehu konania v období od
20.2.2009 do 28.8.2009 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu s úrokom z omeškania tak, ako
uviedol vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úrokov z omeškania zamietol.

12. Náhradu trov konania žalobkyni súd priznal v rozsahu 100 %, nakoľko bola plne úspešná ohľadom

uplatnenej istiny (§ 255 ods. 1 CSP) a nepatrne bola neúspešná len v časti príslušenstva.

13. Výrok o trovách štátu súd analogicky s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP oprel o ustanovenie § 255 ods.
1, 2 CSP. Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie znaleckými posudkami vypracovanými súdnym
znalcom Ing. Bartolomejom L., číslo 54/2008 z 29.5.2008 a číslo 32/2010 z 20.0.2010 a znaleckým
posudkom vypracovaným súdnym znalcom Ing. Ľubomírom J.slo 61/2012 z 21.12.2012, za ktoré priznal

súd súdnym znalcom odmenu a náhradu paušálnych výdavkov celkom vo výške 1.046,30 €, ktorá bola
uhradená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. O trovách štátu rozhodol súd tak, že zaviazal na
ich náhradu na účet Okresného súdu Rožňava plne neúspešného žalovaného, ktorému táto povinnosť
vznikla podľa výsledku konania.

14. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalovanému bude
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 10.062 € s úrokom z omeškania stanoveným v platnej výške
neprevyšujúcej uplatnených 9 % a účastníkom nepriznať právo na náhradu trov konania. Uviedol, že

nie je sporné, že užíval nehnuteľnosti aj po tom, čo sa od 23.6.2005 ich vlastníkom stala žalobkyňa,
že nehnuteľnosti užíval bez právneho dôvodu, teda nie je sporné právne posúdenie veci ako spor o
bezdôvodné obohatenie a žalovaný uznáva, že je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Sporná je
výška bezdôvodného obohatenia, teda rozsah a doba užívania domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX
a pozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X ako aj výška náhrady za bezdôvodné obohatenie užívaním

nebytových priestorov, zápočet zhodnotenia a určenie výšky úrokov z omeškania. Rozhodnutie súdu, že
žalovaný sa bezdôvodne obohatil užívaním všetkých sporných nehnuteľností do 4.4.2014, teda do dňa,
kedy exekútor formálne odovzdal predmetné nehnuteľnosti, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu,
zákonu a ustálenej súdnej praxi. Pokiaľ ide o dom č. s. XXX, boli v ňom umiestnené administratívne a
sociálne priestory žalovaného a od 7.6.1995 so súhlasom žalovaného, ktorý bol v tom čase vlastníkom

budovy, aj spoločnosti Galvanokov, s.r.o. Po tom, čo bolo rozhodnuté, že od 23.6.2005 nehnuteľnosti
nadobudla žalobkyňa, žalovaný to oznámil spoločnosti Galvanokov, s.r.o. s tým, že od uvedeného dňa
aj táto spoločnosť užíva priestory bez súhlasu vlastníka - žalovaný jej žiadny súhlas na užívanie po
tom, čo už nebol vedený ako vlastník, dať nemohol. Rozsah priestorov užívaný touto spoločnosťou bol
preukázaný a zadokumentovaný. V roku 2009, keď bolo zrejmé, že so žalobkyňou nedôjde k dohode o

kúpe nehnuteľnosti ani o výške nájomného, žalovaný i spoločnosť Galvanokov si zriadili administratívne
a sociálne priestory vo svojich halách a dom s. č. XXX k 31.8.2009 vypratali, zároveň ho odhlásili z
odberuel.energieaplynu,vyprataniedomuoznámiladvokátžalovanéhonapojednávanídňa17.9.2009.
Od zimy 2009/2010 dom nebol nikým užívaný, nebol zamknutý a na užívanie ani nebol spôsobilý - bez
súhlasu žalobkyne ako vlastníčky, v ňom nemohla byť zapojená el. energia ani plyn na vykurovanie.

Žalobkyňa napriek upozorneniam, že dom je sprístupnený, neuzamknutý, o jeho užívanie neprejavila
záujem. Listom zo 14.11.2011, doručeným advokátke žalobkyne 28.11.2011, žalovaný opakovane
zdôraznil, že dom s. č. 567 vypratal ešte do 31.8.2009, odvtedy ho neužíva a žalobkyni nič nebráni,
aby priestory ako vlastníčka užívala. Skutočnosť, že dom bol vyprataný potvrdil ako svedok exekútor
JUDr. Hodermarský na pojednávaní dňa 26.11.2013, podobne v zápise zo 17.7.2013 exekútor uviedol,

že budova je vyprataná. Zo spisu 4C/337/2014 vyplýva, že samotná žalobkyňa v podaní doručenom
súdu 6.5.2016 uviedla, že budovu neprevzala, lebo k jej exekučnému odovzdaniu nedošlo - zo zápisu
exekútora vyplýva, že len kvôli tomu, že na parc. č. 1374/2 bola ešte uložená plechová búda. Vypratanie
budovy konštatoval aj súd pri obhliadke 5.12.2013 „budova je odomknutá, sprístupnená, vyprataná -
1373/2-celá vyprataná, 1373/2 prázdna, 1374/2 plechová búda. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu,

že žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze, pokiaľ ide o jej tvrdenie, že spoločnosti Galvanokov, s.r.o.
dostatočne zreteľne oznámil, že vlastníčkou nehnuteľnosti je už žalobkyňa, a že žalovaný jej už žiaden
súhlasnaužívanienehnuteľnostidaťnemôže.PotvrdilitoQ..W.aQ..Z.,ktorýbolikonateľmižalovaného
a aj konateľmi spoločnosti Galvanokov, s.r.o. Toto nenamietala ani žalobkyňa. Žalovaný sa tým, žeadministratívne a sociálne priestory v budove užívala iná právnická osoba neobohatil. Pokiaľ ide o
užívanie uvedených priestorov, ide výlučne o záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a Galvanokovom.
Záver o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil užívaním všetkých predmetných nehnuteľností až

do 4.4.2014, teda do dňa, kedy exekútor formálne odovzdal predmetné nehnuteľnosti nie je správny,
a bol by dôvodný len v prípade, ak by detentor pozemok (alebo byt, nebytový priestor) uzamkol a
urobil ho prístupným len pre seba a svoju potrebu. V danom prípade areál, v ktorom sa nachádzajú
aj nehnuteľnosti žalobkyne je síce oplotený, ale po tom, čo v r. 2009 žalovaný vypratal budovu s. č.
567 už nebol uzamykaný - uzamykali sa len jednotlivé haly žalovaného, Galvanokovu a spol. OMD

KOVO LASER, vstupná brána bola otvorená, v mimopracovnej dobe a v dňoch pracovného pokoja sa
len zaťahovala - do areálu a tým aj budovy s. č. XXX bol voľný vstup. Po tom, čo žalovaný do 31.3.2010,
až na plechové búdy postavené na okraji tejto parcely, vypratal aj parc. č. XXXX/X, žalovaný si zriadil
osobitný vstup do areálu z cesty. Za uvedených okolností, ak, t.j. ak žalovaný od 1.4.2010 z parc. č.
XXXX/Xovýmere1756m2užívallenčasťovýmeremax.176m2,naktorýchmalplechovúbúduastojan
na kyslíkové fľaše, je rozhodnutie súdu, podľa ktorého má vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie

celej budovy a pozemkov o výmere 2.257 m2 a to až do 4.4.2014, nezákonné. Zopakoval svoj názor,
že výpočet výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov v dome č. s. XXX je
nesprávny a nezákonný a to z dôvodov, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný
uznal, že je povinný vydať bezdôvodné obohatenie aj s úrokom z omeškania, namietal však proti výške
priznaných úrokov z omeškania, pričom uviedol, aká bola výška úrokov z omeškania podľa § 3 nar. vlády

SR č. 87/1995 Z.z. v tom, ktorom období. Napokon uviedol, že uznáva povinnosť zaplatiť žalobkyni z
titulu bezdôvodného obohatenia sumu 10.062 €, ktorá pozostáva a/ zo sumy 13.154 € za bezdôvodné
obohatenie získané užívaním časti budovy s. č. XXX - kancelárske priestory 26,90 m2 á 15,59 €/m2
ročne a ostatné miestnosti 119,70 m2 á 13,61/m2 ročne, t.j. 2.048,49 € ročne za obdobie od 23.6.2005
do 28.11.2011, teda do doby, keď bol advokátke žalobkyne doručený list žalovaného zo 14.11.2011, b/

zo sumy 10.175,60 € za bezdôvodné obohatenie získané užívaním pozemku parc. č. XXXX/X o výmere
XXXX m2 za obdobie od 23.6.2005 do 31.3.2010, c/ zo sumy 830 € za bezdôvodné obohatenie získané
užívaním časti parcely č. XXXX/X o výmere max. 176 m2 v dobe od 1.4.2010 do 10.2.2014, teda 24.159
€ mínus 14.121 €, ktoré žalovaný uhradil žalobkyni ešte v r. 2009 a pre prípad, ak by odvolací súd dospel
k záveru, že je viazaný znaleckým posudkom o výške nájomného za nebytové priestory, suma pod a/

by predstavovala 22.753 € a bezdôvodné obohatenie sumu 19.637,60 €.

15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podľa jej názoru nenaplňuje žiaden
z odvolacích dôvodov podľa § 365 CSP. Žalovaný síce vyčíta súdu, že na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ale tieto dôvody bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje. Zo strany žalovaného
ide o nekvalifikované popretie skutkových tvrdení žalobkyne. Súd prvej inštancie rozhodol zákonne,
objektívne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, dospel
k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne právne predpisy a súčasne vec správne právne

posúdil. Napadnutý rozsudok je rešpektovaním aj princípu súkromného práva, právnej istoty, so
zreteľom na práva žalobkyne ako vlastníčky reštituovaných nehnuteľností, ktoré boli dlhodobo negované
a konaním žalovaného aj fakticky upierané, vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný na jednej strane neuznáva nároky žalobkyne, na druhej strane potvrdzuje, že užíval
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu aj po tom, ako od 23.6.2005 sa ich vlastníčkou stala žalobkyňa,

pričom nenamieta právne posúdenie veci ako spor o bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vydať.
Opakované tvrdenia žalovaného, že neužíval nehnuteľnosti žalobkyne od roku 2009, že užíval len časť,
že nehnuteľnosti užíval aj iný subjekt, kedy, akú časť prestal užívať, čo vypratal a kedy, atď. sú čisto
účelové tvrdenia, ktoré zo žiadnych skutkových zistení nevyplývajú a sú v rozpore s listinnými dôkazmi v
spise. Žalovaný sám potvrdil, že nehnuteľnosti v roku 2005 boli len a len v jeho užívaní na podnikateľské

účely, že nehnuteľnosti, ktoré užíval, chcel „an block“ odkúpiť alebo vziať do užívania, bez akejkoľvek
zmienky o tom, že nehnuteľnosti užíva aj iný subjekt. V konaní Okresného súdu Rožňava sp. zn.
4C/337/2014 bolo jednoznačne zistené, že všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom aj tohto konania,
teda aj stavby, neboli vypratané ani dňa 8.11.2010, ani dňa 29.6.2011, ani dňa 17.7.2013, ale ako celok
boli žalobkyni oficiálne vydané až dňa 4.4.2014. Žiaden zo znalcov nešpecifikoval a nevyčleňoval pre

nedostatok dôkazov, akú časť nehnuteľnosti užíval tretí subjekt a žalovaný toto žiadnym spôsobom
nepreukázal. Bezdôvodné obohatenie vzniká tomu, kto bez právneho dôvodu, na úkor vlastníka,
dosiaholpostaveniedetentoraatým,ženehnuteľnosťmalprístupnúpreseba,bezohľaduakointenzívne
ju využíval (judikát 25 Cdo 2029/2003, 25 Cdo 845/2009) Takýto protiprávny stav žalovaný udržiaval aždo 4.4.2014, kedy v exekučnom konaní vydal žalobkyni celú nehnuteľnosť. Súd správne ustálil výšku
bezdôvodného obohatenia, ktorá zohľadňuje trhové podmienky. Ide o lukratívne podnikateľské územie a
priestory v priemyselnej zóne s obchodnými a podnikateľskými aktivitami. Samotný žalovaný navrhoval,

aby súd vychádzal zo znaleckých posudkov, pričom nenamietal výšku bezdôvodného obohatenia z
pozemkov ale z nebytových priestorov. Žalovaný nepreukázal, či Galvanokovu, s.r.o. oznámil, že nie
je vlastníkom nehnuteľností v roku 2005, pričom samotný konateľ žalovaného Q.. W. uviedol, že na
vedomie to bolo dané v roku 2007. C. Q.. Z. potvrdil, že s Galvanokovom nemal žalovaný žiadnu zmluvu
o užívaní. Žalobkyňa nikdy nebola v žiadnom právnom vzťahu s tretím subjektom, bola v záväzkovom

vzťahu len a len so žalovaným. Žalovaný je zodpovedný zo záväzkového vzťahu, do omeškania sa
dostal ku dňu 23.10.2007, preto si žalobkyňa dôvodne uplatnila úrok z omeškania vo výške 9 % ročne,
teda vo výške, aká bola platná k prvému dňu omeškania so splatením peňažného dlhu.

16. Žalovaný reagoval písomným podaním (toto je podpísané konateľom Ing. Z.) v ktorom uviedol,
že zotrváva na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Podľa jeho názoru žalobkyňa neuvádza vo

svojom vyjadrení žiadne podstatné okolnosti, naopak, uvádza nepravdivé, skreslené údaje. Žalovaný
v podstate od počiatku, od roku 2009 namietal len výšku nároku uplatňovaného žalobkyňou, pretože
trvá na tom, že budovu vypratal a že po tomtu roku užíval len časť pozemku, budova, dom s. č. 567
bola v roku 2009 odpojená od energií. Opakovane poukázal na zápis o ohliadke uskutočnenej súdom
5.12.2013 (viď bod 14). Vytkol súdu, že výsledkom tejto objektívnej súdnej obhliadky sa v odôvodnení

rozsudku vôbec nezaoberal a dôsledkom nezohľadnenia ďalších skutočností je absurdné rozhodnutie,
ktorým súd len kvôli tomu, že asi na 176 m2 voľne prístupného pozemku žalobkyne mal žalovaný
do 4.4.2014 plechovú búdu, zaviazal žalovaného platiť úhradu za užívanie všetkých pozemkov a
budovy do 4.4.2014. Zdôraznil, že sa nemohol bezdôvodne obohatiť tým, že časť nebytových priestorov
užíval iný subjekt, spoločnosť Galvanokov, ktorá užívala nebytové priestory od svojho vzniku v r. 1995

so súhlasom žalovaného. Po tom, čo od 23.6.2005 sa vlastníčkou nehnuteľností stala žalobkyňa,
spoločnosť Galvanokov, s.r.o. vedela, že priestory užíva bez jej súhlasu, lebo jej to žalovaný oznámil. Nie
je pravdou tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosti sa nachádzajú na lukratívnom mieste, pretože samotné
pozemky a budova sú napriek snahe žalobkyne stále nevyužívané a dlhodobo sú ponúkané na prenájom
aj iné priestory v danej oblasti.

17. Žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovaného, že objekt vypratal v roku 2009 nepreukázal, k
vyprataniu nehnuteľností došlo v nútenom exekučnom konaní dňa 4.4.2014, čo bolo zistené aj v konaní
4C/337/2014. Mimosúdna korešpondencia, na ktorú poukazuje žalovaný, len potvrdzuje, že len a len
žalovaný chcel uzavrieť nájomnú zmluvu, nikdy netvrdil, že neužíva všetky nehnuteľnosti, naopak vždy

jednal o všetkých nehnuteľnostiach so žalobkyňou len on. Len žalovaný bol povinný vydať všetky
reštituované nehnuteľnosti aj podľa správneho rozhodnutia, pričom v mimosúdnej korešpondencii len
on vstupoval s vlastníčkou do jednaní ohľadom nájmu, resp. kúpy, bez zmienky, že nehnuteľnosti
užíva iný subjekt. Odkaz na zápis o ohliadke 5.12.2013 len potvrdzuje, že budova nebola vyprataná.
Žalobkyňa žiadnemu subjektu, ani žalovanému, ani žiadnemu inému subjektu, nikdy nedala súhlas na

užívanie jej reštituovaných nehnuteľností, nikto o žiadny súhlas vlastníčku ani nežiadal a vo vzťahu
k nehnuteľnostiam bol ich povinný vydať jedine žalovaný, na čo bol žalovaný jednoznačne zaviazaný
aj výrokom rozsudku o vyprataní v celosti. Tento výrok je právoplatný, nespochybniteľný, bez žiadnej
zmienky, aby nehnuteľnosti vypratával aj iný subjekt. Žalovaný nikdy netvrdil v konaní o vypratanie, že
nehnuteľnosti by mal vypratať aj iný subjekt.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeprípustné
(§§ 355 až 358 CSP), s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 14.3.2019
na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a

contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku o zaplatení istiny 55.586,22 € vecne správny,
preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutiesúdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP). Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo vyhovujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania. Rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní

preskúmavaný.

20. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

24. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

25.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani

žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

28. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne v istine
vyhovel a závery, ktoré prijal, logicky, vnútorne komplexne, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol

dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj
po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv žalobcu.

29. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoréby odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Námietky uvedené v
odvolaniach nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených
skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom

dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej
veci.

30. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti istiny,
na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej o zaplatenie istiny ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

31. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v

odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

32. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o

tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

33. V prejednávanej veci nie je sporné, že od právoplatného priznania vlastníckeho práva k
reštituovaným nehnuteľnostiam žalobkyni, t. j. od 23.6.2005, žalovaný bez právneho dôvodu a

bezodplatne užíval nehnuteľnosti žalobkyne, čím sa bezdôvodne obohatil a je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať. Nárok žalobkyne je jednoznačne opodstatnený a akceptoval to aj samotný žalovaný,
ktorý pristúpil k jeho čiastočnému plneniu. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať
bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom,
je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase

za porovnateľné užívanie (prenajatie veci). Obvyklé nájomné je nájomným tržným, až pri absencii
zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu 5 Cdo/8/2009 z 13.11.2009). Výška bezdôvodného obohatenia bola v tomto spore
ustálená znaleckým posudkom z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozsudku náležite
vysvetlil (viď bod 11), jeho úvahám nie je čo vytknúť a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. K námietkam

žalovaného, týkajúcim sa rozsahu ním užívaných nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobkyni, resp.
k jeho tvrdeniam, kedy, ktoré nehnuteľnosti alebo ich časť už mohla žalobkyňa užívať, odvolací súd
odkazuje na rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/92/2008-67 zo 4. februára 2009, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co /127/2009-93 z 26.5.2009, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti - zastavané plochy a dvojpodlažnú budovu, parc. č. registra

„C“ č. XXXX/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 303 m2, parcelu č. XXXX/2 zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX m2, parcelu č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, budovu
súpisného čísla 567, nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX W. E., katastrálne
územie E., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal naraz
vypratať všetky uvedené nehnuteľnosti do 15 dní. Právoplatný rozsudok súdu mu neukladal povinnosť

vypratať sporné nehnuteľnosti po častiach (tak ako to uznal za vhodné, alebo ako to vyhovovalo
žalovanému), ale v celosti v stanovenej lehote. Túto povinnosť rozsudok neukladal ani inému subjektu,
alelenžalovanému.Odvolacísúdvrozsudku6Co/127/2009-93z26.5.2009zdôraznil,žežalovanýužod
r. 2005 vie o tom, že vlastníčkou nehnuteľností je žalobkyňa, preto za nepatričnú považoval požiadavku
žalovaného,abymusúdyposkytli„ďalšiu“lehotu6mesiacovnavyprataniepredmetnýchnehnuteľnostía

jeho pozornosti neušla ani tá skutočnosť, že len od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynula lehota viac
ako ďalších troch, resp. štyroch mesiacov, a žalovaný predmetné nehnuteľnosti nevypratal. Žalovaný
však nepristúpil k dobrovoľnému plneniu jemu uloženej povinnosti, teda k vyprataniu nehnuteľností do
15 dní, preto bola žalobkyňa nútená domáhať sa jemu uloženej povinnosti v exekučnom konaní, vktorom žalovaný opäť rôznymi obštrukciami „ťahal čas“ napr. aj nedôvodnými námietkami proti exekúcii
nariadenej uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Er/461/2009-32 zo 14.1.2010. Odvolací súd
uznesením 2CoE/259/2010-49 z 8.9.2010 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí námietok

povinného (žalovaného v tomto konaní) proti exekúcii nariadenej za účelom vymoženia povinnosti
uloženej povinnému a to vypratať vyššie označené nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného
súdu Rožňava 6C/92/2008-67 zo 4.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/127/2009-93 z 26.5.2009 (ďalej len „exekučný titul“), na vykonanie ktorej súd dňa 20.8.2009 poveril
súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského. Celé správanie žalovaného smerovalo k tomu, aby

vypratanie všetkých nehnuteľností trvalo čo najdlhšie, chcel diktovať, resp. riadiť spôsob vypratania tak,
ako mu vyhovoval a ako nevlastník chcel rozhodovať o tom, dokedy bude ktorú časť nehnuteľnosti
ešte užívať a ktorú už nebude potrebovať. Samotný žalovaný svojím postojom (spočívajúcom aj v
neakceptácii právoplatného rozsudku o vyprataní nehnuteľností a uznesenia o nariadení exekúcie)
zapríčinil, že ku kompletnému vyprataniu celej nehnuteľnosti, tak, ako mu to vyplývalo z právoplatného
rozsudku súdu, a jej odovzdaniu oprávnenej, teda žalobkyni, došlo až 4.4.2014. Zodpovednosť za

bezdôvodné obohatenie je spojená so situáciou, kedy nehnuteľnosti (všetky, resp. vcelku, tak ako to
vyplývalo z rozsudku súdu) boli odovzdané žalobkyni v stave, aby s nimi mohla riadne a neobmedzene
disponovať. Tvrdenie žalovaného, že dom mohla žalobkyňa užívať už oveľa skôr (od r. 2009) je
rozporuplné, nielen z dôvodov vyššie uvedených, ale napr. aj kvôli tomu, že dom sa nachádzal v
ohradenom areáli (podľa žalobkyne uzamknutom, podľa žalovaného brána sa dala odsunúť), ale v areáli

sa pohyboval strážny pes žalovaného (fotografie z roku 2013 a výpoveď svedka N. dňa 25.2.2014) a aj
keď údajne len cez víkendy, voľný prístup na vlastnú nehnuteľnosť by bola žalobkyňa (opäť z dôvodov
na strane žalovaného) len ťažko realizovala.

34. Dôvodné sú však námietky žalovaného, pokiaľ ide o súdom prvej inštancie priznaný úrok z

omeškania z jednotlivých súm uvedených vo výroku rozhodnutia. Celá suma žalovaného bezdôvodného
obohatenia nevznikla naraz, ani nebola v priznanej sume pôvodne žalovaná, pretože sa menila počas
konania, keď bol žalobkyňou postupne petit žaloby menený v zmysle jeho „rozširovania“ za ďalšie
mesiace trvania súdneho konania. Pohľadávka vzniknutá z bezdôvodného obohatenia, ktoré postupne
narastá (za jednotlivé mesiace) nie je celá splatná už podaním žaloby, pretože splátky za jednotlivé

mesiace by boli splatné od skoršieho dátumu, než ako by pohľadávka vznikla. Preto úrok z omeškania
za jednotlivé sumy, ako ich priznal súd vo svojom rozsudku nie je jednotný vo výške 9 %, ale pri aplikácii
§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. (výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu)
odvíja sa od diskontnej sadzby platnej v tom ktorom období: od 25.4.2007 do 28.10.2008 bol 4,25

% (úrok z omeškania 9,25%), od 29.10.2008 do 11.11.2008 bol 3,75 % (8,75 %), od 12.11.2008 do
9.12.2008 diskontná sadzba 3,25 % (úrok z omeškania 8,25 %) , od 10.12. 2008 do 31.12.2008 bol
úrok z omeškania 5 %, od 1.1.2009 do 20.1.2009 diskontná sadzba 2,50 % (úrok z omeškania 7,50
%), od 21.1.2009 do 10.3.2009 diskontná sadzba bola 2 % (úrok z omeškania 7 %), od 11.3.2009
do 7.4.2009 diskontná sadzba bola 1,5 % (úrok z omeškania bol 6,5 %), od 8.4. 2009 do 12.5.2009

diskontná sadzba bola 1,25 % (úrok z omeškania bol 6,25 %), od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola diskontná
sadzba 1 % (úrok z omeškania bol 6 %), od 13.4.2011 do 12.7.2011 bola diskontná sadzba 1,25 %
(úrok z omeškania bol 6,25 %), od 13.7.2011 do 8.11.2011 diskontná sadzba bola 1,50 % (úrok z
omeškania 6,50 %), od 9.11.2011 do 13.12.2011 diskontná sadzba bola 1,25 % (úrok z omeškania 6,25
%), od 14.12.2011 do 10.7.2012 diskontná sadzba bola 1 % (úrok z omeškania 6 %), od 11.7.2012

do 7.5.2013 diskontná sadzba bola 0,75 % (úrok z omeškania 5,75 %), od 13.11.2013 do 10.6.2014
diskontná sadzba bola 0,25 % (úrok z omeškania 5,25 %) a od 11.9.2014 do 9.12.2015 diskontná sadzba
bola 0,05 % (úrok z omeškania bol 5,05 %). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keď by žalobkyni
za obdobie od 23.10.2007 prislúchali úroky z omeškania ročne vo výške 9,25 % a nie 9 % ako jej
boli priznané, vychádzajúc zo zásady, že v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže

byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (čl. 16 CSP), nemohol
odvolací súd zaviazať žalovaného ako odvolateľa, na zaplatenie úrokov z omeškania vo vyššej sadzbe,
než ako bol zaviazaný v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto v súlade s ust. 388 CSP zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výške priznaných úrokov z omeškania.

35. Pretože žalovaný v odvolaní uviedol skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci v časti priznanej istiny, odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil v napadnutom výroku o priznaní istiny.36. Odvolací súd o trovách celého konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd rozhodol o trovách konania za aplikácie § 255 ods.
1 CSP, vychádzajúc z prevažujúceho úspechu žalobkyne, resp. jej neúspechu v nepatrnej časti, pokiaľ
ide o výšku úrokov z omeškania, a priznal jej náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

37.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).