Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118010244
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118010244.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného K. K., pre zločin
útoku na verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 323 ods.1 písm. a), ods.2 písm. c)
Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2019 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.3.2018, sp. zn. 5T/11/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. K..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného K. K. za vinného zo zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), §
122 ods. 3 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

narozmedzíulícČ.aH.vJ.,dňa24.6.2017včaseokolo23.45hod.odsúdenýK.Z.aK.K.fyzickynapadli
výkon služby realizujúcich operatívnych pracovníkov Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach por. Ing. K. Š. a ppor. Ing. K. V., a to tak, že po ich preukázaní sa ku
príslušnosti k Policajnému zboru, odsúdený K. Z. udrel por. Ing. K. Š. päsťou pravej ruky do oblasti ľavej
lícnej kosti tváre a vstrekol mu do tváre neznámy paralyzujúci plyn, následne sa dal na útek, počas

ktorého opakovane vstrekoval uvedený neznámy plyn na oboch zasahujúcich policajtov, pričom K. K.,
počas toho, ako títo prenasledovali odsúdeného K. Z., rozbehol sa za nimi v snahe zamedziť im jeho
dostihnutie, držiac v ruke kovovú tyč hnedej farby o dĺžke cca 50 cm, ktorú pred príchodom k policajtom,
na základe ich výzvy odhodil a následne sa pokúsil udrieť zasahujúceho por. Ing. K. Š., čím policajtom
znemožnil pokračovať v prenasledovaní odsúdeného K. Z., ktorý z miesta činu ušiel, pričom v dôsledku
útoku obvinených utrpel poškodený por. Ing. K. Š. povrchové pomliaždenie tváre vľavo, pomliaždenie

s odreninou pravého kolena a podráždenie spojovky oboch očí s dobou liečenia do 2 dní a poškodený
ppor. Ing. K. V. povrchové pomliaždenie tváre s odreninou na brade a podráždenie spojovky oboch očí
s dobou liečenia do 2 dní,

- pričom obvinený K. K. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu
Košice II, sp. zn. 7T/19/2015 z 10.4.2015, právoplatným identického dňa, bol odsúdený za zločin

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 a § 37 písm.
m) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní šesťdesiatšesť mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Protitomutorozsudkuzahlásilodvolanieobžalovaný.Vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žežiada
o vytýčenie nového hlavného pojednávania na Krajskom súde v Košiciach.

Odvolací súd vytýčil vo veci verejné zasadnutie na deň 5.9.2018, ktoré bolo odročené z dôvodu, že
obžalovaný nemal vykázané doručenie upovedomenia na verejné zasadnutie.

Verejné zasadnutie dňa 7.11.2018 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti obžalovaného, u
ktorého nebolo riadnym spôsobom preukázané doručenie upovedomenia, pričom splnomocnenkyňa

obžalovaného prevzala upovedomenie až 15.11.2018. Na e - mailové upovedomenie obžalovaný
nereagoval. Verejného zasadnutia dňa 16.1.2019 sa obžalovaný nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil tým,
že predložil výmenný list - poukaz o odbornom vyšetrení, že má respiračné problémy - infekt a bola mu
doporučenádomácaliečbado20.1.2019.Naverejnézasadnutiedňa20.2.2019saopätovneobžalovaný
nedostavil, pričom nežiadal o ospravedlnenie ani o odročenie verejného zasadnutia a súdu zaslal iba
potvrdenie od lekára, že dňa 19.2.,20.2.2019 bol v domácom liečení.

Obidve lekárske potvrdenia boli opatrené razítkom MUDr. O. T., všeobecnej lekárky pre dospelých,
pričom podpisy MUDr. O. T. sa absolútne nezhodujú.

Na základe vyššie uvedených skutočností na návrh krajského prokurátora i odvolací senát konštatoval,

že neboli splnené podmienky ospravedlnenej neúčasti obžalovaného ako to vyžaduje ustanovenie §
120 ods.2 Tr. por., preto takéto ospravedlnenie neúčasti obžalovaného nebolo akceptované a verejné
zasadnutie sa vykonalo v jeho neprítomnosti.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie
vo veci, a tieto zákonným spôsobom vyhodnotil.

Obžalovaný K. K. poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a vypovedal, že na policajtov
neútočil, ale boli to práve oni, ktorí ho napadli.

Svedkovia - poškodení Ing. K. Š. a Ing. K. V. vypovedali jak na hlavnom pojednávaní, tak i v prípravnom
konaní ako ku skutku došlo. Jednoznačne uviedli, že keď prenasledovali už odsúdeného K. Z.,

obžalovaný K. K. mu bežal na pomoc a v ruke mal kovovú tyč hnedej farby, ktorú chcel zrejmé použiť
proti ním, pričom následne na výzvu ju odhodil, avšak naďalej pokračoval vo fyzickom útoku na Ing. Š.,
a týmto spôsobom umožnil útek toho času odsúdeného K. Z.. Obžalovaný sa útoku dopustil i napriek
tomu, že vedel, že obaja poškodení sú policajti.

Svedok K. Z. (toho času už odsúdený) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl ako obžalovaný K.
bežal a v ruke mal kovovú tyč, ktorú následne aj pustil z rúk, pričom sa ďalej približoval k jednému z
poškodených, lebo druhý poškodený sa zaoberal jeho osobou. Z toho dôvodu policajt, ktorý sa venoval
jemu, keď videl, že obžalovaný K. nezastavuje, šiel na pomoc svojmu kolegovi, prestal naňho dávať
pozor, a preto sa mu podarilo ujsť.

Poranenie poškodeného Ing. K. Š. bolo ľahké a bolo objektivizované odborným vyjadrením, ktoré
vypracoval MUDr. U. I., PhD.Správne postupoval okresný súd, keď na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
obžalovaný K. K. sa dopustil zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a), ods.2 písm.
c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), § 122 ods.3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zák., lebo svojím konaním naplnil citovanú skutkovú podstatu trestného činu po stránke subjektívnej
tým, že konal úmyselne a po stránke objektívnej tým, že si bol vedomý svojho konania, ako i následku.

Ani odvolací súd neuveril obhajobe obžalovaného, lebo poškodení vypovedali zhodne, nemali dôvod
poškodiť obžalovanému svojou výpoveďou a naviac boli v situácii ohrozenia, ktorú spôsobil obžalovaný

K. K., lebo boli prinútení privolať posily.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u

obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom, zodpovedá všetkým hľadiskám
uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne,
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd pri výmere trestu správne
konštatoval neexistenciu poľahčujúcej okolnosti a na strane druhej zistil priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Tr. zák. vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného a správne ukladal trest

odňatia slobody s použitím § 38 ods.5 Tr. zák. to znamená, že zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby
o jednu polovicu, lebo obžalovaný sa opakovane dopustil zločinu. U obžalovaného jednoznačne boli
splnené zákonné podmienky pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a trest uložený
obžalovanému vo výmere 66 mesiacov nepodmienečne splní u obžalovaného účel trestu sledovaný
individuálnou a generálnou prevenciou. Zákonné bolo zaradenie obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm.

a) Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd odvolanie obžalovaného K. K. podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.