Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Frederika Zozuľáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/35/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612215528
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612215528.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci oprávneného Union zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava, Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému S. P., nar,
XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, v konaní o vymoženie 237,46 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Er 706/2012-19 zo dňa 03.01.2019 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u je uznesenie.
Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,67 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie udelil dňa
12.09.2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že u povinného boli vykonané
opakované lustrácie a bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok postihnuteľný výkonom
exekúcie.
4. Následne súd citoval ust. § 243h ods. 1, ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a
po preskúmaní kompletného spisového mal preukázané, že lustrácie a správy o majetkových pomeroch
povinného preukazujú jeho nemajetnosť povinného. a ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore
so zásadami hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu súd exekúciu zastavil.
5. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. §196 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
ust. § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a oprávneného zaviazal
na náhradu trov exekúcie vo výške 50,67 Eur.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Zastavenie exekúcie
považoval za predčasné a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016.
Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti nadobudne
majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej
právnej skutočnosti. Bol toho názoru, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že povinný je nemajetný bez akejkoľvek
konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak
uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinnývlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Podotkol, že v prípade
zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
12. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či
sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery
povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný
súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor
viazaný.
14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 30.08.2012
na základe rozhodnutia oprávneného - výkazu nedoplatkov č. 1110040761 zo dňa 21.10.2011.
Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 12.09.2012. Podaním zo dňa
09.05.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený
žiaden majetok povinného postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.
15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil.
Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie
presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 CSP) a dodáva, že v danom
prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že súdny exekútor vykonal
za účelom zistenia majetku povinného všetky potrebné úkony, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že
exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012 a počas 7 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u
povinného.Zaúčelomzisteniamajetkupovinnéhosúdnyexekútorvykonallustráciuvbankách,Sociálnej
poisťovni, na dopravnom inšpektoráte, katastri nehnuteľností a zistil, že povinný nie je vlastníkom
hnuteľného ani nehnuteľného majetku a nemá žiaden príjem, nemá účet v banke a je nezamestnaný.
Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora
je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by
vykonávanieďalšíchúkonovsúdnehoexekútorabolonehospodárneaneúčelné,pričomichrealizáciaby
viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej
ekonómie). Rozhodujúca je v danom prípade skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie jemožné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene
osobných a majetkových pomerov povinného. Akékoľvek úvahy oprávneného o budúcom možnom
zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú
žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.
16. Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdpovažuje dôvody,prektorésúdzastavilexekúciuzadostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP)
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.