Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoZm/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207463
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113207463.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: CD I. s.r.o., F. vězňů XXXX/XX, A. P., XXX XX F.
1, Česká republika, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, O. - X., zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom,
zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 828,67 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.4.2014, č.k. 30CbZm/13/2013-59

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej

sumy vo výške 828,67 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 828,67 eur od 31.1.2010
do zaplatenia, 6 ročného úroku zo zmenkovej sumy 828,67 eur od 28.6.2010 do zaplatenia, zmenkovej
odmenyvovýške1/3-tinyzmenkovejsumy,teda2,76euranáhradytrovkonaniaatonazákladezmenky,
ktorú odporca vystavil dňa 14.4.2009, pričom navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv z tejto zmenky.

Súdprvéhostupňavovecinariadilpojednávanievsúladesčl.7ods.1písm.c)Nariadenia,atoajnapriek
skutočnosti, že podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia je konanie písomné. Samosudca uvedené považoval za
potrebnévzhľadomnamožnosťinéhoprávnehoposúdeniasúdom,pričomvychádzalzozásadyrovnosti
všetkých účastníkov pred súdom, z ktorej vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci majú rovnakú
príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa k všetkým sporným otázkam, a to najmä

v prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia odporcovi neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie
relevantných skutočností.

Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,ženavrhovateľpredložilvkonanívlastnúzmenkuobsahujúcuúdaje:

Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa (odporcu)
Miesto vystavenia: v Košiciach
Dátum vystavenia: 14.04.2009

Zmenková suma: 828,67 eurVyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: F., s.r.o., IČO XX XXX XXX, F.
XX, XXX XX W., sumu 828 eur a 67 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31. januára 2010,
X.: F., s.r.o., F. XX, XXX XX W.,

Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdôraznil, že z vyjadrenia

navrhovateľa malo vyplynúť, že predložená zmenka je vistazmenkou. Súd preskúmal zmenku z pohľadu
jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti
splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti (§ 33 ods. 2 zák. č. 191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov). Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený
zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť
na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na

určitý čas. Súd prvého stupňa nepovažoval tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zák. č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky.
Dôvodil, že ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť
„na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V uvedenej súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, kde bolo jednoznačne

skonštatované, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch
rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť s poukazom na ust. 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z..

Na základe uvedeného dospel k záveru, že táto zmenka je neplatným právnym úkonom pre rozpor so

zákonom.

Súdprvéhostupňanavyšezdôraznil,žepredmetnázmenkaslúžiako zabezpečovacíprávnyprostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo

dňa 14.3.2013 samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že aj keď je
vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu
nepriznal, keďže ju neuplatnil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f)
a § 205 ods. 2 písm. a v spojení s § 221 ods. 1 písm. f).

Mázato,ženapadnutérozhodnutiejeprekvapivýmrozhodnutím(uvedenépredstavujeodňatiemožnosti

konať pred súdom), ktorého prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že nárok bol zamietnutý navzdory
tomu, že žalovaný predmetný nárok nepoprel. Považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa o
neplatnosti zmenky podľa § 39 OZ a spochybnil súdom prvého stupňa citované rozhodnutia s tým, že
nie je možné ich na podporu uvádzať na prejednávanú vec, keďže v nich ide o skutkovo iné situácie.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a
priznal mu náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných

§ 213 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), t.j. že sa mu postupom súdu

ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom; písm. b), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. f), t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací
súd odvolanie meritórne prejednal.

K samotnému právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa odvolací súd udáva:

Súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že zmenka je absolútne neplatnou pre rozpor s § 39 OZ a
to z dôvodov uvedených už vyššie. Tento záver súdu prvého stupňa nie je správny.

Údaj v 3. riadku zmenky „zaplatím túto zmenku pri predložení“ a údaj v 8. riadku zmenky „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ nie je možné považovať za dva rozdielne určené lehoty
splatnosti zmenkovej sumy.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový, zmenku možno vystaviť: na
videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Z uvedeného je zrejmé, že v ustanovení § 33 ods. 1 citovaného zákona sú uvedené 4 spôsoby určenia
zročnosti - splatnosti zmenky. V ustanovení § 34 ods. 1 cit. zák. je upravené, kedy sa zmenka, ktorá má
zročnosť na videnie, má predložiť na platenie. Základnou lehotou na predloženie zmenky so zročnosťou
na videnie je lehota do jedného roka od dátumu vystavenia zmenky. Uplynutím tejto lehoty zročnosti
zmenky začínajú plynúť lehoty podľa § 70 cit. zák., ktorým sa zmenkové nároky premlčujú. Práve princíp

premlčacích lehôt a to, že zmenka zročná na videnie musí byť zo zákona predložená na platenie do
jedného roka od dátumu jej vystavenia, čo je pomerne krátka lehota, bolo dôvodom, aby zákonodarca
umožnil vystaviteľovi zmenky (v prejednávanej veci odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky), aby
priamo v zmenke túto jednoročnú zákonnú lehotu na predloženie zmenky na platenie predĺžil. Na
predmetnej zmenke nie sú preto dva rozdielne údaje zročnosti zmenky, pretože nie sú na nich ani

uvedené dva údaje „zaplatím“. Údaj „na platenie predložiť“ je jednoznačným údajom o predkladaní
zmenky na platenie, nie je údajom o lehote zročnosti zmenky, keďže obsahuje údaj „predložiť“ a nie
údaj „zaplatím“.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa nesprávne posúdil predmetnú zmenku ako neplatnú

pre rozpor so zák. 71/1950 Z.z., preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a z tohto záveru nie je možné vychádzať ani v ďalšom konaní.

K samotnému konaniu pred súdom prvého stupňa odvolací súd udáva:

Odvolací súd považuje za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie
európskeho parlamentu a rady (PS) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Uvedené konanie začne navrhovateľ vyplnením
vzorového tlačiva „A“ a jeho podaním na príslušný súd, pričom tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné

podporné dokumenty (čl. 4 bod 1).

Navrhovateľ predložil vyplnené tlačivo „A“ a na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku zmenku.
Z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa žiadne iné doklady od navrhovateľa nepožadoval.
Rozhodol len na základe zmenky predloženej navrhovateľom s tým, že odporcu v súlade s čl. 5 ods. 2

tlačivom „C“ vyzval na odpoveď. Odporca sa nevyjadril. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že uznesením zo
dňa 14.10.2013 č.k. 30CbZm/13/2013-21a bol odporcovi ustanovený opatrovník v súlade s § 29 ods. 2
O.s.p.. Uznesením zo dňa 26.6.2014 č.k. 30CbZm/13/2013-81 bolo uvedené uznesenie zmenené tak, žežalovanému bol ustanovený iný opatrovník z dôvodu, že pôvodne ustanovená opatrovníčka túto funkciu
ďalej nemohla vykonávať.

Odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť F., s.r.o. F. XX,
W. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke,
poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na
súdoch v Slovenskej republike o vymáhaní peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, pričom

na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu
k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento zákon o spotrebiteľských
úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka
bola vystavená dňa 14.4.2009, teda v období po 1.8.2008 (nový zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010 už neumožňuje, aby

zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú ani zabezpečovaciu funkciu).

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom a Občianskym

zákonníkom. Základnou súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie
sú osobitne upravené v Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník.
Abstraktnosť zmenky síce neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri
podpise zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovoprávnych vzťahov, neznalosti
práva alebo z nepochopenia obsahu zmenky, táto zásada môže byť ale prelomená vtedy, ak pôjde

o konanie úplne zakázané - v rozpore so zákonom. V takom prípade sa neplatnosť zmenky zakladá
na rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú
uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe
prvopisu zmenky, musí podľa § 39 OZ skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu

spotrebiteľa.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Smernicu Rady európskej únie č. 93/1993/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku

Slovenskej republiky (Občianskeho zákonníka, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré
neodporujúNariadeniueurópskehoparlamentuaradyESč.861/2007z11.7.2007,ktorýmsaustanovuje
Európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu).

Je nepochybné, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa už
vyššie uvedeného nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa
tohtonariadeniaaniepodľa§175O.s.p.,ktorýmsaupravujekonanieovydaniezmenkovéhoplatobného
rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa zákona

zmenkového a šekového, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným
z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku, nie však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa
§ 175 O.s.p.. Súd prvého stupňa preto mal postupovať v konaní podľa článku IV ods. 4 a vyzvať
navrhovateľa vzorovým tlačivom B, ktoré je uvedené č. 2 Nariadenia na doplnenie ďalších informácií
a dôkazov. Cieľom citovaného nariadenia je síce zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, avšak aj uvedené konanie musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý. Súd musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou
hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ v
tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať iba zo zmenky ako

z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Z len
navrhovateľom predloženej zmenky nie je možné bez ďalších dôkazov posúdiť oprávnenosť uplatnenej
pohľadávky s prihliadnutím na skutočnosť, že zmenky, ktorými sa zabezpečujú spotrebiteľské úvery
musia okrem všeobecných náležitostí podľa zák. č. 191/1980 spĺňať aj ďalšie náležitosti ustanovenézákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto platnosť zmenky je následne potrebné
skúmať aj z hľadiska, či nejde o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom 258/2001 Z.z..

Súd prvého stupňa preto v zmysle vyššie uvedeného si vyžiada od navrhovateľa v zmysle čl 4 bod 4
doplňujúce informácie a dokumenty vzorovým tlačivom „B“ uvedeným v prílohe 2 Nariadenia. Podľa čl.
5 ods. 1 tohto Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak

súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd je povinný zistiť skutkový stav veci, pričom spôsob vykonania dôkazov určí sám (čl.
9 Nariadenia) v rámci možností daných mu čl. 7 až 9 Nariadenia. Pri posudzovaní otázky spôsobu
vykonávania dôkazov sa musí riadiť zásadou hospodárnosti a zohľadniť náklady spojené s tým - ktorým
spôsobom vykonávania dôkazov a je zároveň oprávnený rozhodnúť, či na účely zisťovania skutkového
stavu je potrebné dokazovanie alebo nie. Súd tak môže urobiť aj bez pojednávania, čo v prípade listín

zabezpečených súdom znamená ich doručenie účastníkom a umožnenie sa k nim vyjadriť.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že
zmenka je neplatná pre rozpor so zák. č. 191/1950 Zb. a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol. Keďže

už nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie (v zmysle vyššie uvedených skutočností, na ktoré je potrebné
v súvislosti s postavením odporcu ako spotrebiteľa prihliadať) je potrebné rozhodnutie zrušiť (§ 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) s tým, že v novom konaní
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.