Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200125
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117200125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: A. C., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom V. L. XXX/XX, R., zastúpená: advokátska kancelária In Medias Res, s.r.o.,
Sladovnícka 13, Trnava proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova
25, 824 96 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO:47 233 516,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom
Framborská 3605, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-42/16-EK zo dňa 23.08.2016.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd
zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská
3605, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-42/16-EK zo dňa 23.08.2016. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že
v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy, ktoré predložila, nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy alebo jej neumožnil predložiť
dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Stály rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a

toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. S ohľadom na aktuálnu judikatúru je potrebné považovať neuvedenie výšky
splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Navyše je potrebné poukázať na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods.
2, okrem iných aj písm. i) a to výšku, počet a termíny splátok a istiny, úrokov a iných poplatkov,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva bola uzavretá v rozpore s

dobrými mravmi za použitia nekalých obchodných podmienok o čom svedčí okrem iného aj výška RPMN
schváleného revolvingového úveru - ročnej úrokovej sadzby 78,21 %. Žalobkyňa považuje zmluvné
dojednanie o výške úrokovej sadzby ako aj o zmluvnej pokute za neplatné. Žalobkyňa ako dôkazy
označila rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská
3605, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-42/16-EK zo dňa 23.08.2016.

2. V podaní zo dňa 07.02.2018, ktorým žalobkyňa doplnila žalobu, uviedla, že spotrebiteľská zmluva bola

medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 08.10.2013 pod č. XXXXXXXXXX. Rozhodcovský rozsudok
č.k. RK-PC-42/16-EK zo dňa 23.08.2016 bol žalobkyni doručený dňa 13.10.2016. Žalobkyňa ako dôkaz
označila spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 11Csr/1/2017, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvu o revolvingovom úvere.3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu žiada zamietnuť. Žalovaná popiera tvrdenia
žalobkyne o absencii výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov. Ustanovenie § 9 ods.

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a
úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru medzi sporovými stranami
nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobkyňou neobstojí a je založený
na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR a Ústavného súdu SR. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom žalovaná
nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona.
Žalovaná poprela tvrdenia žalobkyne o neprimeranosti výšky odplaty. RPMN bola dojednaná vo výške
69,79 % a nie vo výške 78,21 % tak, ako uvádza žalobkyňa. RPMN je v súlade s právnou úpravou
zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobkyňa nedôvodne
porovnávaštatistickéúdajeinéhoposkytovateľaúverovzadiametrálneodlišnýchpodmienokschválenia,

bonity, zabezpečenia, navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Za
podstatné prevýšenie sa považuje také, ktoré je viac ako o 25 - 27 %. Priemerná výška odplaty v danom
období bola 46,06 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Žalovaná ako dôkazy
označila a predložila Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 2. štvrťrok 2013.

4. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to Žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/ Zmluvu o revolvingovom úvere, Súhrnnými informáciami o údajoch o novo

poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013, spisom Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-42/16-EK, s obsahom
celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobkyne, žalovanej a právnej zástupkyne
žalovanej v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku, ktorí svoju neprítomnosť
ospravedlnili a požiadali o pojednávanie v ich neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa pridržiava žaloby v celom
rozsahu, nedošlo k žiadnej zásadnej zmene v jej tvrdeniach. Žalobkyňa sa pridržiava svojich vyjadrení,
ktoré možno hodnotiť ako totožné s tými, ktoré boli vyslovené i v konaní sp. zn. 11Csr/1/2017 v
tom smere, že predmetná zmluva uzavretá so žalovaným č. XXXXXXXXXX z 8.10.2013 neobsahuje

zákonom požadované náležitosti s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z., kedy možno ustáliť, že
neobsahuje ako termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neobsahuje výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej neobsahuje zákonnú jednoznačnú RPMN, keď objektívne
výška uvádzanej RPMN v tejto zmluve je nielen zmätočná, ale i v objektívnom rozpore so zákonom.
Rovnako v rozpore so zákonom je aj výška ročnej úrokovej sadzby predmetného úveru. V tejto súvislosti

považuje žalobkyňa predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a keďže úver bol čerpaný v sume
1.500 eur a ako vyplýva zo žaloby adresovanej rozhodcovskému súdu z 26.1.2016, podľa vyjadrenia
samotného žalovaného žalobkyňa zaplatila na predmetný úver sumu 1.532,42 eur, čo znamená, že
v otázke výšky istiny je tento úver z jej strany preplatený. Naviac žalobkyňa poukazuje na vyjadrenie
žalovaného na strane 9 odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku, kde sám žalovaný

konštatuje, že žalobkyňa mala viac ako dostatočný časový priestor na odvrátenie protiprávneho stavu,
čím fakticky do určitej miery sám žalovaný uznáva, že predmetný protiprávny stav vznikol v dôsledku
jeho konania. Rovnako nemožno považovať za postup v zmysle zákona, keď žalobkyňa nebola pri
podpise oboznámená s úverovými zmluvnými podmienkami, na ktorých absentuje jej podpis, keď ako
vyplýva z bodu 7.2. týchto úverových zmluvných podmienok, žalovaný sám prehlasuje, že oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a teda oznámenie záväzných údajov pre obe strany ako je ročná
úroková sadzba, RPMN a ostatné, bude spotrebiteľovi, resp. žalobkyni v tomto konaní oznámené až
po uzavretí predmetnej zmluvy, teda dodatočne. V ostatnom sa zástupca pridržiava záverov tunajšieho
súdu v zmysle rozsudku zo dňa 21.9.2017 č.k. 11Csr/1/2017, a to ako v otázke nezákonnosti zjednaniazmluvnej pokuty a rovnako tak neprijateľných podmienok, kedy či už zmluvné podmienky, prípadne
oznámenie veriteľa je v rôznych veľkostiach písma. Na základe uvedeného je zrejmé, že rozhodcovský
súd pri vydaní napadnutého rozhodnutia nezohľadnil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nesprávne

právne posúdil vec. K vyjadreniu žalovaného zo 17.9.2018 právny zástupca uviedol, že treba zdôrazniť,
že sa jedná o viacero špekulatívnych záverov zo strany žalovanej a to ako v otázke výšky, počtu a
termínov splátok, kedy si žalovaná vykladá ustanovenia zákona č. 129/2010 po svojom. Rovnako tak
tvrdenia o neprimeranosti výšky RPMN prídu žalobkyni absurdné, kedy konštatuje, že dojednaná výška
RPMN vo výške 69,79 % podstatne neprevyšuje obvyklú odplatu, kedy dokonca rozporuje zákon a

ustálenú súdnu prax v tejto otázke, pričom svoje tvrdenia nepodkladá žiadnym relevantným dôkazom,
prípadne objektívnym odkazom na príslušnú zákonnú úpravu. Žaloba bola podaná v celom rozsahu
dôvodne, preto jej žiada vyhovieť a v prípade úspechu priznať plnú náhradu trov konania.

8. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli
dňa 08.10.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla

žalobkyni revolvingový úver vo výške 1.500 eur. Žalobkyňa sa v zmluve zaviazala splatiť uvedený
úver s príslušenstvom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eura. Ročná percentuálna miera
nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01
% a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 69,79%. Rovnako, ročná percentuálna miera nákladov
revolvingu bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu

vo výške 63,32 % a v časti 6. ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške
60,49 %. Priemerná RPMN za úver predstavovala 46,06 %. Žalobkyňa z úveru čerpala sumu 1.500
eur a celkovo na úver zaplatila sumu 1.532,42 eura. Dňa 08.10.2013 strany uzavreli Rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnýmistranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamiZmluvyoRÚ,sporušením,ukončením

či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov, pričom výber
medzi podaním žaloby na príslušný všeobecný súd alebo na rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

9. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom
Framborská3605, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC-42/16-EK zo dňa 23.08.2016 bola žalobkyni (v
rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 1.843,12 eura
spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne z
čiastkových súm tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur

a odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy iba úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.843,12 eura do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky
vo výške 107,90 eura a aj náhradu trov rozhodcovského konania. Predmetný rozhodcovský rozsudok
prevzala žalobkyňa dňa 13.10.2016. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala žalobkyňa na
tunajší súd dňa 04.01.2017.

10. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom
2015sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) (v znení
účinnom do 31.12.2014), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 45 ods. 1 ZoSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanouprotidruhémuúčastníkovinasúdedomáhaťzrušeniarozhodcovskéhorozsudku,aka)účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť

na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa
tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol
ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo vsúlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci

spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie
ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania
sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd
nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi

predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý
rozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j)
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon
rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Poznámka 17) odkazuje napríklad na § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy
uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004

z 27.októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ
L 364,9.12.2004).

14. Podľa § 45 ods. 2 ZoSRK, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive,

ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po
neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal
právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa § 45 ods. 3 ZoSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti

výroku rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17.Podľa§46ods.2ZoSRK,doručenýrozhodcovskýrozsudoknadobudneprávoplatnosťažpouplynutí
lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná,

až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa § 47 ods. 1 až 3 ZoSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu,
ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo vecirozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok,
je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. (2) Ak
súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa,17)a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je
stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. (3)

19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

23. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

28. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 ZoSRK súd najprv skúmal včasnosť podania žaloby,
nakoľko lehota tri mesiace odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania, v ktorej možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je

prekluzívnou lehotou. Z doručenky súd zistil, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa
13.10.2016 a žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 04.01.2017, z čoho vyplýva, že lehota na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola v danom prípade zachovaná.29. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je špecifickou žalobou, ktorú predpokladá zákon
č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom v konaní súd skúma, či sú splnené
zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a síce tie, ktoré uvedie žalobca v žalobe a

ex offo aj tie podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) až l) (§ 45 ods. 3 ZoSRK).

30.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobajedôvodná,atoznasledovných
dôvodov.

31. Pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor zo spotrebiteľskej zmluvy medzi
stranami sporu, súd mal za to, že táto bola založená Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 08.10.2013. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá
obsahovala len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania, pričom obsahuje potrebné náležitosti.
Z obsahu rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. zmluvy) a zároveň z nej vyplýva aj právo spotrebiteľa na

jednostrannéodstúpenieodzmluvydo14kalendárnychdníodjejuzavretia(bod7.zmluvy).Zformulácie
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené alternatívne
pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, a teda dávala možnosť výberu medzi nimi.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, nevyužila právo na odstúpenie
od nej a nebol daný ani žiaden dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

32. Žalobkyňa žiadala zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok z dôvodov, že v konaní nebol správne
zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy,
nevykonalnavrhovanédôkazyaleboneumožnilspotrebiteľovipredložiťdôkazy,atotopochybeniemohlo
mať vplyv na výsledok sporu, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne

záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok sporu, a že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
45ods. 1 písm. g), i), l) ZoSRK).

33. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca poukázal na to, že rovnako ako všeobecný súd aplikoval

ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a v súlade s týmto
posudzoval, či sankcie dojednané zmluvou a uplatnené žalobcom v rozhodcovskom konaní nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ a tiež, či zmluva obsahuje všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a
účinného v rozhodnom čase. Rozhodca v rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že zmluva obsahuje

všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom.

34. Súd má však za to, že stály rozhodcovský súd síce konštatoval aplikáciu právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy a nesprávne aplikoval
všeobecne záväzné právne predpisy, rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto malo vplyv na výsledok sporu, a zároveň
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako
dlžník uzavreli dňa 08.10.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej

žalovaná poskytla žalobkyni revolvingový úver vo výške 1.500 eur, ktorý žalobkyňa čerpala vo výške
1.500 eur, pričom na úver uhradila celkom sumu 1.532,42 eura. Medzi stranami sporu vznikol uzavretím
zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o

spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalovaná pri
uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a
žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaná a žalobkyňa uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe

uzatvorenej zmluvy žalovaná poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko
zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm.
d)ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.36. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením počtu splátok, čo nemožno považovať
za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už
pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúcemu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu
konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom

dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol veriteľom uvedený až v listine
pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 08.10.2013, ktoré oznámenie však
žalobkyňa ako dlžník neprijala písomnou formou, a preto ho nemožno považovať za písomnou formou
uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V

zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) 80,37 eura bez bližšej špecifikácie, t.j.
nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku
splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať

od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo
z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho
splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky
splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť

splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu
veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu
zákonom vyžadovanej náležitosti zmluvy. Ďalej zmluva neobsahuje požadovanú obsahovú náležitosť v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru, nakoľko

táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná a zároveň odlišná výška RPMN je uvedená
až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však žalobkyňa neprijala
písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou urobené dojednanie o RPMN. Z
uvedených dôvodov nie je možné považovať údaj o RPMN za v zmluve uvedený.

37. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalovanou žalobkyni sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemá nárok
na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo
strany žalobkyne. Keďže žalobkyňa zaplatila z vyplateného revolvingového úveru vo výške 1.500,00 eur

sumu 1.532,42 eura, nemá žalovaná ako veriteľ nárok na vrátenie žiadnej sumy istiny od žalobkyne.

38. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home
CreditSlovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj

neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšky RPMN, ktoré sú ako náležitosti
zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici
2008/48,pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere

bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
neuvedenie výšky RPMN, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto
aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere bez úrokov a poplatkov.

39. V rozhodcovskom konaní si žalovaná v pozícii žalobcu uplatnila aj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 0,04% denne v zmysle čl. 14 bodu 14.1 zmluvných dojednaní. Súd má však zato,
že medzi stranami sporu nedošlo vôbec k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, keď zmluvná pokutanebolaindividuálnedojednaná,dojednaniezmluvnejpokutyjeobsiahnutéibavzmluvnýchdojednaniach
napísaných veľmi malým písmom, toto dojednanie sa nachádza skôr ku koncu zmluvných dojednaní
ako k ich začiatku, pričom nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení.

Zmluvné dojednania pritom žalobkyňa ako spotrebiteľ ani nepodpísala, tieto sa mali stať neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej pod bodom 13. zmluvy. O
netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné
podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom
stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s
uvedeným má súd za to, že veriteľ nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou
listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté
v zmluvných dojednaniach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty
ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je
predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a

vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej
a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a
o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa(napr. rozhodcovská doložka alebo
dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a
takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného

súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka,
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda
nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má

za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle §40 ods. 1 OZ.

40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola podaná dôvodne, keďže stály rozhodcovský súd nezohľadnil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru z dôvodu nedodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň

spotrebiteľa zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nebola platne dojednaná, čím stály
rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a toto pochybenie malo vplyv na výsledok
sporu, a tiež rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, a zároveň rozhodcovský rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko boli naplnené predpoklady ustanovenia§

45 ods. 1 písm. g), i), l) ZoSRK, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a predmetný
rozhodcovský rozsudok zrušil. Súd síce zrušil rozhodcovský rozsudok, avšak nie z dôvodov v zmysle
ustanovenia § 47 ods. 1 ZoSRK, preto po právoplatnosti rozhodnutia bude vo veci rozhodovať opäť
rozhodcovský súd (§ 47 ods. 2 ZoSRK), ktorý je v zmysle § 47 ods. 3 ZoSRK v ďalšom konaní
viazaný právnym názorom súdu o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu
a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.